Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_76S-1-2020.pdf
PDF · 181.52 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobkyne: I. J. S., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpená: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: L. L., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 7/2020 zo dňa 12. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalší účastník konania nemá voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vydal dňa 01.07.2019 protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X 127/2019. Konanie bolo začaté na základe návrhu navrhovateľa L. L. (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník“), doručeného orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 20.05.2019. Navrhovateľ požadoval opravu zápisu vecného bremena na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) Q. tak, aby zodpovedalo vecnému bremenu na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena V XX/XXXX zo dňa 09.02.2004. Uviedol, že na LV č. XXX v k.ú. Q. je v časti C zapísaná ťarcha: „Na parc. č. XXXX/X - vecné bremeno
- právo na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami v prospech L. L.. [*XX.XX.XXXX] č. zml. V/XX/XXXX z 09.02.2004 - XX/XXXX“. Poukázal na bod 4 zmluvy o zriadení vecného bremena pod V XX/XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako povinnou z vecného bremena a ním ako oprávneným z vecného bremena, podľa ktorého „úmyslom zmluvných strán bolo a je zriadiť vecné bremeno tak, ako je špecifikované vyššie, s vecnoprávnymi účinkami; oprávneným z vecného bremena je a bude v zmysle ust. § 15ln ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - parcely č. C XXXX/X, trvalé tráv. porasty o výmere 1 877 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q.“. Podľa názoru navrhovateľa bolo vecné bremeno zriadené „in rem“ (vzťahuje sa na každého vlastníka pozemku č. XXXX/X) a nie „in personam“ (nevzťahuje sa len na jeho osobu) a teda zápis vecného bremena na LV č. XXX je v rozpore s uvedenou zmluvou. Zároveň upozornil, že medzičasom došlo k rozdeleniu parcely C KN č. XXXX/X na parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Na základe uvedeného požadoval predmetný zápis opraviť tak, aby bolo na príslušných listoch vlastníctva vecné bremeno zapísané v prospech oprávneného vlastníka už vyššie uvedených pozemkov.
2. Proti protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X 127/2019 zo dňa 01.07.2019 bol podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. Pd 113/19/6601-2 zo dňa 27.09.2017, ktorému orgán verejnej správy 1. stupňa vyhovel a rozhodnutím č. UP 1/2019 zo dňa 21.10.2019 zrušil protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X 127/2019 zo dňa 01.07.2019, a to z dôvodu, že vydaním protokolu boli zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa porušené ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie (ďalej len „Katastrálny zákon“), § 3 ods. 1, 4 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko predmetný údaj nebolo možné opraviť neformálnym spôsobom vo forme protokolu, ale bolo potrebné o oprave vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku.
3. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa začal pod č. X 304/2019 v poradí druhé konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Katastrálneho zákona. Konanie bolo začaté v súvislosti s protestom prokurátora č.k. Pd 113/19/6601-2, ktorému bolo vyhovené a na základe pôvodného návrhu navrhovateľa. O začatí konania orgán verejnej správy 1. stupňa upovedomil žalobkyňu aj navrhovateľa. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2019 uviedla, že je potrebné vychádzať zo stavu v čase podpisu Zmluvy o zriadení vecného bremena v roku 2004, kedy jej autorom bol navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena, ktorý bol v tom čase slobodný a žiadnym spôsobom neprejavil voči žalobkyni zrozumiteľnú vôľu zriadiť vecné bremeno in rem, t.j. bez ohľadu na jeho osobu. Ďalej poukázala na návrh na vklad, v ktorom účastníci prejavili vôľu zapísať vzťah zo zmluvy do evidencie nehnuteľností, a ktorý by mal byť relevantným podkladom pre rozhodovanie o oprave údajnej chyby. Orgán verejnej správy 1. stupňa predvolal účastníkov na pojednávanie (ústne konanie) na deň 08.01.2020, na ktorom sa zúčastnila len žalobkyňa, ktorá odmietla podpísať zápisnicu a odkázala na svoje písomné vyjadrenie. Dňa 31.01.2020 sa konalo druhé pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa aj navrhovateľ. Podľa zápisnice z tohto ústneho konania navrhovateľ uviedol, že opravu žiadal na podnet banky, avšak účastníci neposkytli orgánu verejnej správy 1. stupňa vyjadrenia, ani nepodpísali zápisnicu.
4. Orgán verejnej správy 1. stupňa vydal rozhodnutie č.k. X 304/2019 zo dňa 31.01.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že opraví v k.ú. Q.
- na LV č. XXX v časti C: ťarchy:
- zruší zápis ťarchy: NA PARC. Č. XXXX/X - VECNÉ BREMENO - PRÁVO NA PRECHOD PEŠO A PREJAZD AKÝMIKOĽVEK DOPRAVNÝMI PROSTRIEDKAMI, STROJMI A ZARIADENTAMI V PROSPECH L. L. [*28.XX.XXXX] Č. ZML. V -XX/XXXX Z 9.2.2004,, -XX/XXXX
- zapíše ťarchu: VECNÉ BREMENO - spočívajúce v povinnosti povinného z vecného bremena ako vlastníka strpieť prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami cez parcelu C KN č. XXXX/X, v prospech oprávnených z vecného bremena, vlastníkov parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX: v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena F zo dňa 9.2.2004 - čz XX/XXXX
- na LV č. XXX v časti C: ťarchy:
- zapíše ťarchu: VECNÉ BREMENO - spočívajúce v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami cez parcelu C KN č. XXXX/X, v prospech oprávnených z vecného bremena, vlastníkov parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX: v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena F zo dňa 9.2.2004 - čz XX/XXXX V ostatných častiach údaje na uvedených listoch vlastníctva v katastrálnom území Q. ostávajú bez zmeny.
5. Orgán verejnej správy 1. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z bodu 2., 3. a 4. Zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že oprávneným z vecného bremena bude majiteľ pozemku C KN č. XXXX/X v k.ú. Q. a povinným bude vlastník pozemku C KN č. XXXX/X. Ak by bolo zmluvnou vôľou zriadiť vecné bremeno in personam, stačilo by v zmluve uviesť meno a osobné údaje oprávneného z vecného bremena; nebola by uvedená v zmluve v bode 2 a 4. nehnuteľnosť; v bode 3. zmluvy by nebolo uvedené, že sa zriaďuje vecné bremeno v prospech oprávneného ako vlastníka nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2. Vecné bremeno bolo zriadené s účinkami in rem, keďže je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a bod 4. zmluvy obsahuje odkaz na ustanovenie § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri zápise vkladu
pod č. V XX/XXXX zo dňa 09.02.2004 bol v pokyne pre zápis (ktorý má len interný charakter) uvedený nesprávny text. Vždy je dôležitá zmluva, ktorej vklad bol povolený. Zápis na LV č. XXX neobsahoval konkrétne parcelné čísla nehnuteľností povinného z vecného bremena a parcelné čísla pozemkov oprávnených z vecného bremena, ktoré bolo potrebné doplniť. Na LV č. XXX nebol vykonaný zápis na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže podľa zaužívanej praxe v roku 2004 sa zápis na LV oprávneného z vecného bremena nevykonával. Preto bolo potrebné doplniť na LV č. XXX vecné bremeno v zmysle zmien vyplývajúcich z rozdelenia pôvodnej parcely C KN č. XXXX/X geometrickým plánom na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré boli na LV č. XXX zapísané na základe listín pod č. zmeny XX/XXXX a XXX/XXXX.
6. Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutím č. Xo 7/2020-3/PL zo dňa 12.05.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z doslovného znenia bodu 4 textu Zmluvy o zriadení vecného bremena V XX/XXXX zo dňa 09.02.2004 jednoznačne vyplýva, že oprávnený z vecného bremena je a bude majiteľ pozemku C KN č. XXXX/X v k. ú. Q. a nie, že ním je a bude len oprávnený z vecného bremena L. L.. Podľa Katastrálneho zákona účinného v čase povoľovania vkladu V XX/XXXX s poukazom na § 31 ods. 4 predmetom zápisu údajov do KN z hľadiska ich hodnovernosti a záväznosti bola v tom čase jedine zmluva a nie návrh na vklad. V tom období správny orgán preskúmaval návrh na vklad z pohľadu náležitosti, ktoré musel obsahovať (meno a miesto trvalého pobytu účastníka konania, označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti). Podkladom na vykonanie zápisu údajov do katastrálneho operátu bol obsah predmetnej zmluvy dohodnutý účastníkmi zmluvy opatrenej odtlačkom pečiatky správy katastra o rozhodnutí o povolení vkladu. Správny orgán je povinný v prípade preukázania chyby túto odstrániť, pričom je povinný tak postupovať ex offo, nie len na návrh. Takémuto postupu nebráni ani uplynutie dlhého času od právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, preto námietka odvolateľky o účelovosti konania je irelevantná. Odvolací orgán preskúmal geometrické plány (ďalej len „GP“) nachádzajúce sa v spise, a to GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 25.09.2006 a GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 20.12.2010, na základe ktorých došlo k rozdeleniu pôvodných parciel a vzniku nových parciel CKN XXXX/X, XXXX/X. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré boli na základe listín zapísané na LV č. XXX položkou výkazu zmien XX/XXXX a položkou výkazu zmien XXX/ XXXX. Na LV č. XXX (vlastník oprávnený z vecného bremena) nebol vykonaný zápis na základe zmluvy č. V XX/XXXX zo dňa 9.2.2004. V roku 2004, podľa dovtedy zaužívanej aplikačnej praxe sa zápis na LV oprávneného z vecného bremena nevykonával. Zápisy sa vykonávali len na LV povinných z vecného bremena. Absencia tohto zápisu oprávneného z vecného bremena bola týmto konaním do LV č. XXX doplnená, a to v súlade s novým stavom označenia pozemkov oprávneného tak, ako sú tieto vytvorené vo vyššie citovaných geometrických plánoch. Logickosť založenia vecného bremena in rem vyplýva zo skutočnosti, že aj v súčasnosti vstup na nehnuteľnosť je možný len po prístupovej ceste p. č. XXXX/ X, nakoľko predná časť nehnuteľnosti je oplotená kamenným plotom, tak ako to vyplýva zo satelitného záberu. Navyše bolo vecné bremeno dohodnuté na dobu neurčitú (bod 5. zmluvy), čo pripadá do úvahy v prípade, ak je vecné bremeno zriadené v prospech každodobého vlastníka určitej nehnuteľnosti. Ak by bolo vecné bremeno zriadené v prospech určitej osoby, teda in personam, bolo by zriadené na dobu určitú. Skutočnosť, že účastníci zmluvy dohodli zriadenie vecného bremena bezodplatne je irelevantná, nakoľko táto dohoda vychádzala z ich súhlasnej vôle.
7. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa v správnej žalobe opísala priebeh administratívnych konaní sp. zn. X 127/2019 a X 304/2019 a zopakovala obsah svojich vyjadrení a námietok, ktoré v administratívnych konaniach vzniesla. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sžr/76/2011, 1 Sžr/72/2011, 1Sžr/74/2011, v ktorých bol vyslovený právny názor, že: „Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenia hodnovernosti (§ 70 cit. zákona) a tým aj záväznosti údajov katastra po zistení, že to,
čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou prejaviť. Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi odstránením rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu, vrátane zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.“
9. Podľa názoru žalobkyne je rozhodnutie žalovaného vnútorne protirečivé a zmätočné, absentuje v ňom presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie a vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne vznesenými v jej vyjadrení zo dňa 10.12.2019 aj v odvolaní zo dňa 03.03.2020. Z hľadiska posúdenia žalobou napádanej zákonnosti procesného postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého nezákonného rozhodnutia je podľa žalobkyne primárnou otázka výkladu zmluvného vymedzenia obsahu vecného bremena podľa bodu 3. a 4. zmluvy, súvisiaceho návrhu na vklad zo dňa 09.01.2004, a to osobitne k tvrdenej existencii zriadeného vecného bremena vo forme in rem a nie in personam. Pri skúmaní a posudzovaní zaujatého právneho názoru v otázke výskytu údajnej chyby spôsobilej na opravu v režime § 59 Katastrálneho zákona mal žalovaný predovšetkým dôsledne rešpektovať závery vkladového konania V XX/XXXX v otázke charakteru zapísaného vecného bremena, z nich mal pri zaujatom právnom postoji vychádzať a zrozumiteľne vysvetliť, prečo ich nepovažoval za záväzné a hodnoverné. Podstatou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho je v danej veci právna otázka, či je možné využiť inštitút opravy chýb na opravu zápisu vykonaného v súlade so Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 07.01.2004 a v súlade s návrhom na vklad zo dňa 09 01.2004.
10. Žalobkyňa sa nestotožnila so skutkovými závermi žalovaného v rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených orgánom verejnej správy 1. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj z vlastných zistení v rámci odvolacieho konania a tiež sa nestotožnila s ich právnym posúdením v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Prioritne žalobkyňa napádala rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.05.2020 pre jeho zjavnú nesprávnosť v posúdení základnej skutkovej otázky, či pred vykonanou opravou existujúci zápis vecného bremena na LV č. XXX k. ú. Q. korešponduje obsahu zmluvy zo dňa 07.01.2004 alebo nie a ak nie, tak potom či sa jedná o zjavný nesúlad medzi obsahom zmluvy a zápisom. Kauzálne s nesprávnymi skutkovými zisteniami orgány katastra pochybili v nadväzujúcej aplikácii a interpretácii ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona. Opraviť chybu v katastrálnom operáte možno s poukazom na § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona len ak údaje katastra sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu a ak je chybný údaj zrejmý. Opravou chyby v katastrálnom operáte nemožno riešiť spor o právo v konaní, ani upravovať formulácie už na základe zmluvy zapísaných práv k nehnuteľnostiam, ale možno len zosúladiť údaje katastra so zapísanou listinou. V danom prípade žalobkyňa namietala, že orgány verejnej správy vykonanou opravou prekročili kompetencie delegované im Katastrálnym zákonom inštitútom opravy chyby.
11. Žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný po vecnej stránke nevysporiadal s jej skutkovou i právnou argumentáciou vznášanou v celom administratívnom konaní, preto nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné. Žalovaný v prospech potvrdzujúceho rozhodnutia selektívne a mimo rámec zisteného skutkového stavu v danej veci použil výlučne od ostatného obsahu separovanú časť odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/64/2011, bez vysporiadania sa s právnymi závermi vyplývajúcimi z ďalších v odvolaní uvedených rozhodnutí NS SR (sp. zn. 1Sžr/76/2011, 1Sžr/72/2011, 1Sžr/74/2011).
12. Žalobkyňa poukázala na časť odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa 30.11.2016: „Opravu chýb v katastrálnom operáte možno vykonať len za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi bez toho, aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene alebo pozbaveniu vlastníckeho či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Je tomu tak preto, lebo opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené či novozaložené právne vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaju, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou.“
13. Podľa žalobkyne všeobecná a v danom období sa plošne vyskytujúca chybovosť vysvetľovaná oboma správnymi orgánmi ako primárny dôvod vykonanej opravy a spôsobená nedostatočnou praxou v počiatočnom období zápisov vecných bremien do evidencie nehnuteľností, má len historicko-popisný význam, v žiadnom prípade ju nie je možné považovať za zákonné a vecne preskúmateľné meritórne právne posúdenie jadra inštitútu opravy chyby. Podľa názoru žalobkyne hodnotiaci úsudok žalovaného o význame kamenného plota (ktorým je oplotená predná časť nehnuteľnosti) nerešpektuje skutkový stav v čase uzavretia zmluvy v roku 2004, keď tam kamenný plot nestál. Žalovaný posunom v čase ignoroval skutkové okolnosti relevantné v čase uzavretia zmluvy, čím zjavne pochybil v neprospech žalobkyne. Podmienený hodnotiaci úsudok žalovaného vychádzajúci z premisy, že neurčitá doba trvania vecného bremena automaticky znamená, že vecné bremeno bolo zriadené v prospech každodobého vlastníka určitej nehnuteľnosti, ergo hodnotiaci úsudok, že uvedená premisa priamo vyvracia zmluvné ujednanie o dobe neurčitej v prípade vecného bremena in personam a súčasne vedie k záveru, že ide o vecné bremeno in rem, vykazuje znaky neprípustne špekulatívnej a účelovo vykonštruovanej hypotézy nad rámec obsahu zmluvy a zisteného skutkového stavu, pričom nevyplýva z písomného prejavu - Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 07.01.2004. Naproti tomu žalovaný nevidel žiadne racio v argumente žalobkyne, že v prípade vedomosti o vecnom bremene in rem by za jeho zriadenie žiadala finančnú protihodnotu, čo je možné pokladať za obvyklú zmluvnú podmienku. Žalovaný pri výklade obsahu právneho úkonu nijako nezohľadnil ani žalobkyňou uvedenú okolnosť, že v čase uzavretia zmluvy bol navrhovateľ slobodný a bol jej autorom. Nepreskúmateľnosťou so znakmi argumentácie v kruhu trpí i finálny hodnotiaci úsudok „hlavná argumentácia potvrdzujúca správnosť prvostupňového orgánu vychádzala z toho, že zápis údajov vyplývajúcich z obsahu predmetnej zmluvy bol do KN prevedený nesprávne“. Vopred nastavená správnosť je bez ďalšieho vysvetľovania potvrdzovaná nesprávnosťou zápisu.
14. Za porušenie procesnej zásady rovnosti účastníkov správneho konania žalobkyňa považovala nedoručenie vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 31.03.2020, keďže o obsahu námietok navrhovateľa sa žalobkyňa dozvedela len z obsahu napadnutého rozhodnutia.
15. Žalobkyňa uviedla, že podstatným pre posúdenie zákonnosti je výlučne jeden parameter, či obsah zmluvy, nadväzujúci pokyn a uskutočnený zápis v evidencii nehnuteľností zodpovedal obsahu zmluvy alebo nie. Keď obsah tej istej zmluvy nepripúšťa v spornej otázke jednoznačný výklad, nemožno uvažovať o zosúladení prostredníctvom opravy, pretože sa jedná o spor v zásadnej právnej otázke, či ide o vecné bremeno in rem, resp. in personam. Tým je vec vylúčená z opravy práve pre existujúci spor. V takom prípade má vykonaná oprava za následok stav, ktorý zakladá zásadnú právnu zmenu oproti obsahu zmluvy. Existujúci spor je možné riešiť výlučne v civilnom sporovom konaní a nie opravou chyby.
16. Za mylnú a zákonu nezodpovedajúcu považovala žalobkyňa argumentáciu žalovaného v časti pojednávajúcej o obsahovej jednote zmluvy a návrhu na vklad, a to vo väzbe na v konaní použitú argumentáciu žalobkyne, že výklad bodov 3. a 4. Zmluvy o zriadení vecného bremena bol premietnutý i do návrhu na vklad zo dňa 09.01.2004. Tak v prípade výkladu znenia zmluvy, ako i v prípade korešpondujúceho návrhu na vklad nemožno z ich obsahu vyvodzovať vôľu zmluvných strán v inom rozsahu, ako zodpovedá určitosti a zrozumiteľnosti ich výkladu, pričom prejavená vôľa musí byť pre účely aplikácie inštitútu opravy chyby jednoznačná a nie sporná. V tej súvislosti žalobkyňa namietala, že správne orgány sa nekriticky sústredili na výklad bodu 4. zmluvy a nie aj bodu 3. zmluvy, hoci len ich obsahové prepojenie a formulačná väzba tvorí v súhrne obsah zriaďovaného vecného bremena. Správne orgány rovnako nevenovali žiadnu relevantnú pozornosť obsahu návrhu na vklad s ohľadom na význam vkladového konania, ktoré je návrhovým konaním. Návrh na vklad a obsah vkladu schopnej listiny by mal tvoriť funkčnú a obsahovú jednotu, výsledkom ktorej je vnos/zápis nových údajov k právam k nehnuteľnostiam do katastrálneho operátu. Navrhovatelia tak čisto v teoretickej rovine môžu a nemusia návrhom dať odvkladovať a následne zapísať všetky, ale len niektoré právne vzťahy upravené zmluvou. V posudzovanom prípade si správne orgány na úseku katastra osvojili z formulácie uvedenej v bode 4. zmluvy, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech každého - vo význame súčasného i budúceho vlastníka pozemku parc. KN C č. XXXX/X k. ú. Q.. Ušlo však pozornosti správnych orgánov, že „návrh vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností“ bez dátumu jeho vyhotovenia, s podacou pečiatkou katastra zo dňa 09.01.2004, nekorešponduje čo do obsahu zneniu bodov 3. a 4. zmluvy zo dňa 07. 01. 2004.
