Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Cob-62-2020.pdf
PDF · 106.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Stredná odborná škola, so sídlom Garbiarska 1, 060 01 Kežmarok, IČO: 37880012, právne zastúpeného Advokátska kancelária Hovan a Hospu°dka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: PKB invest, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 461 733, právne zastúpenému PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie sumy 15.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/293/2016-151 z 1. októbra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.400,- eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.400,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.400,- eur od 22.07.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.04.2015 Zmluvu o dielo č. XX-XX-XX/XX (ďalej len „zmluva o dielo“ alebo „zmluva“), ktorou sa žalovaný zaviazal zabezpečiť kompletnú dodávku a realizáciu stavebných prác na predmet zákazky „Rekonštrukcia telocvične, Nižná Brána 6“. Žalobca si u žalovaného v súlade s Čl. 5 zmluvy uplatnil nárok na bezplatné odstránenie vád listom zo dňa 22.04.2016 označeným ako „Reklamácia nekvalitne vykonaných prác na fasáde stavby“, ktorý žalovaný prevzal dňa 27.04.2016. Konštatoval, že žalovaný v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej zmluvy o dielo nenastúpil v dohodnutej lehote na odstraňovanie vytýkaných vád diela. Zo strany žalobcu bola preto žalovanému doručená urgencia, a to listom z 27.06.2016 označeným ako „Urgencia reklamácie nekvalitne vykonaných prác na fasáde stavby“. Žalovaný predmetnú urgenciu prevzal dňa 30.06.2016. Na základe takto uplatneného nároku žalobcu na odstránenie vád žalovaný začal odstraňovať vytýkané vady až dňa 21.07.2016. Odstraňovanie vád bolo zo strany žalovaného ukončené dňa 03.08.2016. Žalovaný tak nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala s Čl. 5. bod 6. zmluvy o dielo, keďže nezačal s odstraňovaním reklamovaných vád predmetu zákazky do 7 dní od prevzatia písomného uplatnenia oprávnenej reklamácie objednávateľa a vady neodstránil v čo najkratšom techniky možnom čase. V súlade s Čl. 7. bod 3. zmluvy o dielo si preto žalobca voči žalovanému uplatnila nárok za zaplatenie
zmluvnej pokuty. Žalovaný sa dostal do omeškania s odstraňovaním vád v dĺžke 77 dní (v období od 05.05.2016 do 20.07.2016). Zmluvná pokuta v zmysle Čl. 7. bod 3. zmluvy o dielo predstavuje sumu 15.400,- eur. Zmluvnú pokutu v oprávnenej výške 15.400 eur žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 15.400,- eur titulom zmluvnej pokuty. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 15.400 eura vyhovel.
3. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd prvej inštancie v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 15.400 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 22.07.2016 do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia.
4. Podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného taktiež na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
5. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a jej príslušenstva súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
6. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že po obdŕžaní výzvy na odstránenie vád 27.04.2016 sa uskutočnilo stretnutie 04.05.2016, na ktorom bolo zistené, že vady spočívajú v kozmetických vadách na fasáde prístavby telocvične, ktoré vznikli vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok bezprostredne po realizácii diela a ich opravu je možné vykonať až po prirodzenom vysušení fasády po zlepšení počasia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa priklonil k tvrdeniam žalobcu, že dňa 04.05.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie v súvislosti so začatím kolaudačného konania diela, na ktorom sa zúčastnili za žalovanú stranu Q.. J. a pán G., pričom na tomto stretnutí nedošlo k rokovaniu o riešení uplatnenej reklamácie a už vôbec nie ku konštatovaniu, že závady na diele je možné vykonať až po prirodzenom vysušení fasády po zlepšení počasia. Zdôraznil, že ak by skutočne dňa 04.05.2016 bola predmetom jednaní medzi sporovými stranami aj táto reklamácia vady diela a otázky ohľadne jej odstraňovania, tak by bol o tom spísaný nejaký záznam, tento by bol podpísaný zástupcami oboch strán a boli by v ňom zachytené zistenia o reklamovanej vade, dohoda o postupe pri jej odstraňovaní, prípadne výhrady k reklamácii (napr., že za vadu žalovaný nezodpovedá alebo že nemôže pristúpiť k jej bezprostrednému odstraňovania z takých a takých dôvodov... a pod.). Ak by o takom rokovaní nebol spísaný záznam, prípadne by ho zástupcovia žalobcu odmietli podpísať, tak v takom prípade by logickou reakciou žalovaného bolo, že by bezprostredne po takomto rokovaní zaslal žalobcovi písomné stanovisko o zisteniach na miestnom šetrení ohľadne vytýkanej vady, prípadne by doložil nejakú fotodokumentáciu, ktorú by si na takom stretnutí zástupcovia žalovaného nepochybne vyhotovili. V písomnom stanovisku by sa žalovaný určite zmienil o možnosti, resp. nemožnosti bezprostredne nastúpiť na odstránenie reklamovanej vady. Určite by tam žalovaný uviedol všetky okolnosti, ktoré uvádzal počas konania v rámci svojej obrany - potreba vysušenia fasády, nepriaznivé predpovede počasia a pod.
