Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPr/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, B., proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, Piešťany, zastúpený advokátkou: Mgr. Zdenka Rusnáková, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a určenie že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -119 zo dňa 27.02.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného v zamietajúcom výroku II. vo veci samej a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2018 doručené žalobkyni dňa 17.12.2018 je neplatné, výrokom II. žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer, ktorý vznikol medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01.09.2000 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2000 naďalej trvá zamietol, výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v rozsahu 100%, výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie, že pracovný pomer, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01.09.2000 naďalej trvá v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii čl. 1 základných zásad, , , , , , , , , , , , , , , o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala určovacou žalobou určenia dvoch právnych skutočností: I. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a II. určenia, že pracovný pomer trvá. Súd prvej inštancie mal za preukázané že, skončenie

pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2018 doručené žalobkyni dňa 17.12.2018 je neplatné a to z dôvodov podľa , keďže výpoveď bola daná žalobkyni z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, avšak v rámci ponuky žalovaného na iné vhodné miesto bolo žalobkyni formou zmeny pracovnej náplne z 01.12.2018, voľné pracovné miesto na Odbore hospodárskej správy obsadené Bc. B. od 01.01.2019 a voľné pracovné miesto po Ing. W. jej ponúknuté vôbec nebolo. V prípade, že má zamestnávateľ pre zamestnanca voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu (všetky pracovné miesta) zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v a výpoveď je preto neplatná. Súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie (nesporné tvrdenia strán sporu) potvrdzuje, že žalovaný nesplnil ponuku inej vhodnej práce spôsobom predpokladaným , neponúkol žalobkyni všetky voľné pracovné miesto, čo je prvý, avšak vzhľadom na okolnosti nie jediný dôvod zakladajúci neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalovaným. Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovaným uviedla aj diskriminačný postup žalovaného. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru považoval za reštitučnú žalobu podľa nakoľko aj návrhom na vyslovenie neplatnosti výpovede z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania dochádza k uplatneniu práva dotknutej osoby podľa a preto sa zaoberal nielen neplatnosťou výpovede z dôvodov nedodržania ustanovení , ale aj jednotlivými diskriminačnými dôvodmi neplatnosti predmetnej výpovede. Pri uplatnení subjektívneho práva zamestnávateľa na výpoveď z pracovného pomeru môže ísť o prípady, kedy síce výpoveď z pracovného pomeru je navonok v súlade s objektívnym právom, ale v rámci dania výpovede (naplnenia jej zákonných predpokladov) oprávnený subjekt použije také konkrétne formy správania sa, ktoré vykazujú znaky zneužitia práva (neponúkne zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ponúkne mu preradenie na nižšou mzdou ohodnotenú prácu, na ktorej výkon zároveň nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav spôsobilý, rozhodne o organizačnej zmene, následkom ktorej je zánik funkcie dotknutého zamestnanca a s tým spojená jeho nadbytočnosť potom ako zamestnanec oznámil protispoločenskú činnosť). Žalovaný v rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 10.12.2018 uviedol, že dochádza k transformácii Oddelenia riadenia ľudských zdrojov na Odbor riadenia ľudských zdrojov, transformácii Odboru informačných technológií na Oddelenie informačných technológii, vytvoreniu Oddelenia verejného obstarávania, zrušeniu Oddelenia laboratória Piešťany a zmene názvu odboru: Odbor ekológie, vôd a VH laboratórií sa nahrádza novým názvom, a to Odbor ekológie a VH laboratórií. Prijatím uvedených zmien sa na Odštepnom závode Piešťany dňom 31.12.2018 zrušujú pracovné miesta - vedúcich Oddelenia riadenia ľudských zdrojov, informačných technológii a Oddelenia laboratória Piešťany a vytvárajú sa pracovné miesta vedúcich Odboru riadenia ľudských zdrojov, Oddelenia informačných technológii a Oddelenia verejného obstarávania. Výsledkom takejto organizačnej zmeny bolo predovšetkým zrušenie pracovného miesta vedúcej Oddelenia laboratória Piešťany (žalobkyne), nakoľko všetci ostatní zamestnanci zrušeného oddelenia laboratória Piešťany boli zaradení pod Odbor Ekológie a VH laboratórií. Žalobkyňa preukázateľne pred uvedenou organizačnou zmenou poukazovala na protispoločenskú činnosť u niektorých zamestnancov žalovaného, ktorej sa mali dopustiť účelovými zmenami výsledkov laboratórnych analýz, ale aj nevykonávaním systému manažérstva a porušovaním akreditačných kritérií. Uvedené žalobkyňou v oznámení žalovanému tvrdené skutočnosti sú bez pochybnosti protispoločenskou činnosťou, nakoľko takéto konania aj keď nejde o trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, sú spoločensky škodlivé. Súd prvej inštancie z uvedeného vidí skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, a to priamou diskrimináciou žalobkyne žalovaným z dôvodu jej zdravotného stavu a oznámenia protispoločenskej činnosti. Je zrejmé, že žalobkyňa si plnila svoju občiansku povinnosť a oznamovala žalovanému ako zamestnávateľovi skutočnosti o protispoločenskej činnosti iných zamestnancov žalovaného, pričom bezprostredným následkom bola výpoveď žalovanej z dôvodu nadbytočnosti, pričom organizačná zmena z ktorej mala táto nadbytočnosť vyplývať, zrušila jedine jej pracovné miesto a zároveň žalovaný neponúkol žalobkyni vykonávať inú vhodnú prácu, t. j. pracovné miesta ktoré mal v čase výpovede voľné, resp. z obsahu organizačnej zmeny vyplýva, že sa u žalovaného vytvorilo nové Oddelenie verejného obstarávania, pričom ani na tomto žalovaný žalobkyni voľné miesto neponúkol. Dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo sa tým prenieslo na žalovaného, nakoľko povinnosť uvedené preukázať vyžaduje od žalovaného výslovne . Žalovaný však v prvom rade žiadne z tvrdení žalobkyne účinne nepoprel, čím ich mal súd prvej inštancie za nesporné a neuviedol (včas) žiadne také tvrdenia a nepredložil o nich ani dôkazy, z ktorých by súd prvej inštancie

mohol dospieť k záveru, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným voči žalovanej pri skončení pracovného pomeru výpoveďou nedošlo. Žalovaný disponoval voľnými pracovnými miestami ktoré boli aj z hľadiska zdravotného stavu žalobkyne vhodné, tieto jej však neponúkol aj napriek skutočnosti, že v porovnateľnej situácii s inou zamestnankyňou zaobchádzal odlišne a preradenie jej umožnil. Z takýchto skutočností uvedených žalobkyňou a taktiež nesporných s poukazom aj na uplatnenú zásadu sudcovskej koncentrácie jednoznačne vyplýva, že konaním žalovaného pri rozhodovaní o organizačnej zmene a následnom skončení pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou sa so žalobkyňou zaobchádzalo menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Výsledkom postupu žalovaného bolo, že žalobkyňa bola z dôvodu nadbytočnosti prepustená výpoveďou z organizačných dôvodov. Takéto správanie žalovaného v celom svojom kontexte súd prvej inštancie jednoznačne považoval za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a zneužitie práva a teda za diskrimináciu voči žalobkyni. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo k priamej diskriminácii a to spôsobom a z dôvodov vyššie uvedených, že takéto konanie je priamou diskrimináciou žalovaného voči žalobkyni z dôvodu zdravotného stavu a oznámenia protispoločenskej činnosti. Nakoľko predmetom konania boli dva samostatné nároky a každý takýto nárok mohol byť uplatnený samostatne, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania vo vzťahu ku každému z nich samostatným výrokom. Vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede, nakoľko bolo jej žalobe vyhovené a bola teda plne úspešná, súd prvej inštancie jej priznal plnú náhradu (100%) trov konania. Čo sa týka žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer naďalej trvá, túto súd prvej inštancie zamietol, teda plne úspešným bol v tom prípade žalovaný, z ktorého dôvodu mu súd prvej inštancie voči žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu (100%) trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s .