17. Prvý odstavec predmetného návrhu na vklad obsahuje len všeobecnú úvodnú informáciu o uzavretí zmluvy dňa 07. 01. 2004 bez konkretizácie, ktorú parcelu zaťažuje zriadené vecné bremeno. Z tejto formulácie by zápis do evidencie nehnuteľností nebol realizovateľný vôbec. V odstavci, v ktorom účastníci zmluvy navrhujú vklad, na prvý pohľad zjavne nejde o formuláciu totožnú s bodom 4. zmluvy, ktorého gramatický výklad považuje žalovaný za relevantný pre hodnotiaci úsudok, že ide o vecné bremeno in rem. V návrhu na vklad po obsahovej a štylisticko-formulačnej stránke ide o zjavne chybnú a zmätočnú formuláciu, v ktorej evidentne pred spojkou ako chýba s najväčšou pravdepodobnosťou meno oprávneného z vecného bremena L. L.. Doplnením chýbajúceho mena použitá a zjavne neúplná formulácia nadobudne stratený význam vo väzbe na spojku ako. Pre úplnosť je potrebné dodať, že návrh na vklad neobsahuje definíciu oprávneného uvedenú v bode 4. zmluvy za bodkočiarkou: „Oprávneným z vecného bremena je a bude v zmysle § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku parc. č. C XXXX/X...“ Práve uvedenú formuláciu si osvojil žalovaný ako esenciálnu skutkovú informáciu významnú pre právne posúdenie o nesúlade vkladu schopnej listiny a zápisu v evidencii nehnuteľností. Návrh na vklad na rozdiel od textu zmluvy takéto vymedzenie oprávneného subjektu nevymedzuje, v dôsledku čoho použitá argumentácia žalovaného stráca význam a výpovednú hodnotu vo vzťahu k prijatému verdiktu. Nemôžu potom existovať rozumné pochybnosti, že s najväčšou pravdepodobnosťou poverený pracovník katastra pri zadávaní pokynu pre vpis do KN zo dňa 09.02.2004 tento dôvodne posúdil ako zápis vecného bremena in personam s uvedením mena oprávneného L. L..
18. Správa katastra v čase, kedy sa podával návrh na vklad, tento posúdila v súlade s predloženými listinami ako dostatočne určitý, zrozumiteľný a v súlade so zákonom, nakoľko na jeho základe povolila vklad do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uplynutie lehôt na zjednanie nápravy je nutné rešpektovať stav, keď v zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje zapísané do katastra je potrebné považovať za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom v danej veci navrhovateľ opravy opak v intenzite (či po formálnej alebo po obsahovej stránke) relevantnej pre zmenu zapísaných údajov opravou chyby nepreukázal.
19. Rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a tiež správne konanie mu predchádzajúce žalobkyňa považovala za nezákonné, nakoľko orgán verejnej správy 1. stupňa prekročil svoje zákonné kompetencie, keď prvostupňovým rozhodnutím svojvoľne zmenil obsah zmluvnými stranami vymedzeného vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností, čím nezákonne spochybnil prezumpciu správnosti rozhodnutia správneho orgánu, ergo jeho vlastnej rozhodovacej činnosti z roku 2004.
20. V prípade hľadania súladu medzi vôľou zmluvných strán prejavenej v zmluve o zriadení vecného bremena a medzi existujúcim zápisom v evidencii nehnuteľností (ako jadrom Katastrálnym zákonom v § 59 ods. 1 normovanej špecifickej činnosti) správny orgán zásadne pochybil, keď vo výsledku nezákonne a proti vôli žalobkyne zasiahol do existujúceho a dlhodobo v evidencii zapísaného právneho vzťahu. Subjektívnu požiadavku navrhovateľa opravy nie je možné zamieňať so situáciou predpokladanou inštitútom opravy chyby, zmyslom ktorého je dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi vychádzajúc pritom z objektívneho a nie subjektívneho hľadiska nesúladu. Zápis vecného bremena in personam vykonaný na LV č. XXX a č. XXX k. ú. Q. pred opravou chyby v napadnutom konaní X 304/2019, Xo 7/2020 tak nie je v rozpore s predmetnou zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 07. 01. 2004.
21. Žalobkyňa uviedla, že v rovine právneho posúdenia sa javí vo vzťahu k potvrdzujúcemu verdiktu nepodstatnou a bezvýznamnou zmätočná argumentácia žalovaného ohľadom novej právnej úpravy podľa zákona č. 212/2018 Z. z., keďže sám žalovaný argumentuje (napr. rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžr/64/2011), že i pred účinnosťou uvedeného zákona, t. j. pred 01.10.2018 bolo možné podľa aplikačnej praxe rozhodnúť o oprave chyby spôsobenej nesprávnym vnesením údajov vyplývajúcich zo zmluvy i podľa starej právnej úpravy.
22. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo navrhovateľ po vykonaní vkladu zmluvy v roku 2004 nenamietal správnosť zápisu o vecnom bremene in personam a to nielen vzhľadom na časový faktor, ale i s ohľadom na ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v jej prospech vyznieva i neprimerane a nevysvetliteľne dlhá doba 15
rokov, po uplynutí ktorých sa oprávnený L. L. domáha opravy. Podľa žalovaného táto argumentácia vyznieva rovnako ako napr. tvrdenie, že žalobkyňa, na ktorej LV bolo zapísané vecné bremeno in personam, počas celej doby nenamietala jeho znenie, nakoľko bolo pre ňu ako povinnú z vecného bremena výhodnejšia pozícia v prípade in personam ako v prípade in rem.
