Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/217/2016

Potvrdené rozhodnutím 7Co/83/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.. U. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Simona Marcinová, advokátka so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 46 435 115, proti žalovanej: JUDr. R. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, o zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/217/2016-137 zo dňa 4. septembra 2018, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: E. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H.. U. XXXX/XX, XXX XX E., Š. Z. J., právne zastúpená JUDr. Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 46 435 115, proti žalovanej: D.. R. F. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. Z. J., právne zastúpená Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, o zaplatenie 3.500,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie sumy 3.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 31.10.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.10.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.10.2016 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo žalovaná zaviazaná zaplatiť jej sumu 3.500,- eur a zároveň nahradiť jej trovy konania. 2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 31.10.2014 poskytla žalovanej sumu 3.500,- eur, a to bankovou transakciou zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej. Pri tejto bankovej transakcii išlo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žiadny právny dôvod poskytnutia sumy 3.500,- eur z jej strany voči žalovanej od samého začiatku neexistoval. So žalovanou nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke, ani ústne a ani písomne, ktorej predmetom by bolo poskytnutie takejto sumy. Vôbec tak nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná do dňa spísania žaloby jej sumu 3.500,- eur nevrátila, rozhodla sa využiť svoje právo a domáhať sa tak prostredníctvom súdu vrátenia tejto sumy. 3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 6C/217/2016-16 zo dňa 29.11.2016, voči ktorému podala riadne a v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaná zo dňa 29.12.2016, na základe čoho súd uznesením č. k. 6C/217/2016-26 zo dňa 16.01.2017 v zmysle ust. § 267 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. 4. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 29.12.2016 namietala, že pokiaľ ide o sumu 3.500,- eur, išlo o pôžičku medzi ňou a Q. D., synom žalobkyne, ktorý v tom čase bol partnerom jej netere R. H.. Táto pôžička bola dohodnutá ústnou formou cez telefón, pretože Q. D. bol v tom čase v zahraničí. Bolo dohodnuté, že peniaze v uvedenej sume vloží na jej účet jeho mama, ktorá ich mala vybrať z jeho sporoúčtu, čo sa aj stalo. Žalobkyňu o nič nežiadala, ona podľa jej informácií mala byť len osobou, ktorá mala peniaze svojho syna vložiť na jej účet. O tomto vedela aj jej neter R. H.. Vrátenie pôžičky bolo dohodnuté formou započítania na kúpnu cenu za jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 v nehnuteľnostiach v W., okres Č. v sume 3.500,- eur. Tento podiel podľa dohody mala odpredať

Q.Z. D. a svojej neteri, ktorí plánovali spoločný život. Preto Q. D. patril už fakticky do ich rodiny a všetci to tak aj vnímali. Avšak, vzťah sa v lete rozpadol a bolo treba preto riešiť vrátenie peňazí iným spôsobom. Preto sa dohodli s jej neterou R. H. a Q. D., že jej dlh v plnej výške splatí neter, čo jej bude kompenzovať prevodom jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 na predmetných nehnuteľnostiach, ako bolo pôvodne dohodnuté. Jej dlh z pôžičky v sume 3.500,- eur bol splatený jej neterou R. H. v dvoch splátkach. Prvá splátka v sume 1.000,- eur bola vložená na účet Q. D. dňa 25.07.2016 (vklad na jeho účet realizovala jej sestra D. H.) a druhá v sume 2.500,- eur bola uhradená dňa 18.08.2016 z účtu jej sestry D. H.. V oboch prípadoch peniaze spolu v sume 3.500,- eur poskytla neter R. H. (žijúca v zahraničí). Q. D. sa intenzívne zdržiaval skôr u ich rodiny v W. viac ako u svojej rodiny v E.. Vzťahy medzi Q.