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení , , , . Namietal, že z podanej žaloby nie je zrejmé, o aký druh žaloby ide a čo žalobkyňa podaním sledovala, či určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo určenie, že pracovný pomer trvá. Súd prvej inštancie napriek viazanosti žalobným návrhom rozhodol o výroku I. a II. s tým, že si vybral jednu z dvoch právnych skutočností, tzn. že určil petit žaloby. Žalovaný ďalej namietal príslušnosť Okresného súdu Piešťany. Dôvodil, že pre určenie obvodu je rozhodujúci všeobecný súd žalovaného. V danom prípade všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Žiar nad Hronom a kauzálne príslušným súdom v pracovnoprávnom spore je Okresný súd Zvolen. Žalovaný má za to, že posudzovanie príslušnosti súdu podľa miesta výkonu práce sa vzťahuje na žalovaného, nie žalobcu a v čase podania žaloby pracovný pomer žalobkyne skončil. Zo záveru súdu vyplýva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal určením obvodu pre zistenie kauzálnej príslušnosti súdu v pracovnoprávnom spore, ale vychádzal len z osobitnej miestnej príslušnosti súdu danej na výber. Uviedol, že žalobkyňa k žalobe ako dôkaz priložila aj kópiu žaloby z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zo dňa 29.03.2019 a potvrdenie o jej podaní, ktorá je vedená na tamojšom súde pod sp. zn. . Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku ako listinné dôkazy označené žalobkyňou, uvedené dôkazy neuviedol, ako dôkazy predložené žalobkyňou označil dôkazy predložené žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na procesnú vadu konania v zmysle s tým, že súd v napadnutom rozsudku rozhodol o tom istom spore, na základe skutočností uvádzaných žalobkyňou. Začatie konania vedeného pod sp. zn. bránilo tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Uvedenú procesnú vadu namietal žalovaný aj na pojednávaní dňa 27.02.2020. Žalovaný tiež namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým prekročil návrh žalobkyne a posudzoval viac, než čoho sa domáhala. Žalobkyňa sa v žalobe nedomáhala vyslovenia neplatnosti výpovede z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani uplatnenia práva dotknutej osoby podľa . Súd však na základe svojho rozhodnutia tým, že žalobu žalobkyne považoval „za reštitučnú žalobu podľa “, preniesol dôkazné bremeno na žalovaného a to bez oznámenia tejto skutočnosti žalovanému. Žalovaný má za to, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Rovnako súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh aj pri rozhodovaní o protispoločenskej činnosti žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nešlo o oznámenie protispoločenskej činnosti, ako uviedol súd prvej inštancie a ani o protispoločenskú činnosť žalovaného, nakoľko tu nešlo o zistenia

