Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/30/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., so sídlom v B., proti

žalovaným 1/ A. Š., bývajúcemu v S., 2/ E. Š., bývajúcej v B., obom zastúpeným JUDr. D. P.,

advokátom so sídlom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 28. októbra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2009, sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. apríla 2007, č.k. -25 zaviazal

žalovaných vypratať trojizbový družstevný byt č. X. na piatom poschodí bytového domu na

K. ulici č. X. v B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu a

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 000,- Sk. Rozhodnutie vo veci samej založil na

zistení, že nájom bytu žalovanými zanikol výpoveďou zo strany žalobcu po tom, ako žalovaní

neplatením nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu naplnili výpovedný dôvod

v zmysle . O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. októbra 2009, sp. zn.

odvolanie žalovaných proti uvedenému rozsudku odmietol ako oneskorene podané. Argument

žalovaného 1/, že na adrese K. X. sa zdržiava len výnimočne, a teda nemal možnosť prevziať

tam doručované súdne zásielky, neuznal, nakoľko žalovaný 1/ túto skutočnosť nijako

nepreukázal a zo spisu nevyplývala. Ak aj žalovaný 1/ prevzal rozsudok (osobne zo spisu

súdu prvého stupňa) až 27. novembra 2007, lehota na podanie odvolania mu uplynula

12. decembra 2007, pričom právny zástupca žalovaných podal odvolanie na poštu až

29. septembra 2009. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, táto v odvolaní sama potvrdila, že na K. X.

býva, a neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala pochybnosti o nedodržaní podmienok

pre náhradné doručenie jej určených zásielok.

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie, ktoré

odôvodnili ustanoveniami až c/ Predovšetkým namietali, že súd

prvého stupňa nepreveroval správnosť ich označenia v žalobnom návrhu. Ak by tak urobil,

zistil by, že na žalobcom uvedenej adrese ich bydliska (K. X.) býva len žalovaná 2/; žalovaný

1/ sa na nej zdržiava len výnimočne a býva v S.. Preto mu na K. X. nemohla byť náhradne

doručená ani výpoveď nájmu bytu, ani žiadna zo súdnych zásielok. K splneniu podmienok

náhradného doručenia u oboch žalovaných nedošlo aj z dôvodu, že im neboli zanechávané

upovedomenia o opätovnom doručovaní a uložení zásielok. Za týchto okolností nemohol

rozsudok súdu prvého stupňa vôbec nadobudnúť právoplatnosť; odvolací súd ich však

neuznal. Nie je tiež správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého žalovaný 1/ mohol po

osobnom prevzatí rozsudku zo spisu súdu prvého stupňa podať odvolanie do 15 dní od jeho

prevzatia, nakoľko nešlo o doručenie v súlade so zákonom, a na rozsudku bol už vyznačený

dátum právoplatnosti a vykonateľnosti. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď nájmu bytu, žalovaní

ešte v rámci výpovednej lehoty zaplatili dlžné nájomné a úhrady spojené s jeho užívaním, čím

dôvod výpovede odpadol; súdy im ale neumožnili túto skutočnosť preukázať. Tým, že bez

splnenia zákonom stanovených podmienok konali v ich neprítomnosti, porušili viaceré ich

procesné i ústavné práva, a odňali im možnosť konať pred súdom ( ).

Z týchto dôvodov žiadali dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení, dovolanie podľa prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,

skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolatelia

nenamietali a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia tvrdia, že konanie pred súdmi oboch nižších stupňov je postihnuté vadou

podľa , ku ktorej došlo tým, že súd prvého stupňa napriek nesplneniu

zákonných podmienok pre účinnosť náhradného doručenia prejednal a rozhodol vec v ich

neprítomnosti, a odvolací súd namiesto odstránenia uvedeného pochybenia založil na ňom

svoje (nesprávne) rozhodnutie o odmietnutí odvolania.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom

môže dôjsť tak činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ako aj samotným rozhodnutím.

O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané

( ), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa veta prvá sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na podanie odvolania je deň doručenia rozsudku

súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

z ustanovenia , v znení účinnom do 15. októbra 2008 (ďalej len „

ods. 1, 2 “), podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pri doručovaní písomností súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje

doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená

doručenka, zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak.

Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené,

či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou

súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,

ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného

tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník

konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu

o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste

doručenia v čase doručovania zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa na pojednávaní

konanom 3. apríla 2007 vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalovaných po tom, ako sa

mu vrátili súdne zásielky obsahujúce predvolania pre žalovaných s oznámením, že žalovaní si

ich v odbernej lehote neprevzali (č.l. 22, 24 spisu). Rozsudok doručoval žalovaným poštou.

Podľa doručeniek pripojených k č.l. 26 spisu boli obe rozsudok obsahujúce zásielky prvý raz

žalovaným (neúspešne) doručované 16. apríla 2007, kedy im boli zanechané i oznámenia

pošty o opakovanom doručení zásielok. Opakované doručenie bolo vykonané 17. apríla 2007;

v ten istý deň boli obe zásielky uložené na pošte.

V súvislosti s námietkou žalovaných o nesplnení zákonného predpokladu pre

účinnosť náhradného doručenia, ktorým je ich zdržiavanie sa v mieste doručenia, dovolací

súd poukazuje na to, že úpravou možnosti náhradného doručenia v zmysle

zákonodarca nepochybne sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej

bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy

v konaní alebo dokonca zmariť konanie, a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho

súdneho konania. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie však vychádza

z toho, že adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) v mieste doručenia fakticky

zdržiava a z tohto dôvodu má možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom

doručení prevziať alebo vyzdvihnúť.

Okolnosť, že žalovaní sa v dňoch doručovania súdnych zásielok v mieste doručenia –

na K. X. v B. – skutočne zdržovali, ale doručenky nepotvrdzujú (neosvedčujú), pretože žiaden

takýto údaj na nich uvedený nie je (doručenky neobsahujú predtlač so slovami „hoci sa

v mieste doručenia zdržuje“). Keďže žalovaní zákonné doručenie vyššie uvedených zásielok

súdu prvého stupňa namietali, povinnosťou odvolacieho súdu bolo vykonať na zistenie tejto

okolnosti šetrenie.

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky predpokladá, že účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane

v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení

procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu

ochranu. Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu

bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy

majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne; v záujme zabezpečenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, resp. podmienkam

( v spojení s ). Vzhľadom na jeho

význam v právnom štáte však pre záver o nesplnení týchto podmienok nestačí iba pochybnosť

o ich splnení, naopak, mimo rozumných pochybností musí byť preukázané ich nesplnenie.

Pokiaľ teda všeobecný (odvolací) súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej

procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných

pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok (v tomto prípade

odvolanie) v zákonnej lehote podaný bol (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ).

Ostatnými námietkami dovolateľov týkajúcimi sa vád konania podľa § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ sa dovolací súd vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozsudku

odvolacieho súdu, nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného

i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková