Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcu F.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho X. XXX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 82423/2018 zo dňa 07.02.2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou z 11.04.2018 doručenou osobne Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa domáhal preskúmania zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 82423/2018 zo dňa 07.02.2018 (v ďalšom texte aj : „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 9800504/5/4159174/2014/Mck zo dňa 09.09.2014, ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku v sume 1.359,50 Eur.

2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nedôvodné, nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné, pretože rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V žalobe tak uplatnil zrušovacie dôvody podľa , , a a žiadal, aby správny súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím v konaní podľa príslušných ustanovení daňového poriadku, na základe žalobcom podaného odvolania potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice (v ďalšom texte aj: „správca dane“, resp. „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) č. 9800504/5/4159174/2014/Mck zo dňa 09.09.2014 (v ďalšom texte aj „daňová exekučná výzva z 09.09.2014“), ktorou správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, t.j. žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur. V preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane evidoval ku dňu 22.08.2014 u

žalobcu daňový nedoplatok vo vyššie uvedenej výške, ktorý vznikol na dani z príjmov fyzickej osoby na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. /Mos zo dňa 29.12.2011, č. /Mos, č. /Mos, č. /Mos, č. /Mos, č. /Mos všetky zo dňa 21.09.2011. Daňový dlžník uložené peňažné plnenia v lehote splatnosti neuhradil. Zdôraznil, že správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 980504/5/3964084/2014/Mck zo dňa 22.08.2014 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 9814301/5/962770/2012 zo dňa 14.06.2012.

4. K chronológii postupu daňových správnych orgánov uviedol, že proti exekučnej výzve z 09.09.2014 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré však nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom, a to elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Správca dane preto na podané odvolanie neprihliadal. Následne 30.03.2016 správcovi dane bola doručená výzva na odstránenie nečinnosti, na ktorú správca dane odpovedal listom z 11.04.2014. Označený list správcu dane bol na základe žalobcom podanej žaloby zrušený v súdnom preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 22.06.2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V rozsudku bol vyslovený právny názor záväzný pre administratívne orgány v danej veci, podľa ktorého: „Preto aj v danom prípade, ak žalobca podal písomné odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, výsledkom tohto rozhodovania má byť rozhodnutie, z ktorého by pre odvolateľa, v danom prípade žalobcu bolo jasné, ako bolo o ním podanom písomnom odvolaní správnym orgánom rozhodnuté.“ Po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane o podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve sám nerozhodol, ale postúpil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t.j. žalovanému.

5. V podanom odvolaní proti exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014 (odvolanie podané dňa 24.09.2014) žalobca argumentoval nasledovne : „Listami zo dňa 09.06.2011 daňový úrad vyzval daňového dlžníka na podanie daňového priznania za roky 2005-2009. Predmetné výzvy neboli daňovému dlžníkovi nikdy doručené a vzhľadom na to, že sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, nebolo možné použiť fikciu doručenia v zmysle vtedy platného ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov (ďalej len „"). Napriek uvedenému daňový úrad vydal dňa 21.09.2011 rozhodnutia, ktorými uložil pokutu za nepodanie daňového priznania vo výške 331,93 Eur za každý z rokov 2005 až 2009, teda spolu 1 659,65 Eur. Uvedené rozhodnutia nikdy neboli daňovému dlžníkovi doručené, a preto daňový úrad opätovne uplatnil fikciu doručenia v rozpore so zákonom. V čase doručovania predmetných rozhodnutí sa v mieste trvalého pobytu dlhodobo nezdržiaval, preto fikcia doručenia nemôže byť uplatnená. Dňa 03.01.2011 daňový dlžník podpísal pracovnú zmluvu so spoločnosťou N.., s nástupom do práce 04.01.2011 a s miestom výkonu práce v F.. Odo dňa 04.01.2011 do skončenia pracovného pomeru sa daňový dlžník dlhodobo zdržiaval v F., kde mal prenajatý byt. V Košiciach sa nezdržiaval a na adrese trvalého pobytu nepreberal poštu. Fikciu doručenia možno uplatniť iba v prípade, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Podľa judikatúry NS SR, ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené zákonné podmienky na uloženie písomnosti na pošte (R 42/1999). Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť prípady právnej neistoty spôsobnej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručovania zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t.j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa... (R 70/2002). K uvedenej problematike splnomocnený zástupca daňového dlžníka cituje 2 rozhodnutia NS SR, ktoré sa síce týkajú doručovania podľa , ale vzhľadom na to, že podmienky uplatnenia fikcie doručenia podľa a podľa sú totožné, tieto sú bezpochyby aplikovateľné aj na doručovanie podľa Ide o uznesenie NS SR z 23. júna 2011,

sp. zn. a uznesenie NS SR z 8. júla 2010, sp. zn. . V predmetných uzneseniach sa uvádza: „Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia , údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti." Vzhľadom na uvedené, teda rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré sú podkladom výkazu daňových nedoplatkov nikdy nenadobudli právoplatnosť, a teda v danom prípade neexistuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého mohol daňový úrad začať daňové exekučné konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností daňový dlžník navrhuje daňovú exekučnú výzvu č. 9800504/5/4159174/2014/Mck zrušiť ako nedôvodnú.“