žalobkyne a následne upovedomenie jej nadriadeného. Napriek tomu, súd prvej inštancie o týchto skutočnostiach rozhodoval a konštatoval, že zamestnanec oznámil protispoločenskú činnosť bez toho, aby uviedol konkrétnu protispoločenskú činnosť a označil konkrétnu osobu, ktorá protispoločenskú činnosť vykonávala, príp. zodpovedala u žalovaného za tieto činnosti. Žalovaný namieta porušenie práv rozhodnutím súdu o nevypočutí žalovanej na pojednávaní. Súd nesprávne interpretoval ustanovenia týkajúce sa popretia skutkových tvrdení zo strany žalovaného. K zdravotnému stavu žalobkyne uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný o zdravotnom stave, na ktorý poukazovala žalobkyňa nemal vedomosť, okrem lekárskeho posudku zo dňa 13.11.2018, tak ako to uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2019. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný prijal rozhodnutie, dôsledkom ktorého došlo k organizačnej zmene a tým k zrušeniu funkcie vedúcej oddelenia. Zamestnávateľ ponúkol žalobkyni voľné pracovné miesto, ktoré v danom čase existovalo s prihliadnutím na jej zdravotný stav v tom čase známy žalovanému, kvalifikáciu žalobkyne, a na odbore, na ktorom dovtedy pracovala, t. j. pod ktorý patrilo oddelenie. Žalobkyňa ponúknuté miesto odmietla, dôvodom nebol jej zdravotný stav, ako uviedla v žalobe. Zákon upravuje ponukovú povinnosť, ktorú si žalovaný riadne splnil. Žalobkyňa nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení a nepredložila dôkazy, že žalovaný mal iné voľné pracovné miesto, napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval nesplnenie si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Skutočnosť, že od 01.01.2019 bola prijatá Bc. B. sama osebe nedokazuje, že uvedené miesto bolo v čase doručenia oznámenia žalobkyni voľné. O existencii voľných pracovných miest žalobkyňa nepredložila dôkazy, napriek tomu súd konštatuje nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca preukazuje Doplnok č. 19 k Organizačnému poriadku, ako aj samotný Organizačný poriadok žalovaného, ktorý žalovaný predložil súdu prvej inštancie z dôvodu neúplnosti organizačných poriadkov žalovaného predložených žalobkyňou. Z uvedeného Doplnku č. 19 vyplýva, že došlo k zjednoteniu organizačnej štruktúry na Odbore ekológie a VH laboratórií na všetkých odštepných závodoch žalovaného. Z tohto dôvodu rozhodol o organizačnej zmene žalovaný a nielen zamestnávateľ, ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu doložil Doplnok č. 19 k Organizačnému poriadku zo dňa 01.04.2011 a žiadosť o poskytnutie informácií - odpoveď zo dňa 22.04.2020.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty ani podklady, práve naopak uviedol tvrdenia, ktoré počas konania na súde prvej inštancie neuvádzal. V odvolaní uviedol zmätočné argumenty a tvrdenia, ktoré neuplatnil včas a ani ich nepreukázal a reálne nepodložil. Žalobkyňa sa stotožňujeme s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj s názormi uvedenými v jeho odôvodnení, nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k skutkovým zisteniam a správne vec právne posúdil. K námietke žalovaného, že z podanej žaloby nie je zrejmé, o aký druh žaloby ide a čo žalobkyňa podaním sledovala, uviedla, že v rámci svojej žaloby sa vyjadrila čoho sa v konaní domáha na základe opísaného skutkového stavu. Poukázala na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sa nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia a postačuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Žalovaný namietal miestu príslušnosť súdu, k čomu žalobkyňa uviedla, že v zmysle je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky. Podotkla, že aj v tomto prípade súd prvej inštancie v rozsudku správne konštatoval, že žalobca ako zamestnanec žalovaného má ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve uvedené Povodie Váhu, Nábr. I. Krasku, Piešťany, čo zakladá príslušnosť tamojšieho súdu. Tvrdenie žalovaného, že pracovný pomer žalobcu v tom čase skončil, považuje žalobkyňa za bezpredmetné, nakoľko platnosť skončenia pracovného pomeru je napadnutá v tomto konaní. Žalovaný v odvolaní poukázal na procesnú vadu konania tým, že súd v napadnutom rozsudku rozhodol o tom istom spore, čo žalobkyňa nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe pod sp.zn. . Súd prvej inštancie posudzoval tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a následne vo vyjadrení žalobkyne tohto konania, ktoré sa mimo iné stali nespornými, nakoľko tieto žalovaný nepoprel riadne a včas. Pokiaľ žalovaný nevyužil svoje možnosti procesnej obrany, je takáto skutočnosť len na ťarchu žalovaného. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd rozhodol o uplatnení práv dotknutej osoby podľa a rozhodoval o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania vedeného

