Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_16C-67-2018.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Subarea
16C/67/2018
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v spore žalobkyne: Y., zast.: Mgr.Dr. Anton Kušnír, advokát, Jána Reka 13, 010 01 Žilina proti žalovanému: O. zast.: JUDr. Simona Marcinová, advokátka, Námestie Slobody 13, 071 01 Michalovce, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov prvoinštančného konania.
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením č.k. 16C 67/2018-132 zo dňa 21.1.2020 zastavil konanie (I. výrok), priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (II. výrok) a vrátil žalobkyni súdny poplatok prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vo výške 203,30 € (III. výrok). Rozhodol o nároku žalobkyne na peňažné plnenie 3.500 € s úrokmi z omeškania žiadaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že dňa 25.7.2016 a 18.8.2016 poukázala na účet žalovaného sumu vo výške 3.500 €, ktorým plnením vrátila pôžičku poskytnutú žalovaným jej sestre JD.j, prostredníctvom matky žalovaného T.j. Po poskytnutí plnenia však bola matkou žalovaného podaná voči sestre žalobkyne žaloba na Okresnom súde v Žiline o vrátenie plnenia 3.500 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v ktorom konaní sp.zn. 6C/217/2016 žalovaný vo svojej svedeckej výpovedi dňa 6.4.2018 poprel, aby vyššie zmienené plnenie žalobkyne v sume 3.500 €, poukázané mu na bankový účet v roku 2016, predstavovalo úhradu pôžičky, alebo aby on sám nejakú pôžičku sestre žalobkyne poskytol. Z dôvodu, že žalovaný v konaní na Okresnom súde v Žiline sp.zn. 6C/217/2016 spochybnil právny dôvod plnenia, a súčasne matka žalovaného sa domáhala rovnakej sumy od sestry žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že je nútená uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu ochrany svojich práv v konaní pred súdom pred uplynutím premlčacej lehoty. Súčasne žiadala, aby v danej veci bolo konanie prerušené do skončenia konania na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016. Súd konanie prerušil a to uznesením č.k. 16C 67/2018-91 zo dňa 18.2.2019. Následne po oznámení žalobkyne, že konanie na Okresnom súde Žilina č.k. 6C/217/2016 bolo právoplatne ukončené zamietnutím žaloby v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.9.2019, konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Žalobkyňa späťvzatie odôvodnila tým, že pominuli dôvody, pre ktoré bola podaná žaloba, keďže konanie, na základe ktorého bola nútená uplatniť svoj nárok bolo ukončené zamietnutím neoprávnenej žaloby matky žalovaného. Navrhovala, aby žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný vzhľadom na späťvzvatie žaloby oznámil súdu, že trovy konania si uplatňuje, nakoľko podľa neho žalobkyňa podala na súd zjavne nedôvodnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde ho označila ako žalovaného a v prípade zastavenia bude procesne zavinenie na jej strane, pričom žalovaný mal výdavky v podobe zaplatenia odmeny za právne služby a preto mu trovy patria. O zastavení konania podľa ustanovení § 144 až § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) vychádzajúc z procesného návrhu žalobkyne, ktorá takýto úkon učinila pred tým, než došlo k predbežnému prejednaniu veci a pojednávaniu. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 256 ods. 1, 2 CSP ustaľujúc, že žalobkyňa procesne
zodpovedá za zastavenie konania, preto je povinná hradiť trovy, ktoré vznikli v konaní žalovanému. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010 sp.zn. 3 Sžo 225/2010 s tým, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, a preto aj otázka dôvodnosti žaloby sa posudzuje iba z procesného hľadiska, teda, či sa žalobca domohol žalobou uplatneného nároku alebo nie.
2. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa uplatňujúc podľa obsahu odvolania odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná. Žalobkyňa zastávala názor o nesprávnej aplikácii § 256 CSP, keď už z podanej žaloby bolo zrejmé, že táto závisí od výsledkov konania iniciovaného matkou žalovaného na Okresnom súde Žilina. Proti sestre žalobkyne žalovaný špekulatívnym konaním prostredníctvom svojej matky uplatnil finančný nárok z pôžičky, ktorý však jeho matka predstierala ako vlastné plnenie, ktoré špekulatívne konanie bolo napokon preukázané aj v konaní na Okresnom súde v Žiline, v ktorom konaní bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa bola nútená uplatniť svoje právo pred uplynutím premlčacej lehoty napriek tomu, že prebiehalo iné súdne konanie o identickom predmete sporu, v ktorom však žalobkyňa nebola stranou sporu. Za nesprávne považovala, že bola zohľadnená len formálna zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania bez ohľadu na to, kto v skutočnosti zavinil, že nejaké trovy v konaní vznikli. Nebyť žaloby podanej na Okresnom súde v Žiline vo veci sp.zn. 6C/217/2016, nebolo by iniciované ani predmetné konanie.
3. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/109/2020-155 zo dňa 10.8.2020 zrušil predmetné rozhodnutie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že pri zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP platí, že na náhradu vzniknutých trov je povinná sporová strana, ktorá zastavenie konania zavinila z procesného hľadiska. Pokiaľ žalovaný nesplnil požiadavku uplatnenú žalobou, v zásade za späťvzatie nesie zodpovednosť žalobca. Pokiaľ však z povahy prejednávanej veci, správania sporových strán, či ich osobných alebo majetkových pomerov vyplývajú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú iné posúdenie zodpovednosti za vzniknuté trovy, resp. zohľadnenie výnimočných okolností prípadu, je súd povinný sa týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím zadal dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Aj keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva spojitosť medzi podaním žaloby voči žalovanému a konaním na Okresnom súde Žiline sp.zn. 6C/217/2016, čo napokon potvrdzuje aj fakt, že súd prerušil konanie na návrh žalobkyne do skončenia tohto iného súvisiaceho konania, uvedené okolnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy. Nie je pritom sporné, že žalovaný v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 poprel, aby peňažné plnenie poskytnuté mu žalobkyňou vo výške 3.500 € zodpovedalo úhrade peňažného dlhu, aj keď z výsledkov tohto konania sp.zn. 6C/217/2016 vedeného matkou žalovaného proti sestre žalobkyne vyplynulo, že právny vzťah neexistoval medzi nimi, ale medzi sestrou žalobkyne a žalovaným, čo od počiatku tvrdila v tomto (preskúmavanom) konaní aj žalobkyňa, a z ktorých dôvodov bola napokon žaloba matky žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 zamietnutá ako nedôvodná. Súd prvej inštancie na uvedené okolnosti prejednávanej veci vedúce k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu neprihliadal, ani sa nimi nezaoberal. Vychádzajúc z ich charakteru je potrebné vysporiadať sa s tým, či neopodstatňujú aplikáciu § 257 CSP, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a možno preto prisvedčiť odvolaniu žalobkyne, že formalisticky vychádzal len z procesného úkonu späťvzatia, aj keď toto bolo realizované výslovne ako reakcia na výsledok súdneho konania na Okresnom súde Žilina č.k. 6C/217/2016. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v opätovnom konaní vyhodnotiť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu vzniknutých trov, spočívajúce v existencii iného súdneho konania a vyjadreniach žalovaného vykonaných v tomto konaní, a až následne ustáli, či je dôvodná aplikácia ustanovení o výslovnej procesnej zodpovednosti strán sporu za zastavenie konania, a ktorá zo strán takúto procesnú zodpovednosť znáša, resp. či okolnosti prípadu opodstatňujú uplatnenie zásady vyplývajúcej z § 257 CSP. Zároveň súd uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, prihliadajúc na stanovisko žalobkyne, ktorá náhradu trov nežiada.
4. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7.Podľa §255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Za trovy konania možno považovať len také výdavky, ktoré vznikli priamo v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Tieto výdavky musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní, v opačnom prípade ich nemožno považovať za trovy konania a priznať ich.
11. Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.
12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom, toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania.
14. Účelom moderačného práva je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to v prípadoch, ak zákon nie je spôsobilý postihnúť rozmanitosť skutkového stavu. Uvedené ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
15. Tunajší súd opätovne posudzoval okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a dospel k záveru, že žalobkyňa bola nútená v rámci procesnej obrany uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj podaním návrhu na OS Michalovce a to ešte pred uplynutím premlčacej lehoty, napriek skutočnosti, že prebiehalo iné súdne konanie, v ktorom sa konalo o identickom predmete, avšak za účasti iných sporových strán, pretože v prípade neúspechu by žalovaný dosiahol bezdôvodné obohatenie, čomu chcela žalobkyňa zabrániť podaním žaloby na tunajšom súde. Žalovaný v tomto konaní vedel, že jeho matka si uplatňuje právne nároky za jeho osobu, avšak nebyť žaloby podanej na OS Žilina, žalobkyňa by nemala žiaden dôvod podávať na OS Michalovce. Žalovaný v tomto konaní žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že žalobkyňa mu poslala na účet sumu 3.500,- € avšak to považoval len za čiastočné vrátenie dlhu, pričom k žalobe vedenej na OS Žilina sa žalovaný nevyjadroval. Žalovaný v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 poprel, aby peňažné plnenie poskytnuté mu žalobkyňou vo výške 3.500 € zodpovedalo úhrade peňažného dlhu, aj keď z výsledkov tohto konania sp.zn. 6C/217/2016 vedeného matkou žalovaného proti sestre žalobkyne vyplynulo, že právny vzťah neexistoval medzi nimi, ale medzi sestrou žalobkyne a žalovaným (čo od počiatku tvrdila v tomto konaní aj žalobkyňa) a z ktorých dôvodov bola napokon žaloba matky žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaný v tomto konaní vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že žalobkyňa mu poslala na účet sumu 3.500,- € avšak to považoval len za čiastočné vrátenie dlhu, pričom k žalobe vedenej na OS Žilina sa žalovaný nevyjadroval. Žalovaný sa taktiež nevyjadril k odvolaniu žalobkyne proti trovám konania.
16. Vzhľadom na uvedené súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko dospel k záveru, že o trovách prvoinštančného konania v danej veci je správne i spravodlivé vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade aj keď žalobkyňa procesne zavinila zatavenie konania, súd však o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania, nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §257 CSP vyznievajúcich v prospech žalobkyne.
18. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19. Súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že síce žalobkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si voči neúspešnému žalovanému neuplatnila (§ 255 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilný sporový poriadok).