Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX proti žalovaným: 1/ W. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, 2/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, 3/ T. K., T. P. K. XXX, XXX XX K., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. -53 z 19.11.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich stranám sporu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , a , ; výrok o trovách konania ustanoveniami , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť: odstrániť 2 navýšené cloniace ploty idúce od rohu domu žalovaných k pôvodnému betónovému plotu žalovaných a pozdĺž betónového plota smerom k miestnemu potoku ako aj s priebehom vedľa potoka; odstrániť tuje, ktoré vytvárajú svojim vzrastom do šírky (aj do výšky) týmto spojením ďalší cloniaci navýšený plot oproti betónovému plotu žalovaných, od domu jeho rohu smerom k betónovému plotu a následne pozdĺž betónového plota smerom k miestnemu potoku; odstrániť porast (zo šípiek, tŕňov, stromov - hrab, klen) na parcele žalovaných, ktoré už vytvárajú do šírky (od plota medzi H. XX, XX, XX a H. XX,XX) až za dom žalovaných, ako aj do výšky, súvislý, cloniaci, vysoký plot a týmto im cloní, keď šípky prerastajú až do ich parcely a sú až na streche ich domu; odstrániť poľnú čerešňu aj s pňom a koreňmi, ktoré zasahujú do parcely žalobcu, ktorá je v rohu parcely H. XX žalovaných, v tesnej blízkosti betónového plota, prebiehajúceho k potoku a pozdĺž neho; odstránenie posadeného ihličnanu v ľavom brehu koryta potoka, ako aj posadenej dreviny, ktorý týmto zmenšila prietok koryta miestneho potoka a je hrozbou v čase povodňových dňoch ako umelá hrádza na odbíjanie povodňovej vody a zachytávania drevín, konárov a rôzneho odpadu, ktoré povodňová voda so sebou nesie; odstrániť z okna domu žalovaných na 2. poschodí umiestnenú kameru, ktorá je viditeľne nasmerovaná na plot medzi H. XX a H. XX a týmto dokazuje sledovanie parcely H. XX vo vlastníctve žalovaných a týmto narušuje susedské, medziľudské vzťahy a je jej umiestnenie a nasmerovanie v rozpore so zákonom; odstránenie na čierno postaveného prístrešku pred domom žalovaných, ktorý svojim umiestnením pred domom, ako aj rozmermi cloní výhľadu žalobcu, čo je v rozpore so zákonom

a nebol daný súhlas žalovaného a dochádza k narušovaniu občianskych, susedských vzťahov a to v lehote X mesiaca; každoročne kosiť trávnatý porast vedľa domu, ako aj za domom, na brehu, tohoročný nepokosený trávnatý porast za domom ako aj vedľa domu, zo strany žalovaného do troch dní od vydania neodkladného opatrenia ešte pokosiť.