6. K argumentácii zástupcu žalobcu z odvolania proti exekučnej výzve z 09.09.2014 žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Rozhodnutia, ktorými boli uložené pokuty za nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2005 až 2009 č.711/230/20350/2011/Mos, č.711/230/20353/2011/ Mos, č. /Mos, č.711/230/20354/2011/Mos, č.l /Mos všetky zo dňa 21.09.2011 boli podané na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, ako adresát písomnosti bol uvedený F.. X. P., adresa X. XXX, XXX XX X.. Prvý pokus o doručenie zásielky bol neúspešne vykonaný dňa 26.09.2011, adresát písomnosti nebol zastihnutý. Opakované doručovanie bolo vykonané dňa 27.09.2011, adresát písomnosti opakovane nebol zastihnutý, zásielka bola dňa 27.09.2011 uložená na pošte. Adresát písomnosti si zásielku neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola vrátená správcovi dane dňa 18.10.2011. Podľa vtom čase platného ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Písomnosť obsahujúca rozhodnutia o uložení pokút bola adresátovi F.. X. P., T. X. XXX, XXX XX X. doručená v zmysle citovaného ustanovenia dňa 12.10.2011. Rozhodnutia o uložení pokút nadobudli právoplatnosť dňa 27.10.2011 a vykonateľnosť dňa 12.11.2011. Tvrdenia daňového dlžníka o tom, že v čase doručovania písomnosti sa v mieste trvalého pobytu nezdržiaval považuje odvolací orgán za účelové a nevierohodné, a to z nasledovných dôvodov. Dňa 24.10.2011 (len 6 dní po tom, čo bola zásielka obsahujúca rozhodnutia o uložení pokút vrátená správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote) sa daňový dlžník F.. X. P. dostavil na Daňový úrad v Moldave nad Bodvou a žiadal, aby mu správca dane podal informáciu o obsahu zásielok. Správca dane informoval daňového dlžníka o tom, že mu taktiež bolo doručené Oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 a výzva na predloženie dokladov ku kontrole. Tieto písomnosti boli taktiež doručené uložením na pošte. O obsahu ústneho pojednávania s daňovým dlžníkom vo vyššie uvedenej veci bola spísaná zápisnica č.711/320/22182/2011/Hiľ zo dňa 24.10.2011, ktorú daňový dlžník bez akýchkoľvek námietok podpísal. Z obsahu uvedenej Zápisnice nevyplýva, že by daňový dlžník informoval správcu dane, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava. Naopak, pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 so správcom dane spolupracoval, dňa 28.11.2011 osobne prevzal výzvu č. /Hiľ zo dňa 23.11.2011 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Dňa 28.12.2011 sa daňový dlžník dostavil na daňový úrad za účelom prerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010. Z prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica č. /Bud, ktorú daňový dlžník podpísal. Na základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer č.711/230/29246/11/Hiľ,Mos zo dňa 29.12.2011. Dodatočný platobný výmer prevzal daňový dlžník v odbernej lehote (zásielka uložená dňa 03.01.2012) dňa 16.01.2012, bol to pracovný deň, konkrétne pondelok. Z uvedeného vyplýva, že daňový dlžník komunikoval so správcom

dane, bol osobne prítomný pri ústnych pojednávaniach, prevzal zásielku obsahujúcu dodatočný platobný výmer, a to všetko v období, o ktorom v odvolaní tvrdí, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiaval. Podľa tvrdenia daňového dlžníka sa mal zdržiavať v čase od 04.01.2011 do 20.07.2012 v Michalovciach, čo vzhľadom na vyššie uvedené, nie je pravdivé tvrdenie. Predložená pracovná zmluva zo dňa 03.01.2011 uzavretá so zamestnávateľom winLand s.r.o., Hviezdoslavova 7, 071 01 Michalovce ešte nie je dôkaz o tom, že sa daňový dlžník v Michalovciach nepretržite zdržiaval. Mohol do miesta výkonu práce dochádzať. K svojmu tvrdeniu, že v Michalovciach mal prenajatý byt, daňový dlžník nepredložil žiadne dôkazy. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sa daňový dlžník v mieste svojho bydliska zdržiaval počas výkonu daňovej kontroly, dostavil sa na ústne pojednávania so správcom dane, zásielku obsahujúcu dodatočný platobný výmer na vyrubený rozdiel dane prevzal v odbernej lehote. Pri tejto zásielke mal osobný záujem ju prevziať, nakoľko vedel o výške rozdielu dane vyrubenej po kontrole a mal záujem podať žiadosť o zaplatenie dane v splátkach, čo aj dňa 09.02.2012 urobil. O iné zásielky správcu dane sa nezaujímal. Odvolací orgán preto konštatuje, že daňový dlžník nepreukázal vierohodným spôsobom, že sa v čase doručovania zásielky obsahujúcej rozhodnutia o uložení pokút za nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia roka 2005 až 2009 v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiaval, práve naopak, jeho správanie voči správcovi dane svedčí o opaku. Námietky uvedené v podanom odvolaní o neprávoplatnosti rozhodnutí o uložení pokút považuje odvolací orgán za neopodstatnené.“

7. Z týchto podstatných dôvodov žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiaden relevantný dôvod v zmysle ustanovenie § 91 ods. 5 Daňového poriadku, preto postup správcu dane pri začatí daňového konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy bol v súlade so zákonom.

