Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/1207/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: USS SK s.r.o., so sídlom Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - Dúbravka, IČO: 52 262 821 proti povinným: 1.) T. N., M.. XX.XX.XXXX, A. U. D. XXXX/XXX, XXX XX U. Q. a 2.) L. S., M.. XX.XX.XXXX, A. U. P. XXXX/X, XXX XX U. Q. o vymoženie 1 121,84 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577 o návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2018 z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 z a m i e t a.

III. Povinný v druhom rade je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania vo výške 95,80 Eur, ktoré sa budú vymáhať na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2018 domáhal od povinných vymoženia sumy 1 121,84 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 16.05.2018, ktorý vydal Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Poverením zo dňa 10.09.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Krasňanová, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 91EX 308/18.

2. Dňa 28.09.2018 povinný v druhom rade osobne doručil na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora vykonaním tejto exekúcie návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.09.2018, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 02.10.2018. Následne dňa 03.12.2018 súdny exekútor predložil doplnenie návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie a dňa 27.12.2018 zaslal tunajšiemu súdu vyjadrenie oprávneného k doplneniu návrhu na zastavenie exekúcie.

3. Povinný v druhom rade navrhuje zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože má za to, že súd, ktorý vydal exekučný titul nebol v pôvodnom súdnom konaní oprávnený vo veci konať. Právomoc vo veci konať odôvodnil rozhodcovský súd s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa pohľadávky - právneho predchodcu účastníka základného konania a s poukazom na rozhodcovskú doložku, ktorú mal žalobca v základnom konaní ako konateľ spoločnosti ZOKA PZ, s.r.o. uzatvoriť. V nadväznosti na stav opísaný v rozhodcovskom konaní povinný v druhom rade dáva do pozornosti v tomto exekučnom konaní skutočnosť, že povinný v druhom rade v rozhodcovskom konaní nielenže

neuzatvoril so žalobcom v pôvodnom konaní, žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ale táto nebola ani súčasťou akéhokoľvek dokumentu, ktorý by tieto dve osoby medzi sebou uzatvorili. Ba čo viac tieto dve osoby neuzatvorili žiadny právny úkon a z tohto dôvodu nemohol medzi nimi ani existovať žiadny právny vzťah a už vonkoncom nie právny vzťah, ktorý zakladal právomoc rozhodcovského súdu konať v konaní . Postavenie štatutára obchodnej spoločnosti nemožno podľa povinného v druhom rade v zmysle právnej teórie a právnej praxe zhodovať s postavením fyzickej osoby, nakoľko štatutár koná za spoločnosť a túto zastupuje navonok, pretože táto nemôže sama konať a naproti tomu fyzická osoba koná sama za seba. Teda konanie rozhodcovského súdu, kedy takéto postavenie uznal za identické a na základe uvedeného uznal svoju právomoc, z ktorej vznikol jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní nemožno považovať za aprobované zákonom. Takmer identická situácia bola riešená exekučným súdom aj v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. , v ktorom súd zamietol návrh oprávnených na vykonanie exekúcie. V súvislosti s konaním súdu, ktorý vydal exekučný titul povinný v druhom rade poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti je pri tomto rozhodcovskom súde uvedená poznámka, že zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť sama o sebe je podľa názoru povinného v druhom rade postačujúca na to, aby exekučný titul, ktorý vydal tento rozhodcovský súd nebol vykonateľný resp. vymáhateľný. Ako dôkaz povinný v druhom rade navrhol pripojiť spis rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má povinný v druhom rade za to, že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s ustanovením , , i) a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) resp. a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti povinný v druhom rade navrhuje, aby konajúci súd zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie povinný v druhom rade pripojil výpis z Ministerstva spravodlivosti o oprávnenom a rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. .