4. Samotný návrh žalobca odôvodnil tým, že jeho dom bol postavený v roku XXXX a dom žalovaných o XX rokov neskôr. Domy boli v zmysle stavebného konania osadené v rade, aby si neclonili, pričom ešte v roku XXXX výhľad na dom žalobcu nebol clonený. K zmenám a narušovaniu výhľadu žalobcu clonením sa začalo v roku XXXX. Žalovaní nekosia trávu medzi domami, ani pozdĺž plota na H. XX a H. XX, preto sa toho musel domáhať cestou obce, nakoľko žalobca má túto časť za domom porýľovanú, sadí tam zeleninu, jahody. Rovnako žalovaní zanedbávali vyrubovanie krov, šípiek, stromov, čo vytvára cloniacu prekážku, ktorá sa neustále rozširovala dvíhala do výšky. O odstránenie tejto prekážky sa snažil žalobca už od roku XXXX, rovnako aj v roku XXXX, keď sa malý výhľad k poľnej ceste prekryl a tak nastalo úplné clonenie. K ďalšiemu zakrývaniu výhľadu došlo posadenými tujami za navýšeným cloniacim novým plotom vedľa pôvodného betónového plota pozdĺž neho smerom k štátnej ceste a mostu a tiež smerom k rohu domu odporcov. Žalovanú upozorňoval, aby tieto tuje nesadila, no nebrala to na vedomie a rovnako tak ani obec K.. Od roku XXXX posadené tuje vyrástli do výšky a svojim posadením vedľa seba vytvorili živý plot pozdĺž navýšeného plota a plota smerom k rohu domu žalovaných, ktorý je už vyšší ako navýšený cloniaci plot - o vyše cca X,XX m a tak vytvára ďalší cloniaci plot, ktorá stále rastie. Žalovaní na tento stav nereagujú, tak ako aj obec. Žalovaní postavili 2 navýšené cloniace ploty bez stavebného povolenia a bez žalobcovho súhlasu. Sú postavené načierno aj napriek povinnosti zo zákona obec tento stav ignorovala z dôvodu priateľského pomeru k žalovaným zo strany bývalého starostu, ku ktorému sa pridal tiež pre rodinný pomer aj terajší starosta. Žalovaná síce žiadala o povolenie na navýšenie pôvodného plota, ale povolenie nedostala a obec jej dala vyjadrenie k údržbe betónového plota, nie k nadstavbe. Obsah žiadosti žalovanej potvrdila KP v B. Kd XX/XXXX, že žiada o nadstavbu plota, ako aj potvrdila text písomného oznámenia obce k žiadosti žalovanej. Na poškodenie žalobcu KP PO nevydala protest prokurátora, nesprávnym posúdením, že nie je daný verejný záujem. Nesprávne bolo posúdené KP PO, že stavebníčka si splnila zákonnú povinnosť a pochybením obce už ohlásenú stavbu uskutočnila. Má však za to, že stavebníčke na navýšenie plota, nadstavby medzi domami, nestačí podať ohlásenie, nemôže konať v rozpore s povolením od obce. Obec nedala povolenie, ani vyjadrenie k nadstavbe. Len k údržbe a túto údržbu žalovaná nevykonala. Clonenie žalovaných pokračuje aj v rohu H. XX plotom navýšeným cloniacim pozdĺž potoka, kde je poľná čerešňa (pol metra od plota, ktorej korene presahujú až na žalobcov dvor, rovnako tak koruna čerešne). V priebehu roka žalobcov trávnik, posadené kvetiny, ako aj tvárnice zatravňovačky osadené a vysypané kamienkami ako prístupová cesta zo štátnej cesty na most a cez trávnik pred domom do garáže po ľavej strane domu, sú počas celého roka znečisťované

- najprv padajúcimi kvetmi, potom padajúcimi poľnými čerešňami a priebežne padajúcimi listami až do začiatku októbra. Pred plotom pozdĺž potoka je posadený ihličnan vyšší ako cloniaci navýšený plot. Obec viditeľne nemá záujem situáciu riešiť, aj keď jej zo zákona prislúcha táto povinnosť. Od roku 2016 nezabezpečila zjednanie nápravy. Rovnako tak vo veci sledovacej kamery žalovaných osadenej v roku 2016 na okne 2. poschodia s otočením na plot, čo v zornom uhle sleduje cez plot aj žalobcov park, dvor, most. Vo veci nekonal bývalý starosta a teraz znova ani terajší, ktorý na žiadosť žalobcu o odstránenie kamery podal vyjadrenie žalovanej, že kamera slúži na snímanie svojho pozemku, plota a tují a tým nezasahuje do súkromia žalobcu. Uvedené nie je pravda, lebo zasahuje do jeho súkromia sledovaním, pričom predpokladá, že aj cez internetové zisťovanie žalovanými, kedy žalobca nie je doma. Ak by bol zámer to, čo tvrdí žalovaná, že ide o snímanie pozemku, plota a tují, stačilo by okno 1. poschodia, ako aj nasmerovanie len kolmo na dvor, pričom takto by nemohla snímať aj žalobcovu parcelu, dvor, park a most. To potvrdzuje, že obec nadržiava žalovaným pre rodinný pomer a so zámerom škodiť žalobcovi a vypomsťovať sa zo strany nového starostu. Tento rodinný pomer terajšieho starostu je brzdou plnenia povinností obecného úradu v zmysle správneho poriadku, stavebného zákona, či občianskeho zákona. Preto doposiaľ sa nezačali správne stavebné konania na žalobcove podané návrhy a preto ani obec, obecný úrad nereaguje pre zaujatosť aj terajšieho starostu a tak dochádza jej nečinnosťou k porušovaniu zákona a žalobcu ako občana K. Doslova ignoruje a následne ani nereaguje na upozornenia prokurátora aj v iných veciach na strane opačného suseda a je nepoučiteľná pri posudzovaní žalobcových vecí, na ktoré upozornila N. prokuratúra B. v k.č. Kd XX/XXXX, aby sa v budúcnosti vyhli porušovaniu zákona. Nereagovali na upozornenie prokurátora k čiernym stavbám na H. XX, parcele odporcov, ako aj na čierne stavby na žalobcovom spoluvlastníctve k S. XXX/XXX, XXXX/X, či na ceste XXXX, kde má obec tiež postavené jej čierne stavby z roku XXXX a v predchádzajúcom období. Poslanci zostávajú nečinní, preto žalobca podal tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia k uloženiu povinnosti aj pre obec,