7. Obranu žalovaného spočívajúcu v nepriaznivých poveternostných podmienkach v Kežmarku v čase uplatnenia nároku z vád vyhodnotil prvoinštančný súd ako žalovaným nepreukázanú.
8. Vo vzťahu k žiadanej aplikácii ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka žalovaným mal súd za to, že neexistuje dôvod k zníženiu zmluvnej pokuty, keďže túto nepovažoval za neprimerane vysokú. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k samotnej výške zmluvnej pokuty ako aj k použitiu moderačného oprávnenia. Zdôraznil výnimočnosť aplikácie § 301 Obchodného zákonníka, teda jeho použitie v odôvodnených prípadoch. Konštatoval, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v primeranej výške vo vzťahu k celkovej cene diela a porušeniu povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela. Dospel k záveru, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným zvyšovaním. Opačný záver považoval za neprijateľný, lebo by svojím dôsledkom zvýhodňoval dlžníka a znamenalo by to spochybnenie funkcie, ktorú má zmluvná pokuta plniť.
9. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 536, § 560 ods. 1, 2, § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka, § 301, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj § 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), teda priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere k jeho úspechu, teda v rozsahu 98 %.
11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania, odvolanie žalovaný. Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
12. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v nesprávne zistenom skutkovom stave, ak nárok na zmluvnú pokutu vyvodzoval súd prvej inštancie z porušenia Čl. 5. bod 6. zmluvy o dielo. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, ak súd v rozpore s Čl. 5. bod 2. zmluvy o dielo neskúmal zodpovednosť žalovaného za vadu diela a namietal tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci podľa názoru odvolateľa bolo nutné určiť zmluvné ustanovenie, podľa ktorého boli strany povinné postupovať v prípade výskytu vád diela, keďže zmluva o dielo rozlišuje vady podľa toho, či boli zistené pred alebo po odovzdaní diela, v nadväznosti na čo stanovuje aj lehoty, ktorých nedodržanie je následne sankcionované zmluvnou pokutou. Súdom aplikovaný Čl. 5. bod 6. zmluvy o dielo stanovuje sedemdňovú lehotu na začatie odstraňovania vád od doručenia písomnej reklamácie. Naopak, Čl. 5. bod 7. zmluvy o dielo rieši situáciu, keď sa vady na diele nachádzajú už v čase protokolárneho odovzdávania diela s tým, že strany v odovzdávacom protokole sú povinné uviesť termín na ich odstránenie. Poukazom na výpoveď svedka Q.. A.. K. X., ktorý vypracoval projektovú dokumentáciu diela a bol zároveň stavbyvedúcim za žalobcu, trval žalovaný na tom, že problémy na fasáde bolo vidno už v čase preberacieho a odovzdávacieho konania dňa 04.05.2016. Ak teda vytýkaná vada diela existovala už v čase protokolárneho odovzdávania diela, tak lehota na jej odstránenie sa správne v zmysle Čl. 5. bod 7. zmluvy mala uviesť v odovzdávacom a preberacom protokole. V takomto prípade sa nevyžadovalo písomné uplatnenie reklamácie a následná povinnosť začať s odstraňovaním vád v lehote 7 dní. Poukazom na ustanovenie § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný zdôraznil povinnosť žalobcu pri odovzdávacom a preberacom konaní vykonať prehliadku diela a nedorobky vyznačiť v odovzdávacom a preberacom protokole, čo žalobca neurobil, preto súd prvej inštancie nemal žalobcovi priznať nároky z vád diela. Z dôvodu právnej istoty žalovaný vzniesol námietku premlčania. Vyslovil názor, že je vylúčené, aby žalobca nedodržal Čl. 5. bod 7 zmluvy a následne sa domáhal práv podľa Čl. 5 bod 6. zmluvy s tým, že nedodržanie lehoty je následne sankcionované zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie tak dospel k neprávnym skutkovým zistenia.
