Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-43-2020.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/43/2020
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: R. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX K. XX proti žalovaným: X./. W. L., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX K. XXX, X./. V. L.F., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX K. XXX, X./. T. K., T. Ú. K. XXX, XXX XX K., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 20.10.2020 domáha, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť:
- odstrániť 2 navýšené cloniace ploty idúce od rohu domu odporcov k pôvodnému betónovému plotu odporcov a pozdĺž betónového plota smerom k miestnemu potoku ako aj s priebehom vedľa potoka
- odstrániť tuje, ktoré vytvárajú svojim vzrastom do šírky (aj do výšky) týmto spojením ďalší cloniaci navýšený plot oproti betónovému plotu odporcov, od domu jeho rohu smerom k betónovému plotu a následne pozdĺž betónového plota smerom k miestnemu potoku
- odstrániť porast (zo šípiek, tŕňov, stromov - hrab, klen) na parcele odporcov, ktoré už vytvárajú do šírky (od plota medzi H. XX, XX, XX F. H. XX,XX) až za dom odporcov, ako aj do výšky, súvislý, cloniaci, vysoký plot a týmto im cloní, keď šípky prerastajú až do ich parcely a sú až na streche ich domu
- odstrániť poľnú čerešňu aj s pňom a koreňmi, ktoré zasahujú do parcely žalobcu, ktorá je v rohu parcely H. XX odporcov, v tesnej blízkosti betónového plota, prebiehajúceho k potoku a pozdĺž neho
- odstránenie posadeného ihličnanu v ľavom brehu koryta potoka, ako aj posadenej dreviny, ktorý týmto zmenšila prietok koryta miestneho potoka a je hrozbou v čase povodňových dňoch ako umelá hrádza na odbíjanie povodňovej vody a zachytávania drevín, konárov a rôzneho odpadu, ktoré povodňová voda so sebou nesie
- odstrániť z okna domu odporcov na 2. poschodí umiestnenú kameru, ktorá je viditeľne nasmerovaná na plot medzi H. XX F. H. XX a týmto dokazuje sledovanie parcely H. XX vo vlastníctve odporcov a týmto narušuje susedské, medziľudské vzťahy a je jej umiestnenie a nasmerovanie v rozpore so zákonom
- odstránenie na čierno postaveného prístrešku pred domom odporcu, ktorý svojim umiestnením pred domom, ako aj rozmermi cloní výhľadu žalobcu, čo je v rozpore so zákonom a nebol daný súhlas odporcu a dochádza k narušovaniu občianskych, susedských vzťahov a to v lehote 1 mesiaca
- každoročne kosiť trávnatý porast vedľa domu, ako aj za domom, na brehu, tohoročný nepokosený trávnatý porast za domom ako aj vedľa domu, zo strany odporcu do troch dní od vydania neodkladného opatrenia ešte pokosiť.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dom žalobcu bol postavený v roku 1958 a dom odporcov o 40 rokov neskôr. Domy boli v zmysle stavebného konania osadené v rade, aby si neclonili, pričom ešte v roku 2005 výhľad na dom žalobcov nebol clonený. K zmenám a narušovaniu výhľadu žalobcu clonením sa začalo v roku 2015. Žalovaní nekosia trávu medzi domami,
ani pozdĺž plota na H. XX F. H. XX, preto sa toho musel domáhať cestou obce, nakoľko žalobca má túto časť za domom porýľovanú, sadí tam zeleninu, jahody. Rovnako žalovaní zanedbávali vyrubovanie krov, šípiek, stromov, čo vytvára cloniacu prekážku, ktorá sa neustále rozširovala dvíhala do výšky. O odstránenie tejto prekážky sa snažil žalobca už od roku 2016, rovnako aj v roku 2019, keď sa malý výhľad k poľnej ceste prekryl a tak nastalo úplné clonenie. K ďalšiemu zakrývaniu výhľadu došlo posadenými tujami za navýšeným cloniacim novým plotom vedľa pôvodného betónového plota pozdĺž neho smerom k štátnej ceste a mostu a tiež smerom k rohu domu odporcov. Žalovanú upozorňoval, aby tieto tuje nesadila, no nebrala to na vedomie a rovnako tak ani obec K.. Od roku 2016 posadené tuje vyrástli do výšky a svojim posadením vedľa seba vytvorili živý plot pozdĺž navýšeného plota a plota smerom k rohu domu odporcov, ktorý je už vyšší ako navýšený cloniaci plot - o vyše cca 1,40 m a tak vytvára ďalší cloniaci plot, ktorá stále rastie. Odporcovia na tento stav nereagujú, tak ako aj obec. Žalovaní postavili 2 navýšené cloniace ploty bez stavebného povolenia a bez žalobcovho súhlasu. Sú postavené načierno aj napriek povinnosti zo zákona obec tento stav ignorovala z dôvodu priateľského pomeru k odporcom zo strany bývalého starostu, ku ktorému sa pridal tiež pre rodinný pomer aj terajší starosta. Odporkyňa síce žiadala o povolenie na navýšenie pôvodného plota, ale povolenie nedostala a obec jej dala vyjadrenie k údržbe betónového plota, nie k nadstavbe. Obsah žiadosti žalovanej potvrdila KP v Prešove N. XX/ XXXX, že žiada o nadstavbu plota, ako aj potvrdila text písomného oznámenia obce k žiadosti žalovanej. Na poškodenie žalobcu KP PO nevydala protest prokurátora, nesprávnym posúdením, že nie je daný verejný záujem. Nesprávne bolo posúdené KP PO, že stavebníčka si splnila zákonnú povinnosť a pochybením obce už ohlásenú stavbu uskutočnila. Má však za to, že stavebníčke na navýšenie plota, nadstavby medzi domami, nestačí podať ohlásenie, nemôže konať v rozpore s povolením od obce. Obec nedala povolenie, ani vyjadrenie k nadstavbe. Len k údržbe a túto údržbu žalovaná nevykonala. Clonenie odporcov pokračuje aj v rohu H. XX plotom navýšeným cloniacim pozdĺž potoka, kde je poľná čerešňa (pol metra od plota, ktorej korene presahujú až na žalobcov dvor, rovnako tak koruna čerešne). V priebehu roka žalobcov trávnik, posadené kvetiny, ako aj tvárnice zatravňovačky osadené a vysypané kamienkami ako prístupová cesta zo štátnej cesty na most a cez trávnik pred domom do garáže po ľavej strane domu, sú počas celého roka znečisťované - najprv padajúcimi kvetmi, potom padajúcimi poľnými čerešňami a priebežne padajúcimi listami až do začiatku októbra. Pred plotom pozdĺž potoka je posadený ihličnan vyšší ako cloniaci navýšený plot. Obec viditeľne nemá záujem situáciu riešiť, aj keď jej zo zákona prislúcha táto povinnosť. Od roku 2016 nezabezpečila zjednanie nápravy. Rovnako tak vo veci sledovacej kamery žalovaných osadenej v roku 2016 na okne 2. poschodia s otočením na plot, čo v zornom uhle sleduje cez plot aj žalobcov park, dvor, most. Vo veci nekonal bývalý starosta a teraz znova ani terajší, ktorý na žiadosť žalobcu o odstránenie kamery podal vyjadrenie žalovanej, že kamera slúži na snímanie svojho pozemku, plota a tují a tým nezasahuje do súkromia žalobcu. Uvedené nie je pravda, lebo zasahuje do jeho súkromia sledovaním, pričom predpokladá, že aj cez internetové zisťovanie žalovanými, kedy žalobca nie je doma. Ak by bol zámer to, čo tvrdí žalovaná, že ide o snímanie pozemku, plota a tují, stačilo by okno 1. poschodia, ako aj nasmerovanie len kolmo na dvor, pričom takto by nemohla snímať aj žalobcovu parcelu, dvor, park a most. To potvrdzuje, že obec nadržiava žalovaným pre rodinný pomer a so zámerom škodiť žalobcovi a vypomsťovať sa zo strany nového starostu. Tento rodinný pomer terajšieho starostu je brzdou plnenia povinností obecného úradu v zmysle správneho poriadku, stavebného zákona, či občianskeho zákona. Preto doposiaľ sa nezačali správne stavebné konania na žalobcove podané návrhy a preto ani obec, obecný úrad nereaguje pre zaujatosť aj terajšieho starostu a tak dochádza jej nečinnosťou k porušovaniu zákona a žalobcu ako občana Hrabovca. Doslova ignoruje a následne ani nereaguje na upozornenia prokurátora aj v iných veciach na strane opačného suseda a je nepoučiteľná pri posudzovaní žalobcových vecí, na ktoré upozornila Krajská prokuratúra Prešov v k.č. N. XX/XXXX, aby sa v budúcnosti vyhli porušovaniu zákona. Nereagovali na upozornenie prokurátora k čiernym stavbám na H. XX, parcele odporcov, ako aj na čierne stavby na žalobcovom spoluvlastníctve k S. XXX/XXX, XXXX/X, či na ceste XXXX, kde má obec tiež postavené jej čierne stavby z roku 2017 a v predchádzajúcom období. Poslanci OZ zostávajú nečinní, preto žalobca podal tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia k uloženiu povinnosti aj pre obec, obecný úrad. Z uvedeného je preukázateľné, že žalobca nemôže ako občan K. domôcť sa svojich práv, keď žalovaní si robia, čo sami chcú a ako to chcú podľa vlastného zámeru, v ktorom je už aj robené náročky, naprieky svojimi vedomými a cielenými zámermi žalobcovi škodiť, či poškodzovať. Príkladom je aj posledná skutočnosť, zistenie v lete toho roku pri maľovaní žalobcovho mosta, že medzi žalobcovým mostom a mostom žalovaných, kde je vzdialenosť od seba ani nie 6 m, je do zregulovaného brehu potoka žalovanými posadená drevinu, ktorá sa rozšírila a tak zúžila prietok v potoku. Žalobca zistil, že táto drevina zhrubla tak, že žalobca mohol po nej stúpať, keď vydržala jeho váhu. Je preto hrozbou pre nich aj pre most, že v čase povodní, čo už aj toho roku zažili, opakuje sa už každoročne, niekedy aj dvakrát, že zmenšením prietoku koryta
