Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-109-2020.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/109/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. Z. XXX/X, Z., zastúpenej advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, so sídlom Jána Reka 13, Žilina, proti žalovanému O. Y., B.. XX.X.XXXX, X. L.. V. XXXX/XX, T., zastúpeného advokátkou JUDr. Simonovou Marcinovou, so sídlom Námestie Slobody 13, Michalovce, v konaní o zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21. januára 2020, č.k. 16C/67/2018-132
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie (I. výrok), priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (II. výrok) a vrátil žalobkyni súdny poplatok prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vo výške 203,30 € (III. výrok).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o nároku žalobkyne na peňažné plnenie 3.500 € s úrokmi z omeškania žiadaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že dňa 25.7.2016 a 18.8.2016 poukázala na účet žalovaného sumu vo výške 3.500 €, ktorým plnením vrátila pôžičku poskytnutú žalovaným jej sestre JUDr. P. B. Y., prostredníctvom matky žalovaného T. Y.. Po poskytnutí plnenia však bola matkou žalovaného podaná voči sestre žalobkyne žaloba na Okresnom súde v Žiline o vrátenie plnenia 3.500 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v ktorom konaní sp.zn. 6C/217/2016 žalovaný vo svojej svedeckej výpovedi dňa 6.4.2018 poprel, aby vyššie zmienené plnenie žalobkyne v sume 3.500 €, poukázané mu na bankový účet v roku 2016, predstavovalo úhradu pôžičky, alebo aby on sám nejakú pôžičku sestre žalobkyne poskytol. Z dôvodu, že žalovaný v konaní na Okresnom súde v Žiline sp.zn. 6C/217/2016 spochybnil právny dôvod plnenia, a súčasne matka žalovaného sa domáhala rovnakej sumy od sestry žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že je nútená uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu ochrany svojich práv v konaní pred súdom pred uplynutím premlčacej lehoty. Súčasne žiadala, aby v danej veci bolo konanie prerušené do skončenia konania na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie konanie vo veci prerušil, následne po oznámení žalobkyne, že konanie na Okresnom súde Žilina č.k. 6C/217/2016 bolo právoplatne ukončené zamietnutím žaloby v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.9.2019, konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Žalobkyňa späťvzatie odôvodnila tým, že pominuli dôvody, pre ktoré bola podaná žaloba, keďže konanie, na základe ktorého bola nútená uplatniť svoj nárok bolo ukončené zamietnutím neoprávnenej žaloby matky žalovaného. Navrhovala, aby žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznal.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa ustanovení § 144 až § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) vychádzajúc z procesného návrhu žalobkyne, ktorá takýto úkon učinila pred tým, než došlo k predbežnému prejednaniu veci a pojednávaniu. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 256 ods. 1, 2 CSP ustaľujúc, že žalobkyňa procesne zodpovedá za zastavenie konania, preto je povinná hradiť trovy, ktoré vznikli v konaní žalovanému. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010 sp.zn. 3 Sžo 225/2010 zdôraznil, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, a preto aj otázka dôvodnosti žaloby sa posudzuje iba z procesného hľadiska, teda, či sa žalobca domohol žalobou uplatneného nároku alebo nie.
5. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v súlade s § 11 ods. 4 až 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
6. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa uplatňujúc podľa obsahu odvolania odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná.
7. Žalobkyňa zastávala názor o nesprávnej aplikácii § 256 CSP, keď už z podanej žaloby bolo zrejmé, že táto závisí od výsledkov konania iniciovaného matkou žalovaného na Okresnom súde Žilina. Proti sestre žalobkyne žalovaný špekulatívnym konaním prostredníctvom svojej matky uplatnil finančný nárok z pôžičky, ktorý však jeho matka predstierala ako vlastné plnenie, ktoré špekulatívne konanie bolo napokon preukázané aj v konaní na Okresnom súde v Žiline, v ktorom konaní bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa bola nútená uplatniť svoje právo pred uplynutím premlčacej lehoty napriek tomu, že prebiehalo iné súdne konanie o identickom predmete sporu, v ktorom však žalobkyňa nebola stranou sporu. Za nesprávne považovala, že bola zohľadnená len formálna zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania bez ohľadu na to, kto v skutočnosti zavinil, že nejaké trovy v konaní vznikli. Nebyť žaloby podanej na Okresnom súde v Žiline vo veci sp.zn. 6C/217/2016, nebolo by iniciované ani predmetné konanie.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné. Svojím postupom a rozhodnutím súd prvej inštancie zadal dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie nesprávne interpretoval aplikovanú právnu úpravu, a v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na podstatné okolnosti prejednávanej veci majúce vplyv na vznik povinnosti hradiť vzniknuté trovy konania protistrany.
11. Pri zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP platí, že na náhradu vzniknutých trov je povinná sporová strana, ktorá zastavenie konania zavinila z procesného hľadiska. Pokiaľ žalovaný nesplnil
požiadavku uplatnenú žalobou, v zásade za späťvzatie nesie zodpovednosť žalobca. Pokiaľ však z povahy prejednávanej veci, správania sporových strán, či ich osobných alebo majetkových pomerov vyplývajú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú iné posúdenie zodpovednosti za vzniknuté trovy, resp. zohľadnenie výnimočných okolností prípadu, je súd povinný sa týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím zadal dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. Aj keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva spojitosť medzi podaním žaloby voči žalovanému a konaním na Okresnom súde Žiline sp.zn. 6C/217/2016, čo napokon potvrdzuje aj fakt, že súd prerušil konanie na návrh žalobkyne do skončenia tohto iného súvisiaceho konania, uvedené okolnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy. Nie je pritom sporné, že žalovaný v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 poprel, aby peňažné plnenie poskytnuté mu žalobkyňou vo výške 3.500 € zodpovedalo úhrade peňažného dlhu, aj keď z výsledkov tohto konania sp.zn. 6C/217/2016 vedeného matkou žalovaného proti sestre žalobkyne vyplynulo, že právny vzťah neexistoval medzi nimi, ale medzi sestrou žalobkyne a žalovaným, čo od počiatku tvrdila v tomto (preskúmavanom) konaní aj žalobkyňa, a z ktorých dôvodov bola napokon žaloba matky žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 6C/217/2016 zamietnutá ako nedôvodná.
13. Súd prvej inštancie na uvedené okolnosti prejednávanej veci vedúce k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu neprihliadal, ani sa nimi nezaoberal. Vychádzajúc z ich charakteru je potrebné vysporiadať sa s tým, či neopodstatňujú aplikáciu § 257 CSP, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a možno preto prisvedčiť odvolaniu žalobkyne, že formalisticky vychádzal len z procesného úkonu späťvztia, aj keď toto bolo realizované výslovne ako reakcia na výsledok súdneho konania na Okresnom súde Žilina č.k. 6C/217/2016.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Súd prvej inštancie v opätovnom konaní vyhodnotí okolnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu vzniknutých trov, spočívajúce v existencii iného súdneho konania a vyjadreniach žalovaného vykonaných v tomto konaní, a až následne ustáli, či je dôvodná aplikácia ustanovení o výslovnej procesnej zodpovednosti strán sporu za zastavenie konania, a ktorá zo strán takúto procesnú zodpovednosť znáša, resp. či okolnosti prípadu opodstatňujú uplatnenie zásady vyplývajúcej z § 257 CSP.
15. V opätovnom rozhodnutí o náhrade trov súd rozhodne tiež o náhrade trov odvolacieho konania, prihliadajúc na stanovisko žalobkyne, ktorá náhradu trov konania nežiada.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).