8. V správnej žalobe žalobca napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a argumentoval tým, že pre rozhodnutie administratívneho orgánu bolo rozhodujúcim vyriešenie otázky, či žalobcovi boli riadne doručené rozhodnutia o uložení pokuty, na vymoženie ktorej je vedené daňové exekučné konanie. Zdôraznil, že listami z 09.06.2011 správca dane vyzval žalobcu na podanie daňového priznania za roky 2005-2009, tieto výzvy však žalobcovi nikdy neboli doručené, pretože žalobca sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého pobytu. Z uvedených podstatných dôvodov preto nebolo možné použiť ani fikciu doručenia v zmysle vtedy platného Napriek tomu však správca dane dňa 21.09.2011 vydal rozhodnutia, ktorými žalobcovi uložil pokutu za nepodanie daňového priznania vo výške 331,93 EUR za každý z rokov 2005-2009, teda spolu v sume 1.659,65 EUR. Tvrdil, že ani tieto rozhodnutia mu nikdy neboli doručené a správca dane aj v tomto prípade opätovne uplatnil fikciu doručenia v rozpore so zákonom, pretože v čase ich doručovania sa nezdržiaval v mieste trvalého pobytu.

9. Na podporu tejto argumentácie uviedol, že dňa 03.01.2011 podpísal pracovnú zmluvu so spoločnosťou winLand s.r.o., s nástupom do práce 04.01.2011 a s miestom výkonu práce v Michalovciach. Od uvedeného dátumu sa dlhodobo zdržiaval v Michalovciach, kde mal prenajatý byt. V mieste trvalého bydliska sa nezdržiaval a nepreberal si tam ani poštu, a to až do skončenia pracovného pomeru dňa 20.07.2012. V období od 04.01.2011 až do 20.07.2012 tak bolo vylúčené doručovanie fikciou doručenia podľa V tej súvislosti sa odvolal na právne názory vyplývajúce z judikatúry súdov Slovenskej republiky, napr. R 42/1999, R 70/2002, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2011 sp.zn. , ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júla 2010 sp. zn. . V posledne označenom rozhodnutí Najvyšší súd zaujal stanovisko: „..... pri doručovaní písomnosti súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka, zachytávajúca postup pri doručovaní, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom

náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.“

10. Vzhľadom na tieto právne názory žalobca zaujal stanovisko, že rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré sú podkladom výkazu daňových nedoplatkov nikdy nenadobudli právoplatnosť a teda v danom prípade neexistuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého mohol daňový úrad začať daňové exekučné konanie. Zároveň z týchto dôvodov žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k náhradnému doručeniu, ktorá vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia. V správnej žalobe síce pripustil, že sa dostavil do miesta svojho trvalého bydliska dňa 22.10.2011 (sobota), a to s odstupom niekoľkých týždňov, kedy objavil v schránke väčšie množstvo oznámení o doručení zásielok, ktorých odosielateľom bol Daňový úrad Košice, pobočka Moldava nad Bodvou a 24.10.2011 sa osobne dostavil na Daňový úrad v Moldave nad Bodvou, kde žiadal správcu dane o podanie informácie o obsahu zásielok. Podľa žalobcu o tom, že sa dlhodobo nezdržiaval v mieste bydliska a nepreberal si poštu, svedčí aj skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo mu doručiť viacero zásielok počas dlhšieho časového obdobia, napr. „oznámenie o výkone daňovej kontroly za obdobie roka 2010,“ ktoré bolo neúspešne doručované v dňoch 14.09.2011 a 16.09.2011 alebo „výzva na predloženie dokladov,“ ktorá bola neúspešne doručovaná v dňoch 13.10.2011 a 14.10.2011. Ďalej namietal, že aj keď žalovaný sám poukazuje na to, že sa žalobca dostavil ku správcovi dane a informoval sa o obsahu doručovaných zásielok, žiadnym spôsobom sa nezmieňuje, prečo mu tieto zásielky neboli osobne odovzdané a zároveň nebol predložený ani žiaden dôkaz, že by správca dane hoci len ústne informoval žalobcu o obsahu doručovaných zásielok.

11. Vo vzťahu k zápisnici č. /Hiľ podľa žalobcu nevyplýva žiadna zmienka o tom, žeby mu mali byť doručované, či už výzvy na podanie daňového priznania za rok 2005-2009 alebo rozhodnutia o uložení pokuty za nepodanie daňových priznaní. Zápisnica jednoznačne uvádza iba to, že žalobcovi mal správca dane oznámiť začatie daňovej kontroly za obdobie roka 2010 a obsah výzvy na predloženie daňových dokladov. Žalobca preto vyslovil pochybnosť, prečo s ním nebola spísaná rovnaká zápisnica aj o údajnom doručovaní výziev na podanie daňového priznania za rok 2005-2009, ako aj o uložení pokút, resp. prečo vyššie označená zápisnica neobsahuje takéto informácie.

12. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že tvrdenie žalovaného, že spolupracoval so správcom dane pri výkone daňovej kontroly nedáva žiadne logické vysvetlenie, prečo by táto skutočnosť mala akýmkoľvek spôsobom osvedčovať, že sa zdržiaval v mieste doručovania. Žalovaný svoj názor oprel aj o skutočnosť, že žalobca si dňa 28.11.2011 osobne prevzal výzvu č. /Hiľ, a aj keď toto tvrdenie je pravdivé, dosvedčuje len to, že po 24.10.2011 správca dane doručoval zásielku priamo do rúk žalobcu a nie poštou. Podľa žalobcu správca dane mal vedomosť, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, preto správca dane telefonicky informoval o možnosti prevzatia výzvy na daňovom úrade, čo žalobca aj využil. Žalobca mal vedomosť o povinnosti prerokovať protokol a o termíne jeho prerokovania (ktorý bol určený na deň 30.12.2011) z výzvy zo dňa 28.11.2011. Správcovi dane sa z dôvodu pracovných povinností v Michalovciach dostavil pred stanoveným termínom, čo správca dane akceptoval a podľa žalobcu táto skutočnosť iba dosvedčuje, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiaval. Argumentoval aj tým, že dňa 16.11.2012 si prevzal v úložnej lehote (na trinásty deň) dodatočný platobný výmer. Samotná dĺžka úložnej lehoty (uplynutie trinástich dní) podľa žalobcu jednoznačne svedčí o tom, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiaval, resp. zdržiaval iba výnimočne. Dňa 28.12.2011 sa osobne zúčastnil na prerokovaní protokolu o výsledku daňovej kontroly, kde bol správcom dane informovaný, že bezprostredne po tomto úkone bude vydaný dodatočný platobný výmer, ktorý mu bude doručovaný poštou z dôvodu zachovania zákonných ustanovení na doručovanie zásielok v daňovom konaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný už nasledujúci deň, t.j. 29.12.2011. Keďže mal vedomosť o doručovaní zásielky od správcu dane, ako aj o tom, že obsahom zásielky bude povinnosť na úhradu rozdielu dane v najbližšom možnom termíne, keď mu to pracovné povinnosti umožňovali, dostavil sa do miesta trvalého pobytu a zásielku si prevzal na pošte.

13. Ohľadom výkonu práce v Michalovciach žalobca v žalobe uvádzal, že pre zamestnávateľa - spoločnosť winLand s.r.o. vykonával funkciu trénera extraligového hádzanárskeho družstva. S touto spoločnosťou viedol na Okresnom súde Michalovce súdny spor o zaplatenie 2.820,51 EUR z titulu neuhradenej mzdy za obdobie mesiacov júl až december 2012, v ktorom bol v celom rozsahu úspešný. S konečnou platnosťou vo veci rozhodol až Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27.04.2017 sp. zn. . V konaní pred Okresným súdom v Michalovciach (sp. zn. ) jeho

zamestnávateľ predložil dňa 21.05.2015 podanie, z ktorého vyplýva, že bežný pracovný deň žalobcu začínal rannou poradou s konateľom spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že akékoľvek dochádzanie z miesta trvalého bydliska do 90 km vzdialeného miesta výkonu zamestnania bolo nereálne. Jeho zamestnávateľ vo svojom vyjadrení v súdnom konaní uviedol, že po skončení pracovného pomeru dňa 30.05.2015 žalobca vypratal služobný byt. Aj uvedené podľa žalobcu potvrdzuje, že v mieste výkonu práce, teda v Michalovciach mu bol poskytnutý služobný byt, ktorý aj skutočne užíval.

14. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul podstatné okolnosti danej veci, a poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý považuje za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). Zároveň zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má pritom právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho potom vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (právny názor vyslovený v rozhodnutí ). Žalobca považoval rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného za svojvoľné a arbitrárne, výklad právnej normy administratívnym orgánom hodnotil ako ústavne nesúladný a spôsob jej použitia na daný prípad je podľa žalobcu v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy. Zároveň považoval rozhodnutie správcu dane a žalovaného za nedostatočne odôvodnené.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2018 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K namietanej fikcii doručenia uviedol, že rozhodnutia, ktorými boli uložené pokuty za nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2005-2009 (všetky z 21.09.2011), boli podané na poštovú prepravu dňa 23.09.2011 adresátovi F.. X. P., na adresu X. XXX, XXX XX X.. Prvý pokus o doručenie zásielky bol neúspešne vykonaný dňa 26.09.2011, z dôvodu nezastihnutia adresáta. Opakované doručenie bolo vykonané dňa 27.09.2011, adresát písomnosti opakovane zastihnutý nebol, zásielka bola uvedeného dňa uložená na pošte. Adresát písomnosti si zásielku neprevzal v odbernej lehote, táto bola vrátená správcovi dane dňa 18.10.2011. Písomnosť obsahujúca rozhodnutia o uložení pokút bola adresátovi doručená v zmysle v znení do 01.01.2012 dňa 12.10.2011. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27.10.2011 a vykonateľnosť 12.11.2011.

