Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-56-2020.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudcom Mgr. Petrom Pravdom, v právnej veci žalobcu: D. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XXXX/X, H. R. N., zast.: Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 800 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 800 Eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril viacero zmlúv o spotrebiteľskom úvere: a) Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 80,37 Eur, predpokladanou RPMN 70,01%, úrokovou sadzbou 70,01% a celkovou čiastkou vo výške 3.375,54 Eur, b) Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 80,37 Eur, predpokladanou RPMN 70,01%, úrokovou sadzbou 70,01% a celkovou čiastkou vo výške 3.375,54 Eur, c) Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.170 Eur so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 62,69 Eur, predpokladanou RPMN 70,02%, úrokovou sadzbou 70,02% a celkovou čiastkou vo výške 2.632,98 Eur.
3. Nakoľko uvedené zmluvy boli bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitosti, žalobou sa na tunajšom súde domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.376,46 Eur s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C/441/2015 zo dňa 16.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23CoCsp/6/2020-234 zo dňa 29.06.2020 tak, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.
4. V rámci predmetných zmluvu súd konštatoval absenciu údaja o konečnej splatnosti úveru, absenciu predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a nesprávnosť údaja o výške poskytnutého úveru. Predmet konania predstavoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
vzniknutého preplatením poskytnutej istiny. Žalobca ďalej poukázal na výšku zmluvného úroku a to 70%, ktorého dojednanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný siahol na majetok žalobcu aj prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý zabezpečovací inštitút je v spotrebiteľských vzťahoch považovaný za neprijateľný.
5. Žalobca má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keď a) došlo k porušeniu povinnosti veriteľom uloženej mu zákonom č. 129/2010 Z. z. v spojení s Občianskym zákonníkom ako aj zákonom č. 250/2007 Z. z. (uvedenie pravdivých náležitostí úveru a zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi), b) spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie povinností a c) existuje príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia zákon nevyžaduje. Žalobca súčasne poukázal na rozhodovaciu prax súdov.
6. K výške primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 Eur žalobca uviedol, že odplata za poskytovanie úveru formálne predstavovala 5.214,06 Eur, v ktorej časti boli zároveň ohrozené majetkové práva žalobcu. Žalobca na úvery celkom zaplatil 9.281,79 Eur, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn 19C/441/2015 si uplatnil 3.376,46 Eur, ktorú sumu žalovaný odmietol dobrovoľne vydať, napriek tomu, že si bol vzniku bezdôvodného obohatenia vedomí, čím sa nesnažil vzniknutý stav reparovať. Preto sumu 800 Eur považuje za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany práv na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.
7. Súd vo veci dňa 26.08.2020 rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č.k. 13Csp/56/2020-29, proti ktorému podal žalovaný odpor, preto súd uznesením č.k. 13Csp/56/2020-48 zo dňa 21.09.2020 platobný rozkaz zrušil.
8. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 22.06.2020 namietal nedostatok riadneho a platného zastúpenia, nakoľko plná moc nie je udelená na uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie, namietal absenciu tvrdených skutočností odôvodňujúcich sumu 800 Eur. Tvrdenie, že je primeraná považuje za nedostatočné. Vyjadril názor, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutný vznik ujmy, a aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma skutočná. Samotný záver, že žalovaný porušil pravá spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy, nie je záverom o skutočnej existencii takejto ujmy. Žalobu žiadal zamietnuť.
9. Žalobca v rámci repliky zhrnul svoje tvrdenia uvádzané v žalobe, doplnil, že bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu v celom rozsahu vo všetkých veciach týkajúcich sa Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, preto sa plnomocenstvo týka každej veci súvisiacej s predmetnými zmluvami.
10. V duplike žalovaný uviedol, že ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ, ktoré porušenie musí byť konštatované vo výroku rozhodnutia súdu, čo v predmetnom prípade splnené nebolo.
11. Žalobca ako dôkazy predložil: uznesenie tunajšieho súdu č.k. 19C/441/2015-96 zo dňa 08.06.2017, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 19C/441/2015-192 zo dňa 16.09.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoCsp/6/2020-234 zo dňa 29.06.2020.
12. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení dôkazy súdu nepredložil, ani nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
13. Súd vykonal dokazovanie podaniami sporových strán, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, ako i oboznámením sa ostatným
obsahom spisového materiálu, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav:
14. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19C/441/2015-192 zo dňa 16.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoCsp/6/2020-234 zo dňa 29.06.2020 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.376,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.376,46 Eur od 15.06.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v plnom rozsahu, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď súd Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným posúdil za bezúročné a bez poplatkov.
15. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
16. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie svojich práv (o úspešnom uplatnení práva na súde je možné hovoriť vtedy, ak žalobe spotrebiteľa súd vyhovel a nie ako tvrdí žalovaný, že je potrebné vo výroku rozhodnutia konštatovať porušenie práva spotrebiteľa), konkrétne nárok z bezdôvodného obohatenia, keď jeho žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku priznanému rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19C/441/2015-192 zo dňa 16.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoCsp/6/2020-234 zo dňa 29.06.2020, v celom rozsahu vyhovel. Splnil tak predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ust. § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.
17. V danom prípade žalovaný porušil svoje povinnosti dodávateľa v zmysle ZoSÚ tým, že zmluvy ním pripravené neobsahovali zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v rozpore so zákonom, používal nekalé obchodné praktiky a neplatné zmluvné podmienky, žalovaný na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv vymohol od žalobcu nemalú sumu 3.376,46 Eur nad rámec jeho zákonnej povinnosti
18. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je dané žiadnym konkrétnym postupom ako napríklad určenie výšky škody na zdraví. Závisí od úvahy súdu, akú sumu považuje v tom-ktorom prípade za primeranú s ohľadom na všetky okolnosti. Na posúdenie výšky finančného zadosťučinenia má vplyv rozsah zásahu do práv žalobcu, keď na jeho strane v súvislosti s konaním žalovaného vznikli nepriaznivé ekonomické dôsledky, keď výška bezdôvodného obohatenia mala negatívny dopad na jeho ekonomickú situáciu a zabezpečovanie životných potrieb rodiny, nepochybne vyvolala u neho stresovú situáciu, psychické vypätie, stav neistoty a obavy z budúcnosti. Obzvlášť, keď žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu.
19. Prihliadnuc na preventívnu funkciu tohto inštitútu, keď výška priznaného nároku má dodávateľa odradiť od nekalého konania, zastáva súd názor, že výška primeraného finančného zadosťučinenia uplatňovaná spotrebiteľmi a priznávaná súdmi túto funkciu nenapĺňa, keď dodávatelia nároky spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia neuspokojujú z vlastnej iniciatívy, resp. na základe výzvy a spotrebitelia sú nútení sa so svojimi nárokmi obracať na súdy. Žalovaný ani netvrdil a ani nepreukázal záujem protiprávny stav usporiadať prípadne inak sanovať. Nakoľko je súdu z vlastnej činnosti známe, že dodávatelia si voči spotrebiteľom aj naďalej uplatňujú (a to napriek absencii zákonných náležitostí v spotrebiteľských zmluvách) zmluvné úroky a poplatky, možno uzavrieť, že výška
nárokov spotrebiteľov priznávaných súdmi na základe ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je dostatočná, keďže si neplní svoju preventívnu funkciu.
20. Je potrebné zohľadniť vyššie popísanú ujmu na strane žalobcu, ktorý musel pristúpiť k niekoľkoročnému súdnemu vymáhaniu svojej pohľadávky, trpel psychickým napätím a stresom, malo to nepriaznivý dopad na jeho finančnú situáciu a obstarávanie potrieb jeho rodiny, ktorú skutočnosť ani nie je potrebné iným spôsobom dokazovať. Po zhodnotení všetkých popísaných okolností dospel súd k záveru, že suma 800 Eur je primeraným finančným zadosťučinením pre žalobcu.
21. K námietke nedostatku riadneho a platného zastúpenia, nakoľko plná moc nie je udelená na uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie súd udáva, že plnomocenstvo bolo udelené na všetky veci týkajúce sa Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia jednoznačne súvisí vyššie uvedenými zmluvami, nakoľko práve v súvislosti s nimi sa žalobca úspešne domohol porušenia práva alebo povinnosti, ktoré je predpokladom na priznanie nároku podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Námietku žalovaného preto súd nepovažoval za dôvodnú.
22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aktuálne stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
23. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať.
29. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie podané žalobcom by nebolo právne účinné, nakoľko žalobca sa odvolania
výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.