13. Žalovaný mal za to, že zistenie, či vada diela existovala už v čase jeho odovzdania je podstatné aj z dôvodu zodpovednosti žalovaného. Ak vada diela nebola uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole, tak z právneho hľadiska sa na dielo hľadí ako keby bolo odovzdané bez vád. Preto následné priznanie nároku na zmluvnú pokutu na základe výzvy na odstránenie vady zo dňa 27.04.2016 vyžaduje skúmanie zodpovednosti žalovaného, k čomu súd prvej inštancie nepristúpil. Samotné odstránenie vady diela podľa žalovaného nemá účinky uznania zodpovednosti za túto vadu, ale môže byť klasifikované ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prácach žalovaného v prospech žalobcu. Zdôraznil, že svoju zodpovednosť za vadu diela nikdy neuznal, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto otázke zaťažuje žalobcu. Súd prvej inštancie však nesprávne presunul toto dôkazné bremeno na žalovaného, ako keby vada diela vznikla pred odovzdaním diela a bola uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu však vyplýva, že stavba bola odovzdaná bez vád a nedorobkov.
14. Žalovaný tiež namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, pokiaľ súd nezohľadnil to, že stavba v čase vzniku vady nebola ešte skolaudovaná, teda nebola schopná užívania a žalobcu žiadnym spôsobom neobmedzovala a nespôsobovala mu žiadnu škodu, pričom vada bola odstránená do 03.08.2016, teda do vydania kolaudačného rozhodnutia dňa 18.08.2016. Zmluvnú pokutu 200,- eur za jeden deň pri kozmetickej vade fasády považoval odvolateľ za neprimerane vysokú, keďže význam zabezpečovanej povinnosti bol v tomto prípade minimálny. Bolo teda dôvodné charakter vady zohľadniť pri hodnotení primeranosti zmluvnej pokuty a tiež zohľadniť skutočnosť, že vadu odstránil
žalovaný na svoje náklady, teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Neprimeranosť zmluvnej pokuty vzhliadol žalovaný aj v tom, že cena diela bez DPH predstavovala sumu 250.000,- eur, z čoho zisk žalovaného na stavbe bol 10 %, teda 25.000,- eur, pričom zmluvná pokuta je vo výške 15.400,- eur a spolu s úrokom z omeškania ku dňu 30.04.2020 vo výške 5.232,62 eur a náhrady trov súdneho konania je to ešte viac. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zmluvnú pokutu moderovať, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 25.05.2020. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že žalovaný od počiatku uplatňovania nárokov z vád diela žiadnym spôsobom nespochybňoval to, že za uplatňované vady zodpovedá. Naopak, na základe reklamácie začal s odstraňovaním vád 21.07.2016 a zodpovednosť potvrdil v liste adresovanom zástupcovi žalobcu dňa 21.09.2016, či v podanom odbore proti platobnému rozkazu ako aj v priebehu súdneho konania vo vyjadrení zo dňa 18.04.2019. Poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany pri odovzdaní diela konštatovali, že dielo vady nemá, čo dokazuje odovzdávací a preberací protokol, teda vady odstránené žalovaným vznikli po odovzdaní diela, čo žalovaný až do posledného pojednávania nepopieral. Tvrdenia žalovaného sú tak len účelovou obranou, keďže neexistuje žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by žalovaný začal s odstraňovaním vád, za ktoré by nezodpovedal. Poukázal na to, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, ktoré uviedol v záverečnej reči v konaní nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by boli tieto preukázané. Po rozvedení teórie týkajúcej sa dôkaznej povinnosti poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný v konaní nenavrhol vykonanie dokazovania v súvislosti s jeho tvrdením, že odstraňoval vady, za ktoré nezodpovedá.
16. Vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/11/2019, v ktorom najvyšší súd detailne rozviedol možnosti uplatnenia moderačného práva. Zdôraznil, že denná sadzba 200,- eur za porušenie povinnosti v danom zmluvnom vzťahu tvorila 0,07 % z celkovej ceny diela vykonaného žalovaným pre žalobcu a len nekonaním a opomenutím svojej povinnosti narástla zmluvná pokuta do sumy uplatnenej v predmetnom spore. Do pozornosti dal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Obdo V93/2004, ktorý konštatuje použitie moderačného oprávnenia iba vo výnimočných prípadoch pri výrazne neprimeranej zmluvnej pokute, t. j. zmluvnej pokute mnohonásobne prevyšujúcej majetkové práva, ktoré zmluvnou pokutou boli zabezpečené, čo nie je súdený prípad. Tiež uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že jeho zisk v danom prípade bol 10 %. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
17. Žalovaný v replike z 28.06.2020 poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení nezaujal stanovisko k výpovedi svedka Q.. A.. K. X.B., pričom ide o kľúčového svedka, ktorý mal najväčší prehľad o realizácii diela. Žalovaný mal za to, že tento svedok svojvoľne neuviedol vady v odovzdávacom a preberacom protokole napriek tomu, že v súlade so zmluvou o dielo v protokole sa mali uviesť všetky vady, teda nielen podstatné. Pokiaľ žalobca neuviedol vadu diela a termín jej odstránenia v odovzdávacom a preberacom protokole, tak si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle Čl. 5. bod 7. zmluvy. Táto skutočnosť vyplynula zo svedeckej výpovede Q.. A.. K. X., v dôsledku čoho žalovaný trval na tom, aby bolo toto zistenie súdom posúdené a správne subsumované pod zmluvné dojednania. Za nesporné považoval to, že bola preukázaná vada diela už v čase odovzdávania diela a lehota na jej odstránenie mala byť uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole. Trval na tom, že svoju zodpovednosť za vady popieral už v rámci predsúdnych konaní, v odpore proti platobnému rozkazu ako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 05.09.2019. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný vadu odstránil, čo predstavuje uznanie jeho zodpovednosti. Zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní vo vzťahu k svojej zodpovednosti. Tiež zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní týkajúcich sa moderácie zmluvnej pokuty. Navrhol rozhodnúť v zmysle svojho odvolacieho návrhu.