Á. D. a jej rodinou boli založené na vzájomnej dôvere a pomoci. Pokiaľ ide o jej osobu, snažila sa mu všemožne pomáhať, a to aj v právnych veciach. Doklady, týkajúce sa jeho vecí, v ktorých mu pomáhala, mu boli všetky odovzdané v júni 2016 v jej kancelárii za prítomnosti kolegyne, ktorá spracovávala jeho firme doklady. Žalovaná sa tak domnievala vo svetle uvedených skutočností, že žalobkyňa nemá v danom prípade aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Pokiaľ ide o podanú žalobu, jedná sa o špekulatívny návrh, kedy žalobkyňa zneužila situáciu a snaží sa práve ona na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Žalovaná preto žiadala, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. 5. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila podaním zo dňa 03.02.2017, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdeniami žalovanej v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktoré považovala za nesprávne a zavádzajúce. Žalobkyňa poprela pravdivosť tvrdení žalovanej, že jej dlh voči nej v sume 3.500,- eur je splatený, a to neterou žalovanej, resp. jej sestrou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má síce informáciu, a to že dňa 25.07.2016 bola zo strany D. H. (sestra žalovanej) vložená suma vo výške 1.000.- eur na bankový účet Q. D. (syn žalobkyne) a zároveň, že dňa 18.08.2016 bola zo strany D. H. vložená suma vo výške 2.500.- eur na bankový účet Q. D.. Zároveň si však súdu dovoľuje uviesť, že jej syn Q. D. počas vzťahu s Veronikou Pištekovou poukázal na bankový účet D. H. (matka R. H. a sestra žalovanej) spolu sumu 3.730,- eur, a to postupne: dňa 19.08.2013 sumu 500,- eur, dňa 08.10.2013 sumu 350,- eur, dňa 09.12.2013 sumu 380,- eur, dňa 20.01.2014 sumu 500,- eur, dňa 10.06.2014 sumu 1.000,- eur a dňa 30.06.2014 sumu 1.000,- eur. Ďalej poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi právnym vzťahom medzi ňou (matkou Q. D.) a žalovanou (sestra D. H. a teta R. H.). Dovoľuje si teda súdu zdôrazniť, že ide o dva úplne rozličné, spolu nesúvisiace právne vzťahy. Vykonanou platbou dňa 25.07.2016, ktorou bola zo strany D. H.Q. vložená suma vo výške 1.000,- eur na bankový účet Q. D. a zároveň vykonanou platbou dňa 18.08.2016, ktorou bola zo strany D. H. vložená suma vo výške 2.500,- eur na bankový účet Q. D., totiž D. H. iba vrátila Q. D. vyššie uvedené peniaze, čím splatila (čiastočne) svoj dlh voči Q. D.. Na základe uvedeného tak nerozumie argumentácii žalovanej, ktorú uvádza v podanom odpore. Opakovane si dovoľuje uviesť, že právny vzťah medzi Q. D. a D. H. absolútne nesúvisí s právnym vzťahom medzi stranami sporu. Nerozumie tak námietke žalovanej týkajúcej sa absencie aktívnej legitimácie žalobkyne v predmetnom súdnom konaní. Je toho názoru, že jej aktívna legitimácia je tu daná, o čom s prihliadnutím na povahu súdneho sporu ani niet žiadnych pochybností. Čo sa týka tvrdení žalovanej o pôžičke 3.500,- eur medzi žalovanou a Q. D., nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bola uzatvorená nejaká zmluva o pôžičke (či už ústne alebo písomne) medzi jej synom Q. D. a žalovanou, a teda nevie sa k tejto otázke bližšie vyjadriť. Zároveň výslovne odmieta tvrdenie žalovanej o tom, že ide o špekulatívny žalobný návrh a že sa chce na úkor žalovanej bezdôvodne obohatiť, nakoľko žalovaná je tým, ktorý sa tu bezdôvodne obohatil, a to na jej úkor. 6. Žalovaná sa k replike žalobkyne zo dňa 03.02.2017 vyjadrila podaním zo dňa 30.03.2017, v ktorom uviedla, že sa dá súhlasiť s argumentáciou protistrany, že v predmetnej právnej veci treba rozlišovať dva právne vzťahy, ktoré spolu nesúvisia. Pokiaľ ide o žalovaný právny vzťah, zotrváva na vyjadrení, ktoré uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu. K novo uvádzaným skutočnostiam žalobkyňou, t. j. ku vzťahu medzi synom žalobkyne a jej sestrou D. H. sa vyjadriť nemôže, ale nijako to nesúvisí s jej pôžičkou, ktorá nebola od žalobkyne, ale od jej syna. Táto pôžička bola vrátená. 7. Na pojednávaní dňa 06.04.2018 žalobkyňa rozšírila žalobu o uplatnenie si nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 31.10.2014 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením žalovaného peňažného záväzku dňa 31.10.2014 z dôvodu, že v tento deň boli žalovanej poukázané peňažné prostriedky. Súd na pojednávaní vyhlásila za prítomnosti strán sporu uznesenie, ktorým v zmysle ust. § 139 v spojení s ust. § 140 ods. 1 a § 142 ods. 1 zmenu žaloby jej rozšírením o tento nárok pripustil. 8. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 06.04.2018 a dňa 04.09.2018, pričom na tomto pojednávaní aj vo veci verejne vyhlásil tento rozsudok. Strany sporu na pojednávaniach zásadne zotrvali na svoje argumentácii v spore, ako vyplýva z ich vyššie uvedených písomných podaní.