pod sp.zn. , nakoľko súd rozhodoval len o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a dôvodoch neplatnosti skončenia pracovného pomeru. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie preniesol dôkazné bremeno na žalovaného bez oznámenia tejto skutočnosti a týmto postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces považovala žalobkyňa za nutné uviesť, že prenesenie dôkazného bremena vyplýva zo zákona a nie je to skutočnosť, o ktorej rozhoduje súd. Zároveň súd prvej inštancie nie je povinný o tejto skutočnosti žalovaného poučovať. Taktiež žalovaný nesprávne uviedol, že súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh pri rozhodovaní o protispoločenskej činnosti žalovaného, nakoľko súd vo výroku rozsudku takúto skutočnosť nerozhodol. Súd prvej inštancie sa uvedeným zaoberal len v rámci posúdenia ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, pričom vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu. Nepravdivo tiež uviedol, že nevyplýva príčinná súvislosť medzi rozhodnutím SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, Banská Štiavnica o organizačnej zmene uvedenej v Doplnku č. 19 k Organizačnému poriadku zo dňa 01.04.2011, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o organizačných zmenách SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PONIKU, štátneho podniku, Odštepného závodu Piešťany zo dňa 10.12.2018. Na základe tejto organizačnej zmeny sa zrušuje pracovné miesto vedúceho Oddelenia laboratória Piešťany, na ktorom je zamestnanec (žalobkyňa) na základe pracovnej zmluvy zaradená. Teda je zrejmá aj príčinná súvislosť. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodoval a konštatoval, že zamestnanec oznámil protispoločenskú činnosť bez toho, aby uviedol konkrétnu protispoločenskú činnosť a označil konkrétnu osobu, ktorá protispoločenskú činnosť vykonávala, príp. zodpovedala u žalovaného za tieto činnosti. Uvedené tvrdenia však žalovaný nepoprel riadne a včas, v rámci svojho vyjadrenia k žalobe sa k uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobkyne nevyjadril a ani neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, a teda súd nemal dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie týkajúce sa konkretizácie jednotlivých protispoločenských činností, osôb, ktoré sa ich mali dopúšťať a podobne, nakoľko žalobkyňa jednoznačne označila a pomenovala jednotlivé skutočnosti a žalovaný tieto nepoprel. Žalovaný tiež účelovo zavádza tvrdením, že nemal vedomosť o zdravotnom stave žalobkyne, na ktorý žalobkyňa poukazovala, okrem lekárskeho posudku zo dňa 13.11.2018, tak ako to uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2019. Priama nadriadená žalobkyne Ing. N., však vedela o respiračných zdravotných problémoch žalobkyne a aj to, že žalobkyňa je dlhodobo liečená na alergiu, bronchiálnu astmu a atopický ekzém. Žalovaný nepoprel vedomosť o zdravotných problémoch žalobkyne, na základe ktorých nebola žalobkyňa spôsobilá na výkon prác, ktoré jej boli navrhnuté v dôsledku zrušenia pracovného miesta žalobkyne. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe len skonštatoval, že pracovná náplň bola vypracovaná na základe žalobkyňou predloženého lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 13.11.2018. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení a nepredložila dôkazy, že žalovaný mal iné voľné pracovné miesto, žalobkyňa uviedla, že v súdnom spore je pozícia zamestnávateľa zo zákona sťažená tým, že na ňom spočíva dôkazné bremeno ohľadom splnenia ponukovej povinnosti. Je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel skutočnosť, že existovali ďalšie voľné pracovné miesta, netvrdil ani, že žalobkyni ponúknuté pracovné miesto bolo jediné voľné, a teda tým, že žalovaný uviedol svoje skutkové okolnosti nedostatočne, nedošlo ani k účelnému popretiu žalobkyňou skutkových tvrdení, došlo k ich nespornosti a teda nebolo potrebné v dôsledku formálnej pravdy vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5. V replike žalovaný uviedol, že okrem stanoviska Slovenskej národnej akreditačnej služby (SNAS), ktoré mal k dispozícii až po ukončení veci na súde prvej inštancie, žiadne nové skutočnosti v odvolaní neuvádzal. Poukázal tiež na skutočnosť, že pracovná zmluva č. 215/110/2000 zo dňa 01.09.2000, na ktorú sa súd prvej inštancie ako na dôkaz v rozsudku odvoláva, súdu nebola predložená a tiež, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa bude požadovať náhradu mzdy, avšak takýto petit neformulovala. Žalovaný poukázal tiež na povinnosť súdu prvej inštancie uviesť v rozsudku, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobkyne, konkrétne dôkazy však neuviedol. Ak súd uviedol, že žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne až na pojednávaní bez toho, aby ich bližšie špecifikoval, hoci na pojednávaní žalovaný poukazoval na doterajšie vyjadrenia, ktoré súd prvej

inštancie nepovažoval za popretie, je rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko nie je možné určiť, ktoré dôkazy súd nevykonal. Žalovaný uviedol, že existuje tiež dôvodná pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení strán. Nespornosť tvrdení, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa vo vyjadrení a súd v rozsudku, sú v rozpore s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd prvej inštancie podľa napadnutého rozsudku vychádzal len z tvrdení žalobkyne bez toho, aby predložila dôkazy, príp. navrhla dôkazy, z ktorých vyvodil nesprávne závery. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu tvrdenia ohľadom iných voľných pracovných miest doplnila o nové tvrdenia. Z tvrdení žalobkyne a ani z rozsudku nevyplýva kedy iným voľným pracovný miestom zamestnávateľ disponoval. Z dôvodu absencie podstatných skutočností pre posúdenie splnenia podmienok zo strany zamestnávateľa, považuje žalovaný napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a tvrdenia žalobkyne za zavádzajúce. Žalovaný dňa 11.12.2018 ponúkol žalobkyni voľné pracovné miesto - technického pracovníka s tým, že od 01.01.2019 by bola tak ako ostatní zamestnanci oddelenia zaradená pod odbor. Žalobkyňa ponúknuté voľné pracovné miesto odmietla z dôvodu, ktorý je predmetom konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , na základe žaloby podanej dňa 29.03.2019. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenie žalobkyne, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni, považuje taktiež za sporné. Žalovaný má za to, že v predmetnom konaní uviedol riadne a včas tvrdenia a predložil dôkazy a splnil zákonné podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru v zmysle .

