Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-86-2020.pdf
PDF · 129 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: A.P.Auto, s.r.o., so sídlom Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 525 508, zastúpeného právnym zástupcom: Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 243,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 243,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne o sumy 40 eur od 27.12.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 203,54 eur od 31.01.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 243,54 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.06.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volvo V40 EČV: J., rok výroby XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Ing. H. U. (poškodený). Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému a zaregistrovaná ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu s nákladmi na opravu 890,40 eur. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXX. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.01.2020 bolo oznámené, že dňa 15.01.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie priznané vo výške 686,86 eur. Nepriznané poistné plnenie bolo vo výške 230,54 eur, z dôvodu, že cena pravého krytu prahu vo výške 135,38 bez DPH/12,46 eur s DPH bola neprimerane účtovaná a normohodina prác bola priznaná max 20 eur bez DPH/24 eur/ s DPH - neprimerane účtovaná. V dôsledku škodovej udalosti poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo u žalobcu pod č. XXXXXXXXXX. Doba nájmu náhradného motorového vozidla Volvo V 40 EČV: J. bola od 06.11.2019 do 11.11.2019, t. j. 5 dní. Náklady boli vo výške 270 eur. Pohľadávka bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. M.. Oznámením o poistnom plnení bolo žalobcovi oznámené, že šetrenie poistnej udalosti skončilo dňa 11.12.2019. Poistné plnenie z nájom bolo priznané vo výške 230 eur. Suma 40 eur nebola priznaná z dôvodu, že sa jednalo o neprimerané náklady, keď bola neprimerane účtovaná denná sadzba a upravená na 46 eur s DPH/deň. Poškodený však žalobcovi uhradil sumu 270 eur. Sporné v danej veci je tak cena nájmu motorového vozidla, normohodina práce
a ceny krytu prahu. Poškodený postúpil pohľadávky vo výške 243,54 eur voči žalovanému na žalobcu zmluvou zo dňa 0X.XX.XXXX. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona o PZP, § 442 OZ. Mal za to, že vznikom škody bolo poškodenému zabránené v užívaní jeho motorového vozidla a má nárok na úhradu celej skutočnej škody, ktorá pri škodovej udalosti vznikla. Oprava motorového vozidla smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnakú kvalitu ako pred škodou. Kalkulačný program Audatex označil ako nie jediné kritérium a jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie primeraných nákladov. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14Cob/86/2019. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou aj kalkuláciu nákladov opravy. Žalobca si za pravý kryt prahu účtoval sumu 185,50 eur, čo je cena obvyklá, je to cena za ktorú sa predmetný náhradný diel aj obvykle predáva, t. j. od 208,91 eur do 246,84 eur. Rovnako hodinová sadzba ceny práce bola sumou obvyklou v danom regióne opravcu. Cena 27 eur za 1 normohodinu mechanickej práce a 30 eur lakovacej práce je porovnateľnou cenou s ostatnými servismi v regióne. Žalovaný v tomto smere, že cena práce je neprimeraná, neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že žalovaný ku skutočnosti krátenia poistného plnenia neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol na základe čoho dospel ku kráteniu celkovej sumy. Úroky z omeškania si uplatnil uplynutím 15 dní od oznámenia záverov šetrenia poistnej udalosti, a to listami zo dňa 13.12.2019 a 16.01.2020.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 24.09.2020 vydal platobný rozkaz (č.l. 28 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Mal za to, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa § 132 CSP, žalobca nedoložil dôkazy. Mal za to, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu, keď postupcovi nemohlo byť jasné, čo je dôsledkom prejavu jeho vôle. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že žalobca nemohol s poškodeným platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je v rozpore s § 524 OZ. Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 20/2007 zo dňa 29.01.008. Zmluvu o postúpení pohľadávky označil za právny úkon v rozpore s § 39 OZ, a teda za absolútne neplatný. Uviedol, že predmet zmluvy o postúpení je rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. K nepriznanému poistnému plneniu odkázal na skutočnosti uvedené v predmetných oznámeniach o poistnom plnení. Nesúhlasil s vznikom nároku na úrok z omeškania, nakoľko voči poškodenému si splnil všetky zákonné povinnosti. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.