24. Podľa názoru žalovaného je potrebné sa na návrh na vklad ako aj na zmluvu pozrieť z pohľadu vtedajšieho posudzovania zápisu práv do KN, najmä aká bola vtedajšia aplikačná prax pri rozhodovaní a nie ich posudzovať formalisticky podľa súčasných prísne nastavených zákonných kritérií. Aj keď už v tom čase bola viazanosť návrhom na vklad, pre vklad bola rozhodujúca zmluva ako relevantný právny podklad pre zápis práv z nej vyplývajúcich do KN. Práve z jej doslovného znenia jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené in rem, nakoľko z neho vyplýva cit.: ,,Úmyslom zmluvných strán bolo a je zriadiť vecné bremeno tak, ako je špecifikované vyššie, s vecnoprávnymi účinkami; oprávneným z vecného bremena je a bude v zmysle ust.§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - CKN č. 1322/2, tr. tráv. porasty o výmere 1877 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q.“. Z tohto doslovného znenia zmluvy jednoznačne a určite vyplýva, že oprávneným z vecného bremena je a bude majiteľ pozemku K. č. 1322/2 v k. ú. Q. a nie že ním je a bude len oprávnený L. L.. Na toto nemá vplyv ani tvrdenie žalobkyne, že navrhovateľ bol v čase podpisu zmluvy slobodný. Práve znenie „bude“ ... a znenie „majiteľ pozemku“ potvrdzuje vôľu uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene in rem, najmä ak bol splnený ďalší zákonný predpoklad, a to uzatvorenie zriadenia vecného bremena na dobu neurčitú (viď bod 5. zmluvy), čo je možné len v tomto prípade. Naopak, nie je atribútom platnosti v prípade zriadenia vecného bremena in rem peňažná náhrada, nakoľko to nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Je to čisto vec dohody účastníkov zmluvy (viď bod 6. zmluvy). Hypotetické tvrdenia žalobkyne sú v tomto prípade irelevatné. Jej samotnej stav bezodplatnosti zriadenia vecného bremena celý čas vyhovoval, doposiaľ ho nenamietla.
25. Ďalej žalovaný skonštatoval, že právo vyplývajúce z vecného bremena v prípade in rem slúži na prospešnejšie využívanie konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí oprávnenej osobe. Je nelogické, aby navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena zriaďoval vecné bremeno len pre seba in personam, ako je to napr. pri doživotnom bývaní v dome (čo je viazané výlučne na danú osobu), najmä ak sa jednalo o prístup k stavbe rodinnému domu s výhľadom jej založenia a užívania stavby členmi jeho rodiny a nadväzne k tomu aj predmetného pozemku ako prístupu k tomuto domu. Žalovaný vyložil znenie vecného bremena podľa obsahu znenia zmluvy. V súlade so stavom vyplývajúcim zo zmluvy opravil nesprávne znenie vecného bremena zapísaného na LV, ktoré nekorešpondovalo so znením v zmluve. Nejedná sa o spor v prejave vôle, ak je znenie zmluvy doslovne jednoznačné a zrejmé a len nesúhlas s ním vyvoláva dojem nepochopenia a umelo vytváraného sporu v tom, aký bol vlastne počiatočný prejav vôle zmluvných strán.
26. Žalovaný uviedol, že len napravil pochybenie, ktoré zistil v operáte KN, čo však nevylučuje možnosť žalobkyne aj po oprave domáhať sa svojich práv na súde v rámci CSP v prípade, že krajský súd potvrdí toto napadnuté rozhodnutie. Je dôležité uviesť, že v roku 2004, kedy došlo k povoleniu vkladu (09.02.2004) sa nevyhotovovalo rozhodnutie o povolení vkladu v takej podobe ako je dnes, teda vyhotovením rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, ale len vo forme pečiatky ako rozhodnutia o povolení vkladu. Práve preto je jediným určujúcim a kvalifikovaným podkladom pre správny zápis údajov z nej do KN predmetná zmluva o zriadení vecného bremena. Toto je určujúci faktor, z ktorého treba vychádzať pri skúmaní, či údaje v operáte KN na LV korešpondujú s obsahom predmetnej zmluvy. Práve tento fakt žalobkyňa opomenula.
27. Žalovaný preskúmal aj geometrické plány (GP) nachádzajúce sa v spise, a to GP č. XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa 25.9.2006 a GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 20.12.2010, na základe ktorých došlo k rozdeleniu pôvodných parciel a vzniku nových parciel CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré boli na základe listín zapísané na LV č. XXX položkou výkazu zmien XX/ XXXX a položkou výkazu zmien XXX/XXXX. Na LV č. XXX (vlastník oprávnený z vecného bremena) nebol vykonaný zápis na základe zmluvy č. V 45/2004 zo dňa 09.02.2004. V roku 2004, podľa dovtedy zaužívanej aplikačnej praxe, sa zápis na LV oprávneného z vecného bremena nevykonával. Zápisy sa vykonávali len na LV povinných z vecného bremena. Absencia tohto zápisu oprávneného z vecného bremena bola týmto konaním do LV č. XXX doplnená, a to v súlade s novým stavom označenia pozemkov oprávneného tak, ako sú tieto vytvorené vo vyššie citovaných geometrických plánoch.
28. Ďalší účastník navrhol, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za správne, keďže Katastrálny zákon umožňuje vykonať opravu zapísaných údajov v katastri nehnuteľností, ak nie sú zapísané tak, ako je uvedené v zmluve. Pozemok, na ktorom má postavený rodinný dom, kupoval od brata žalobkyne, pričom žalobkyni aj jej bratovi bol v tom čase určite jasný zámer ďalšieho účastníka, kvôli ktorému kupoval pozemok (výstavba rodinného domu). Pôvodne mal nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý tvorí prístup k jeho pozemku, ale nakoniec bolo dohodnuté, že sa zriadi vecné bremeno, ktoré bude umožňovať majiteľovi pozemku právo prechodu a prejazdu cez prístupový pozemok. Na prístup k rodinnému domu sa obyčajne zriaďuje vecné bremeno vo forme „in rem“. Každý myslí na to dopredu už pri zámere jeho výstavby a počíta s tým, že v budúcnosti môže dôjsť k predaju rodinného domu s pozemkom na tretiu osobu. Napr. aj v prípade poskytnutia úveru banka berie ako zábezpeku len nehnuteľnosti, ku ktorým existuje prístup buď na základe vlastníckeho vzťahu k prístupovému pozemku alebo na základe vecného bremena „in rem“. Od žalobkyne dostal aj všetky súhlasy a kladné vyjadrenia k stavbe rodinného domu (ktorý bol skolaudovaný v roku 2006) a nikdy nemala žiadne námietky.
