Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Mariany Muránskej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobkyne E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/381/2015 - 114 zo dňa 23.04.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v súlade s opravným uznesením č.k. 3C/381/2015 - 84 zo dňa 21.02.2017 určil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 č. XXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení poukázal na predloženú žalobu, vyjadrenia strán sporu, zmluvu o revolvingovej pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, a ostatný spisový materiál. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Predmetnú dohodu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má formu formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, veriteľa. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, poukázal, že je povinnosťou súdu zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, aj keď na nich samotný spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti nepoukáže (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Postup žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň potvrdil, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a vyslovenia jej neplatnosti v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, aj keď bola predložená spolu so zmluvou

na samostatnom papieri a preto je toho názoru, že žalobkyňa nebola osobitne oboznámená o forme dohody o zrážkach zo mzdy a ani o jeho následkoch pričom neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Okrem iného výšku pohľadávky, ktorú má Dohoda zabezpečovať, považuje za neurčitú. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku účinného do 1.7.2016 v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len .

3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa výrokovej časti rozsudku sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, súd neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého rozhodol. Rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. V rozsudku sa taktiež neuviedlo, aký zdržovací nárok je možné s neplatným právnym úkonom vôbec spojiť. Z rozsudku nie je zrejmé, čo by sa pod „použitím“ dohody malo myslieť. Popieral tvrdenia súdu o existencii neprijateľných zmluvných podmienok. V konaní nebolo preukázané, žeby mala žalobkyňa k uzavretiu dohody námietky alebo výhrady a ani okolnosti spochybňujúce vážnosť vôle dohodu uzavrieť. Namietal, že zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Ani samotný súd neuviedol, z čoho ju vlastne vyvodzuje a na základe akého výkladu zákona. Zákon formuluje len to, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa predkladá platiteľovi mzdy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu vo veci zamietol alebo celú vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.02.2005 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Spoludlžníka č.X č. XXXXX

- XXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX

- XXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu v rovnaký deň. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovej pôžičke predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa ako spoludlžníčka č. 1 vystupuje v postavení spotrebiteľa.

7. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak

však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

10. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 .

11. Dohoda hoci uzatvorená na osobitnej listine, je štandardnou zmluvnou podmienkou, ktorú žalovaný používa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú dohodu o zrážkach zo mzdy je nepochybne je forma v podobe vopred pripraveného formulára, ktorý bola povinnej predložený bez možnosti zmeny jej obsahu, ako aj bez možnosti dohodu neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť dohodu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

12. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

14. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

15. Podľa čl. III. Dohody sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá v tomto právnom vzťahu vystupuje v pozícii slabšej strany. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola formulárovým znením žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).

16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .