Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-55-2020.pdf
PDF · 145.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobkyne: I. P., M.. XX.X.XXXX, U. X, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej žalobkyňou s Poštovou bankou a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 dňa 10.8.2012, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 9.7.2020 sa žalobkyňa voči žalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej žalobkyňou s Poštovou bankou a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Poštová banka a.s.“) z 10.8.2012, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a náhrady trov konania ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX z 10.8.2012, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to do právoplatného skončenia veci samej a spoločnosti MAKOS, a.s., Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203 (ďalej len „spoločnosť MAKOS a.s.“) uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX z 10.8.2012.
2. Žalobu odôvodnila absenciou povinných náležitostí úverovej zmluvy, spôsobujúcich ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť, čo právne ju odôvodňovala § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súčasne uvádzala, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť a napriek tomu bol jej zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky z jej mzdy. Takýto postup nemám možnosť ani priamo zastaviť a ani obmedziť. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Ďalej uvádzala, že obava, že žalovaný zasiahne do jej majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa mala reálne naplniť požiadaním jej zamestnávateľa, t.j. spoločnosti MAKOS a.s. na vykonanie zrážok zo mzdy. Tvrdila, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do svojho majetku. Na podporu svojho návrhu poukázala na predbežné opatrenie, týkajúce sa žalovaného v 1. rade, vydané Okresným súdom Bardejov, sp. zn. 3C/381/2015, z 28.9.2015, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/420/2015, zo 17.12.2015; ďalej uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15C/505/2015, z 29.12.2015, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/60/2016, z 27.4.2016; uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/112/2016 zo 4.5.2016, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/8/2016 z 23.1.2016; uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/420/2015 zo 6.11.2015, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/32/2016 z 3.3.2016, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/489/2015 z 11.1.2016, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/80/2016 z 28.4.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/122/2016 z 23.6.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/77/2016 z 28.4.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/11/2016 z 15.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/10/2016 z 3.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/69/2015 z 8.7.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/9/2016 z 9.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/37/2016 z 15.3.2016 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2016 z 2.3.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/84/2011 z 26.5.2011, ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/259/2012 z 21.8.2013 a sp. zn. 1Obo/57/97 z 29.5.1997. V podaní z 8.2.2021 v reakcii na podanie žalovaného z 20.1.2021 zotrval na podanej žalobe, nakoľko k vzdaniu sa práva v zmysle § 574 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného nedošlo.
3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č.k. 7Csp/55/2020-25 z 24.7.2020, ktorým žalovanému nariadil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX z 10.8.2012, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to do právoplatného skončenia konania o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a spoločnosti MAKOS a. s, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX z 10.8.2012. Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.8.2020.
4. Žalovanému bola žaloba na vyjadrenie doručená 24.7.2020. Vo svojom vyjadrení zo 17.8.2020 uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou a jeho účelom je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Podľa jeho názoru bola dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná určito a zrozumiteľne a obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Tvrdenie žalovaného že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencií povinných náležitostí považoval za irelevantné a nesúvisiace s predmetnou žalobou. Žalovanému nie je známe, na základe akej skutočnosti žalobkyňa uvádza, že v zmluve o úvere má absentovať náležitosť zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a to druh spotrebiteľského úveru, keďže tento je v zmluve uvedený v jej záhlaví aj bode 2. Rovnako je v zmluve uvedená aj doba trvania v čl. 2, bod 1 zmluvy, v kolónke „Počet mes. splátok“, ktorá bola dohodnutá na 72 mesiacov, dátum prvej platby je označený na dátum 10.9.2012 a termín konečnej splatnosti úveru v osobitnej kolónke. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o nesprávnom údaji o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN. Z následne doloženej listiny obsahujúcej výpočet RPMN, vyplýva vzorec jej výpočtu RPMN, ktorý do kalkulačky implementoval externý dodávateľ garantujúci správnosť tohto výpočtu. Z tohto výpočtu vyplýva, že 72. splátka úveru bola len vo výške 87,07 Eur. Žalobkyňa si len jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve jej výškou, čo však nie je správne. V ďalšom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. Preto samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Tvrdil, že žalovaný (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalobkyni (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak je posledná splátka je výške 87,07 Eur, tak žalovaný (banka) zašle pred jej splatnosťou žalobkyni (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené
je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalobkyňa si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. S ohľadom na to navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu a žalobkyňu zaviazať na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného. V podaní z 20.1.2021 doplnil, že po nariadení neodkladného opatrenia sa zdržal vykonávania ďalších zrážok, upovedomil žalobkyňu o ich nezrážaní, o čom upovedomil aj jej zamestnávateľa. Zároveň vyhlásil, že sa v budúcnosti zdrží použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V podaní z 12.2.2021 nadväzne poukázal na to, že po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nasledovať konanie vo veci samej a toto je aj nadbytočné, pokiaľ vyhlásil, že sa do budúcna zdržal použitia zrážok zo mzdy.
