Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-48Er-2507-2014.pdf
PDF · 68.62 KB
Case nature
Subarea
K2-48Er/2507/2014
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: A. B. C., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. XXX, D., zomrelom dňa 16.5.2020 proti povinnému: E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, D., pre vymoženie 396,00 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,HlebaškoHhnhvdkvk v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp.zn. EX 2910/2014, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19. 6. 2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 195 623 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 11. 7. 2014, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný.
2. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela č. 438/2015 Z.z. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v rámci ktorej bolo zavedené nové ustanovenie § 243f – prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
7. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22. 1. 2016.
11. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 8. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd konštatoval ,, Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016, II. ÚS 774/2016)].“
12. Z predložených listín je zrejmé, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22. 1. 2016 priamo exekučnému súdu, tak ako to bolo ustanovené v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil.
13. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
17. Súd po posúdení spisového materiálu zistil, že o trovách exekúcie by rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení by zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený a k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, teda by boli naplnené všetky podmienky predpokladané ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak súd šetrením zistil, že oprávnený dňa XX.X.XXXX zomrel v priebehu exekúcie, t.j. ako subjekt práva neexistuje, a teda smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v predmetnom exekučnom konaní, vzhľadom k uvedenému by išlo o konanie contra legem, preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
18. Záverom súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.
19. Na základe uvedeného súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).