Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-63-2020.pdf
PDF · 138.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: M. A. (K. J.), V.. A., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 400,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2020 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 600,00 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3C/381/2015 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3C/381/2015 zo dňa 23.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/108/2018 zo dňa 20.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.03.2019. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzavretá dňa 27.02.2005 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Je vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok spoludlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Q. A. D. M. N. D., C-240/98 až C-244/98, Zb. s.I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, S. U., C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25). 15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. RozsudokC-106/77 N.). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U. Y.á/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/ EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 19. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel, a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005 k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.“ S poukazom na § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa uviedla, že ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Žalovaný jej na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2005 mal poskytnúť úver vo výške 144.000,00 Sk (4.779,92 Eur), avšak v skutočnosti jej bol poskytnutý úver vo výške 72.000,00 Sk (2.389,96 Eur), keďže žalovaný si uplatnil zmluvnú odmenu 72.000,00 Sk. Žalovaný listom zo dňa 13.05.2015 požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 7.724,33 Eur. Keďže v tom čase už žalovanému na predmetný úver zaplatila cca 50.000,00 Sk (1.659,70 Eur), nemal žalovaný už žiaden nárok na zrážky zo mzdy, keďže má za to, že nárok bol premlčaný a predmetný úver bezúročný a bezpoplatkový. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 600,00 Eur. Čo sa týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3C/381/2015 zo dňa 23.04.2018 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať, ani zužovať.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 09.09.2020 uviedol, že s ňou nesúhlasí a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo XXXXX - XXXXX zo dňa 27.02.2005 nikdy nemala postavenie spoludlžníka a nemala postavenie spotrebiteľa. Zákon č. 250/2007 Z.z. a ustanovenie § 3 ods. 5 tohto zákona neboli ani platné, ani účinné ku dňu vzniku označeného zmluvného vzťahu a preto na jeho základe nie je možné uplatňovať žiadny nárok v súvislosti s označeným zmluvným vzťahom. Žalovaný pri vykonávaní zrážok zo mzdy vychádzal z rozhodnutia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že sa nezrušuje a je právoplatné a vykonateľné. V súvislosti s uvedeným žalovaný uviedol, že žalobkyňa
nikdy nebola dlžníkom podľa zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo XXXXX - XXXXX zo dňa 27.02.2005. Postavenie dlžníka a spoludlžníka je rozdielne. Dlžníkom zo zmluvy bol P. J.. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo XXXXX - XXXXX zo dňa 27.02.2005 nemala postavenie spotrebiteľa, pretože poskytnutie zábezpeky za splatenie vo forme pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka nespĺňa definíciu spotrebiteľa. Pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/1/2009 prebiehalo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku o nárokoch z označenej zmluvy a súd žalobu zamietol. Žalobkyňa túto skutočnosť neuviedla. Žalovaný pri vykonávaní zrážok zo mzdy vychádzal z rozhodnutia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že sa nezrušuje a je právoplatné a vykonateľné. Z podanej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčila splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktoré sa žalobkyňa odvoláva. Zákon č. 250/2007 Z.z. ani nebol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 46122-76004 zo dňa 27.02.2005. Preto formálny poukaz na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. je nepoužiteľný a nedôvodný pre konanie a rozhodovanie. Žalobkyňa v podanej žalobe ani neoznačila, aké jej právo ako spotrebiteľa bolo porušené, neosvedčila že má postavenie spotrebiteľa a že by jej teda formálne malo vzniknúť právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodniť sumu požadovaného zadosťučinenia. Jeho posudzovanie patrí do kompetencie súdu, ale len na základe skutkových okolností uvedených žalobkyňou. Tie nie je možné ani nahradzovať a ani doplňovať, pretože žalobkyňa je v konaní právne zastúpená (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP). Finančné zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti. Právny poriadok pozná takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Súd vec rozhodol v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. bez nariadenia pojednávania, keďže predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o revolvingovej pôžičke, splátkového kalendára, žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, rozsudkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/381/2015-114 zo dňa 23.04.2018 vo veci žalobkyne proti žalovanému o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov rozhodol súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. XXXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2005, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2005 (I. výrok) a zároveň určil, že žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výrok). V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného uviedol: „13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzavretá dňa 27.02.2005 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Je vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok spoludlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Q. A. D. M. N. D., C-240/98 až C-244/98, Zb. s.I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, S. U., C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).