16. Žalovaný zdôraznil, že doručenka na zásielke, ktorou boli žalobcovi doručované rozhodnutia o pokute neobsahovala údaj, že sa žalobca nezdržiava v mieste trvalého pobytu, preto tak správca dane, ako aj žalovaný považovali podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia za splnené. Zároveň poukázal na to, že argumenty, ktoré žalobca uvádzal v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve a ktorými sa snažil preukázať, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval za účelové a nevierohodné, čo je podrobne uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe sa žalobca v celom rozsahu odvolal na dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a upriamil pozornosť súdu na vyjadrenie žalobcu, že objavil v schránke väčšie množstvo oznámení o doručení zásielok, ktorých odosielateľom bol Daňový úrad Košice, pobočka Moldava nad Bodvou. Keďže tieto oznámenia našiel cez víkend, kedy správca dane nemal úradné hodiny, musel si u zamestnávateľa vybaviť voľno za účelom osobného prevzatia nedoručených zásielok v najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok. Takéto tvrdenie podľa žalovaného znamená, že doručovateľ oznamoval žalobcovi, že mu doručoval zásielky, že nebol zastihnutý a že mu zásielky príde doručiť opakovane. Zároveň toto oznámenie znamená aj to, že podobne mohol „objaviť väčšie množstvo oznámení“ aj v inom časovom úseku než bol prelom októbra a novembra 2011, a teda aj také oznámenie, kde ešte plynula odberná lehota. Vo vzťahu k tvrdeniu, že sa žalobca nezdržiaval v mieste bydliska, čoho dôkazom má byť to, že správcovi dane sa nepodarilo doručiť viacero zásielok, napr. oznámenie o výkone daňovej kontroly za obdobie roku 2010 a výzvu na predloženie dokladov, žalovaný uviedol, že toto je len dôkazom o tom, že zásielky v odbernej lehote neprevzal, nie však dôkaz o tom, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiaval. Žalovaný zároveň nemal žiaden dôvod doručovať opakovane žalobcovi zásielky obsahujúce uložené pokuty, pretože správca dane považoval tieto zásielky za doručené dňom 12.10.2011. Vo vzťahu k spisovaniu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.10.2011 č. /Hiľ, v ktorej bolo oznámené žalobcovi, že mu bolo doručované oznámenie o

výkone daňovej kontroly a výzva na predloženie dokladov ku kontrole s tým, že správca dane žalobcu neinformoval o doručovaní výziev na predloženie daňových priznaní, ani o uložení pokút žalovaný uviedol, že z obsahu zápisnice vyplýva, že informoval žalobcu o obsahu doručovaných písomností a tiež z akých zákonných dôvodov považoval zásielky obsahujúce oznámenie o výkone daňovej kontroly a výzvu na predloženie dokladov za doručené. Žalobca voči takémuto postupu správcu dane nenamietal a správca dane zápisnicu spísal z toho dôvodu, že to bol žalobca, ktorý kontaktoval daňový úrad a zaujímal sa o obsah doručovaných písomnosti, čo potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe. Zdôraznil, že žiadne z ustanovení o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov neukladalo správcovi dane povinnosť dodatočne informovať daňové subjekty o tom, aké zásielky im boli doručované. V daňovom konaní zásada písomnosti a ak správca dane považoval zásielky adresované daňovému subjektu za doručené, nebol dôvod, aby o tejto skutočnosti informoval dodatočne daňový subjekt. Žalovaný ďalej uvádzal, že žalobca mal záujem prevziať dodatočný platobný výmer, pretože chcel požiadať o platenie dane v splátkach, čo aj urobil. V čase, kedy sa žalobca dostavil na Daňový úrad za účelom prevzatia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly plynula odberná lehota pri zásielke - výzva na úhradu nedoplatku č. /Mos zo dňa 14.11.2011 a žalobca napriek tomu, že sa v mieste trvalého pobytu zdržiaval, uvedenú zásielku neprevzal. Uvedené podľa žalovaného svedčí o tom, že žalobca sa správal účelovo a preberal len také zásielky, na ktorých mal záujem.