5. Žalobkyňa v podaní z 19.1.2021 a žalovaný v podaní z 20.1.2021 súhlasili podľa § 177 ods. 2 písm. b) s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania. Preto súd vo veci nenariadil termín pojednávania, ale v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. päť dní predo dňom verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej žalobkyňou s Poštovou bankou a.s. (ďalej len „zmluva o úvere“), listom žalovaného z 15.6.2020, potvrdením spoločnosť MAKOS a.s. z 2.7.2020, amortizačnou tabuľkou k úveru a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav.
7. Zo zmluvy o úvere z 10.8.2012 súd zistil, že ňou právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 4 400,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 72 splátkach po 107,85 Eur s dátumom prvej platby 10.9.2012, s dátumom konečnej splatnosti 10.8.2018. Zmluva obsahovala aj údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa (3 000,10 Eur), údaj o priemernej RPMN (19,59%), RPMN banky (20,74%), úrokovej sadzbe úveru (19%) a poistení úveru. Pod uvedenými údajmi je v zmluve drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V časti [2] obsahuje bod 5. zmluvy o úvere drobným písmom dojednanie, že žalobkyňa podpisom tejto zmluvy uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere, Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.
8. Z listu žalovaného z 15.6.2020 súd zistil, že ním žalovaný požiadal spoločnosť MAKOS a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere a zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.10.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka a. s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom.
9. Podľa potvrdenia spoločnosti MAKOS a.s. z 23.7.2020 bola žalobkyni zo mzdy žalobkyne v sume 248,92 Eur v mesiaci jún vykonaná v prospech žalovaného zrážka v sume 107,85 Eur.
10. Podľa predloženej amortizačnej tabuľky k zmluve o úvere bolo splácanie úveru rozvrhnuté na 71 splátok v sume 103,- Eur a 72. splátky v sume 87,07 Eur. Listina obsahuje aj kalkulačku pre výpočet RPMN a údaje, ktoré sú pri jej výpočte použité.
11. Podľa § 551 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523551'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523551'&ucin-k- dni='30.12.9999'>zákona č. 40/1964 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, (ďalej „Občiansky zákonník“) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z. %25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa je tak snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť.
20. Zákon č. 150/2004 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='150/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> implementoval s účinnosťou od 1.4.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych
vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V spotrebiteľských vzťahoch býva návrh zmluvy často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemôžeme akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
21. V predmetnej veci žalobkyňa svojim podpisom na zmluve o úvere s Poštovou bankou a.s., ako právnym predchodcom žalovaného 10.8.2012 súčasne v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa právnych predpisov k v tom čase neexistujúcemu, možnému dlhu v budúcnosti. Opísaná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Samotná zmluva o úvere je typickou, štandardnou, formulárovou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle definície v ust. § 52 a nasl. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý na daný vzťah dopadá ako „lex specialis“. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou o zrážkach zo mzdy teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, musí obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, jej podpisom musela žalobkyňa automaticky podpísať aj túto Dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo spôsobu, akým je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy inkorporovaná do zmluvy o úvere vyplýva, že ním právny predchodca žalovaného vlastne vopred žalobkyni vnútil na pripravenom predtlačenom tlačive aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (uzatvorenie zmluvy o úvere), ktorý nebol špecifikovaný ani v názve/označení tohto právneho úkonu (formulára). Žalobkyňa teda zo strany právneho predchodcu žalovaného nebola žiadnym spôsobom osobitne oboznámená o forme dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Preto sa dá usudzovať o nedostatku vôle spotrebiteľa vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy s právnym predchodcom žalovaného a tak o jej neplatnosti. Rovnako veľkosť písma v zmluve (dohode o zrážkach zo mzdy) je tak malá, že nepochybne odrádza spotrebiteľa od oboznámenia sa s ňou a v zásade mu znemožňuje preštudovanie zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie nie hypotetickej pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti v Dohode o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere nepochybne chýbajú. Dohoda neobsahuje predovšetkým reálnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, čo je neurčité a preto je aj neplatné. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je len formulárovou zmluvou, nie individuálne dojednanou a spôsobujúcou značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a pri uzatváraní dohody dlžník nebol nijakým spôsobom poučený o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup v prípade spotrebiteľských zmlúv osobitne dôležitý. Dôvodný je tak záver o neplatnosti dohody s odkazom na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka.
22. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
23. Z okolností prípadu je tiež zrejmé, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok spoludlžníka za poskytnutie úveru. Právny predchodca žalovaného je bankou, ktorá poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov, pričom zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa nepoužila získané finančné prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ však má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).
24. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 <aspi://module='EU'&link='31993L0013%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Smernice 93/13/ EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27). V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie- Jeanne GodardC-429/05, bod 61).