9. Žalobkyňa svoju argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom jej právneho zástupcu v jeho záverečnej reči na pojednávaní dňa 04.09.2018, v ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje od žalovanej sumu vo výške 3.500,- eur spolu s príslušenstvom, zároveň žiada, aby súd žalovanú zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to na takom právnom a skutkovom základe, že dňa 31.10.2014 poukázala žalobkyňa na účet žalovanej sumu vo výške 3.500,- eur. Táto skutočnosť je nesporná a v podstate túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná a vyplýva to aj z výpisu ČSOB, a. s. banky. Naproti tomu sa žalovanej doposiaľ nepodarilo preukázať, že sumu 3.500,- eur skutočne žalobkyni vrátila. Ďalej právna zástupkyňa poukázala na to, že toto konanie je konaním sporovým, kde strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, ale jednak majú aj povinnosť dôkaznú. Ak žalovaná tvrdila, že žalobkyni vrátila sumu vo výške 3.500,- eur, toto tvrdenie nestačí iba uvádzať, ale bolo potrebné to zo strany žalovanej aj skutočne preukázať. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sumu vo výške 3.500,- eur vrátila žalobkyni prostredníctvom svojej netere R. H., resp. prostredníctvom svojej sestry D. H., na účet Q.I. D., je potrebné rozlišovať právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý je predmetom tohto sporu a právne vzťahy, ktoré boli medzi Q. D. a svedkyňou R. H., resp. Q. D. a svedkyňou D. H.. Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29.12.2016 výslovne tvrdila, že s Q. D. uzatvorila zmluvu o pôžičke. Túto skutočnosť sa jej do dnešného dňa nepodarilo preukázať, nakoľko z výsluchu svedka Q. D. výslovne vyplynulo, že žiadnu pôžičku so žalovanou na sumu vo výške 3.500,- eur, ani na inú sumu, neuzatvoril. Je iba ťažko uveriteľné, že by sa žalovaná, ako osoba s právnickým vzdelaním, uspokojila s tým, že má vedomosť o tom, že jej bola poskytnutá zo strany žalobkyne suma 3.500,- eur a túto nevrátila ona osobne, ale uspokojila sa iba s tvrdením svojej netere, resp. svojej sestry, že oni túto sumu vrátili Q.Z. D.. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej o tom, že ona bola presvedčená, že ide o peniaze Q. D., právny zástupca žalobkyne uviedol, že v prípade, ak niekomu je vložená suma na bankový účet, zároveň je uvedené aj meno odosielateľa. To znamená jedno, že žalovanej muselo byť od prvej chvíle, kedy jej bola poukázaná suma 3.500,- eur na jej bankový účet, zrejmé, že tieto nepatria Q. D., ale jeho matke - žalobkyni. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka R. H., išlo o značne zmätočnú výpoveď s jednotlivými rozporujúcimi tvrdeniami, keďže kľúčové okolnosti a skutočnosti táto svedkyňa uvádzala rozlične. Čo sa týka svedeckej výpovede druhej svedkyne, jej matky D. H., ak táto svedkyňa tvrdila, že Q. D. jej posielal peniaze iba za tým účelom, že ona vyplácala údajne kuriérov a bolo to v období od januára 2014 do roku 2015, z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 03.02.2017 jasne vyplýva, že Q. D. už v roku 2013, a to konkrétne 19.08.2013, 08.10.2013, 09.12.2013 poukazoval finančné prostriedky na bankový účet svedkyne, čiže jedná sa o klamlivé tvrdenie. Uvedené tak spochybňuje vierohodnosť celých výpovedí týchto svedkov. Pokiaľ ide o dôkazy screenshotmi komunikácie predloženej žalovanou, výpovedná hodnota týchto listinných dôkazov je bez nejakej väčšej právnej sily, a to vzhľadom aj na skutočnosť, že z tejto nevyplýva, že by skutočne či už buď R. H., alebo D. H., si skutočne písali s osobami žalobkyne alebo Q.I. D.. Subjektívne dojmy a pocity svedkov o tom či si oni mysleli, že peniaze patria žalobkyni alebo či si mysleli, že patria Q. D., či si žalovaná myslela, že skutočne dlh je splatený alebo nie je splatený, to je absolútne právne bezvýznamné pre túto vec, lebo skutočnosť je taká, že žalovaná do dnešného dňa žalobkyni nevrátila sumu vo výške 3.500,- eur, ktorú táto jej bez právneho dôvodu poukázala na bankový účet a v prípade ak aj skutočne dochádzalo medzi bankovými transakciami a určitými právnymi vzťahmi, pôžičkami atď. medzi Q. D. a D. H., medzi Q. D. a R. H. atď., tak tieto právne vzťahy nemajú absolútne súvis priamy s touto vecou v tom zmysle, že buď teda nech si tieto osoby uplatňujú potom spätne nárok na vrátenie peňazí od Q. D., alebo žalovaná má právo domáhať sa od svojej sestry vrátenia sumy, alebo proste nech využijú nejaké iné právne inštitúty a nech tieto právne nároky si uplatňujú v inom konaní. Skutočnosť je taká, že naozaj žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že by skutočne žalobkyni vrátila žalovanú sumu. 10. Žalovaná svoju argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom jej právneho zástupcu v jeho záverečnej reči na pojednávaní dňa 04.09.2018, v ktorom právny zástupca žalovanej uviedol, že inštitút bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka pozná niekoľko skutkových