Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-111-2017.pdf
PDF · 141.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcov: v 1. rade Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G. a v 2. rade I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, G., zast.: AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlučínska 1, Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. 4. apríla č. XX, S., zast.: JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 3.382,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016 p o t v r d z u j e.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016 vo veci o zaplatenie 3.382,99 € s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobcovi (právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade) priznal nárok na zaplatenie 821 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 25.01.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a v časti úroku z omeškanie 9,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 20.08.2008 o 25.01.2012 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 40,94%.
2. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 3.382,99 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.08.2008 do zaplatenia a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že v roku 2007 so žalovanou uzavrel ústnu zmluvu o právnom zastúpení v konaní na Okresnom súde v Malackách sp. zn. 4C/2/2003 o ochranu osobnosti. Žalobca v tomto konaní vykonal v rámci zastupovania právne úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia v cene 22.650,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007, ktoré bolo odročené v sume 1/4 ceny úkonu t. j. 5.662,- Sk a účasť na pojednávaniach dňa 11.09.2007, 23.10.2007 a 13.11.2007. Žalobca si uplatnil aj režijný paušál v sume po á 178,- Sk za 5 úkonov právnej pomoci a cestovné za 4 cesty z Bratislavy do Malaciek a späť v sume 2.382,- Sk. Celkom si uplatnil sumu 101.916,- Sk t. j. 3.382,99 Eur. Uviedol, že v konaní si uplatňuje náhradu trov konania, ktoré boli priznané žalovanej, ktorá bola v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 2/2003 úspešná. Na základe rozsudku bola neúspešná strana v tomto konaní zaviazaná zaplatiť žalovanej trovy konania v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi. Uvedené ustanovenie O.s.p. však neznamená, že predmetné trovy konania aj advokátovi patria. Aj napriek ustanoveniu § 149 ods. 1 O.s.p., trovy konania sa vždy prisudzujú účastníkovi konania a to aj v prípade, že je zastúpený
advokátom. Nie je teda možné priznať náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka konania. Predmetné ustanovenie O.s.p. iba určuje miesto plnenia trov priznaných účastníkovi konania, ktoré je určené adresou advokáta alebo označením banky a čísla účtu advokáta, ktorý zastupoval účastníka konania. Na to, aby si advokát mohol trovy ponechať a nevyplatiť ich účastníkovi konania je nevyhnutná osobitná dohoda, uzavretá medzi advokátom a klientom, ako účastníkom konania, na základe ktorej môže advokát disponovať a ponechať si trovy konania priznané súdom. Vzhľadom k tomu, že nárok na vyplatenie priznanej čiastky patrí účastníkovi konania, nie je advokát ani oprávnený sám vo vlastnom mene podal návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nezaplatí trovy dobrovoľne (viď. uznesenia NS SR publikované v zbierke rozhodnutí pod číslom R 33/2005, Cdo 205/2009). Žalobca sa svojej odmeny nevzdal, pričom vyzval žalovanú, aby mu riadne odmenu advokáta, vyčíslenú v zmysle vyhlášky, zaplatila. Je irelevantné, či žalovaná mala trovy konania zaplatené alebo nie. Priznané trovy konania totiž predstavujú pohľadávku klienta voči povinnej strane, ktorej uplatnenie môže byť realizované jedine žalovanou.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že na rozdiel od uplatnenej sumy v žalobe, žalobca žalovanej zaslal vyčíslenie trov právneho zastúpenia o 2.106,95 Eur viac a to v sume 5.489,94 Eur. Keďže žalovanej bola rozsudkom Okresného súdu v Malackách priznaná náhrada trov konania vo výške 3.382,99 Eur, nesúhlasila s úhradou vyúčtovaných trov právneho zastúpenia, ktoré jej zaslal žalobca. Následne jej už novú faktúru za právne služby nezaslal. Z toho dôvodu nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania, keďže nevie, na základe akej skutočnosti si ich žalobca uplatňuje. Z toho dôvodu mala a za to, že žaloba je podaná predčasne a neopodstatnene. Ďalej uviedla, že v rámci konania 4C/2/2003 ju zastupovali dvaja právny zástupcovia a to O. a žalobca. S O. sa žalovaná ohľadne trov konania vyporiadala. Žalobca si však v konaní uplatnil náhradu odmeny za oboch advokátov. Podľa príjmového dokladu, žalovaná poskytla žalobcovi v rámci jeho zastupovania zálohu v sume 45.000,- Sk dňa 1.6.2007. Na základe toho mal žalobca po ukončení konania 4C/2/2003 odovzdať žalovanej spis a vykonať vyúčtovanie trov konania t.j. vyčísliť svoju odmenu za zastupovanie, od ktorej mal odpočítať poskytnutú zálohu. Až takto vyčíslenú odmenu by mohla žalovaná žalobcovi zaplatiť. Podľa vyčíslenia odmeny žalobcom, ktoré urobil listom zo dňa 19.8.2009 - ide o vyčíslenie úkonov, ktorých sa žalobca nezúčastnil, pričom právne úkony pod bodom 1 - 6 vykonal Dr. I. a napr. úkon pod bodom 8 - účasť na pojednávaní dňa 10.7.2007 je nesprávne účtovaný, keďže toto pojednávanie sa nekonalo. V rámci tohto vyúčtovania nie je odpočítaná záloha 45.000,- Sk. Z týchto dôvodov so žalobou žalobcu nesúhlasila. Uviedla, že žalobca podal návrh na výkon exekúcie právoplatného rozsudku v konaní 5C/408/2008 (4C/2/03), v ktorom konaní žalobca zastupoval žalovanú na základe plnej moci. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný nemal žiaden majetok.
4. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral viackrát späť žalobu, najprv v časti o 602,01 Eur a v časti úroku z omeškania 9,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 20.08.2008 do 25.01.20123 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Neskôr predložil špecifikáciu v rámci ktorej žiadal zaplatenie sumy 1.165,01 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 20.08.2008 do zaplatenia a vo zvyšku žiadal konanie zastaviť.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 5C/408/2008-220 zo dňa 13.11.2007 zaviazal spoločnosť VOX POPULI, s. r. o. ako žalovaného zaplatiť žalovanej (v danom konaní ako žalobkyňa) sumu 1.500.000,- Sk ako nemajetkovú ujmu. Žalovanú spoločnosť zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania 252.000,- Sk za zaplatený súdny poplatok a sumu 128.780,- Sk trovy právneho zastúpenia. Ako advokát žalovanú v spore zastupoval žalobca a ďalší advokát - JUDr. I. . Priznané trovy konania predstavovali podľa odôvodnenia rozsudku odmenu advokáta za 9 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vypracovanie návrhu, 3. úprava žalobného petitu. 4. účasť na pojednávaní dňa 27.1.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa 07.06.2004 - odročené, 6. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007 - odročené, 7. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2007, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 a 9. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007, spolu v sume 123.824,- Sk s režijným paušálom 1.396,- Sk a cestovné za 6 ciest na pojednávania z Bratislavy a späť v celkovej sume 3.560,- Sk. Pri úkonoch 1. až 3. bola tarifná odmena stanovená v sume 7.300,- Sk s režijným paušálom 128,- Sk za každý úkon. Pri úkone 4. bola tarifná odmena stanovená na sumu 22.650,- Sk s režijným paušálom 150,- Sk, za právny úkon 5. bola stanovená cena úkonu ako 1 zo sumy 22.650,- Sk s režijným paušálom 150,- Sk t. j. v sume 5.662,- Sk, za právny úkon 6. bola stanovená cena úkonu ako 1 zo sumy 22.650,- Sk s režijným paušálom 178,- Sk t. j. v sume 5.662,- Sk, za právne úkony 7. až 9. bola stanovená tarifná odmena v sume 22.650,- Sk za každý úkon s režijným
paušálom 178,- Sk za každý úkon. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a vykonateľnosť dňa 13.05.2008. Podkladom pre priznanie odmeny advokáta v konaní 5C/408/2008 bolo vyúčtovanie odmeny žalobcom zo dňa 19.11. 2007 v celkovej sume 167.390,- Sk za 10 úkonov právnej pomoci a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. vypracovanie návrhu a podanie na súd v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 3. úprava žalobného petitu podanie na súd v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál. 4. účasť na pojednávaní dňa 27.1.2004 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 150,- Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 22.04.2004 v sumy 22.650,- Sk + režijný paušál 150,- Sk, 6. účasť na pojednávaní dňa 31.08.2004 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 150,- Sk, 7. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007 - odročené, v sume 5.662,- Sk, 8. účasť na pojednávaní dňa 10.07.2007 - sumy 22.650,- Sk + režijný paušál 178,- Sk, 9. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 178,- Sk, 10. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 178,- Sk, cestovné v sume 3.560,-
6. Z exekučného spisu EX 145/2008 súdnej exekútorky Mgr. M. S. súd zistil, že návrh na výkon exekúcie právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. MA4C/2/2003-220 podal žalobca na základe plnej moci udelenej mu žalovanou dňa 26.09.2008. Predmetná exekúcia bola zastavená uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 48 Er/1951/2008-12, Ex 145/08 zo dňa 10.05.2010 z dôvodu, že majetok povinného VOX POPULI , s. r. o. nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovanú zastupoval ako advokát v konaní vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 4C/2/2003 o ochranu osobnosti. V predmetnej veci bol vydaný rozsudok a žalovanej boli priznané trovy konania vrátane odmeny advokáta. Po právoplatnosti rozsudku v konaní 4C/2/2003 ho žalovaná splnomocnila aj na spracovanie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie predmetného rozsudku, pričom exekúcia sa viedla pod č. 48Er/1951/2008, EX 145/2008. V rámci tejto exekúcie bola uplatnená aj odmena žalobcu ako advokáta. Exekúcia však bola zastavená dňa 10.5.2010 z dôvodu nemajetnosti povinného (spoločnosti VOX POPULI, s.r.o.). Na základe toho žalobca vyzval žalobkyňu, aby mu doplatila jeho odmenu, ktorú mal priznanú súdnym rozhodnutím. Zmluvy o právnej pomoci žalobca so žalovanou nemal uzavreté, mal podpísané len 3 plné moci na zastupovanie v 3 konaniach. Žalovaná mu nevyplatila odmenu advokáta ani v jednom konaní. Trovy právneho zastúpenia žalobca vyčíslil žalovanej listom zo dňa 19.8.2009 a toto vyčíslenie jej doručoval poštou.