4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 02.10.2018 uviedol nasledovné. Povinný v druhom rade sa vo svojom návrhu dovoláva zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Žiada exekučný súd, aby ten vykonal meritórny prieskum rozhodcovského konania a posudzoval existenciu rozhodcovskej zmluvy. Ani jedna z týchto námietok sa netýka dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku, ktoré môžu viesť k zastaveniu exekúcie oprávneného. Všetko sú to dôvody, ktoré podľa presvedčenia oprávneného mali a mohli povinní uplatniť v základom konaní, ktorým bolo rozhodcovské konanie , alebo v zmysle na kauzálne príslušnom súde. Povinný v druhom rade v rozhodcovskom konaní podal žalobnú odpoveď. Rozhodcovský súd sa so všetkými námietkami povinného v druhom rade podľa názoru oprávneného vysporiadal rozhodcovským uznesením z 10.04.2018. Povinný v druhom rade uvedené rozhodcovské uznesenie nenapadol podľa v zákonom stanovenej lehote na príslušnom súde, a z tohto dôvodu je už otázka právomoci rozhodcovského súdu právoplatne rozsúdenou otázkou. V tejto súvislosti oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na komentár k od Gyárfáša a profesora Števčeka. Od vydania exekučného titulu a od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní podľa oprávneného nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili alebo ovplyvnili exekučný titul oprávneného. Exekučný titul oprávneného je právoplatný a vykonateľný, nebol zrušený a ani nebola odložená jeho vykonateľnosť. Povinný v druhom rade podľa oprávneného nedisponuje žiadnym právoplatným rozhodnutím o zrušení exekučného titulu, a preto neexistuje ani žiaden dôvod podľa - Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie oprávneného. Návrh povinného v druhom rade je márnym uplatňovaním práva s jediným cieľom, skomplikovať oprávnenému jeho exekučné konanie. Povinný v druhom rade neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by exekúcia oprávneného mala byť zastavená. S prihliadnutím na ustanovenia , rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Povinný v druhom rade svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje svojimi subjektívnymi hypotézami, ktorými napáda rozhodcovské konanie , žiada, aby exekučný súd skúmal existenciu rozhodcovskej zmluvy a urobil aj akýsi meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania. To, čo povinný v druhom rade žiada od exekučného súdu, je podľa presvedčenia oprávneného nemožné, nakoľko exekučný súd nemá od 01.01.2015 zrušením bývalého žiadne oprávnenie skúmať právoplatne ukončené nespotrebiteľské rozhodcovské konanie podľa . Nemá právo posudzovať právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný podľa a je takýmto rozhodnutím v plnom rozsahu viazaný podľa . Právoplatný rozhodcovský

rozsudok vydaný podľa je rovnocenný rozsudku všeobecného súdu. Exekučný súd iba vykonáva kontrolu nad núteným výkonom rozhodnutia, nad exekúciou. Exekučnému súdu neprislúcha akýmkoľvek spôsobom zasahovať do exekučného titulu, nakoľko nie je súdom kauzálne príslušným. Rozhodcovské konanie , v ktorom povinný v druhom rade, vystupoval v pozícii žalovaného v druhom rade, bolo nespotrebiteľské rozhodcovské konanie o náhradu škody podľa (ďalej len „“) v situácii, kedy si veriteľ spoločnosti dlžníka (oprávnený) nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka, t. j. spoločnosti ZOKA PZ, s.r.o. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnými vznikla podľa ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Podľa oprávneného jedná sa o vznik rozhodcovskej zmluvy priamo zo zákona. Povinný v druhom rade bol v čase vzniku a splatnosti pohľadávky konateľom spoločnosti ZOKA PZ, s.r.o. Rozhodcovský rozsudok bol podrobne odôvodnený a v súlade so . Spoločnosť ZOKA PZ, s.r.o. bola dňa 23.11.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra. Všetky námietky, ktoré povinný v druhom rade uvádza v exekučnom konaní, mali byť podľa oprávneného uplatnené v rámci rozhodcovského konania, alebo v rámci konania na kauzálne príslušnom súde. Oprávnený v ďalšom texte svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn a . Povinný v druhom rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie podľa oprávneného uvádza zmätočnú hypotézu o akomsi „spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu“. Oprávnený nerozumie týmto zmätočným hypotézam povinného v druhom rade. Rozhodcovské konanie prebehlo pred rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa . Osoba rozhodcu bola priamo určená v rozhodcovskej zmluve podľa . Rozhodcovské konanie bolo nespotrebiteľské rozhodcovské konanie vedené podľa - obchodná arbitráž. Spotrebiteľské rozhodcovské konania sa riadia . Rozhodcovské konanie o náhradu škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka je obchodný spor podľa . Rozhodcovský súd mal podľa presvedčenia oprávneného právomoc takýto spor rozhodovať podľa . Povinný v druhom rade ako bývalý konateľ spoločnosti ZOKA PZ, s.r.o. nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako súčasť právnickej osoby. V rozhodcovskej doložke je priamo uvedené, že táto platí aj na „vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa .“ Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov a okresných súdov, kauzálne príslušného súdu podľa (ďalej len „“) a tunajšieho (exekučného) súdu. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby v tomto exekučnom konaní návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celkom rozsahu, a aby zaviazal povinného v druhom rade na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 47,90 Eur za jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: 1 x 30,71 Eur + režijný paušál za jeden úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 7,98 Eur).

