Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/381/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v spore žalobkyne: E. W., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XX, XXX XX F., zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o úvere č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005.

Žalobkyňa m á nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2015 domáhala zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka č. 1 č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005 (ďalej len „zmluva“), ako aj nariadenia predbežného opatrenia, aby bola uložená zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy a to až do skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. 2. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.04.2018, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a jej právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný ani právny zástupca žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 18.04.2018, a o odročenie pojednávania nežiadali.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o revolvingovej pôžičke zo dňa 27.02.2005, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu, ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 27.02.2005 bola medzi S. W., W.. XX.XX.XXXX, F. L.A. XXX/XX, XXX XX F., ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o revolvingovej pôžičke č. 46122-76004, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi 144.000 Sk, čo sa dlžník zaviazal veriteľovi splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 4.000 Sk, a revolving vo výške 96.000 Sk s úverovým limitom vo výške 192.000 Sk. Žalobkyňa ako spoludlžník č. 1 a súčasne avalista zmenky svojím podpisom pristúpil na základe § 533 k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúceho v úhrade pôžičky vrátane všetkých dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstvom pôžičky, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút

a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Zároveň dňa 27.02.2005 uzavreli žalobkyňa ako spoludlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. 46122-76004, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči spoludlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoludlžník pristúpil na základe § 533 k všetkým záväzkom dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy a spočívajúcich predovšetkým v povinnosti uhradiť spoločnosti základnú pôžičku vo výške 144.000 Sk, prípadne všetky dlžníkovi poskytnuté revolvingy, v príslušenstve pôžičky, v prípadne uplatnených zmluvných pokutách a v ďalších prípadných pohľadávkach. Spoludlžník sa pristúpením k záväzku dlžníka zaviazal spoločne a nerozdielne s dlžníkom uhradiť spoločnosti pohľadávky. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ spoludlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy spoludlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne spoludlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 4.000 Sk do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Spoludlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Následne dňa 13.05.2015 zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne list s názvom Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - žiadosť, v ktorom žiada spoločnosť Kúpeľno-liečebný ústav Ministerstva vnútra SR Družba, o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 3C/381/2015-19 zo dňa 28.09.2015 nariadil zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne a to až do právoplatného skončenia tejto právnej veci. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, na základe čoho odvolací súd uznesením č. k. 5Co/420/2015-31 zo dňa 17.12.2015 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dňa 07.10.2016 tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 3C/381/2015-64 v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/381/2015-84 zo dňa 21.02.2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Co/46/2017-92 zo dňa 30.11.2017 tak, že zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

6. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 52 ods. 1 - 3 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050101.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 a 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

9. Podľa § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

10. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 - 3 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 551 ods. 1 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzavretá dňa 27.02.2005 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Je vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok spoludlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).

14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27). V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom

sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie- Jeanne GodardC-429/05, bod 61).

15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. RozsudokC-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U. Y.á/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

16. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú (§ 53 ods. 4 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

17. Zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením

neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorúsi takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 27.02.2005 je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou o zrážkach zo mzdy teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, aj keď bola predložená spolu so zmluvou na samostatnom papieri. Podpisom zmluvy musela žalobkyňa automaticky podpísať aj túto Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (uzatvorenie zmluvy). Podobne mu vnútil aj uzatvorenie revolvingu v časti C zmluvy. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne oboznámená o forme dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Dá sa teda usudzovať o nedostatku vôle spotrebiteľa vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež poukazuje, že znenie Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda o zrážkach zo mzdy by bola v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1 . Dohoda o zrážkach zo mzdy okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a najmä výšku dohodnutých zrážok. V predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy je zrážka stanovená na sumu 4.000 Sk mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tejto pohľadávky, potom pri neplatnosti hlavnej zmluvy je neplatný aj zabezpečovací právny úkon. Súd má v ďalšom za to, že postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

19. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel, a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

spoludlžníka č. 1 č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005 k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Následne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.