podstát. Má za to, že v tomto prípade súd už od začiatku poukazoval na skutočnosti, ktoré bude skúmať v rámci konania, v rámci prednesu predbežného právneho názoru, kde poukazoval aj na ust. § 456 Občianskeho zákonníka. Podotýka, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že na základe poskytnutia sumy 3.500,- eur dňa 31.10.2014 malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie u žalovanej, tak tomuto tvrdeniu pripája skutkovú podstatu, že malo vzniknúť bez právneho dôvodu. Už samotná táto skutočnosť vyvoláva značnú pochybnosť o tom, prečo kvázi neznáma osoba pošle niekomu inému na jeho bankový účet sumu 3.500,- eur, ak netvrdí, že tak vykonala omylom alebo teda z inej pohnútky, ktorá by zakladala dôvod na tvrdenie, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na základe neexistujúceho právneho dôvodu. V prejednávanej veci je skutkovou podstatou skôr, alebo bližšie k tejto skutkovej podstate je bezdôvodné obohatenie, ktoré mohlo teoreticky vzniknúť z dôvodu, ktorý existoval, ale odpadol. V tomto prípade

je treba, ale povedať, že táto otázka ostala medzi strany sporná, pretože touto skutočnosťou, ktorá mohla medzi stranami sporu existovať a odpadnúť bolo plnenie žalobkyne v mene svojho syna Q. D., ktorý na základe ústnej dohody uzavrel, či už zmluvu o pôžičke, alebo iný zmluvný právny vzťah, ktorý ostal v konaní sporným, na základe ktorého po dohode Q. D. a žalovaná sa dohodli, že bude žalovanej poskytnutá suma 3.500,- eur. Táto suma aj skutočne bola poskytnutá na jej účet, avšak je treba poukázať na zásadnú skutočnosť, a to podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii tejto samostatnej zvláštnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je dôvodné uviesť na prejednávanú vec skutočnosť, že matka Q.I. D., teda žalobkyňa, skutočne v jeho mene plnila žalovanej sumu 3.500,- eur, čo vyplýva priamo z ich samotných vyjadrení. Priamo žalobkyňa vypovedala, že skutočne pokiaľ ju syn požiadal o to, aby poslala tieto peniaze, tak aj ich poslala a nemala dôvod skúmať prečo ich vlastne požadoval tam zaslať. Dokonca tvrdila, že tieto peniaze od svojho syna naspäť nežiadala. Skutočne žalobkyňa plnila za Q. D. po dohode Q. D. a žalovanej na úhradu konkrétnej sumy. To či išlo alebo nešlo o právny dôvod, ktorý sa prejednával, či teda vznikla zmluva o pôžičke, resp. či došlo k zaplateniu zálohy na kúpu podielu na nehnuteľnosti, to ostalo samostatne medzi stranami sporu v konaní sporné. Samotná tá skutočnosť nie je ani tak významná, pokiaľ platí alebo teda je preukázaná skutočnosť, ktorá bola dokázaná jednak tvrdením sporových strán, a to, že Q. D. obdržal sumu 3.500,- eur na svoj účet prostredníctvom D. H., ktorá je sestrou žalovanej a ktorej na to dala pokyn jej dcéra Veronika na základe akejsi dohody, ktorú mali uzavrieť syn žalobkyne a neter žalovanej, ktorí mali v tom čase spolu vzájomný vzťah. Pokiaľ teda odpadol takýto dôvod na plnenie zo zálohy na kúpu podielu na nehnuteľnosti, tak v tomto momente je preukázané, že žalovaná splnila svoj záväzok voči osobe, ktorá splnila záväzok za ňu. To znamená nahradila voči svojmu potenciálnemu spoluvlastníkovi sumu, ktorú on za nich obidvoch zaplatil ako zálohu. Táto suma bola nesporne poukázaná v dvoch sumách, a to v sume 1.000,- eur a 2.500,- eur matkou R. H., ktorá je zároveň sestrou žalovanej a zároveň je nesporné z ich výpovedí, že táto suma bola žalovanou poskytnutá. Ak žalovaná svoj záväzok splnila zaplatením sumy 3.500,- eur, jej majetok sa nezvýšil a podľa všetkého sa nemal ani znížiť, čiže nie je možné tvrdiť, že by u nej vzniklo akékoľvek bezdôvodné obohatenie, čo je podstatný materiálny znak inštitútu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o vrátenie prospechu vznikajúceho bez právneho dôvodu, tak ako je definovaná žaloba, vrátenie prospechu vzniknutého bez právneho dôvodu zahŕňa nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod. Prijatie preddavku na kúpu nehnuteľnosti sa nedá považovať za neprávny alebo bezprávny dôvod. Týmto je odôvodnená pochybnosť, že nastalo plnenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu, aj keď na začiatku poskytnutia sumy nebol tento dôvod skutočne zrejmý, asi ani medzi konajúcimi osobami. Pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vrátenie tomu, kto plnil voči tomu, za koho sa plnilo. Tu dochádza k premise ust. § 454 Občianskeho zákonníka, teda matka Q. D., žalobkyňa, plnila za Q., a preto nárok vznikol žalobkyni proti Q. D., nie voči žalovanej. To znamená došlo k plneniu za iného a z uvedených dôvodov je žaloba tým pádom absolútne nedôvodnou, pretože postráda pasívnu legitimáciu žalovanej tak, ako žalovaná namietala v predchádzajúcich štádiách konania. Samotné komunikácie, ktoré boli prezentované súdu, a to najmä komunikácia medzi žalobkyňou a sestrou žalovanej zo dňa 04.07.2016 jasne vyjadruje vôľu žalobkyne, aby žalovaná plnila na účet Q. D.. Uvedenému prejavu vôle samozrejme odporuje celá žaloba, ktorá je od počiatku nedôvodná. S poukazom na všetky vykonané dôkazy, s poukazom na právnu kvalifikáciu, ktorú predniesla, žalovaná žiadala celú žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu. 11. Súd tak z listinných dôkazov produkovaných stranami sporu vyvodil nasledovné výslovne v ďalších odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku uvedené skutkové zistenia. Súčasne súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (na pojednávaní dňa 06.04.2018 a svedkov Q.