5. Súdny exekútor následne dňa 04.10.2018 predložil návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor sa k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nevyjadril. Rovnako sa poverený súdny exekútor nevyjadril ani k doplneniu návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie.

6. Exekučný súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 21.09.2020 požiadal rozhodcu, ktorý exekučný titul vydal o zaslanie spisu týkajúceho sa rozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. v lehote 30 dní od doručenia predmetnej žiadosti. Rozhodca na žiadosť tunajšieho súdu o súčinnosť žiadnym spôsobom nereagoval.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie

exekúcie zamietne z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

11. Podľa prvej vety , doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

12. Podľa , rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

13. Podľa základných princípov , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Podľa článku XV. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti MaxTax, k.s., rozhodcovská doložka k zmluve: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho vzťahu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa budú riešené (predložené) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Iný výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel RSRD - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment.sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušeného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa Zákona strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT spol. s.r.o., podľa Zákona a . Doručovacia adresa na podanie žaloby je: Suľany 243, 25 Hruboňovo, Slovenská republika.““

15. „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( ) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( ), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska zásada a (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. júna 2013, rovnako aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5. septembra 2018)

16. „S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia) ústavný súd konštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa , resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc súdu v exekučnom konaní.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. mája 2020)

17. „Napadnuté uznesenie okresného súdu vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená s dlžníkom, ktorým je právnická osoba, a nie s fyzickými osobami jej štatutárov. Okresný súd teda posudzoval, či sa rozhodcovským rozsudkom nerozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. ani však v čase rozhodovania okresného súdu neobsahovali ustanovenia, ktoré by umožňovali exekučnému súdu vykonať prieskum rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach v exekučnom konaní z hľadiska rozsahu rozhodcovskej zmluvy. Naopak, s poukazom na rozhodovanie o tom, či má byť zrušený rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci, osobitný zákon zveruje do vecnej príslušnosti osobitne kauzálne príslušných súdov podľa . Tieto súdy sú kompetentné posudzovať okrem iného to, či sa rozhodcovským rozsudkom „rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky“, ako jeden zo zákonných dôvodov zrušenia takéhoto rozhodcovského rozsudku. Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa a oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa , o ktorých je oprávnený a povinný rozhodovať zákonom určený civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd napriek nedostatku svojej príslušnosti a absencie zákonnej opory pre takýto postup skúmal platnosť a rozsah rozhodcovskej zmluvy. Tieto atribúty rozhodcovskej zmluvy sú však zákonnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rozhodnutie o nich je zákonom zverené príslušnému okresnému súdu ( ). Zastavením exekúcie na základe výsledkov takéhoto skúmania okresný súd znemožnil sťažovateľovi (oprávnenému - poznámka exekučného súdu) prístup k exekučnému súdu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. novembra 2020, rovnako aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. decembra 2020)

18. „V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. z 5. septembra 2018, podľa ktorého pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia , ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy () a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Berúc do úvahy dôvody prejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery o vylúčení skúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmavať uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa (analogicky aj podľa - poznámka exekučného súdu).“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. novembra 2020)

19. Exekučný súd preskúmal návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný v druhom rade sa domáha zastavenia tejto exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal nebol oprávnený v danej veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd podľa povinného v druhom rade nesprávne odvodil svoju právomoc s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného a s poukazom na to, že predmetnú rozhodcovskú doložku mal uzavrieť povinný v druhom rade ako konateľ (štatutárny orgán) obchodnej spoločnosti ZOKA PZ, s.r.o.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Exekúcia môže byť zastavená len pri existencií zákonom predvídaných dôvodov

zastavenia exekúcie, ktoré súčasne musia byť v exekučnom konaní riadnym spôsobom preukázané. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Medzi takéto skutočnosti môžu patriť závažné nedostatky konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (napr. nedoručenie exekučného titulu povinnému, ale aj dôvody uvedené v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku - nedostatky spotrebiteľského rozhodcovského konania).

21. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Ak je exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie exekučný súd musí z neho vychádzať. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. , R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť a ani preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na už vyššie citované ustanovenie , podľa ktorého rozhodcovský rozsudok, ktorý už nie je možné podľa preskúmať má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a po uplynutí lehoty na plnenie sa stáva vykonateľným podľa osobitných predpisov. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami, medzi ktoré patrí aj exekučné konanie podľa Exekučného poriadku. Nadobudnutím vykonateľnosti sa rozhodnutie vydané rozhodcovskom konaní stáva spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, tzn. exekučným titulom podľa Exekučného poriadku.

22. Keďže zákonodarca priznal vykonateľným rozhodnutiam vydaným v rozhodcovskom konaní účinky exekučného titulu podľa § 45 Exekučného poriadku, exekučný súd musí k vykonateľnému rozhodcovskému rozhodnutiu ako exekučnému titulu podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pristupovať rovnako ako k ostatným exekučným titulom uvedeným v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku. Obmedzenia však možno nájsť len v prípade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskej arbitráži (napr. zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodov týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku). Avšak pre nespotrebiteľskú arbitráž takéto obmedzenia v rámci exekučného konania v zmysle ustanovení Exekučného poriadku neexistujú. Je tomu tak z dôvodu ochrany „slabšej“ strany spotrebiteľského právneho vzťahu. Preto exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený (a to ani na námietku) preskúmavať existenciu resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor v arbitrážnom konaní ako ani iným spôsobom preskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku, týkajúceho sa nespotrebiteľského právneho vzťahu.

23. Pokiaľ povinný chce namietať neexistenciu resp. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu resp. rozhodcu konať a rozhodnúť v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, mal povinný využiť procesné prostriedky arbitráže (napr. námietka existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy podľa , podanie návrhu - žaloby o rozhodnutie o tejto námietke na súd podľa , podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ) a nie domáhať sa zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Týmto sa prejavuje zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) ako aj zásada (princíp) procesnej zodpovednosti za včasné uplatňovanie účinných (procesných) prostriedkov ochrany a obrany, ktoré právny poriadok resp. príslušný procesný predpis (poriadok) priznáva účastníkom konania.

24. Pokiaľ by exekučný súd v priebehu exekučného konania pristúpil k posúdeniu existencie resp. platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky), ako nevyhnutnej podmienky (conditio sine qua non) rozhodcovského konania, exekučný súd by prekročil svoje oprávnenie v zmysle Exekučného

poriadku a súčasne by aj zasiahol do vecnej príslušnosti kauzálne príslušného súdu na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. novembra 2020, rovnako aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. decembra 2020). neumožňuje exekučnému súdu v rámci exekučného konania preskúmavať nespotrebiteľské rozhodcovské konanie ako aj existenciu resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskej arbitráži. Túto právomoc má okrem samotného rozhodcovského súdu aj civilný súd kauzálne príslušný podľa (tzn. civilný súd príslušný na konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ). Z uvedeného dôvodu v exekučnom konaní je potrebné uprednostniť finalitu (konečnosť a zásadnú nezmeniteľnosť) právoplatného rozhodcovského rozsudku vytvárajúcu aj prekážku už rozhodnutej veci - res iudicata. Vyššie uvedené závery sa rovnako uplatnia aj pre prípad posudzovania či sa rozhodcovská zmluva (doložka) vzťahuje aj na zodpovednosť štatutárneho orgánu (konateľa) spoločnosti s ručením obmedzeným podľa (analogická aplikácia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. novembra 2020).

25. Exekučný súd majúc pri rozhodovaní tejto exekučnej veci na zreteli zachovanie právnej istoty spočívajúcej v tom, že skutkovo a právne obdobné veci majú byť rozhodnuté obdobne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, aplikoval vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí a konštatuje, že nie je oprávnený v rámci exekučného konania preskúmavať existenciu resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) v nespotrebiteľských právnych vzťahoch. Preto nevyužitie procesného postupu podľa umožňujúceho namietať existenciu resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania (v exekučnom konaní v postavení povinného subjektu).

26. Povinný v druhom rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. , v ktorom súd zamietol návrh oprávnených na vykonanie exekúcie. Právne východiská, z ktorých vychádzali rozhodnutia vydané v predmetnom konaní sú už súčasnou vyššie spomenutou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky prekonané a exekučnému súdu nezostalo nič iné, len aplikovať aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky ako jednej z najvyšších súdnych autorít.