17. Vo vzťahu k existencii pracovného pomeru žalobcu v spoločnosti winLand s.r.o. žalovaný uviedol, že aj v týchto vyjadreniach žalobcu sú obsiahnuté rozpory. Žalobca tvrdil, že na základe predloženej pracovnej zmluvy mal vykonávať funkciu trénera extraligového hádzanárskeho družstva, obsah pracovnej zmluvy však svedčí o tom, že mal vykonávať v skutočnosti pre zamestnávateľa funkciu asistenta riaditeľa. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.04.2017 vyplýva, že žalobca nemusel byť osobne prítomný na pracovisku, pokyny dostával telefonicky, čo žalovaného viedlo k záveru, že prítomnosť žalobcu na pracovisku v Michalovciach nemusela byť každodenná. Tvrdenie jeho zamestnávateľa uvedené v žalobe, že bežný pracovný deň žalobcu začínal rannou poradou s konateľom spoločnosti (ako dôkaz toho, že žalobca do miesta výkonu práce musel dochádzať každý deň), je podľa žalovaného nereálne. V prebiehajúcom súdnom spore medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom podľa žalovaného spoločnosť winLand s.r.o. mala problém presvedčivo súdu vysvetliť niektoré jej tvrdenia, preto takéto tvrdenia, na ktoré sa žalobca odvoláva, resp. ich vierohodnosť sú podľa žalovaného diskutabilné. Ako nové žalovaný hodnotil tvrdenie žalobcu, že byt, ktorý mal k dispozícii v Michalovciach a ktorý užíval bol služobným bytom. V odvolaní proti daňovej exekučnej výzve totižto tvrdil, že má v Michalovciach byt prenajatý a žalovaný v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve aj z takéhoto tvrdenia vychádzal a uzavrel to tak, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že si byt prenajíma, a preto mohol do miesta výkonu práce dochádzať. Žalovaný uzavrel, že žalobcom predložené argumenty spoľahlivo nepreukazujú, kde a kedy sa zdržiaval, a to najmä s prihliadnutím na fakt, že jeho osobná prítomnosť na pracovisku nebola potrebná a prácu pre svojho zamestnávateľa vykonával podľa potrieb a na základe telefonických inštrukcií. V závere písomného vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že na základe žiadosti zo dňa 10.09.2014 o nazretie do spisu si žalobca vyhotovil zo svojho spisového materiálu kópie vlastnými prostriedkami, a to z výziev na podanie daňových priznaní, rozhodnutí o uložení pokuty a výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. 981431/5/4174688/2014 zo dňa 10.09.2014. Z tohto vyplýva, že žalobca nielenže bol oboznámený s obsahom zásielok, ale vyhotovil si z nich aj fotokópie.

18. Žalobca v podanej replike zo dňa 03.08.2018 k vyjadreniu žalovaného trval na argumentácii zo správnej žaloby s tým, že skutočnosť, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, nemal vyvesené na schránke, ani na vstupných dverách do domu, a preto nepredpokladá, aby poštárka disponovala dostatočným časom a snahou, a o tejto skutočnosti pátrala a preverovala ju. Podľa žalobcu realita je taká, že poštárka vloží do schránky jednu oznámenku, pri druhom pokuse o doručenie vloží druhú oznámenku a po uplynutí odbernej lehoty pošta posiela zásielku späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Pošta nemá kapacity ani možnosti skúmať dôvody neprevzatia zásielky. Žalobca zotrval na stanovisku, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, ale zdržiaval sa v mieste výkonu práce, teda v meste Michalovce. Konanie žalovaného žalobca hodnotil ako účelové zavádzanie, ktorého jediným cieľom bolo poškodenie práv žalobcu. Opakovane namietal, že iné zásielky, ktoré taktiež považoval žalovaný za doručené ako následok uplatnenia fikcie doručenia, žalovaný žalobcovi oznámil a dokonca s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Žalobca nepovažoval za súladné s princípmi právneho štátu, ak daňový subjekt v dobrej viere príde k správcovi dane informovať sa obsahu zásielok, ktoré mu boli neúspešne doručované (v záujme, aby nezmeškal prípadné povinnosti

uložené mu správcom dane) a správca dane na priamy dotaz daňového subjektu mu účelovo oznámi obsah niektorých zásielok, o čom s ním spíše aj zápisnicu, avšak existenciu ďalších úradných zásielok zamlčí. Takýto postup podľa žalobcu nemožno označiť inak než cielené, úmyselné a doslova zákerné poškodzovanie práv daňového subjektu. Žalobca v replike namietal aj to, že žalovaný opakovane používa účelový výklad pri popisovaní okolnosti prípadu a naviac (v súvislosti s obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) jednotlivé tvrdenia prednesené v súdnom konaní vytrháva z kontextu, v ktorom boli uvedené. Žalovaný tak dospel k nesprávnemu záveru, že osobná prítomnosť žalobcu na pracovisku v Michalovciach nebola potrebná a nemusela byť každodenná. Žalobca tvrdil, že vykonával v danej spoločnosti funkciu trénera a asistenta riaditeľa, čo obnášalo osobnú účasť na tréningoch družstva a vedenie týchto tréningov, a tiež sa zúčastňoval ranných porád s konateľom spoločnosti, ktoré sa konali každý pracovný deň. Zároveň poukázal na to, že vzhľadom na obsah svojho záväzku veľa času trávil v športovej hale v Michalovciach, kde mal zriadenú kanceláriu s počítačom. Náplň jeho práce nespočívala iba v trénovaní družstva, ale aj v účasti na zápasoch, a to pravidelne aj mimo mesta Michalovce, dojednávaní obedov pre družstvo, zabezpečovaní prania dresov, dojednávaní autobusovej dopravy na zápasy mimo Michaloviec, dojednávaní prípravných zápasov s družstvami mimo Michaloviec, dojednávaní sústredení mimo mesta, stretávanie sa s potenciálnymi novými hráčmi a dojednávanie prestupov a celý rad ďalších činností nevyhnutných pre fungovanie športového družstva. Byt, v ktorom býval v Michalovciach, mu bol poskytnutý jeho zamestnávateľom a tento podľa vedomosti žalobcu bol prenajatý od tretej osoby. K uzatvoreniu žiadnej písomnej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom nedošlo, pretože žalobca iba dostal kľúče od bytu, v ktorom mal bývať počas trvania pracovnej zmluvy a v tomto byte sa aj dlhodobo zdržiaval.