Á. D. (na pojednávaní dňa 06.04.2018), R. H. (na pojednávaní dňa 04.09.2018) a D. H. (na pojednávaní dňa 04.09.2018), pričom pokiaľ ide o právne relevantné zistenia súdu z týchto dôkazov vyvodené, súd tieto uvedie v časti odôvodnenia tohto rozsudku týkajúcej sa samotného právneho posúdenia veci. 12. Z histórie na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a. s. (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 9 spisu) vyplýva, že z tohto bankového účtu bola dňa 31.10.2014 odpísaná suma 3.500,- eur v prospech protiúčtu č. XXXXXXXXX/XXXX. 13. Z potvrdenia o vklade hotovosti na účet VÚB, a. s. zo dňa 25.07.2016 (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 20 spisu) vyplýva, že dňa 25.07.2016 vložila D. H. na bankový účet č. XXXXXXXXXX vedený vo VÚB, a. s. sumu 1.000,- eur. 14. Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. na meno D. H. zo dňa 31.08.2016 (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 21 spisu) vyplýva, že na tento účet bola dňa 16.08.2016 pripísaná peňažná suma 2.780,50 eur (poukázané v sume 2.500,- GBP) od platiteľa

R. H. a dňa 18.08.2016 bola z tohto účtu odpísaná suma 2.500,- eur v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. 15. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 37 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa 19.08.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 500,- eur. 16. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a. s. (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 36 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. na majiteľa účtu WELDINGTOMS s. r .o. bola dňa 08.10.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 350,- eur. 17. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 35 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa 09.12.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 380,- eur. 18. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 34 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa 20.01.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 500,- eur. 19. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 33 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa 10.06.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 1.000,- eur. 20. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 32 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa 30.06.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 1.000,- eur. 21. Z predložených screenshotov komunikácie na Messengeri medzi osobou označenou ako Q. a ďalšou na tejto listine nestotožnenou osobou (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 41 až 44 spisu) vyplýva, že osoba označená ako Q. druhej neoznačenej osobe dňa 18. mája napísala: „..chcem sa opýtať, kedy teda pošleš tých 3.500? a za ten byt 1.000, plus som Ti pomohol s nejakým nájmom tam, ale to môžeme už nechať tak .. ešte keď by si mohla zobrať tých pár vecí, čo mi tam ostalo v UK, ale to nie je tak dôležité.. ja mám na sobotu dohodnutých dopravcov, snáď to zoberiem všetko naraz, nerád by som sa totiž vracal, aby to nevyzeralo, že dobiedzam.. k tým peniažkom, bol by som rád, keby to šlo vyplatiť jednorazovo.. ak sa bude dať..“, na túto správu dňa 18. mája druhá neoznačená osoba odpovedala: „Samozrejme TI ich pošlem. Nemusíš sa báť. Môže to byť po výplate? Pošlem ich mame a tá Ti ich dá na účet. Nechcem i ostať nič dlžná.“. Dňa 09. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej osobe napísala: „Ahoj ozaj slušne sa chcem opýtať, nie je možné mi poslať aspoň 1.000, potrebujem si poplatiť nejaké veci. Ozaj by sa mi veľmi zišli. Môžeš ich poslať priamo mne, dám Ti č. účtu? Alebo nemáš teraz?“, na túto správu dňa 09. júna druhá neoznačená osoba odpovedala: „Tak 1.000 mám, len Ty si povedal, že to chceš jednorazovo. Nie je problém poslať 1.000.“, na túto správu osoba označená ako Q. druhej neoznačenej osobe dňa 09. júna napísala: „ Tak tlačia ma peniažky teraz a povedal som, že bolo by lepšie jednorazovo, ale to nebola podmienka.. nevadí, až by sa teda dalo, tak mi pošli aspoň tú tisícku teraz..“, na túto správu druhá neoznačená osoba odpovedala: „ Tak nech Ti to vyjde. Vyzerá to dobre. Zajtra Ti napíšem, keď budem posielať peniaze.“, na túto správu osoba označená ako Q. druhej neoznačenej osobe napísala: „Oki, tak sa zatiaľ opatruj sa..