potoku a zachytávaním povodňových nánosov, konárov, rôznej dreviny, bude táto žalovanými posadená drevina spôsobovať navyšovanie hladiny vody, čím bude takto ohrozený most žalobcu a preto má obavu, že zatopí jeho dvor, park a poškodí zvýšenou hladinou stabilitu mosta, keď zvýšením hladiny v potoku, bude aj jeho most zachytávačom nánosu povodňovej vody tak, ako aj most žalovaných. A tento stav nezmierni ani skutočnosť, že voda sa vyleje na štátnu cestu a následne zatopuje ulice obce, ako aj steká z ulíc do dvorov a k rodinným domom. Preto sa žalobca obrátil na obec s tým, že pri čistení potoka toho roku, časť medzi mostami nebola vyčistená. Obec došla na tvar miesta, ale po zistení a žalobcovom vyjadrení, vec doposiaľ neuzatvorila. Žalobca má za to, že zo strany žalovaných dochádza k šikanovaniu, vypomsťovaniu sa, vedomému traumatizovaniu, rovnako tak aj zo strany obce, obecného úradu, starostu a nečinných a tak napomáhajúcich poslancov OZ Obce K., ktorí majú zákonnú povinnosť kontrolovať činnosť a konanie starostu obce, čo sa tak nedeje. Preto sa obrátil na súd.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba na návrh a to pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd riadne dokazovanie nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
11. Ako už súd vyššie konštatoval, neodkladné opatrenia môže byť nariadené v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o prvý prípad, tak súd poznamenáva, že požiadavka bezodkladnosti v sebe zahŕňa jednak požiadavku naliehavosti a zároveň požiadavku nevyhnutnosti. Pokiaľ ide o požiadavku naliehavosti, tak súd poukazuje na to, že sám žalobca v podaní uvádzal, že k ním tvrdeným zmenám (nekosenie trávy, zanedbávanie vyrubovania krov, posadenie tují, navýšenie clonenia, osadenie kamery, postavenie prístrešku a ďalšie), ktoré žalobca vníma ako porušujúce alebo ohrozujúce jeho práva, dochádza postupne od roku 2015. Samotný žalobca sa voči uvedeným zásahom opakovane domáhal ochrany svojich práv či už na Obci K. alebo okresnej prokuratúre. Zároveň vzhľadom na charakter žalobcom tvrdených zásahov do jeho práv, t.j. nekosenie trávy, zanedbávanie vyrubovania krov, posadenie tují, navýšenie clonenia, osadenie kamery nejde podľa súdu o také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd vyššie konštatoval, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, nevyzýva protistranu na vyjadrenie, pričom vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k nezvratnému zásahu do práv žalovaných, keďže žalobca sa domáha nariadením neodkladného opatrenia odstránenia tují, porastu, stromov, prístrešku. Pokiaľ ide o požiadavku nevyhnutnosti, tak súd poznamenáva, že vzhľadom na charakter žalobcov tvrdených zásahov do jeho práv má súd za to, že účelné je domáhať sa ochrany svojich práv na Obci K., čo aj žalobca učinil. Ak má žalobca za to, že Obec K. ako stavebný úrad je nečinný a nekoná o jeho návrhoch, má právo domáhať sa ochrany svojich práv napr. žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca domáha trvalej úpravy pomerov medzi stranami, avšak z návrhu vyplýva skutková a právna zložitosť veci, preto má súd za to, že neodkladné opatrenie nie je vhodným prostriedkom ochrany práv žalobcu, keďže ako už bolo konštatované súd nevykonáva riadne dokazovanie. Preto ďalšou možnosťou ochrany práv žalobcu je žaloba podaná podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, kde súd po vyjadrení všetkých strán sporu, vykonaní riadneho dokazovania, na pojednávaní rozhodne rozsudkom o žalobe žalobcu na ochranu jeho práv. K druhému predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda že je daná obava, že exekúcia je ohrozená, žalobca v návrhu neprodukoval žiadnu argumentáciu.
12. Záverom súd poznamenáva, že žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia troch odporcov, avšak navrhovaný petit neodkladného opatrenia smeruje iba voči odporcom v 1. a 2. rade, nie však voči odporcovi v 3. rade. Keďže sa žalobca voči odporcovi v 3. rade nedomáha uloženia žiadnej povinnosti, je predmetný návrh voči nemu v celom rozsahu nedôvodný.
13. S poukazom na uvedené, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol postupom podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že exekúcia bude ohrozená podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
14. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z hľadiska úspechu v konaní by žalovaným v 1. až 3. rade patrila náhrada trov konania, keďže však zo spisu vyplýva, že žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.