19. Žalovaný sa duplikou k replike žalobcu nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu v zmysle ustanovenia spolu s rovnopisom repliky mu boli riadne doručené dňa 30.10.2020.

20. Súd v konaní podľa a nasledujúcich o (ďalej „“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a , a , , dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto postupom podľa žalobu zamietol.

21. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

22. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v konaní podľa príslušných ustanovení daňového poriadku (v rámci konania podľa štvrtej časti, štvrtej hlavy daňového poriadku), t.j. v daňovom exekučnom konaní dospeli k záveru o nenaplnení zákonných dôvodov pre jeho zastavenie z dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ daňového poriadku.

23. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom

správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

25. Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

26. Podľa § 91 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/.

27. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

28. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

29. Podľa o správe daní a poplatkov v znení do 01.01.2012, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

30. Z obsahu predloženého administratívneho spisu daňových orgánov vyplýva, že Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania proti žalobcovi ako povinnému č.: 9800504/5/3964084/2014/Mck zo dňa 22.08.2014, ktoré je v súlade s § 90 ods. 3 daňového poriadku, žalobcovi ako daňovému dlžníkovi nebolo doručené. Dňa 09.09.2014 správca dane vydal rozhodnutie, a to daňovú exekučnú výzvu č.: 9800504/5/4159174/2014/Mck, ktorou vyzval žalobcu na úhradu daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy a zároveň bol upozornený, že v prípade, ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v určenej lehote, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie. Proti daňovej exekučnej výzve žalobca dňa 24.09.2016 podal odvolanie. Exekučným titulom, na základe ktorého začalo proti žalobcovi daňové exekučné konanie (podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku) na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice č.: 9814301/5/962770/2012 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 14.06.2012, s doložkou vykonateľnosti dňa 14.06.2012. Celková suma daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby na základe podaného daňového priznania žalobcu podľa tohto výkazu predstavovala sumu 3.518,86 Eur podľa takéhoto členenia : a/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 29.12.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 15.02.2012, výška daňového nedoplatku - 1.872,49 Eur, b/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 21.09.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 11.11.2011, výška daňového nedoplatku - 318,65 Eur, c/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 21.09.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 11.11.2011, výška daňového nedoplatku - 331,93 Eur, d/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 21.09.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 11.11.2011, výška daňového nedoplatku - 331,93 Eur, e/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 21.09.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 11.11.2011, výška daňového nedoplatku - 331,93 Eur, f/- č. rozhodnutia : /Mos zo dňa 21.09.2011, dátum pôvodnej splatnosti dane - 11.11.2011, výška daňového nedoplatku - 331,93 Eur.

31. Vyššie označenými rozhodnutiami správcu dane pod písm. b/ až f/ boli daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní uložené pokuty za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej

osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009, a to v lehote určenej správcom dane v ním zaslaných výzvach. Lehota splatnosti uložených pokút bola stanovená do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane. Tak ako to vyplýva z vrátenej poštovej zásielky podanej na poštovú prepravu pobočke pošty 045 01 Moldava nad Bodvou dňa 23.09.2011 (odosielateľ Daňový úrad 045 23 Moldava nad Bodvou) rozhodnutia správcu dane zo dňa 21.09.2011, ktoré sú označené pod písm. b/ až f/ boli doručované v jednej zásielke, u ktorej u adresáta F.. X. P., Č.. XXX, XXX XX X. bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 26.09. 2011, opakované doručenie dňa 27.09.2011, s tým, že uvedeného dňa bola zásielka pre adresáta uložená na pošte. Z obálky vrátenej zásielky vyplýva, že adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote (uvedené je potvrdené odtlačkom pečiatky poštového úradu zo dňa 17.10.2011), a zásielka sa preto vrátila odosielateľovi dňa 18.10.2011, o čom svedčí časová pečiatka správcu dane na tejto zásielke.

32. Žalobca v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014, ako aj v žalobe namietal predovšetkým to, že v čase doručovania rozhodnutí správcu dane o uložení pokút v súvislosti s nepodaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2005

- 2009 v lehote určenej správcom dane sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska v obci X. (na ktorú adresu boli rozhodnutia doručované zásielkou podanou na poštovú prepravu dňa 23.09.2011), preto neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia predmetnej zásielky podľa V danom prípade tak podľa žalobcu neexistuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by mohol daňový úrad začať daňové exekučné konanie.

33. Pre toto súdne preskúmavacie konanie sa tak stalo kľúčovým zodpovedanie otázky, či žalovaný postupoval zákonným spôsobom a v súlade s , ak dospel k záveru, že na základe fikcie doručenia tzv. náhradným doručením nadobudli právoplatnosť dňa 27.10.2011 a vykonateľnosť dňa 12.11.2011 rozhodnutia o uložení pokút, vyššie označené pod písm. b/ až f/.