25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. RozsudokC-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U. Y.á/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 <aspi:// module='EU'&link='31993L0013%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> smernice Rady 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 <aspi://module='EU'&link='31987L0102%2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 14 <aspi:// module='EU'&link='31987L0102%2523%25C8l.14'&ucin-k-dni='30.12.9999'> smernice Rady 87/102/ EHS <aspi://module='EU'&link='31987L0102'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
26. V danom prípade bolo zistené, že predložená zmluva o úvere dostatočne nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zmluva v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí byť vyjadrená samostatne a môže sa líšiť od termínu konečnej splatnosti. Podľa § 9 ods. 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V danom prípade je však v zmluve uvedená iba celková výška nákladov v sume 3000,10 Eur s tým, že pod náležitosťami zmluvy v rámci tabuľkového prehľadu je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takúto formuláciu nemožno považovať za dostatočnú, pretože podľa názoru súdu pod uvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je treba rozumieť číselné vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a nie odkaz na matematický výpočet toho, čo celkovú čiastku úveru predstavuje. Navyše je tento údaj vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej splátky vrátane poistenia (107,85 Eur) je vo vyššej výške (7 765,- Eur) ako súčet výšky úveru 4 400,- Eur a celkových nákladov vo výške 3 000,10 Eur, ktorých výška je reálne uvedená v zmluve (v danom prípade 7 400,10 Eur). Rozdiel pritom predstavuje sumu 364,90 Eur. Uvedené súd vedie k záveru, že zo zmluvy možno dospieť k nesprávnej celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je voči spotrebiteľovi klamlivé a v spojení so skutočnosťou, že táto suma nie je v zmluve transparentne vyjadrená aj k záveru o nedostatku náležitosti zmluvy podľa § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť vyvoditeľný zo zmluvy bol pravdivý, potom nesedí dohodnutá a v zmluve uvedená výška splátok, alebo výška niektorých (spravidla posledných) splátok úveru; tieto vzhľadom na zistený rozdiel musia byť nepochybne nižšie, než aké uvádza zmluva. To napokon potvrdzuje aj žalovaným predložená listina označená ako Kalkulačka pre výpočet RPMN, podľa ktorej posledná splátka úveru mala predstavovať sumu 87,07 Eur. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa by na úver nezaplatila viac ako 7 400,10 Eur a bola by jej oznámená posledná splátka v sume 87,07 Eur, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené nevyplýva priamo zo zmluvy o úvere
- podľa nej totiž mala žalobkyňa zaplatiť 72 splátok vo výške po 107,85 Eur - je treba konštatovať nedostatok náležitostí zmluvy o úvere. Žalovaným predložená listina označená ako Kalkulačka pre výpočet RPMN obsahujúca súčasne amortizačnú tabuľku k úveru však nebola súčasťou zmluvy o úvere, preto nemožno uzavrieť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka priamo zo zmluvy o úvere poznala, aká má byť výška všetkých splátok jej úveru. Zmluva tak potom správne neuvádza výšku všetkých splátok, ktoré bol spotrebiteľ povinný na splatenie úveru zaplatiť (uvedené je zrejmé aj z obsahu doloženej amortizačnej tabuľky - splátka č. 72 bola určená vo výške 87,07 Eur), čo vedie súčasne k záveru o nedostatočnom splnení povinnosti veriteľa uvádzať v zmluve výšku všetkých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď zákon
výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. Aj v tomto kontexte je potrebné zopakovať, že Kalkulačka pre výpočet RPMN nebola súčasťou žalobkyňou podpísanej zmluvy o úver, ale zrejme len dodatočným dokumentom určeným pre právneho predchodcu žalovaného.
27. Následkom zistených nedostatkov zmluvy o úvere uzavretej žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je podľa názoru súdu bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a vzhľadom na to mala žalobkyňa veriteľovi povinnosť vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy, t.j. len poskytnutú istinu úveru. Zo stranami tvrdených okolností je zrejmé, že právny predchodca žalovaného žalobkyňu nijako neupozornil na to, čo predmetný inštitút znamená a obnáša a v konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad a navyše, v danom prípade nebol žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnutý priestor na oboznámenie sa s obsahom listín, ktoré bola nútená podpísať, pokiaľ jej mal byť úver poskytnutý.
28. Aj napriek tvrdeniu žalovaného, že vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne upustil od použitia tejto dohody bolo dôvodné žalobkyni poskytnúť primeranú ochranu a uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v zmluve o úvere a to aj s ohľadom na znenie neodkladného opatrenia, ktorého trvanie bolo obmedzené do právoplatného skončenia konania o veci samej (t.j. malo charakter dočasnosti) a vedenie takéhoto konania vo veci samej predpokladalo.
29. S ohľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a popieranie tohto následku vo vyjadrení k žalobe sa podľa názoru súdu žalovaný svojim nekalým konaním snaží o získanie aj takých plnení od žalobkyne, na ktoré nemôže mať nárok. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni predložená na podpis bez toho, aby ňou bola z jej strany osobitne prejavená vôľa takúto dohodu uzatvoriť a táto dohoda bola zároveň súdom vyhodnotená ako neplatná z dôvodov uvedených vyššie, nebolo možné ponechať žalovanému možnosť vymáhania aj tých finančných prostriedkov, na ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nárok. Žalobe tak bolo potrebné vyhovieť, čo vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.
30. Vzhľadom k tomu, že trvanie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu č.k. 7Csp/55/2020-25 z 24.7.2020 bolo obmedzené do právoplatného skončenia konania o veci samej, nebolo potrebné neodkladné opatrenie samostatným výrokom zrušiť, keďže zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené - nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku.
31. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola vo veci úspešná v celom rozsahu, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
33. O výške trov konania žalobkyne rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.