6. V duplike žalovaná zdôraznila, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné tvrdenia. V podanej žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa je pracovná zmluva zo dňa 01.09.2000, č. 215/110/2000 doložená ako dôkaz č. 3 a tvorí prílohu žaloby. Tvrdenie žalovaného, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bude požadovať náhradu mzdy, ale takýto petit neformuloval, je pre tento spor bezpredmetné. Podotkla, že na žalobkyňu ako zamestnanca sa v tomto spore nevzťahujú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania v zmysle , žalobkyňa je oprávnená navrhovať, predložiť, označiť a vykonávať všetky skutočnosti a dôkazy počas celého konania najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, nielen v žalobe. Žalobkyňa tvrdenia uvedené vo vyjadrení považuje za nepravdivé, účelové, tendenčné a skresľujúce. V ostatnom sa naďalej pridržiava všetkých doterajších tvrdení. Navrhuje, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, f), ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku I. vo veci samej a vo výroku III. o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

9. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo (súd). Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv, rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.

11. V predmetnej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citované ust. , za to, že rozsudkom súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu (výrok II.) nevznikla žalovanému žiadna (ani len nepatrná ujma), ktorá by bola objektívne zistiteľná bez ohľadu na subjektívny pocit žalovaného, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

12. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v zamietajúcej časti veci samej (II. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (IV. výrok) podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie v tejto časti s použitím ust. odmietol.

13. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal (resp. sa nemohol zaoberať) obsahom rozhodnutia v príslušnej časti, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe čiastočne vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2018 doručené žalobkyni dňa 17.12.2018 je neplatné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nesplnil ponuku inej vhodnej práce spôsobom predpokladaným v , zároveň zistil, že postup žalovaného pri skončení pracovného pomeru má charakter zneužitia práva, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, teda k diskriminácii žalobkyne. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol na námietku nepríslušnosti Okresného súdu Piešťany, poukázal na procesnú vadu konania v zmysle Civilného sporového konania vzhľadom na začatie konania vedeného pod sp. zn. , namietal závery súdu, ktorý považoval žalobu za reštitučnú podľa , porušenie svojich práv vidí v nevypočutí žalobkyne na pojednávaní, súd nesprávne interpretoval ustanovenia týkajúce sa popretia skutkových tvrdení zo strany žalovaného. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného voči napadnutému rozsudku vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ktorými je viazaný.

17. Na prvom mieste žalovaný namietal, že z podanej žaloby nie je zrejmé o akých druh žaloby ide, čo ňou žalobkyňa sledovala, či určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo určenie, že pracovný pomer trvá a súd si vybral jednu z dvoch právnych skutočností. Z podanej žaloby nevyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vydania rozsudku, ktorým skončenie pracovného pomeru výpoveďou CZ SVP PN 6982/2018/9 zo 14.12.2018, doručené žalobkyni ako zamestnancovi dňa 17.12.2018, je neplatné a pracovný pomer, ktorý vznikol medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01.09.2000, na základe písomnej pracovnej zmluvy č. 215/110/2000 zo dňa 01.09.2000, naďalej trvá. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2018 doručené žalobkyni dňa 17.12.2018 je neplatné, výrokom II. žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer, ktorý vznikol medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01.09.2000 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2000 naďalej trvá zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu z podanej žaloby vyplýval petit, teda žalobný návrh. Žalobný návrh je určitý, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a určenia, že pracovný pomer trvá, čo nepochybne vyplývalo z formulácie petitu, súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o určitosti, zrozumiteľnosti a formulácie petitu. Išlo o štandardnú formuláciu žalobného návrhu zamestnanca, ktorý žiada preskúmať skončenie pracovného pomeru u svojho zamestnávateľa. Nie je pravdou, že si súd vybral jednu z dvoch právnych skutočností a o nej rozhodoval, ale rozhodol výrokom napadnutého rozsudku o všetkom čo bolo predmetom konania.