14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Q. A. D. M. N. D.,bod 27; S. U., bod 26; M. Y., bod 31). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/ EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a S. U., už citovaný, bod 27). V bode 26 už citovaného rozsudku Q. A. D. M. N. D. Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 S. V. M. S.-Z. A. C-429/05, bod 61). 15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. RozsudokC-106/77 N.). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, I. S./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/ EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 16. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. 17. Zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorúsi takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). 18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 27.02.2005 je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou o zrážkach zo mzdy teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, aj keď bola predložená spolu so zmluvou na samostatnom papieri. Podpisom zmluvy musela žalobkyňa automaticky podpísať aj túto Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (uzatvorenie zmluvy). Podobne mu vnútil aj uzatvorenie revolvingu v časti C zmluvy. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne oboznámená o forme dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Dá sa teda usudzovať o nedostatku vôle spotrebiteľa vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež poukazuje, že znenie Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda o zrážkach zo mzdy by bola v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a najmä výšku dohodnutých zrážok. V predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy je zrážka stanovená na sumu 4.000 Sk mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná. Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tejto pohľadávky, potom pri neplatnosti hlavnej zmluvy je neplatný aj zabezpečovací právny úkon. Súd má v ďalšom za to, že postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. 19. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel, a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. XXXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2005 k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXX- XXXXX zo dňa 27.02.2005 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.“
6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 20.02.2019 č.k. 2Co/108/2018-142 na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/381/2015-114 zo dňa 23.04.2018 potvrdil napadnutý rozsudok (I. výrok) a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol: „6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.02.2005 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Spoludlžníka č.1 č. XXXXX
- XXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX
- XXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu v rovnaký deň. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovej pôžičke predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa ako spoludlžníčka č. 1 vystupuje v postavení spotrebiteľa. 7. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 10. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). 11. Dohoda hoci uzatvorená na osobitnej listine, je štandardnou zmluvnou podmienkou, ktorú žalovaný používa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú dohodu o zrážkach zo mzdy je nepochybne je forma v podobe vopred pripraveného formulára, ktorý bola povinnej predložený bez možnosti zmeny jej obsahu, ako aj bez možnosti dohodu neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť dohodu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela
by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). 12. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 N.). 14. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 15. Podľa čl. III. Dohody sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá v tomto právnom vzťahu vystupuje v pozícii slabšej strany. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola formulárovým znením žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). 16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.“
7. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/381/2015-114 zo dňa 23.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/108/2018-142 zo dňa 20.02.2019 nadobudli právoplatnosť dňom 28.03.2019.
8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.
12. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 3C/381/2015. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom tak okresný súd (rozsudok č.k. 3C/381/2015-114 zo dňa 23.04.2018) ako aj krajský súd ako odvolací súd (rozsudok č.k. 2Co/108/2018-142 zo dňa 20.02.2019) dospeli na základe vykonaného dokazovania k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola formulárovým znením žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti žalovaného v zmysle Občianskeho zákonníka, keď tento v konaní nepreukázal, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.
13. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
14. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že suma 400,00 Eur ako finančné zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa a súčasne žalovaného sankcionuje tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Zároveň v časti prevyšujúcej priznané finančné zadosťučinenie nad 400,00 Eur súd žalobu žalobkyne zamietol, keďže vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci priznaná suma 400,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3C/381/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/108/2018 bol žalovaný označený za účastníka Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulovanú Dohodu, ktorú vopred sám pripravil. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa a teda, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. také podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, požiadal listom zo dňa 13.05.2015 zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy.
15. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že žalobkyňa ako spoludlžník zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2005 nemala postavenie spotrebiteľa, súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/381/2015-114 zo dňa 23.04.2018 (odsek 5. odôvodnenia) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/108/2018-142 zo dňa 20.02.2019 (odsek 6. odôvodnenia), ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 28.03.2019 a v ktorých súdy dospeli k záveru, že žalobkyňa ako spoludlžník z predmetnej zmluvy má postavenie spotrebiteľa.
16. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).