Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: C. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník B. štátu, bez dokladu totožnosti, aktuálne pobytom: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska 1523/71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 22.januára 2021, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-51-012/2020-AV zo dňa 22.decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22.01.2021, procesne podriadenou ust. , , doručenou dňa 01.02.2021 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. (ďalej aj „“) žalobca domáhal nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Správnemu orgánu vytkol nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky doby zaistenia, spôsobujúce nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. a o pobyte cudzincov (ďalej aj „“).

2. S odkazom na ust. namietol stanovenú dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 22.02.2021, pričom na podporu svojich námietok odkázal na rozsudok NS SR sp.zn. a rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp.zn. zo dňa 14.03.2011, v zmysle ktorých: „Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný,“ je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.“ Žalovanému vytkol nedostatočné vyargumentovanie nebezpečenstva jeho úteku, bez dostatočnej konkretizácie a vypočutia, nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a úkonmi, ktoré je potrebné v rámci stanovenej doby zaistenia za účelom jeho administratívneho vyhostenia vykonať, čo predstavuje vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení podľa jeho názoru len stroho uviedol skutočnosti, ktorých zistenie je potrebné v súvislosti s

realizovaním administratívneho vyhostenia, nedostatočne však odôvodnil potrebu použitia zaistenia ako inštitútu, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Žalovaný sa vôbec nevenoval potrebe uloženia miernejších donucovacích prostriedkov, pričom preukázanie nemožnosti ich uloženia patrí medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, keďže k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, ak nemôžu byť uplatnené iné, dostatočne účinné ale miernejšie opatrenia. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca a keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody, je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, k čomu v jeho prípade nedošlo.

3. Vo vyjadrení, ktoré žalovaný doručil k podanej správnej žalobe, zopakoval históriu predvedenia a zaistenia žalobcu, lustráciu v systémoch policajného zboru, z ktorých zistil, že žalobca nemá na území SR udelené žiadne právo na pobyt a nie je ani žiadateľom o udelenie azylu. Lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistil, že je žiadateľom o azyl na území Grécka, čím sa naplnil predpoklad jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej aj „Dublinské nariadenie“). Poukázal na jeho predchádzajúcu žiadosť o medzinárodnú ochranu na území Grécka, a z dôvodu existencie značného rizika úteku, zaistil žalobcu na čas do 22.02.2021, to je na dobu, počas ktorej bude Dublinské stredisko realizovať úkony spojené s prípravou a aj realizáciou prevozu žalobcu do krajiny, príslušnej podľa Dublinského nariadenia na konanie vo veci medzinárodnej ochrany žalobcu (t.j. do Grécka). V ďalšom žalovaný argumentoval dôvodmi zaistenia zhodnými s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tiež konštatoval zmeškanie lehoty na podanie žaloby.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dupliku nepodal.

5. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.12.2020, č. PPZ-HCP-BA8-51-012/2020-AV, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 1 písm. c/, § 88 ods. 4, 5, žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 pís. c/ zákona o pobyte cudzincov, zaistil žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu najviac do 22.02.2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol dňa 22.12.2020 zadržaný pred hlavnou bránou sladov DHL v obci Gáň, okres Galanta a nakoľko sa nevedel preukázať dokladom totožnosti (predložil neznámy doklad Srbskej republiky), bol podľa ust. z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu, predvedený na správny orgán, kde bolo zistené, že na územie Slovenskej republiky vstúpil nelegálne. Následne bolo lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistené, že je žiadateľom o azyl na území Helénskej republiky (ďalej len Grécko), ktorú svojvoľne opustil a jeho žiadosť je evidovaná pod číslom transakcie .

6. Správny orgán poukázal na vykonané úkony, dokazovanie a spísanú zápisnicu o podaní vyjadrenia účastníka konania vedenú pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-51-011/2020-AV, z ktorých vyplýva, že žalobca v roku 2018, ešte s platným cestovným dokladom vycestoval do Turecka, v úmysle sa zamestnať. Deväť mesiacov pracoval v reštaurácii a potom sa z obavy pred bratmi svojej snúbenice, ktorí ho nemali radi, rozhodol pokračovať ďalej do Európy, s cieľom dostať sa do Rakúska, kde sa dobre žije. Pešo prešiel do Grécka, kde ho chytili policajti, a preto tam požiadal o azyl. Z Grécka ale spolu s kamarátom odišiel do Albánska, kde sa zdržali cca 15 dní a keďže práve vtedy začala „covidová“ situácia a všetko bolo zavreté, sestra, žijúca v Turecku mu posielala peniaze. Potom prešli do Kosova a odtiaľ do Srbska, kde bol cca deväť mesiacov v utečeneckom tábore. Ten opustil a autobusom sa prepravil k hraniciam, potom šiel asi 70 km pešo až do Rumunska, kde po troch dňoch vliezli spolu s kamarátmi do kamióna v domnení, že smeruje do Nemecka, odkiaľ sa chceli dostať do Rakúska.