18. V odvolaní žalovaný opakuje svoju námietku príslušnosti, pričom vytýkal súdu, že sa nezaoberal určením obvodu pre zistenie kauzálnej príslušnosti súdu v pracovnom spore, ale vychádzal len z osobitnej miestnej príslušnosti danej veci. Súd prvej inštancie považoval námietku nepríslušnosti Okresného súdu Piešťany za nedôvodnú, pretože kauzálne aj miestne príslušným súdom je Okresný súd Piešťany v zmysle v spojení s .

19. Zákonodarca rozlišuje kauzálnu príslušnosť vo viacerých veciach, pričom konkrétne vymenúva jednotlivé súdy a ich obvody na konanie v tom ktorom konaní ( až ). Kauzálnu príslušnosť súdu v pracovnoprávnych sporoch upravuje ustanovenie , podľa ktorého ustanovenia je na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky príslušný Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave. Uvedené ustanovenie zakotvuje kauzálnu príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch tak, že v rámci každého jedného kraja prejednáva pracovnoprávne spory len jeden zákonom určený okresný súd. Prejednávaný spor je nepochybne sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. individuálnym pracovnoprávnym sporom, ktorých prejednanie zveruje osobitne zákonom určeným súdom uvedeným v ustanovení . Taktiež je nepochybné, že spor sa týka organizačnej zložky žalovaného umiestnenej v Piešťanoch žalobkyne, ktorá ako zamestnanec žalovaného má v pracovnej zmluve dojednané miesto výkonu práce : Povodie Váhu, Nábr. I. Krasku 3, Piešťany. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie vychádzal len z osobitnej miestnej príslušnosti, pretože zobral do úvahy aj kauzálnu príslušnosť. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne neprihliadol na uvedenú námietku žalovaného, vysporiadal sa s ňou v bode 19. rozsudku.

20. Odvolateľ považuje za procesnú vadu s poukazom na prekážku začatého konania, nakoľko začatie konania na súde prvej inštancie sp. zn. , ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáha nárokov z porušenia zásad rovnakého zaobchádzania začalo skôr ako predmetné konanie. Odvolateľ je tiež názoru, že súd mal konanie ohľadom diskriminácie prerušiť do rozhodnutia veci pod sp. zn. .

21. Podľa § 159 Civilného sporového konania začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

22. Prekážka začatého konania (litispendencia) svojou podstatou patrí k tzv. negatívnym procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Takáto prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými subjektmi

nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúci je stav v čase začatia konania. Totožnosť sporu charakterizujú dve kritéria, ktoré musia byť splnené zároveň. Musí ísť o totožnosť strán sporu a totožnosť predmetu sporu. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, nie je významné, ak majú tie isté strany v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaný a v druhom ako žalobca). Totožnosť predmetu sporu je daná vtedy, keď predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný v prvom spore. Totožnosť predmetu sporu tak znamená totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja. Prekážka začatého konania predstavuje neodstrániteľnú vadu konania pre neskôr začaté konanie. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

23. V predmetnej veci je predmetom konania medzi žalobkyňou a žalovaným neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, teda nároky vyplývajúce zo a predmetom konania vedného na súde prvej inštancie pod sp. zn. medzi žalobkyňou a žalovaným sú nároky podľa z dôvodu porušenia zásady zaobchádzania a žalobkyňa žiada uložiť žalovanému povinnosť zverejniť písomné ospravedlnenie a zaplatiť nemajetkovú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že nie je daná totožnosť predmetu sporu, teda nie je daná totožnosť sporu, čo znamená, že prekážka litispendencie v čase začatia konania nebola daná, teda namietaná vada konania nebola zistená. Zároveň neboli zistené dôvody pre ktoré mal súd prvej inštancie konanie prerušiť.

24. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie prekročil návrh žalobkyne, pretože žalobkyňa sa nedomáhala vyslovenia neplatnosti výpovede z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani uplatnenia práva dotknutej osoby podľa .

25. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa medzi dôvodmi nesúhlasu so zmenou pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2018 uviedla aj neriešený bossing priamej nadriadenej Ing. N. a mobbing p. Q., pričom žalobu z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podala na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

26. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ nevzal do úvahy skutočnosť, že síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, na druhej strane aj realizácia tejto možnosti nesmie mať znaky diskriminácie. Zamestnávateľ aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní sinými diskriminovať. Pokiaľ teda žalobkyňa uvádzala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným v súvislosti s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa podľa , súd prvej inštancie sa touto okolnosťou zaoberal a vyhodnotil ju. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neprekročil žalobný návrh, nerozhodol o niečom čo by nebolo predmetom sporu.

27. Žalovaný použil aj odvolací dôvod podľa ustanovenia . Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostané odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd však nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

28. Odvolateľ namietal nevykonanie dôkazu a to výsluch žalobkyne.

29. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom.

30. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz výsluch žalobkyne z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti a to s poukazom na tvrdený skutkový stav a nespornosť skutkových tvrdení. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v

prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

31. Odvolateľ vytýkal súdu nesprávnu interpretáciu ustanovení týkajúcich sa popretia skutkových tvrdení žalovaným.

32. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. V zmysle § 153 Civilné sporového poriadku sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

37. Žalovaný je názoru, že postačuje generálne popretie skutkových tvrdení žalobkyne, pričom tvrdí, že uviedol vlastné tvrdenia skutkových okolností, k popretiu došlo vo vyjadrení k žalobe. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 10.07.2019 vyplýva, že žalovaný namietol príslušnosť súdu prvej inštancie, uviedol ako vznikol a menil sa pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, že došlo k organizačnej zmene, žalobca ponúknutú prácu neprijal, pracovný pomer bol skončený a žalobkyni bola poskytovaná náhrada mzdy a vyplatené odstupné. Ďalej sa žalovaný vyjadril k pracovnej náplni žalobkyni vypracovanej na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 13.11.2018 a považoval za nepravdivé tvrdenia žalobkyne ohľadom oddelení na odbore ekológie, vôd a VH laboratórií a uviedol, že oddelenie VH laboratórium Žilina a oddelenie laboratórium Piešťany neboli identické a vedúci laboratória nemali identickú prácu. Z uvedeného potom vyplýva, že všetky skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a vo vyjadrení, okrem popretého tvrdenia žalovaného, že oddelenie VH laboratórium Žilina a oddelenie laboratórium Piešťany neboli identické a vedúci laboratória nemali identickú prácu, bolo nutné považovať za nesporné. Na účinné popretie v danej veci bolo totiž potrebné predloženie iného skutkového tvrdenia žalovaným, čo s nestalo (okrem už spomínaného tvrdenia, že oddelenie VH laboratórium Žilina a oddelenie laboratórium Piešťany neboli identické a vedúci laboratória nemali identickú prácu). Z uvedeného potom vyplýva záver, že odvolateľ neopodstatnene vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovení o popretí skutkových tvrdení žalovaným. Vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania uplatnenej vo vzťahu k žalovanému ako zamestnávateľovi, súd prvej inštancie postupoval správne, ak neprihliadol na skutkové tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 26.02.2020, pretože neboli uplatnené včas.

38. Podľa zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

39. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na strane zamestnanca sa neuplatnia ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Uvedené znamená, že v individuálnych pracovnoprávnych sporoch sa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony zamestnanca. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa podliehajú sudcovskej koncentrácii konania. Vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania uplatnenej vo vzťahu k žalovanému ako zamestnávateľovi, súd prvej inštancie postupoval správne, ak neprihliadol na skutkové tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 26.02.2020, pretože neboli uplatnené včas, žalovaný ani neuvádzal žiadne objektívne a subjektívne kritéria, pre ktoré by súd mohol postup žalovaného ospravedlniť. Napokon žalovaný ani v podanom odvolaní takéto dôvody neuvádza.

40. Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia . Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

41. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia v platnom a účinnom znení v rozhodnom čase, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil ponuku inej vhodnej práce spôsobom predpokladaným , neponúkol žalobkyni všetky voľné pracovné miesta, zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo k priamej diskriminácii z dôvodu zdravotného stavu a oznámenia protispoločenskej činnosti. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach a v právnom posúdení za dostatočnú.

42. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

43. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne v rozsahu, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2018 doručené žalobkyni dňa 17.12.2018 je neplatné, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania výrokom III., ktoré inak

odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).