29. Podľa názoru ďalšieho účastníka bod 4 Zmluvy o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami jasne odkazuje na § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, z čoho nepochybne vyplýva, že uvedené ustanovenie pojednáva o zriadení vecného bremena „in rem“. Rovnaký záver vyplýva aj z posúdenia celej zmluvy. V bode 4 predmetnej zmluvy je taktiež jasne uvedené, že oprávneným z vecného bremena je a bude majiteľ pozemku ... Nie je tam uvedené, že oprávneným z vecného bremena je oprávnený, ako je v zmluve označená osoba ďalšieho účastníka. Vecné bremeno v prospech konkrétnej osoby sa zriaďuje napr. pri práve doživotného bývania v byte a pod., kedy má význam viazať toto právo na konkrétnu osobu. Je nepredstaviteľné, že v prípade, ak kataster niečo zapíše chybne v rozpore so zmluvou a účastník, ktorý by to zistil po týždni, by následne musel s vecou ísť priamo na súd. Z tohto hľadiska je preto nepodstatné, či sa chyba zistí napr. týždeň po vykonaní vkladu alebo po inom čase. Ak správny orgán urobí chybu, oprava by mala byť vykonaná v rámci administratívneho konania. Je nezmyselné, aby účastníci v prípade chyby úradu museli s vecou bežať na súd a súdiť sa niekoľko rokov. Je nepodstatné aj to, čo obsahoval návrh na vklad, nakoľko katastrálny zákon neurčoval, aké náležitosti má obsahovať. V súčasnosti už zákon určuje náležitosti návrhu na vklad, ale tiež presne nestanovuje, či predmet návrhu má byť označený ako návrh na vklad vecného bremena „in rem“ alebo „in personam“. Kataster aj tak vždy by mal a musí vychádzať z toho, čo je uvedené v zmluve. Ak je niekto vlastníkom rodinného domu, ku ktorému je možné prístup zabezpečiť len prostredníctvom zriadenia vecného bremena, je účel zmluvy, ktorou bolo zriadené vecné bremeno, zrejmý. Jasnejšie než odkazom v zmluve na konkrétny paragraf zákona vecné bremeno „in rem“ ani nemôže byť zadefinované. Preto podľa ďalšieho účastníka zriadené vecné bremeno vo forme „in rem“ v zmluve je v poriadku a aj postup katastrálnych úradov považoval za správny.
30. Žalobkyňa v replike uviedla, že jej nie je zrejmé, ako by mala skutočnosť, že v čase zriadenia vecného bremena v roku 2004 sa vecné bremeno nezapisovalo na list vlastníctva oprávneného, ovplyvniť v roku 2020 nezákonne vykonanú opravu v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu opravy chýb v evidencii nehnuteľností. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa vecné bremeno v minulosti zapisovalo na list vlastníctva oprávneného alebo nie, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby podľa názoru žalobkyne rozhodujúce iné - podstatnejšie skutkové i právne argumenty. Žalovaný na jednej strane pripúšťa, že i v roku 2004 platilo návrhové konanie a z neho odvodená požiadavka posudzovania návrhu a obsahu zmluvy ako funkčného celku, na druhej strane v rozpore so žalobkyňou uplatnenými námietkami nezákonnosti preferuje jednostranný výklad bodu 3. zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 07.01.2004, nezohľadňujúc pritom zjavný rozpor medzi obsahom zmluvy zo dňa 07.01.2004 a návrhom na jej vklad zo dňa 09.01.2004, na ktorý žalobkyňa poukázala v bode 27. žaloby. Nesúlad medzi obsahom zmluvy a návrhom na jej vklad posúdil zapisujúci právnik katastra v realizovanom zápise vecného bremena in personam. Pravdepodobne i zapisujúci právnik prihliadol na formulačnú vadu v návrhu na vklad zo dňa 09.01.2004, odstránením/doplnením ktorej dospel k rovnakému záveru, ako na to poukazuje žalobkyňa v žalobe. Pri formulovaní návrhu na vklad sa pritom jednalo o slobodný a vážny prejav dotknutého účastníka ako autora zmluvy a autora návrhu na jej vklad. Žalobkyni bezodplatnosť vecného bremena nevadila práve z toho dôvodu, že vecné bremeno bolo zriadené vo forme in personam a preto nemala ani dôvod ho namietať. Ak ale žalovaný a dotknutý účastník tvrdia, že vecné bremeno je in rem, tak potom sa jedná o spor v názoroch na vykonaný zápis vecného bremena v evidencii nehnuteľností a tým pádom tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o spor (ergo je možné vykonať opravu premietnutím nesporného a súladného prejavu vôle zo zmluvy do evidencie), je nesprávne. Žalovanému pritom neprináleží formou
nezákonne vykonanej opravy vysvetľovať a hodnotiť vôľu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy v roku 2004.
31. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobkyňa v replike uviedla, že si nie je vedomá toho, že by ďalšiemu účastníkovi v čase, keď tento kupoval pozemok od jej brata bolo sľúbené zriadenie vecného bremena, o čom svedčí aj čl. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2003, kde ďalší účastník prehlásil: „Osobitné podmienky si nevynucujem“. O zriadení vecného bremena sa začalo komunikovať až neskôr, keď ďalší účastník začal projektovať stavbu rodinného domu, pričom od počiatku sa hovorilo len o vecnom bremene v prospech jeho osoby. Na margo vnímania minulých skutočností zo strany ďalšieho účastníka (v reakcii na jeho tvrdenie, že zo strany žalobkyne neboli v súvislosti so stavbou rodinného domu vznášané žiadne námietky), žalobkyňa predložila na dôkaz opaku „Stanovisko k oznámeniu č.: Oc.ú. - 801/2004/PM“ zo dňa 22.02.2005 a „Žiadosť o prešetrenie neoprávnenej výstavby na pozemku parc. č. XXXX/X“ zo dňa 04.06.2005, prevzaté obcou Q. dňa 06.06.2005. Nezodpovedá miestnym podmienkam ani existujúcemu právnemu stavu, že ďalší účastník nemá inú možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam, ako cez pozemok zaťažený vecným bremenom. Subjektívne vnímanie tejto skutočnosti ďalším účastníkom v žiadnom výkladovom variante nemôže smerovať k právnemu posúdeniu, že by sa výlučne z tohto dôvodu malo jednať o vecné bremeno in rem. Pozemky dotknutého účastníka susedia s miestnou komunikáciou v dĺžke 42 m, takže má dosť priestoru si zriadiť vlastný prístup ku svojím nehnuteľnostiam. Zrejme iba vlastná pohodlnosť ho od toho odrádza, keďže o vlastný prístup by sa musel starať, na rozdiel od toho v súčasnej dobe len užíva vecným bremenom zaťažený pozemok ako prístupovú cestu a o nič sa nestará, len užíva. Na rozdiel od pozemkov dotknutého účastníka, pozemky žalobkyne susedia s miestnou komunikáciou len v dĺžke 6 m a je to jediný možný prístup k jej domu. Dotknutý účastník bol niekoľkokrát žalobkyňou upozorňovaný, aby si na svojich pozemkoch vybudoval parkovisko pre svoje návštevy. Do dnešného dňa sa tak nestalo a tak pravidelne blokujú prístup k domu žalobkyne remeselníci, záhradníci a návštevy dotknutého účastníka, z čoho vyplýva, že dotknutý účastník užíva pozemok žalobkyne v rozpore so zmluvou o vecnom bremene.
32. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa § 59 ods. a ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona sa postupuje vtedy, keď podmienky na zápis splnené boli, avšak samotný zápis bol vykonaný v rozpore s listinou. V danom prípade boli splnené podmienky na povolenie vkladu Zmluvy o zriadení vecného bremena V XX/XXXX, avšak nastala chyba údaju zo zmluvy do operátu KN na základe chybného podkladu, ktorým nebola samotná zmluva, ale pokyn pre vpis na LV, ktorý sa nepoužíval regulérne v zmysle v tom čase platného Katastrálneho zákona. Bol len pomôckou pre zapisovateľku na zápis údaju zo zmluvy do KN. Ako sa preukázalo, obsahovo nekorešpondoval so zmluvou resp. s jej obsahom ohľadom vecného bremena, stal sa chybným podkladom vyhotoveným vlastnou činnosťou vtedajšieho predchodcu žalovaného. Jediným právne relevantným bezchybným podkladom k zápisu správneho znenia obsahu vecného bremena je len odvkladovaná zmluva o zriadení vecného bremena, a jej právnu relevanciu a bezchybnosť nemožno nahradiť ani spochybniť návrhom na vklad. Až posledná novela Katastrálneho zákona zaviedla možnosť opraviť aj takúto chybu a napraviť tak stav chybne evidovaného údaju v KN s údajom v zmluve tak, aby tieto údaje navzájom korešpondovali. Konanie o oprave chyby v KN je administratívne konanie, ktoré dáva do súladu údaje KN s údajmi vyplývajúcimi zo zmlúv, verejných listín a iných listín, pričom správny orgán je povinný v prípade preukázaného pochybenia nezákonný stav napraviť, nakoľko je povinný spravovať a aktualizovať katastrálny operát v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom.
33. Ďalší účastník v duplike zotrval na argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení. Poukázal na skutočnosť, že miestna komunikácia, ktorá susedí s jeho pozemkom a z ktorej by podľa žalobkyne mohol zabezpečiť vlastný vstup na svoj pozemok a k rodinnému domu, je vzdialená asi 50 metrov od priameho vstupu do rodinného domu a garáže, a s ohľadom na umiestnenie domu na pozemku nie je táto možnosť prakticky realizovateľná. Uviedol, že žalobkyňa vedela vopred o jeho zámere stavby rodinného domu a nevzniesla voči nej ani voči situovaniu vchodu do garáže a do domu žiadne pripomienky. Žalobkyňou namietané a predkladané pripomienky nesúvisia so stavbou rodinného domu. Nemá logiku, aby sa k pozemku, na ktorom má byť postavený rodinný dom, zriaďovalo cez prístupový pozemok vecné bremeno len v prospech určitej osoby, bez zabezpečenia prístupu k domu pre každodobého vlastníka rodinného domu.
34. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa
§ 137 ods. 3, 4 SSP dňa 24.02.2021, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 10.02.2021.
35. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
37. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
39. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
40. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) Katastrálneho zákona; okresný úrad spravuje a aktualizuje katastrálny operát v mene úradu v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; katastrálny operát spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.
41. Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 a 7 Katastrálneho zákona; (1) Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. (2) Okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6, b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a),
d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu, f) výmeru parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g) výmeru parcely registra „E“. (4) Konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti. (7) Účastníkom konania o oprave chyby podľa odseku 5 je vlastník alebo iná oprávnená osoba.
42. Podľa § 59a ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona; (1) Ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby. (2) Ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby. (3) Okresný úrad rozhodne o návrhu na opravu chyby do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa začatia konania. Okresný úrad vyhotoví protokol o oprave chyby do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa doručenia podnetu na opravu chyby alebo odo dňa zistenia chyby.
43. Podľa § 22 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase konania o povolení vkladu vecného bremena; (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o určení priebehu hranice pozemkov, o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (3) V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase konania o povolení vkladu vecného bremena; (1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
45. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase konania o povolení vkladu vecného bremena; (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (3) Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu. (4) Prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľností, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. (5) Správa katastra je návrhom účastníka konania viazaná.
46. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase konania o povolení vkladu vecného bremena; (1) Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. (2) Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. (4) Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve. (5) Vyznačenie obsahuje a) deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, b) podpis osoby, ktorá vklad povolila, c) odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. (6) Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. (7) Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania.
47. Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase; (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
48. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase; ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
49. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase; právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
50. Žalobkyňa namietala, že „orgán verejnej správy 1. stupňa“ a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdili. Podľa názoru žalobkyne nie je možné na danú vec aplikovať inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 až § 59b Katastrálneho zákona, nakoľko nejde o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú. Žalobkyňa namietala, že opraviť chybu v katastrálnom operáte možno s poukazom na § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona len, ak údaje katastra sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu a ak je chybný údaj zrejmý. Opravou chyby v katastrálnom operáte nemožno riešiť spor o právo v konaní, ani upravovať formulácie už na základe zmluvy zapísaných práv k nehnuteľnostiam, ale možno len zosúladiť údaje katastra so zapísanou listinou. V danej veci bolo potrebné vychádzať zo zmluvného vymedzenia obsahu vecného bremena podľa bodu 3 a 4 Zmluvy o zriadení vecného bremena, z návrhu na vklad zo dňa 09.01.2004 a to osobitne k tvrdenej existencii zriadeného vecného bremena vo forme in rem nie in personam.
51. Správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný vydali rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodili aj správny právny záver. Orgán verejnej správy 1. stupňa na základe návrhu ďalšieho účastníka na opravu zapísaných údajov v katastri nehnuteľností zistil, že zápis vecného bremena na LV č. XXX pre k.ú. Q. nezodpovedá listine
- odvkladovanej Zmluve o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami zo dňa 07.01.2004, na základe ktorej bol pod V XX/XXXX dňa 09.02.2004 povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. O návrhu na vklad bolo rozhodnuté povolením vkladu, avšak zápis vloženého práva nezodpovedal obsahu listiny V 45/2004 - Zmluvy o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami, čo orgán verejnej správy zistil na základe návrhu navrhovateľa na opravu údajov zapísaných v katastrálnom operáte. Právny predchodca orgánu verejnej správy 1. stupňa v konaní o povolení vkladu vecného bremena posudzoval Zmluvu o zriadení vecného bremena z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti prejavov vôle zmluvných strán. Keďže vklad povolil, zmluvu zjavne vyhodnotil ako
spôsobilú na vykonanie zápisu vecného bremena ňou zriadeného. Náležitosťou návrhu na vklad podľa § 30 ods. 3 písm. c) Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase konania o povolení vkladu vecného bremena) bolo označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, nie však záväzná presná formulácia tohto právneho úkonu. Pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností bola rozhodujúca formulácia právneho úkonu tak, ako vyplývala zo zmluvy, nie z návrhu na vklad. Nemožno vykladať vôľu zmluvných strán obsiahnutú vo vkladuschopnej listine z návrhu na vklad, ale je potrebné ju vykladať z textu zmluvy. Návrh na vklad preto nie je pre posúdenie správnosti údajov zapísaných v katastrálnom operáte podstatný.