34. V tomto smere žalobca argumentoval tým, že v čase doručovania predmetných písomností, na základe pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom winLand s.r.o., Hviezdoslavova 7, Michalovce zo dňa 03.01.2011 (s dňom nástupu do práce 04.01.2011) sa dlhodobo zdržiaval v meste Michalovce, kde vykonával prácu asistenta riaditeľa a trénera hádzanárskeho družstva a kde mal zároveň prenajatý byt. V X. sa nezdržiaval a na adrese trvalého pobytu si nepreberal poštu, a to až do skončenia pracovného pomeru dňa 20.07.2012. Práve z tohto dôvodu podľa jeho názoru bolo vylúčené v tomto období doručovanie písomnosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1292 Zb, čo podporil aj právnymi názormi vyplývajúcimi z judikatúry všeobecných súdov, podľa ktorej ak doručenka neobsahuje údaj, že sa v mieste doručenia zdržiaval, tak nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená a mala byť predmetom šetrenia zo strany správnych orgánov.

35. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvedeným v správnej žalobe, ako aj v jeho odvolaní proti exekučnej výzve z 09.09.2014 uvádza, že sa stotožňuje so záverom žalovaného vyplývajúcim z preskúmavaného rozhodnutia, a to, že daňový dlžník, t.j. žalobca nepreukázal vierohodným spôsobom, že sa v čase doručovania zásielky obsahujúcej rozhodnutie o uložení pokút za nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2005 - 2009 v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval, preto považoval za neopodstatnené námietky uvedené v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014 o neprávoplatnosti rozhodnutí o uložení pokút. Podľa názoru správneho súdu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného je označený dostatok skutkových podkladov svedčiacich o tom, že aj keď žalobca v čase trvania pracovného pomeru v spoločnosti winLand s.r.o. vykonával prácu prevažne v meste Michalovce (vzhľadom na charakter práce trénera športového družstva aj mimo neho), kde býval aj v služobnom (resp. jeho zamestnávateľom prenajatom byte), zároveň nie je vylúčené, že mal v tom čase možnosť sa zdržiavať aj v mieste trvalého bydliska, kde mu boli doručované predmetné rozhodnutia o uložení sankcií. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva, že žalobca mal predovšetkým záujem o doručenie zásielky obsahujúcej dodatočný platobný výmer, pretože vedel o výške rozdielu dane vyrubenej po kontrole a mal záujem požiadať o zaplatenie dane v splátkach, čo aj dňa 09.02.2012 urobil. Z opisu jeho správania v preskúmavanom rozhodnutí však vyplýva, že práve v období doručovania zásielky obsahujúcej rozhodnutia o sankciách komunikoval so správcom dane (v prípade daňovej kontroly na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010), žiadnym spôsobom správcu dane neinformoval, že by sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval a v tom čase (28.11.2011) preberal aj osobne výzvu na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly. Zároveň v čase, keď sa žalobca dostavil na daňový úrad

za účelom prevzatia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly, plynula odberná lehota pri zásielke - výzva na úhradu nedoplatkov č.: /Mos zo dňa 14.11.2011 a žalobca napriek tomu, že sa v mieste trvalého pobytu zdržiaval, uvedenú zásielku neprevzal. Uvedené aj podľa názoru súdu svedčí o tom, že správanie sa žalobcu bolo účelové a preberal len také zásielky, na ktorých mal záujem. Záver, že žalobca sa mohol zdržiavať v mieste trvalého bydliska, podľa názoru správneho súdu svedčí aj konštatovanie žalovaného z jeho vyjadrenia k správnej žalobe, keď uviedol, že z obsahu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.04.2017 nevyplýva, že by bola nutná osobná každodenná prítomnosť žalobcu na jeho pracovisku v Michalovciach, a to v súvislosti s tým, že pokyny dostával telefonicky. V závere správny súd poukazuje na to, že žalobca na základe žiadosti zo dňa 10.09.2014 o nazretie do spisu si vyhotovil zo svojho spisového materiálu kópie vlastnými prostriedkami, a to výziev na podanie daňových priznaní, ako aj samotných rozhodnutí o uložení pokuty, ako aj samotnej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, o čom bol spísaný Úradný záznam č.: 981431/5/4174688/2014 zo dňa 10.09.2014.

36. Správny súd po dôslednom preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo spochybniť náhradné doručenie rozhodnutí o uložení pokuty, práve v súvislosti s tým, že aj podľa názoru správneho súdu nie je vylúčené, že žalobca sa v čase ich doručovania zdržiaval aj v mieste trvalého bydliska, a to napriek deklarovanému výkonu práce v meste Michalovce. Aj podľa názoru správneho súdu, žalovaným bolo v súvislosti s tvrdeniami žalobcu vykonané dostatočné šetrenie skutočností rozhodujúcich pre spochybnenie jeho tvrdenia, že sa v mieste bydliska v rozhodnom čase nezdržiaval, ale sa zdržiaval v Michalovciach. Existencia pracovného pomeru žalobcu s miestom výkonu práce v Michalovciach, ako aj jeho úkony, ktoré v tom čase vykonával vo vzťahu k daňovému úradu svedčia o závere, ktorý prijal aj žalovaný, a s ktorým sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Keďže v konaní pred administratívnym orgánom nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevnikli v konaní žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (, ).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.