“. Dňa 10. júna druhá neoznačená osoba osobe označenej ako Q. napísala: „Ahoj, budem posielať peniaze mame. Môžem tie Tvoje poslať spolu a ona Ti ich dá na účet. Aspoň nebudem platiť dva krát poplatky. Mama má Tvoje detaily účtu. Môžem tak urobiť? A hlavne mám to už overené.“, na túto správu osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej osobe odpovedala: „Ok, šoférujem.“. Dňa 15. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej osobe dňa 18. mája napísala: „ Čawko, nemením názor, ani nič, ale mám veľmi dobrú ponuku na dom, ktorý chcem kúpiť, takže by sa mi hodilo momentálne čo najviac peniažkov.. musím doložiť na stavebné sporenie..“. Dňa 26. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej osobe dňa 18. mája napísala: „F., vieš mi povedať, kedy mi pošleš tie peniaze, ja ich naozaj potrebujem.. neviem, ak nemáš, tak si ich požičaj, ja to už chcem mať urovnané.. vieš, že to nie je málo peňazí, tak prosím akceptuj to .. pretože mi nevieš ani odpovedať.. či na telefonát, či na sms alebo tu..“, „Toto nie je ten správny prístup..“. 22. Z predloženého screenshotu správy odosielateľa označeného ako „D..E.“ zo dňa 04.07.2016 (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 55 spisu) vyplýva, že v tejto správe odosielateľ napísal: „ Ahoj D., dúfam, že sa na mňa nehneváš, je to rozhodnutie detí... keď budeš potrebovať tie uhorky, kľudne

môžeš zavolať, pošlem Ti ich autobusom. Ale aj tak chcem poprosiť, Q. vrazil u V8s veľké peniaze do garáže, jedna brána 800,- eur, druhá 300, strecha 500 = 1.600 spolu, potom traktor 1.500. A ešte som poslala Tvojej sestre 3.500 eur zo svojho účtu v jeden deň, keď to potrebovala. My teraz tiež tie peniaze potrebujeme a verím, že to nejako doriešite pôžičkou alebo si sestry požičiate, veď ste múdre, inteligentné a vzdelané. Tak verím, že sa dohodnete a pošlete tie peniaze Q. na účet, aby s tým nebol nejaký problém. Ja dúfam hlboko v srdiečku, že nebude nijaký problém od vás z vašej stránky. Veľmi pekne Ti ďakujem D. za porozumenie a pochopenie ako matka, že pochopíš aj Ty mňa. Ďakujem Ti za dobavenie tých peniažkov a prajem celej rodinke všetko dobre, veľa zdravia, šťastia a úspechov a F. veľkú ozajstnú lásku, ďakujem, papa.“. (na pojednávaní dňa 06.04.2018 žalobkyňa potvrdila, že túto správu písala ona D. H.) 23. Z predložených screenshotov komunikácie na Messengeri medzi osobou označenou ako E. a ďalšou na tejto listine nestotožnenou osobou (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 56 a 57 spisu) vyplýva, že osoba označená ako E. druhej neoznačenej osobe dňa 10. augusta napísala: „Ahoj R.. Chcela by som Ťa poprosiť o 3.500,- eur, ktoré som poslala Tvojej tete tak, ako ona jeden deň poprosila a na druhý deň ich mala vcelku, tak aj ja si ich poprosím naspäť, dúfam, že sa nebudeš aj Ty na niečo vyhovárať, lebo banky existujú, aj pôžičky. Ďakujem Ti za to, že to čo najrýchlejšie dobavíš a prajem Ti len to najlepšie. Pa.“, „Súdne ich potrebujem, nakoľko sa okolnosti zmenili.“, na túto správu dňa 10. augusta druhá neoznačená osoba odpovedala: „ Však ja Vám rozumiem, ale takto sa so mnou baviť nemusíte. Po prvé, ja som Vás o žiadne peniaze neprosila, ja som ani nevedela, že to Vy ste poskytli peniaze a nie Q.. Ja teraz platím za niečo, čo som ani nechcela. Po druhé, už som mu 1.000 poslala a teraz čakám za peniazmi, aby som mohla odoslať zbytok. Taktiež som nevedela, že teta Vás prosila o peniaze. Neviem, ako to myslíte, že sa budem aj ja na niečo vyhovárať. Ja sa na nič nevyhováram.“. (na pojednávaní dňa 06.04.2018 žalobkyňa potvrdila, že túto správu písala ona R. H.) 24. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 25. Podľa ust. § 451 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. Podľa ust. § 454 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 27. Podľa ust. § 456 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 28. Podľa ust. § 534 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. 29. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 30. Žalobkyňa si tak žalobou uplatňovala proti žalovanej nárok na zaplatenie 3.500,- eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania podľa ust. § 121 ods. 3 , ktorý skutkovo vymedzila tak, že poskytla žalovanej peňažné plnenie v žalovanej sume 3.500,- eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd tak takto žalobou vymedzený právny nárok právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva žalobkyne podľa cit. ust. § 456 v spojení s cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, t. j. ako nárok vyplývajúci z práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu, ktorý mala získať žalovaná bez právneho dôvodu. Uplatnenému právu žalobkyne tak mala zodpovedať povinnosť žalovanej podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ. 31. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z cit. ust. § 216 ods. 1 vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom. Z tohto potom vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu.