52. Z textu Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 07.01.2004 vyplýva, že žalobkyňa ako povinná zriadila vecné bremeno in rem v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je a bude v zmysle § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - parcely č. C XXXX/X, trv. tráv. porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. Q., a to na dobu neurčitú. Pokiaľ sa v bode 3 zmluvy uvádza, že povinná zriaďuje vecné bremeno k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1 v prospech oprávneného ako vlastníka nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2, ktoré vecné bremeno spočíva v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami k pozemku, ku ktorému má oprávnený vlastnícke právo, pričom oprávneným sa podľa úvodnej časti zmluvy rozumie ďalší účastník, ide len o konkretizáciu prvého oprávneného z vecného bremena. Ani z tohto bodu zmluvy však nemožno vyvodiť, že by vecné bremeno bolo zriadené v režime in personam len v prospech osoby ďalšieho účastníka, keďže aj v tomto bode zmluvy je oprávnený charakterizovaný ako vlastník nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2 zmluvy. Ak by vznikla akákoľvek nejasnosť o režime zriadeného vecného bremena, tak odkaz na § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka je jednoznačný. V zmysle tohto zákonného ustanovenia vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa, teda ide nepochybne o zriadenie vecného bremena in rem.
53. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného, vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo odôvodňovala tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka k odvolaniu zo dňa 31.03.2020, čím bola porušená procesná zásada rovnosti účastníkov správneho konania, keďže o obsahu námietok ďalšieho účastníka sa žalobkyňa dozvedela len z obsahu rozhodnutia žalovaného. Podľa správneho súdu takáto vada v konaní nie je takej intenzity, že by bolo nutné konštatovať jej vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní nedoplnil dokazovanie a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa preto, že ho považoval za vecne správne, ale nevychádzal z argumentov ďalšieho účastníka prednesených v jeho vyjadrení. Tieto neboli pre posúdenie zákonnosti odvolaním napadnutýého rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa podstatné. Vo vyjadrení ďalšieho účastníka neboli obsiahnuté nové skutočnosti, bolo v podstate len vysvetľujúcou reakciou na odvolacie námietky žalobkyne. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne argumenty, ktoré by žalovaný poňal do svojho rozhodnutia ako významné, rozhodujúce skutočnosti. Akékoľvek podporné argumenty použité žalovaným v napadnutom rozhodnutí (týkajúce sa napr. oplotenia prednej časti nehnuteľnosti, neurčitej doby trvania vecného bremena, bezodplatnosti zriadenia vecného bremena) by bolo možné považovať za rozhodujúce len vtedy, ak by zo zmluvy samotnej nevyplývalo jednoznačne zriadenie vecného bremena in rem, čo však nie je daný prípad. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo založené na argumentoch ďalšieho účastníka, preto nedoručenie vyjadrenia ďalšieho účastníka k odvolaniu žalobkyni nemožno považovať za také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
54. Z dôvodov vyššie uvedených namietanie vád v administratívnom konaní správny súd nepovažuje za opodstatnené, za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa). Podľa judikatúry správnych súdov a Najvyššieho súdu SR rozhodnutia orgánov verejnej správy sa nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces, ak ani po odstránení vád v administratívnom procese nemožno dosiahnuť iné, priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania.
55. Žalobkyňa namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na ňou uvádzané právne závery obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí NS SR, o ktoré podporne opierala svoju argumentáciu, pričom žalovaný použil len od ostatného obsahu separovanú časť odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/64/2011. Takto koncipované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobkyne
bolo v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
56. Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, na ktoré žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe, ako aj v priebehu administratívneho konania prostredníctvom citácií ňou vybraných častí odôvodnení týchto rozhodnutí, a to najmä rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžr/64/2011, sp. zn. 1Sžr/76/2011 zo dňa 06.03.2012, sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 1Sžr/110/2011, sp. zn. 1Sžr/142/2011 zo dňa 14.08.2012, sp. zn. 1Sžr/22/2012 zo dňa 14.05.2013, sp. zn. 1Sžr/72/2011 zo dňa 14.02.2012, sp. zn. 1Sžr/74/2011 zo dňa 07.10.2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/15/2016 zo dňa 20.09.2017, tieto nemajú k prejednávanej veci právnu relevanciu a to z toho dôvodu, že vychádzajú z iných skutkových okolností ako predmetná vec. Žalovaný nebol povinný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadavať osobitne s každým žalobkyňou spomínaným rozhodnutím, ale len s podstatnými argumentami tvoriacimi odvolacie námietky žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhovuje požiadavkám ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
57. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že žalovaný vydal nezákonné, vnútorne protirečivé a zmätočné rozhodnutie, nakoľko sa presvedčivo a preskúmateľne nevysporiadal v celej obsahovej šírke s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v jej vyjadrení zo dňa 10.12.2019 i v jej odvolaní zo dňa 03.03.2020. Naopak zastáva názor, že orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s podstatnými námietkami žalobkyne vznesenými v jej vyjadrení aj v odvolaní, uviedli ako zistili skutkový stav veci a na akom právnom základe založili svoje rozhodnutia. S obsahom odôvodnenia ich rozhodnutí je možné sa stotožniť. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľnosťou netrpia. Nestotožnenie sa žalobkyne s právnou argumentáciou žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
58. Nebola dôvodná ani námietka žalobkyne, že ďalší účastník sa počas dlhého obdobia nedomáhal opravy údajov a urobil to až po uplynutí 15 rokov, pričom s poukazom na § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Jednou z úloh orgánu verejnej správy 1. stupňa je spravovať a aktualizovať katastrálny operát v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom, keďže kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný systém by mal poskytovať pravdivé informácie o geometrickom určení, súpise a popise nehnuteľností a o právach k týmto nehnuteľnostiam. V prípade, ak orgán verejnej správy 1. stupňa pri plnení tejto úlohy zistí, že v katastrálnom operáte je nesúlad medzi evidovanými a skutočnými údajmi, pričom tento nesúlad vznikol pri prenose údajov z vkladu schopnej listiny (v danom prípade zo Zmluvy o zriadení vecného bremena) do údajov katastra, je povinný tento nesúlad odstrániť využitím inštitútu opravy podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona. Tomuto konaniu nebráni plynutie času, a to ani doby 15 rokov, ako je tomu v danom prípade. O aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka na danú vec nemožno uvažovať, keďže návrh na vklad vecného bremena zo Zmluvy zo dňa 07.01.2004 bol podaný bezprostredne po jej uzatvorení zmluvnými stranami a vklad pod č. V XX/XXXX bol povolený dňa 09.02.2004.
59. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
60. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Ďalšiemu účastníkovi súd podľa § 169 SSP právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože náhradu nežiadal a ani mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom.
61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.