obecný úrad. Z uvedeného je preukázateľné, že žalobca nemôže ako občan K. domôcť sa svojich práv, keď žalovaní si robia, čo sami chcú a ako to chcú podľa vlastného zámeru, v ktorom je už aj robené náročky, naprieky svojimi vedomými a cielenými zámermi žalobcovi škodiť, či poškodzovať. Príkladom je aj posledná skutočnosť, zistenie v lete toho roku pri maľovaní žalobcovho mosta, že medzi žalobcovým mostom a mostom žalovaných, kde je vzdialenosť od seba ani nie X m, je do zregulovaného brehu potoka žalovanými posadená drevinu, ktorá sa rozšírila a tak zúžila prietok v potoku. Žalobca zistil, že táto drevina zhrubla tak, že žalobca mohol po nej stúpať, keď vydržala jeho váhu. Je preto hrozbou pre nich aj pre most, že v čase povodní, čo už aj toho roku zažili, opakuje sa už každoročne, niekedy aj dvakrát, že zmenšením prietoku koryta potoku a zachytávaním povodňových nánosov, konárov, rôznej dreviny, bude táto žalovanými posadená drevina spôsobovať navyšovanie hladiny vody, čím bude takto ohrozený most žalobcu a preto má obavu, že zatopí jeho dvor, park a poškodí zvýšenou hladinou stabilitu mosta, keď zvýšením hladiny v potoku, bude aj jeho most zachytávačom nánosu povodňovej vody tak, ako aj most žalovaných. A tento stav nezmierni ani skutočnosť, že voda sa vyleje na štátnu cestu a následne zatopuje ulice obce, ako aj steká z ulíc do dvorov a k rodinným domom. Preto sa žalobca obrátil na obec s tým, že pri čistení potoka toho roku, časť medzi mostami nebola vyčistená. Obec došla na tvar miesta, ale po zistení a žalobcovom vyjadrení, vec doposiaľ neuzatvorila. Žalobca má za to, že zo strany žalovaných dochádza k šikanovaniu, vypomsťovaniu sa, vedomému traumatizovaniu, rovnako tak aj zo strany obce, obecného úradu, starostu a nečinných a tak napomáhajúcich poslancov T. K., ktorí majú zákonnú povinnosť kontrolovať činnosť a konanie starostu obce, čo sa tak nedeje.

5. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba na návrh a to pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd riadne dokazovanie nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

6. Ako už súd vyššie konštatoval, neodkladné opatrenia môže byť nariadené v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o prvý prípad, tak súd poznamenal, že požiadavka bezodkladnosti v sebe zahŕňa jednak požiadavku naliehavosti a zároveň požiadavku nevyhnutnosti. Pokiaľ ide o požiadavku naliehavosti, tak súd poukázal na to, že sám žalobca v podaní uvádzal, že k ním tvrdeným zmenám (nekosenie trávy, zanedbávanie vyrubovania krov, posadenie tují, navýšenie clonenia, osadenie kamery, postavenie prístrešku a ďalšie), ktoré žalobca vníma ako porušujúce alebo ohrozujúce jeho práva, dochádza postupne od roku XXXX. Samotný žalobca sa voči uvedeným zásahom opakovane domáhal ochrany svojich práv či už na T. K. alebo okresnej prokuratúre. Zároveň vzhľadom na charakter žalobcom tvrdených zásahov do jeho práv, t.j. nekosenie trávy, zanedbávanie vyrubovania krov, posadenie tují, navýšenie clonenia, osadenie kamery nejde podľa súdu o také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd vyššie konštatoval, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, nevyzýva protistranu na vyjadrenie, pričom vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k nezvratnému zásahu do práv žalovaných, keďže žalobca sa domáha nariadením neodkladného opatrenia odstránenia tují, porastu, stromov, prístrešku. Pokiaľ ide o požiadavku nevyhnutnosti, tak súd poznamenal, že vzhľadom na charakter žalobcov tvrdených zásahov do jeho práv má súd za to, že účelné je domáhať sa ochrany svojich práv na T. K., čo aj žalobca učinil. Ak má žalobca za to, že T. K. ako stavebný úrad je nečinný a nekoná o jeho návrhoch, má právo domáhať sa ochrany svojich práv napr. žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. . Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca domáha trvalej úpravy pomerov medzi stranami, avšak z návrhu vyplýva skutková a právna zložitosť veci, preto mal súd za to, že neodkladné opatrenie nie je vhodným prostriedkom ochrany práv žalobcu, keďže ako už bolo konštatované súd nevykonáva riadne dokazovanie. Preto ďalšou možnosťou ochrany práv žalobcu je žaloba podaná podľa , kde súd po vyjadrení všetkých strán sporu, vykonaní riadneho dokazovania, na pojednávaní rozhodne rozsudkom o žalobe žalobcu na ochranu jeho práv. K druhému predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda že je daná obava, že exekúcia je ohrozená, žalobca v návrhu neprodukoval žiadnu argumentáciu.