32. V súvislosti s uplatneným nárokom súd považuje vo všeobecnej rovine poukázať na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. je, že jednému z účastníkov takéhoto právneho vzťahu sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. 33. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. 34. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalobca subjektom tvrdeného práva (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) a/alebo žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) a žaloba žalobcu proti žalovanému nemôže byť preto úspešná. 35. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne vecne legitimovaný, vyplýva z cit. ust. § 451 ods. 1 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. 36. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 456 je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 37. V spore bolo medzi jeho stranami nesporné (a zároveň aj preukázané žalobkyňou listinnými dôkazmi), že 31.10.2014 previedla žalobkyňa zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej peňažnú sumu 3.500,- eur. Táto peňažná suma bola aj nesporne pripísaná v prospech bankového účtu žalovanej. Žalovaná sa však v spore bránila tým, že k tomuto plneniu zo strany žalobkyne nedošlo bez právneho dôvodu, ale naopak, že k tomuto došlo na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela žalovaná ako dlžník so synom žalobkyne Q. D. ako veriteľom. Podľa ďalšieho tvrdenia žalovanej mala byť pohľadávka Q. D. na vrátenie pôžičky v sume 3.500,- eur započítaná s budúcou pohľadávkou žalobkyne na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej na nehnuteľnosti. Podstata obrany žalovanej tak spočívala v tom, že v danom prípade malo dôjsť zo strany žalobkyne k plneniu peňažného záväzku jej syna Q. D. voči žalovanej vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o pôžičke a teda k plneniu záväzku za iného (Q. D.), v čoho dôsledku žalobkyni mohlo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie voči žalovanej, ale voči synovi žalobkyne Q.Z. D. v zmysle cit. ust. § 454 OZ. 38. Súd sa tak primárne zaoberal, a to vzhľadom k skutkovému vymedzeniu žalovaného nároku (teda v rámci viazanosti žalobným návrhom podľa cit. ust. § 216 ods. 1 , otázkou existencie právneho dôvodu, na základe ktorého žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné plnenie v žalovanej sume 3.500,- eur. 39. V kontexte s nastolenou otázkou súd dáva do pozornosti niektoré časti výpovede žalobkyne v rámci jej výsluchu ako strany sporu (§ 195 . Pri svojom výsluchu žalobkyňa výslovne spontánne k skutkovým okolnostiam sporovej veci uviedla, že žalovanú nepozná a doposiaľ (t. j. do pojednávania) ju ani nevidela. V tom čase (v čase poskytnutia sporného peňažného plnenia žalobkyne voči žalovanej v sume 3.500,- eur) ju kontaktovala žalovaná a povedala jej, že jej prišla nejaká faktúra a že by potrebovala poslať 3.500,- eur, pričom o to isté ju požiadal aj jej syn Q. D.. Na položené otázky žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetná peňažná suma 3.500,- eur bola v jej vlastníctve a bola poukázaná z jej bankového účtu, pričom túto peňažnú sumu poslala na bankový účet, číslo ktorého jej zaslal jej syn Q. D. prostredníctvom SMS správy, lebo on sa so žalovanou rozprával, že ona na neho a jeho vtedajšiu priateľku R. H. prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, za čo žalovaná požadovala peniaze. V čase, kedy došlo k bankovému prevodu peňažnej sumy 3.500,- eur mala žalovaná nezaplatenú nejakú faktúru a hovorila, že potrebuje peniaze, pričom o tieto požiadala jej syna Q. D.. Vzhľadom k tomu, že chcela svojmu synovi Q. D. a v tom čase jeho priateľke R. H. pomôcť, s týmto súhlasila a peňažnú sumu 3.500,- eur žalovanej poukázala na jej bankový účet. Na položenú otázku, či žalobkyňa telefonovala so žalovanou dňa 30.10.2014, resp. dňa 31.10.2014, žalobkyňa odpovedala, že si už nepamätá, či telefonicky volala len so svojim synom Q. D., alebo či išlo o konferenčný hovor medzi ňou, žalovanou a Q. D.. Syn Q. D. jej vtedy povedal, že žalovaná súrne potrebuje peňažnú sumu 3.500,- eur, tak túto peňažnú sumu žalovanej poukázala. K otázke aká bola dohoda medzi ňou a jej synom Q. D., žalobkyňa vypovedala, že s jej synom sa o tom nedohadovali, vtedy od nej len chcel,

aby peniaze súrne poslala. Syn s jeho vtedajšou priateľkou R. H. mal prisľúbené od žalovanej, že im prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, za čo žalovaná požadovala sumu 8.000,- až 12.000,- eur. Teda syn ju poprosil, aby peniaze poslala. Brala to ako výpomoc žalovanej, pričom z jej strany nešlo o žiadne darovanie. Ďalej súd poukazuje na výpoveď svedka Q. D., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že z jeho strany nešlo o pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalovanej, ale o zálohu na kúpnu cenu za dom, keďže vtedy nedisponoval žiadnymi peniazmi. Zároveň svedok zopakoval toto svoje vyjadrenie aj na otázku žalovanej, či si pamätá na to, že si požičala od neho sumu 3.500,- eur, na čo svedok vypovedal, že to nebola pôžička, ale záloha na kúpnu cenu. Zároveň svedok na otázku, či písal žalobkyni SMS správu dňa 30.10.2014, alebo 31.10.2014 s údajmi o bankovom účte, odpovedal, že preposlal SMS správu od žalovanej žalobkyni s bankovým účtom. Týmto výpovediam korešpondovala aj výpoveď žalovanej v rámci jej výsluchu ako strany sporu (§ 195 , ktorá vypovedala, že v októbri 