18. Žalobca v duplike z 13.07.2020 zotrval na svojich ústnych a písomných stanoviskách. Obranu žalovaného produkovanú v odvolacom konaní považoval za účelovú. Zdôraznil, že Q.. A.. X. vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespomína vady fasády na diele, ale spôsob realizácie a nedodržiavanie zmluvných podmienok žalovaným pri realizácii diela v interiéri telocvične, ktorá realizácia bola jednou z časti diela ako celku. Tiež poukázal na znenie odporu žalovaného, kde žalovaný sám uznal vadu diela. Do pozornosti dal protokol o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 07.03.2016 v znení, že stavba je odovzdaná bez vád a nedorobkov, čo znamená, že vady, ktoré žalovaný na základe reklamácie žalobcu odstraňoval, museli vzniknúť a aj vznikli po odovzdaní diela. Vyslovil, že žalovaný sa snaží využiť nejasné
tvrdenia Q.. A.. X., ktorá výpoveď bola uskutočnená tri a pol roka od ukončenia stavby a reklamačného konania, preto je na mieste prisúdiť väčšiu váhu skutočnostiam uvedeným v listinách vytvorených v reálnom čase za prítomnosti a potvrdenia osôb, ako ľudskej pamäti. Navrhol opakovane rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
22. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa výpovede svedka Q.. A.. K. X. je potrebné uviesť, že svedok síce potvrdil, že už počas realizácie diela pozoroval nedostatky na fasáde, čo bolo zaznamenané v stavebnom denníku v znení „fasádne omietky sú zrealizované nekvalitne, je potrebné previesť opravy priečelia“, čo však navystihuje v plnom rozsahu reklamované vady. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že po odovzdaní diela (po 07.03.2016) vznikla závažná vada - zamáčanie omietky a jej uvoľňovanie v dôsledku nekvalitne vykonaných prác, či vykonaní prác v nevhodnom období. Práve táto vada bola reklamovaná ako podstatná a farebné nezrovnalosti boli uvádzané ako prídavná estetická vada, čo tvrdil aj samotný žalovaný. Medzi odovzdaním a prevzatím diela a kolaudáciou uplynuli dva mesiace, čo znamená, že pokiaľ svedok potvrdil viditeľnosť estetickej vady pred dňom kolaudácie, tak nešlo o vadu vzniknutú a reklamovanú po odovzdaní diela. Preto ak žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu spočívajúcu v nesprávnej aplikácii konkrétneho ustanovenia zmluvy o dielo opiera o túto svedeckú výpoveď, tak táto argumentácia bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nepresvedčivá a nedôvodná. Vychádzajúc z uvedeného sa podstatne oslabuje právny základ celej nasledujúcej argumentácie odvolateľa. Odovzdanie diela bez reklamovanej vady bolo preukázané samotným odovzdávacím protokolom, znením odporu žalovaného, prednesom zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 21.05.2019 a potvrdil to aj svedok Q.. N. J. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2019.
24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa, že na odstránenie vady diela nastúpil včas, odvodzujúc túto tvrdenú skutočnosť od konania kolaudácie dňa 04.05.2016. Ak by aj v uvedený deň prebehlo rokovanie o reklamovanej vade, tak v zmluve o dielo v Čl. 5. bod 6. si strany sporu výslovne dohodli začatie odstraňovania vád do 7 dní od reklamácie, ktoré znenie nie je možné zúžiť na akékoľvek rokovania o vade. Lehota 7 dní bola záväzná na reálny výkon začatia prác súvisiacich s odstraňovaním vád, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Správne preto žalobca uplatnil nárok podľa čl. 7. bod 3. zmluvy.
25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že predmet sporu mal byť posúdený v nadväznosti na znenie Čl. 5. bod 7. zmluvy o dielo, podľa ktorého termín odstránenia vád
má byť dohodnutý a uvedený v protokole o odovzdaní a prevzatí stavby, odvolací súd poukazuje na svoje závery uvedené vyššie.
26. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
27. Žalovaný namietal nepoužitie moderačného oprávnenia súdu na zníženie zmluvnej pokuty s dôrazom na závažnosť reklamovanej vady. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ by mali strany sporu pri uzatváraní zmluvy v úmysle špecifikovať porušenie svojich povinností v nadväznosti na závažnosť následkov (podstatné a nepodstatné porušenie), tak by to v predmetnej zmluve uviedli.
28. K samotnej výške zmluvnej pokuty poukazuje odvolací súd na rozsiahlu judikatúru, ktorá definuje význam zmluvnej pokuty, či jej primeranosť (rozhodnutie NS SR 1 ObdoV/93/2004, 2Obdo/39/2010, 3 Obdo/283/1998, 3Cdo/130/2006, 2Cdo/172/2007, 7MCdo/9/2012, NS ČR 33Odo/61/2005, 33Odo/1779/2006 a iné). V zmysle ustálenej judikatúry neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že výška zmluvnej pokuty 200 ,- eur za deň omeškania s odstránením vád diela bola dohodnutá primerane vzhľadom na predmet diela, ktorým bola rekonštrukcia telocvične, čo malo časovú súvislosť s vyučovaním.
29. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
31. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).