7. Záverom poznamenal, že žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia troch žalovaných, avšak navrhovaný petit neodkladného opatrenia smeruje iba voči žalovaným 1/ a 2/, nie však voči žalovanému 3/. Keďže sa žalobca voči žalovanému 3/ nedomáha uloženia žiadnej povinnosti, je predmetný návrh voči nemu v celom rozsahu nedôvodný.

8. S poukazom na uvedené, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol postupom podľa , keďže neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že exekúcia bude ohrozená podľa .

9. Toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení , ,,,, a . Na prvom mieste odvolateľ mal za to, že v jeho veci rozhodol vylúčený sudca, tu poukazujúc na iné konania, v ktorých tento sudca rozhodoval, kde v konaniach vedených pod sp. zn. a návrh žalobcu zamietol, konanie vedené pod sp. zn. bolo zastavené a v konaní vedenom pod sp. zn. nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ďalej mal odvolateľ za to, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie ostal v polohe inštitútu predbežného opatrenia podľa , a nie podľa , podľa ktorého už neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Odvolateľ súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal/nevzal v úvahu ním predložené dôkazy odôvodňujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V neposlednom rade podľa odvolateľa súd prvej inštancie obhajuje žalovaných a hľadá neexistujúce dôvody, pre ktoré návrh zamietol. Mal za to, že ním navrhované neodkladné opatrenie je najvhodnejší a zákonný prostriedok na ochranu jeho práv, pričom tvrdenia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa odvolateľa nemôžu obstáť. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť s tým, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a jeho návrhu vyhovel.

10. Krajský súd postupujúc podľa žalovaným zaslal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so zamietavým uznesením a s odvolaním žalobcu.

11. Žalovaní sa do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ,,,, a CSP), v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa , .

13. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

14. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

15. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania ( napr. nález ÚS ČR sp. zn. ). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.

16. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, resp. z dôvodu, že žalobca sa môže domáhať ochrany časti svojich práv cez inštitúty správneho práva, resp. samostatnou civilnou žalobou.

17. Predmetom odvolacieho konania je tak preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosti bližšie špecifikovanými v návrhu, zamietol.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval (napr. v uznesení z 30.09.2013, sp. zn. , v uznesení z 11.09.2013, sp. zn. , v uznesení z 21.08.2013, sp. zn. a mnohé iné), že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebránia dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997). Táto zásada platí i pre odvolacie konanie, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa aj tým, či bol takto žalobcom vymedzený odvolací dôvod naplnený ( ). Podľa odvolacieho súdu však skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní v žiadnom prípade nemožno pripísať relevanciu spochybňujúcu nestrannosť tento spor prejednávajúceho sudcu, ak sa navyše týkajú procesného postupu a rozhodovacej činnosti sudcu v iných žalobcových veciach, na ktoré ani prihliadať nemožno.

21. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako žiadal žalobca splnené neboli a súd prvej inštancie návrhu správne nevyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia , potvrdil, pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Správne bolo rozhodnuté i o trovách konania.

22. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

23. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu nezaujali stanovisko a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, pričom podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).