7. S odkazom na ust. , v zmysle ktorého „Policajný útvar je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,“ žalovaný konštatoval, že uvedeným osobitným predpisom je Nariadenie Rady (ES) č. 604/2013 (Ú.v. EÚ L ). Zodpovedný štát, teda Grécko, je v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. a/, b/ Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 povinný prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, resp. prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania. V zmysle článku 28 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 „Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je

možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Správny orgán poukázal na to, že žalobca po nelegálnom vstupe do Grécka požiadal o udelenie azylu, krajinu opustil, vyhýbal sa hraničnej kontrole a pokračoval vo svojej ceste do iného štátu Únie. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti na územie Grécka, ale sa bude pokúšať o útek do inej krajiny únie, pričom sa bude skrývať a vyhýbať sa azylovému konaniu, tak ako doteraz. Žalobcu je teda potrebné zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, v ktorom prvotne požiadal o udelenie azylu. Správny orgán tiež konštatoval, že alternatívne donucovacie opatrenia nie je možné uplatniť, ale je potrebné vzhľadom na opätovné riziko úteku a skrývania sa žalobcu zaistiť a tak ho odovzdať do krajiny, ktorá je príslušná na konanie o udelenie azylu.

8. Dĺžku doby zaistenia najdlhšie do 22.02.2021 určil správny orgán v súlade s ust. § 88 ods. 4 ZPC a článkom 28 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Uvedená doba je podľa správnej úvahy a skúseností z Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ako je napríklad zhromaždenie podkladov na Dublinskom stredisku Slovenskej republiky, spísanie žiadosti, komunikácia s orgánmi Grécka v cudzom jazyku, zaslanie žiadosti o dublinský transfer, vyhodnotenie žiadosti a následné rozhodnutie autorít Grécka, zabezpečenie tranzitu, ktorý je taktiež ovplyvnený súčasnou pandemickou situáciou. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle článku 8 ods. I Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, uverejneného v Zbierke a č. , práva mu neuprel a plne ich rešpektoval. Žalobca však nemá na území SR žiadnu blízku rodinu, žiadne záväzky, k Slovenskej republike nemá žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území. Tiež skonštatoval, že vzhľadom k začatiu konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, rizika jeho úteku a neoprávnenému vstupu na územie iného štátu Únie, je zaistený v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

9. Správny orgán tiež zdôraznil, že zo stránky Y. si zabezpečil hodnoverné podklady k bezpečnostnej situácii v Grécku a to aj vo vzťahu k azylovým konaniam, preveril aj podklady z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a nezistil prekážky brániace vráteniu žalobcu do Grécka, kde je politická, ekonomická a aj životná situácia stabilná a nie je tam zaznamenané porušovanie ľudských práv a slobôd. Grécko označil za bezpečnú krajinu aj samotný žalobca, keďže sa tam rozhodol požiadať o udelenie azylu dobrovoľne a slobodne. Grécko je členom Európskej Únie, NATO, OSN, ratifikovalo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a teda správny orgán mal za preukázané, že ide skutočne o bezpečnú krajinu, v ktorej žalobcovi nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Aj mimovládne organizácie zaoberajúce sa problematikou azylu na území SR nijako nepoukazujú na nemožnosť navrátenia žiadateľov o azyl do Grécka, ako krajiny, v ktorej by mohli byť porušované akékoľvek práva cudzincov alebo žiadateľov o azyl. Žalovaný tiež vyhlásil, že v konaní o zaistení postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, bola mu daná príležitosť na účinnú obhajobu svojich práv a záujmov, najmä na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia o zaistení a uplatnenie návrhov za prítomnosti tlmočníka, bola mu poskytnutá pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre vyslovil, že zmluvné štáty majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov z ich územia a právo na pobyt cudzinca na území zmluvného štátu ani právo na azyl nezaručujú ani Dohovor ani jeho protokoly. Ústavným základom pre obmedzenie osobnej slobody zaistením ´je článok 17, odsek 2 veta prvá SR, podľa znenia ktorého nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví ako aj Nariadenie Rady (ES) č. 604/2013.

10. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy , v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. , do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. ) dospel bez vypočutia žalobcu a jeho zástupcu, ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. ) nie je dôvodná, a podľa ust. ju zamietol.

11. Podľa , , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia, vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 13. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 14. Podľa , správna žaloba podľa musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

17. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

18. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

19. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

20. Podľa Článku 24 ods. 1 Dublinského nariadenia, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/ zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/, môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť.

21. Podľa Článku 24 ods. 2 Dublinského nariadenia, odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b/ alebo c/ tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d/, ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.

22. Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát.

23. Podľa Článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

24. Podľa Článku 28 ods. 1, 2, 3 Dublinského nariadenia, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

25. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

26. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Správny súd konštatuje, že Najvyšší a aj Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , , , , , , nález Ústavného súdu SR sp. zn. -81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 z 09.10.2013). 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať žalovaný ustálený predmet konania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, naviac ak potrebu zaistenia žalobcu odôvodnil jeho neoprávneným pobytom na území SR, bez dispozície akýmkoľvek dokladom totožnosti, víza či povolenia na pobyt.

29. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, žalovaný v informačnom systéme Eurodac zistil pozitívnu lustráciu žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu v jednom z členských štátov, v Grécku, na základe čoho začal aj konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,

ak existuje značné riziko úteku, na dobu dvoch mesiacov, do 22.02.2021. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, žalobca o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky nepožiadal a zdržiaval sa tu neoprávnene. Ak bol teda zaistený na účel prevozu na územie iného členského štátu a zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA8-51-011/2020-AV zo dňa 22.12.2020 vyplýva, že o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal na území Grécka, na prevoz sa vzťahujú aj články 24 a 25 Dublinského nariadenia. Pretože iný dôkaz ako lustrácia v príslušných policajných informačných systémoch, resp. výpoveď žalobcu (o tom že v Grécku požiadal o azyl) vykonaný nebol, Slovenská republika ako žiadajúca strana, je povinná požiadať dožiadaný (zodpovedný) štát o prijatie späť žalobcu v lehote najneskôr do dvoch mesiacov (Čl. 24 ods. 2 Dublinského nariadenia) a dožiadaná strana rozhodne o žiadosti v lehote dvoch týždňov - najneskôr však do jedného mesiaca (Čl. 25 ods. 1 Dublinského nariadenia). Teda najneskôr do troch mesiacov musí byť rozhodnuté vo veci vrátenia žalobcu do Grécka. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že správny orgán, príslušný na konanie podľa Dublinského nariadenia - Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR, koná o tzv. dublinských návratoch bezodkladne a pozitívne či negatívne relácie členských štátov sú k dispozícii v priebehu niekoľkých dní. Z Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorý v týchto prípadoch aplikuje vyplýva, že v prípade zaistenia cudzinca sa žiadosť o prevzatie späť podáva najneskôr do jedného mesiaca a odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Preto ak žalovaný určil dobu zaistenia žalobcu v rozsahu dvoch mesiacov (v zmysle ust. ) a túto podľa názoru súdu aj dostatočne odôvodnil úkonmi v tejto lehote bežne vykonávanými, takéto určenie doby zaistenia vo vzťahu k jej odôvodneniu v rozhodnutí, sa súdu javí ako postačujúce.

30. Žalobou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia podľa ods. 2 ust. . Žiaden osobitný predpis v súlade s dispozíciou tohto ustanovenia neoznačil a neoznačil ani dôvody, ktoré by mali súd viesť k vyneseniu rozsudku, ktorým by jeho prepustenie nariadil. Jeho žalobná argumentácia smerovala výlučne k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým bol zaistený, špeciálne k nepodloženiu doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, pričom ju podporil odkazmi na judikačnú prax Najvyššieho súdu SR, v ktorej je vyjadrená povinnosť presne a výstižne odôvodniť lehotu zaistenia a aj zásah do základných ľudských práv a slobôd zaisteného cudzinca. Rozhodnutie o zaistení však zrušiť nežiadal a neuviedol ani žiaden relevantný, resp. akýkoľvek dôvod, pre ktorý by súd bez povinnosti preskúmavať rozhodnutie o zaistení, mal nariadiť jeho prepustenie a nahradiť ho miernejším donucovacím opatrením.