5. Žalobca v replike odpor žalovaného označil za nedôvodný. Mal za to, že žaloba spĺňa všetky náležitosti žaloby. Bol názoru, že v danej veci je aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, uhradil mu poistné plnenie. Neexistenciu dlhov namietal až v podanom odpore, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Trval na svojej aktívnej vecnej legitimácii v spore. Mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasnú identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupca vyjadril vôľu postúpiť pohľadávku a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V čl. III. Zmluvy strany sporu vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Vo vzťahu k sporným skutočnostiam žalovaný predostrel len obranu v teoretickej a nepodloženej rovine a tak neuniesol dôkazné bremeno. Poistné plnenie krátil len z titulu svojho subjektívneho názoru. Žiadal doložiť likvidačný spis. Trval na nároku na úroky z omeškania. Poukázal na § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak strany sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci strany sporu súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 25.02.2021, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa súdu dňa 15.02.2021.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
8. Podľa správy o nehode ku škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX. Poškodená vozidlo bolo značky Volvo R. L.: J. XXX T.. Poškodeným bol H. U.. Škodca bol poistený u žalovaného.
9. Podľa faktúry č. M. cena opravy poškodeného vozidla bola vo výške 890,40 eur.
10. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.01.2020 bolo šetrenie poistnej udalosti ukončené dňa 15.01.2020. Výška poistného plnenia bola priznaná v sume 686,86 eur. Priznané poistné plnenie bolo za pravý kryt prahu vo výške 162,46 eur a normohodina práce vo výške 24 eur, bez bližšieho zdôvodnenia. Nepriznanie poistného plnenia bolo žalovaným odôvodnené ako neprimerane účtované podľa kalkulácie Audatex.
11. Podľa faktúry č. M. XXXXXX nájom za náhradné motorové vozidlo bolo vo výške 270 eur.
12. Podľa odovzdávacieho a preberacieho protokolu poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo od 06.11.2019 do 11.11.2019, t. j. 5 dní.
13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2019 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému vo výške 243,54 eur na žalobcu. Postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Prílohou zmluvy je list žalovaného o ukončení šetrenia, kde je identifikovaný postupovaný nárok. Zmluvné strany prehlásili, že zmluva vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
14. Podľa listinného dôkazu Budget podmienky prenájmu Škoda Octavia sa prenajíma za 168,48 eur na 3 dni. Volkswagen golf za 194,40 eur za 3 dni.
15. Náhradné diely na motorové vozidlo Volvo V 40 sa pohybujú od 208,91 eur do 246,84 eur (č.l. 22 spisu).
16. Kúpna cena spoilera Volvo je vo výške od 208,91 eur do 246,84 eur.
17. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 11.12.2019. Priznané poistné plnenie 230 eur. Nepriznané vo výške 46 eur z dôvodu neprimerane účtovanej dennej sadzby nájmu náhradného vozidla.
18. Podľa cenníka DKauto, s.r.o. cena nájmu Volvo V 40 je za 3-6 dní 49 eur na deň.
19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) a ods. 7 zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným
nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú.
21. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia. V článku 1 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia, ako predmet osobitnej dohody. Zo Zmluvy o postúpení nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 243,54 eur voči žalovanému, pričom postúpenie je odplatné. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného, čo vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Poškodený užíval vozidlo, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. M. s dátumom splatnosti 27.11.2019 na sumu 270 eur za nájom motorového vozidla od 06.11.2019 do 11.11.2019, t. j. 5 dní nájmu. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 07.09.2020 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 270 eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Zo zmluvy vyplýva konkrétna špecifikácia pohľadávky ako aj vôľa strán sporu pohľadávku postúpiť.
22. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
23. V danej veci mala žaloba všetky náležitosti v zmysle CSP. Nebolo sporné, že poškodený si v čase od 06.11.2019 do 11.11.2019 prenajal náhradné motorové vozidlo. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 5 dní, čo pri dojednanej výške nájomného 270 eur predstavoval denný nájom 54 eur. Z vystavenej faktúry č. XXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté náhradné motorové vozidlo. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 11.12.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 230 eur s odôvodnením výpočtu výšky plnenia 5 dní, s denným nájmom 46 eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla 270 eur. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla 54 eur. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení ani neuviedol, z akého dôvodu priznal sadzbu za denný nájom motorového vozidla 46 eur, resp. z akého dôvodu je denný nájom účtovaný žalobcom neprimeraný. K uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom ani v rámci súdneho konania neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z faktúry č. XXXXXX vyplýva výška nájomného za náhradné vozidlo 270 eur. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním poskytnutého poistného plnenia len vo výške 46 eur/deň. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom vozidla. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 5 dní. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným za účelom cestovania do práce, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 11.11.2019. Krátenie poistného plnenia v tomto smere tak nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych auto požičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 54 eur je bežná cena, je obvyklá, primeraná, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný priznal sumu 46 eur. Suma 54 eur tak nie je neprimeraná, resp. premrštená oproti dennému nájmu motorového vozidla tvrdeného žalovaným. Poškodený riadne dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Žalovaný zrejme svojvoľne znížil poistné plnenie bez bližšieho zdôvodnenia.
24. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
25. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 230 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 40 eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 270 - priznaná suma 230 = žalovaná istina 40 eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
26. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v servise (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil cenu nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či preberací protokol, vyplýva opodstatnenosť dĺžky nájmu.
27. Rovnako suma 203,54 eur je žalobcom v tomto konaní uplatnená dôvodne (cena opravy 890,40 eur - priznaná suma opravy 686,86 eur = žalovaná istina 203,54 eur), a toto právo bolo tak žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému rovnako priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
28. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu 203,54 eur súd nezistil neprimeranosť fakturovaných nákladov za opravu vozidla (fa č. XXXXXX) a nutnosť ich krátenia. Žalovaný pri výpočte primeraných nákladov (cena náhradného dielu a cena práce - normohodiny), ktoré poškodenému v rámci poistného plnenia priznal predložil len svoje tvrdenie bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti jeho postupu pri jednotlivých výpočtoch. Žalovaný neuviedol ako a podľa čoho stanovil primerané náklady za náhradný diel a cenu normohodiny. Okresný súd má za to, že len samotná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy. Na tomto mieste dáva súd do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že kalkuláciou žalovaného je určená len potencionálna škoda nie však škoda skutočná, keď kalkulačný program žalovaného nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. K primeranosti nákladov žalovaný v rozpore so zákonom však neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, nielen v oznámení o poistnom plnení, ale najmä v danom konaní, ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej primeranosti nákladov opravy. Ničím nepreukázal, že ním priznané náklady (resp. ich výška) sú aj odrazom skutočné vykonaného prieskumu trhu a porovnateľnosti ceny opráv v danej veci s inými servismi v danom čase a mieste. Žalovaný predložil len vlastnú kalkuláciu bez toho, aby v konaní doložil dôkazy preukazujúce jej správnosť. Súd tak žalovaným určenú výšku náhrady nákladov opravy posúdil ako svojvoľné stanovenie
ceny bez bližšieho a relevantného odôvodnenia. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška ceny práce, normohodiny práce, rozsah časových jednotiek práce, primerané mzdové náklady či primeraná výška nákladov na materiál použitý pri oprave (kryt prahu), a to vzhľadom a v porovnaní s inou porovnateľnou opravou. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady opravy posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Žalobca doložil cenníky náhradných dielov, z ktorých vyplýva obdobná, resp. porovnateľná cena. Krátenie poistného plnenia v tomto smere tak nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou, na základe ktorej ponížil nielen cenu práce, ale aj cenu náhradného dielu. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny práce, či ceny náhradného dielu, ktoré priznal v rámci poistného plnenia. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho uplatneného nároku 203,54 eur. Doložil nielen faktúry, kalkulácie ale aj cenník na porovnanie ceny. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny práce, nákladov opravy, či ceny použitého materiálu. Súd tak posúdil, že fakturovaná cena práce, sadzba normohodiny, či cena materiálov tak ako uviedol žalobca je bežná cena, je obvyklá, primeraná, nakoľko žalovaný pri svojich nepodložených tvrdeniach nepreukázal opak. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod fakturovanú cenu opravy, resp. náklady opravy, spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Žalovaný znížil poistné plnenie len na základe vlastného uváženia bez preukázania správnosti takéhoto postupu. Krátenie náhrady nákladov za náhradné diely nezdôvodnil, resp. len uviedol, že sú neprimerane účtované. Táto skutočnosť však nemôže zakladať krátenie poistného plnenia. Náhradné diely, sú jednoznačne nevyhnutné k oprave vozidla a na jeho ďalšiu prevádzku, tieto náklady možno považovať za vynaložené účelne.
29. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 27.12.2019 pri sume 40 eur a od 31.01.2020 pri sume 203,54 eur, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo dňa 12.12.2019 a 16.01.2020, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 11.12.2019, a dňa 15.01.2020, odkedy začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 27.12.2019 a 31.01.2020.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 27.12.2019 pri sume 40 eur a od 31.01.2020 pri sume 203,54 eur, keďže súd posúdil skončenie šetrenia žalovaným listom z 12.12.2019 a z 16.01.2020 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 27.12.2019 a 31.01.2020. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 243,54 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje). Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019, sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019.
31. Okresný súd naviac v závere dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
32. Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu a v ňom obsiahnuté nevyhnutné listinné dôkazy pre zistenie skutkového stavu, právne posúdenie a rozhodnutie vo veci samej mal okresný súd dostatočne zistený skutkový stav veci a preto žiadanie likvidačného spisu považoval za nadbytočné a tento dôkaz nevykonal.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.