2014 skutočne potrebovala pomoc s finančnou hotovosťou, pričom nežiadala o pomoc žalobkyňu, ale obrátila sa na jej syna Q. D.. Zároveň sa s Q. D. rozprávali aj o tom, či sa bude musieť táto suma vrátiť alebo by sa to započítalo na cenu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, o ktorého kúpu mal Q. D. s jeho vtedajšou priateľkou a neterou žalovanej R. H. záujem. Medzi ňou a Q. D. tak bolo v tomto prípade dohodnuté, že peňažnú sumu, ktorú jej požičia, nebude musieť vrátiť a že sa táto jeho pohľadávka zo zmluvy o pôžičke započíta na jej pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za prevod jej spoluvlastníckeho podielu. Súčasne súd poukazuje na výpoveď svedkyne R. H., ktorá pri svojom výsluchu vypovedala zhodne so žalovanou, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, na podklade ktorých malo dôjsť k prevodu peňažnej sumy 3.500,- eur na bankový účet žalovanej. Nepriamo to potvrdila aj výpoveď svedkyne D. H.. 40. Zhoda vo výpovediach strán sporu a svedkov Q. D. a R. H. spočívala v zásade v tom, že k prevodu peňažnej sumy 3.500,- eur žalobkyňou na bankový účet žalovanej došlo na podklade dohody medzi žalovanou a Q. D. a na základe toho, že následne Q. D. požiadal po poskytnutie tejto sumy žalovanej svoju matku - žalobkyňu, pričom medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo ohľadom poskytnutia tejto sumy k žiadnej dohode. 41. Žalobkyňa tak, ako to zjavne vyplynulo z jej výpovede ako strany sporu a z výpovede svedka Q. D., vykonala bankový prevod peňažnej sumy 3.500,- eur zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej nie bez právneho dôvodu a nie ani na základe žiadosti samotnej žalovanej (žalobkyňa najskôr vypovedala, že ju o to žalovaná požiadala, potom si však v ďalšej časti svojej výpovede už istá nebola, či vôbec so žalovanou komunikovala a nekomunikovala len so svojim synom Q. D.) a po dohode s ňou, ale po dohode s Q. D., ktorý ju o to požiadal, čomu nepochybne predchádzala dohoda medzi Q. D. a žalovanou o takomto peňažnom plnení (či už dohoda o pôžičke, ako tvrdila žalovaná, s tým že pohľadávka Q. D. na vrátenie požičanej peňažnej sumy mala byť započítaná voči pohľadávke žalovanej na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, o nadobudnutie ktorej mal v tom čase Q. D. s R. H. záujem, alebo dohoda o zaplatení zálohy na kúpnu cenu za prevod tohto spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.500,- eur, ako to tvrdil svedok Q. D.; presný obsah tejto dohody medzi žalovanou a Q. D. o dôvode poskytnutia peňažného plnenia v sume 3.500,- eur zo strany Q. D. žalovanej sa však nepodarilo v konaní bezpochybne objasniť, čo však nebolo v kontexte rozhodnutia o žalobe právne významné; právne významné bolo len to, že medzi žalovanou a Q. D. došlo k dohode o peňažnom plnení v sume 3.500,- eur). Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobkyňou a jej synom Q. D. môže sa javiť, ako to namietala aj žalovaná, že v danom prípade išlo medzi nimi o právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia Q. D., ktoré mu vzniklo plnením žalobkyne v prospech žalovanej, keďže žalobkyňa zaviazaná na toto plnenie žalovanej nebola a plnila tak len za Q. D. jeho záväzok (§ 454 . Je však možné, že medzi žalobkyňou a Q. D. existovala iná dohoda o plnení žalobkyne za Q. D. na jeho žiadosť v prospech žalovanej (dohoda o prevzatí plnenia podľa ust. § 534 . 42. Uvedeným záverom nasvedčuje aj to, že samotná žalobkyňa v žalobe netvrdila, že by sa dohodla so žalovanou na tom, že jej poukáže prevodom zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej sumu 3.500,- eur. Súdu sa javí rovnako nanajvýš nepravdepodobné, aby žalobkyňa previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej, ktorú predtým nepoznala a osobne nestretla, bez akéhokoľvek právneho dôvodu peňažnú sumu 3.500,- eur. V tejto rovine tak súd vzhliadol ako dôvodnú argumentačnú líniu obrany žalovanej, že žalobkyňa ani netvrdila, že previedla dotknutú peňažnú sumu 3.500,- eur na bankový účet žalovanej omylom. Aj takéto prípadné skutkové tvrdenie by však bolo vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam nanajvýš nepravdepodobné. 43. Na základe uvedených záverov a opätovne pridržiavajúc sa skutkového vymedzenia žalovaného nároku žalobkyňou v žalobnom návrhu (ktorým je súd viazaný podľa cit. ust. § 216 ods. 2 je možné konštatovať, že žalovaná nebola v danej sporovej veci pasívne vecne legitimovaná, a preto bolo

potrebné žalobu žalobkyne pre tento nedostatok bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť. Preto bolo už v ďalšom bez právneho významu, aby sa súd bližšie zaoberal otázkou, či zo strany žalobkyne došlo/ nedošlo (prostredníctvom tretej osoby R. H., resp. D. H.Q.) k vráteniu peňažnej sumy 3.500,- eur Q. D., a to či už titulom vrátenia pôžičky, resp. k vráteniu zálohy kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej, od ktorého úmyslu zúčastnené osoby (t. j. žalovaná, Q. D. a R. H. upustili). Zároveň totiž, ak by vznikol žalobkyni žalovaný nárok voči žalovanej, bola by skutková okolnosť, že žalobkyňa zaplatila Q. D. sumu 3.500,- eur bez právneho významu. 44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Súd napokon rozhodol v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalovanej vo veci podľa cit. ust. § 255 ods. 1 tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 48. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).