31. Predpokladom vyhovenia žalobe podanej podľa ust. je skutočnosť, že počas zaistenia žalobcu nastala okolnosť, ktorá by vytvorila spôsobilý dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia, prípadne na nahradenie zaistenia miernejšími donucovacími prostriedkami. Z odôvodnenia samotnej žaloby, ale aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že od zaistenia žalobcu, dňa 22.12.2020, nenastala žiadna takáto okolnosť osvedčujúca zmenu pomerov v jeho zaistení, prípadne v jeho právnom postavení, nedošlo teda k žiadnej zmene pomerov, ktorá by svedčila v prospech vyhovenia žalobe. Naviac takáto skutočnosť nebola prezentovaná ani v samotnej žalobe, a z ničoho nevyplýva, že by akákoľvek situácia, ktorá by mala mať za následok prepustenie žalobcu , nastala. Objektívne teda v statuse žalobcu a ani v konaní pred súdom nebol preukázaný žiaden fakt, osvedčujúci zmenu okolností zaistenia, svedčiaci v prospech vyhovenia podanej žalobe a prepustenia žalobcu zo zaistenia.

32. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval výlučne poukazom na údajný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o jeho zaistení. S poukazom na túto argumentáciu súd poznamenáva, že rozhodnutie o zaistení je právoplatným rozhodnutím, ktoré žalobca postupom podľa ust. žalobou nenapadol. Pokiaľ sa teda podanou žalobou domáha v podstate faktického zrušenia rozhodnutia o zaistení (poukazujúc na údajné vady rozhodnutia o zaistení sa domáha výlučne prepustenia zo zaistenia), takýto postup považuje súd za neprípustný, nakoľko by ním de facto došlo k nezákonnému predĺženiu lehoty na podanie žaloby voči rozhodnutiu o zaistení zo dňa 22.12.2020, ktoré žalobca toho istého dňa prevzal, ale lehotu na podanie žaloby zmeškal, pretože žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podal až dňa 31.12.2020, teda deň po uplynutí lehoty na podanie žaloby na súd (dňa 30.12.2020, ktorý pripadol na stredu, nebol teda dňom pracovného voľna).

33. O právach, týkajúcich sa zastupovania v zmysle ust. , , zákona o pobyte cudzincov, o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení

(ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), bol žalobca riadne poučený. Po vykonaní nutných procesných úkonov a oznámenia o začatí konania vo veci jeho zaistenia, vydal žalovaný dňa 22.12.2020 rozhodnutie o zaistení, ktoré žalobca toho istého dňa aj prevzal. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu správnu žalobu v lehote sedem dní od jeho doručenia a podať ju žalovanému. Žalobca dňa 31.12.2020 doručil Centru právnej pomoci žiadosť zo dňa 28.12.2020, o poskytnutie právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Centrum právnej pomoci mu rozhodnutím číslo spisu: , ČRZ: 2470/2021 zo dňa 13.01.2021, právoplatným dňa 19.01.2021 priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a dňa 25.01.2021 podalo na poštovú prepravu žalobu.

34. Lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 30.12.2020 a jej zmeškanie sa potom bez naplnenia hmotnoprávnych podmienok ust. snažil žalobca obísť prostredníctvom žaloby podanej podľa tohto ustanovenia. V podanej žalobe však žiadnu zmenu pomerov vo vzťahu k jeho zaisteniu nepreukázal a ani neuviedol, takáto zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre vyhovenie žalobe, t.j. na jeho prepustenie a uloženie miernejšieho donucovacieho opatrenia nevyplynula ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu, čo súd viedlo k zamietnutiu žaloby podľa ust. . Dospel totiž k záveru, že využitie ust. , bolo len nástrojom na obídenie zmeškanej lehoty na podanie žaloby podľa ust. , ktorou by žalobca mohol žiadať zrušenie rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takéhoto rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

35. Nakoľko teda argumentácia žalobcu v podanej žalobe bola zameraná na dôvody práve podľa tohto ustanovenia, t.j. ust. , avšak žalobný návrh bol formulovaný na znenie odseku 2 tohto ustanovenia, podľa ktorého bola žaloba aj podaná a keďže bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, súd rozhodol podľa ust. a žalobu zamietol.

36. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. , s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný.

37. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( a ), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v ; b / sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu ( ). Podľa : 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e / vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f / nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j / podanie bolo nezákonne odmietnuté.

2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).