27. Povinný v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na to, že pri rozhodcovskom súde Royal Development je uvedená poznámka, že zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa . Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného založila právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha a nie rozhodcovského súdu Royal Development. Je nepochybné, že exekučný titul vydal rozhodca Ing. Miloš Valach ako ad hoc rozhodca a nie ako rozhodca rozhodcovského súdu Royal Development. V zmysle aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy nespotrebiteľského rozhodcovského konania (nespotrebiteľskej arbitráže) je oprávnený konať a rozhodovať v nespotrebiteľskej arbitráži aj rozhodca, na ktorom sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú. Zo Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného je zrejmé, že strany sa dohodli na konkrétnom rozhodcovi podľa . Pričom rozhodca musí spĺňať všetky podmienky vzťahujúce sa na rozhodcu v zmysle ustanovení a nasl. . Exekučný súd nemá vedomosť o tom, že by fyzická osoba Ing. Miloš Valach nespĺňala podmienky pre rozhodcu podľa a má za preukázané, že osoba rozhodcu je priamo určená rozhodcovskou doložkou podľa čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného a ktorá založila právomoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha prejednať a rozhodnúť spor, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Keďže exekučný titul bol vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom a nie rozhodcovským súdom Royal Development, ani na táto argumentácia povinného v druhom rade týkajúca sa rozhodcovského súdu Royal Development nemôže byť dôvodom zastavenia tejto exekúcie.

28. Exekučný súd v tejto súvislosti si dovolí poukázať aj na to, že podľa vyjadrenia oprávneného povinný v druhom rade podal žalobnú odpoveď a o všetkých námietkach povinného v druhom rade malo byť rozhodnuté rozhodcovským uznesením zo dňa 10.04.2018. Pravdivosť tohto

tvrdenia oprávneného chcel exekučný súd overiť vyžiadaním si rozhodcovského spisu týkajúceho sa konania vedeného pod sp. zn. , na vydanie ktorého bol vyžiadaný rozhodca, ktorý exekučný titul vydal. V lehote určenej súdom nebola exekučnému súdu poskytnutá žiadna súčinnosť. Súčasne aj povinný v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol vykonanie dôkazu a to predloženie rozhodcovského spisu, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu. Z obsahu odôvodenia exekučného titulu vyplýva, že povinný v druhom rade dňa 28.03.2018 podal v predmetnom rozhodcovskom konaní žalobnú odpoveď. Aj napriek tomu, že exekučnému súdu nebol predložený spis, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, exekučný súd musí opätovne v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky skonštatovať nemožnosť preskúmavať v exekučnom konaní existenciu resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) v nespotrebiteľských právnych vzťahoch.

29. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2018 neuviedol žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie a ani exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia podľa Exekučného poriadku zastavená. Preto exekučný súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2018 ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

30. Povinný v druhom rade následne dňa 30.11.2018 osobne doručil na exekútorský úrad súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie aj doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa povinného v druhom rade exekučný titul bol vydaný v prospech oprávneného a to spoločnosti CRN4, s.r.o. a nie v prospech spoločnosti USS SK s.r.o. ako sa uvádza v upovedomení o začatí exekúcie. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je podľa povinného v druhom rade zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané v prospech oprávnenej osoby uvedenej v exekučnom titule a z tohto dôvodu má povinný v druhom rade za to, že ani exekútor nie je oprávnený viesť exekúciu v prospech inej oprávnenej osoby ako tá, ktorej toto právo náleží v zmysle exekučného titulu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti ak aj na skutočnosti uvedené v prechádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie povinný v druhom rade navrhuje, aby konajúci súd zastavil exekúciu vedenú u súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej pod č.k. 91EX 308/18 v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. K doplneniu návrhu na zastavenie exekúcie povinný v druhom rade pripojil ako prílohu rozhodcovský rozsudok zo dňa 16.05.2018.

31. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k doplneniu návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 18.12.2018. Oprávnený považuje novú hypotézu - námietku povinného v druhom rade uvedenú v jeho doplnení návrhu na zastavenie exekúcie za pokračovanie negatívnych tvrdení povinného v druhom rade s cieľom skomplikovať exekúciu oprávneného. Oprávnený je nepochybne aktívne legitimovaný v tejto exekúcii ako postupník exekvovanej pohľadávky. U povinného v druhom rade prišlo k nepochopeniu aplikácie a . Pôvodný veriteľ - žalobca v rozhodcovskom konaní sp. zn. spoločnosť CRN4 s.r.o. postúpila svoju judikovanú pohľadávku na nového veriteľa spoločnosť USS SK s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2018. Uvedená zmluva je súčasťou exekučného spisu. Oprávnený - spoločnosť USS SK s.r.o. má podľa presvedčenia oprávneného nepochybnú aktívnu legitimáciu v tomto exekučnom konaní. Takáto námietka legitimácie oprávneného zo strany povinného v druhom rade je preto irelevantná. Povinný v druhom rade je dlžníkom oprávneného a z pohľadu svojho postavenia nemá žiadne právo akokoľvek komentovať postupovanie jeho záväzku. Jediná povinnosť povinného v druhom rad je podľa názoru oprávneného svoj dlh zaplatiť aktuálnemu veriteľovi. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 82/2005-104 zo dňa 28.11.2007. Pôvodný veriteľ - spoločnosť CRN4 s.r.o. svoju pohľadávku postúpila na nového veriteľa - spoločnosť USS SK s.r.o. v súlade s Exekučného poriadku. Oprávnený využíva tiež možnosť na doplnenie svojho vyjadrenia k pôvodnému - predošlému návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie. U povinného v druhom rade sa podľa oprávneného jedná o zásadnú nesprávnu aplikáciu procesných a zákonných podmienok a následkov, ktoré vznikajú pri nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom podľa . Povinný v druhom rade nerozlišuje nespotrebiteľské rozhodcovské konanie so spotrebiteľskou arbitrážou vedenou podľa . Pri nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom podľa exekučný súd nemá nijako preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, ani skúmať právomoc rozhodcovského súdu, ani priebeh rozhodcovského konania a je takýmto rozhodnutím v

celom rozsahu viazaný, akoby sa jednalo o rozhodnutie všeobecného súdu. Námietky povinného v druhom rade resp. odôvodnenie jeho návrhu na zastavenie exekúcie sú preto podľa oprávneného irelevantné a nemajú oporu v a Exekučnom poriadku. Exekučný súd od 01.01.2015 zrušením bývalého ustanovenia nie je oprávnený akokoľvek preskúmavať exekučný titul rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci. Následne oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na niektoré časti komentára k od prof. Števčeka týkajúce sa prieskumu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní, tichom (tacitnom) uzavretí rozhodcovskej zmluvy, rozsahu rozhodcovskej zmluvy a následkov nepodania návrhu na súd podľa . Povinný v druhom rade v rozhodcovskom konaní podal žalobnú odpoveď. Rozhodcovský súd sa so všetkými námietkami povinného v druhom rade vysporiadal rozhodcovským uznesením sp. zn. zo dňa 10.04.2018. Povinný v druhom rade uvedené rozhodcovské uznesenie nenapadol podľa v zákonom stanovej lehote na príslušnom súde, a z tohto dôvodu je už otázka právomoci rozhodcovského súdu podľa oprávneného právoplatne rozsúdenou otázkou. Oprávnený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Oprávnený poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré pojednávalo o podobnej situácii s problémom povoľovania exekúcie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci voči konateľovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa . V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -54 z 05.09.2018 je nesporne uvedené, že rozhodcovský súd má právo konať a rozhodovať voči konateľovi spoločnosti dlžníka podľa a takýto rozhodcovský rozsudok je nesporný exekučný titul a exekučný súd nemá právo brániť v jeho exekúcii. Jediná forma obrany povinného - v rozhodcovskom konaní žalovaného je podanie žaloby na príslušný súd. Exekučnému súdu neprislúcha suplovať kauzálne príslušný súd a ani na to nemá podľa oprávneného zákonné právo. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze opätovne potvrdil platnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ECdo 7/2013, s ktorým sa Ústavný súd Slovenskej republiky plne stotožnil. Exekučný titul oprávneného - rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 16.05.2018 je riadnym exekučným titulom a podľa oprávneného neexistoval a neexistuje žiaden zákonom predpokladaný dôvod tento fakt spochybňovať. Rozhodcovské konanie sp. zn. prebehlo plne v súlade s procesnými postupmi uvedenými v s primeraným použitím procesných postupov uvedených v . Pri rozhodcovskom konaní nebol porušený žiaden zákon ani v súčasnosti platné procesné postupy v podobnej veci. Exekučný titul oprávneného nie je zrušený a nie je ani odložená jeho vykonateľnosť. Exekučný súd nemá žiadne právo preskúmavať nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok po meritórnej stránke ani posudzovať existenciu právomoci rozhodcovského súdu resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na ustanovenia a a Exekučného poriadku. Exekučný titul oprávneného je nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný v súlade so , ktorý má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Zákonodarca akékoľvek preskúmavanie nespotrebiteľského rozhodcovského konania exekučným súdom zrušil a to zrušením bývalého ustanovenia , ktorý platil iba do 31.12.2014. Preskúmať nespotrebiteľské rozhodcovské konanie môžu iba tri zákonné kauzálne príslušné súdy. Exekučný súd nie je súdom zákonným na preskúmavanie nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia. Nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovské uznesenie, má rovnaké účinky ako rozhodnutie všeobecného súdu a je bez akýchkoľvek podmienok exekučným titulom. V Exekučnom poriadku ani v nie je nikde od 01.01.2015 uvedené akékoľvek oprávnenie a tobôž nie povinnosť exekučného súdu preskúmať nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie. Takýto procesný postup zo strany exekučného súdu zákonodarca ani nepredpokladá. Od 01.04.2017 platí novela Exekučného poriadku, ktorá detailne stanovuje, že exekučný súd preskúmava iba spotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia. Exekučný súd nie je súdom zákonným a jeho sudcovia nie sú zákonní sudcovia na preskúmavanie iných rozhodcovských rozhodnutí. Pokiaľ by zákonodarca mal v tomto iný názor, tak by nemohol obmedziť právo účastníka exekučného konania na revíziu rozhodnutia prvostupňového exekučného súdu (toto by sa pri inom výklade priečilo priamo textu ). Uvedené platí aj na aplikáciu a výklad v znení novely platnej od 01.01.2015. Zákonodarca prijal pre slovenský právny systém ako základ nespotrebiteľského rozhodcovského konania text Modelového zákona EU UNCITRAL a princíp procesnej aplikácie podľa nemeckého systému nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Takýto systém od 01.01.2015 platí aj na Slovensku. Rozhodcovská zmluva môže vzniknúť aj odkazom na akýkoľvek dokument, kde je rozhodcovská zmluva obsiahnutá. Rozhodcovská zmluva sa môže platne uzatvoriť aj vo vzájomne vymenenej korešpondencii, ale tiež aj SMS správou alebo hlasovou správou. Rozhodcovská zmluva môže platne vzniknúť dokonca aj procesným - tacitným spôsobom a to nepodaním námietky právomoci rozhodcovského súdu. Môže preto vzniknúť aj mlčaním resp. opomenutím zákonnej povinnosti. Aj v

nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa vyžaduje princíp uvedený v , že čo nie je namietnuté to sa považuje za preukázané resp. procesný princíp, že právo patrí bdelým. Rozhodcovská právomoc je ustálená vtedy, ak nie je pozitívne rozhodcovské uznesenie o právomoci napadnuté v zákonnej lehote na príslušnom súde. Rozhodcovská zmluva - právomoc rozhodcovského súdu môže vzniknúť aj medzi nestrannými subjektmi, ako iná zmena v osobe dlžníka, alebo veriteľa vo vzťahu na ktorý platí rozhodcovská zmluva. Takýto účastníci pristupujú ako účastníci do rozhodcovského konania iba vznikom procesnej situácie. Právomoc rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným vzniká množstvom rôznych spôsobov, vrátane jej vzniku podľa procesnej situácie v samotnom rozhodcovskom konaní. Takto je to v od 01.01.2015 ustanovené a je potrebné túto zákonnú normu plne rešpektovať a akceptovať tak, ako je zákonodarca schválil a vysvetlil v dôvodovej správe. Nespotrebiteľskému rozhodcovskému rozsudku zákonodarca ustanovil rovnakú vážnosť a hodnotu, akoby sa jednalo o rozsudok všeobecného súdu. V ďalšom texte oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na uznesenia tunajšieho (exekučného) súdu a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Rozhodcovský súd od 01.01.2015 podľa novely má právo podľa uvedeného zákona konať a rozhodovať voči štatutárnym orgánom spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa , alebo v situácii, kedy si veriteľ nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Rozhodcovská zmluva v takomto prípade vzniká podľa ako iná zmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Na štatutára spoločnosti dlžníka sa vzťahuje pôvodná rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou veriteľa a spoločnosťou dlžníka, v ktorej bol povinný konateľom. Nevyžaduje sa aby povinný ako štatutár k tejto rozhodcovskej zmluve osobne pristúpil, alebo ju musel podpísať. Ide v tomto prípade o všeobecnú zodpovednosť štatutára za škody, ktoré vznikli z dôvodu, že on nekonal v mene spoločnosti dlžníka s odbornou starostlivosťou. Takéto rozhodcovské konanie je obchodným sporom. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby v tomto konaní návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu, a aby zaviazal povinného v druhom rade na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 47,90 Eur za jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: 1 x 30,71 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur = 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 7,98 Eur).

32. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

33. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

34. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

35. Exekučný súd po preskúmaní podania povinného v druhom rade označeného ako „Doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku“ podľa jeho obsahu v zmysle ustanovenia konštatuje, že ide o v poradí ďalší návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie, pretože povinný v druhom rade v ňom uviedol nový dôvod zastavenia exekúcie, ktorý vo svojom predchádzajúcom (prvom) návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol vôbec. Inými slovami povinný v druhom rade svojim podaním nedoplnil svoj pôvodný návrh na zastavenie exekúcie, ale podal nový návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý v pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol vôbec.

36. Povinný v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie s výnimkou skutočností, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť (§ 61k ods. 3 druhá a tretia veta Exekučného poriadku). Povinný v druhom rade vo svojom (doplnení) návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 namieta to, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nebol vydaný v prospech oprávneného a preto by mala byť táto exekúcia podľa povinného v druhom rade zastavená.

37. Dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v tom, že exekučný titul bol vydaný v prospech iného subjektu (osoby) ako je oprávnený subjekt v tejto exekúcii nepochybne existoval už v čase začatia tohto exekučného konania (podania návrhu na vykonanie exekúcie) a teda nemohol nastať po podaní predchádzajúceho (prvého) návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie a súčasne nejde ani o skutočnosť, ktorú povinný v druhom rade bez vlastnej viny nemohol v tomto exekučnom konaní uplatniť skôr. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v druhom rade vo svojom (ďalšom) návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 neuviedol ako dôvody zastavenia exekúcie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho (prvého) návrhu na zastavenie exekúcie a súčasne nepreukázal resp. neosvedčil, že tieto skutočnosti (dôvody zastavenia exekúcie) nemohol bez vlastnej viny uplatniť v tomto exekučnom konaní skôr.

38. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že povinný v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 neuviedol dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a zároveň že ide o skutočnosti, ktoré povinný v druhom rade bez vlastnej viny nemohol uplatniť v exekučnom konaní skôr. Z uvedeného dôvodu exekučný súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 považuje za nedôvodný. Preto súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018 ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

39. Nad rámec vyššie uvedeného exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky z exekučného titulu z právneho predchodcu oprávneného (CRN4 s.r.o.) na oprávneného bolo osvedčené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.07.2018, ktorá bola prílohou návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a je súčasťou exekučného spisu. K postúpeniu pohľadávky došlo po vydaní exekučného titulu, oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie osvedčil nadobudnutie pohľadávky z exekučného titulu postúpením po vydaní exekučného titulu podľa § 36 Exekučného poriadku, exekučný súd na postúpenie pohľadávky prihliadol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku) a v priebehu tohto exekučného konania nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by mala za následok preukázanie, že oprávnený subjekt nie je (hmotnoprávnym) nositeľom práva (pohľadávky) z exekučného titulu (aktívne exekučne legitimovaný v tomto exekučnom konaní). Z vyššie uvedeného je nepochybné, že táto exekúcia nemôže byť zastavená ani z dôvodu zastavenia exekúcie uvedeného povinným v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2018.

40. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

41. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

43. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)

44. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 02.10.2018 žiadal exekučný súd, aby zaviazal povinného v druhom rade na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 47,90 Eur za jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: 1 x 30,71 Eur + režijný paušál za jeden úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 7,98 Eur). Aj vo vyjadrení

oprávneného k doplneniu návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2018 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal exekučný súd, aby zaviazal povinného v druhom rade na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 47,90 Eur za jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: 1 x 30,71 Eur + režijný paušál za jeden úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 7,98 Eur)

45. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrhy povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2018 a 30.11.2018 zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o týchto návrhoch povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhmi povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie z dní 28.09.2018 a 30.11.2018 vrátane určenia jej výšky.

46. Súd po preskúmaní trov exekučného konania uplatnených oprávneným v súvislosti s návrhmi povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zistil ich súlad s Exekučným poriadkom. Na základe vyššie uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania v sume vo výške 95,80 Eur, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.

47. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý bude obsahovať sumu vo 95,80 Eur ako náhradu trov exekúcie oprávneného, na úhradu ktorých exekučný súd zaviazal povinného v druhom rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.