8. Právny zástupca žalovanej namietal vyúčtovanie žalobcu, keďže tento si uplatňuje odmenu za zastupovanie za dvoch advokátov, a to za seba ale aj za JUDr. H. I., ktorý žalovanú zastupoval od podania žaloby. Z toho dôvodu v súlade s rozsudkom žalobcovi nepatrí priznaná odmena za úkony právnej pomoci pod č. 1,2,3,4,5,6. Žalobca sa zúčastnil len na troch pojednávaniach dňa 11.9.2007, dňa 23.10.2007 a dňa 13.11.2007. Čo sa týka úkonu “ prevzatia a prípravy “, tak na tento úkon by mal žalobca nárok, keby si ho riadne uplatnil. Z vyúčtovania zo dňa 19.08.2009 žalovaná uznáva len úkony pod č. 9 a 10, keďže v tomto vyúčtovaní sa nenachádza úkon účasti na pojednávaní dňa 11.9.2007. Ide teda celkom o sumu za 3 úkony právnej pomoci vo výške 22.650,- SK x 3 a 3 krát režijný paušál po 178,- Sk, t.j. 68.484,- Sk a k tomu cestovné. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 45.000,- Sk, ktoré žalovaná žalobcovi uhradila.
9. Žalovaná uviedla, že na Okresnom súde Malacky mala podané tri žaloby o ochranu osobnosti. V konaní 4C/2/2003 proti VOX POPULI, s. r. o. od začiatku vedela, že nič nevysúdi, pretože táto spoločnosť vznikla výlučne len na to, aby vydala knihu o žalovanej. Žalobcovi uviedla, že na tejto žalobe trvá, ide jej o otázku cti a chce mať v rukách rozhodnutie, v ktorom by bolo potvrdenie porušenia jej práv. Výslovne sa so žalobcom ústne dohodla na podielovej odmene 20% z toho, čo sa reálne vymôže. Zástupkyňa VOX POPULI, s. r. o. ich však upozornila, že odporca nemá žiadny majetok a nič platiť nebude. Žalovaná aj napriek tomu na žalobe trvala. V konaní ju zastupoval najskôr advokát JUDr. I., ktorému vypovedala plnú moc dňa 04.04.2007 a riadne ho vyplatila. Už 10.4.2007 podpísala plnú moc žalobcovi. V roku 2009 jej bolo doručené vyúčtovanie odmeny žalobcu po dvoch rokoch po rozhodnutí. Bola si naštudovať spis a zistila, že súd mu z tohto vyúčtovania priznal len časť odmeny a napriek tomu jej žalobca vyúčtoval plnú sumu. Okrem toho si tam zaúčtoval aj úkony Dr. I. a nezaúčtoval zálohu, ktorú mu vyplatila. Z toho dôvodu nereagovala na jeho list. Nebola ochotná zaplatiť žalobcovi žiadnu čiastku, pretože mali dohodu o podielovej odmene. Z faktúry č. 2007000169, z príjmového pokladničného dokladu JUDr. H. I. a z výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná dňa 06.04.2001 zaplatila advokátovi JUDr. H. I. sumu 30.000,- Sk ako zálohu na právnu pomoc a dňa 09.04.2007 mu uhradila sumu 10.000,- Sk za poskytnuté právne služby (vyúčtované s prihliadnutím na poskytnutú zálohu).
10. V priebehu konania si žalobca uplatnil v konaní len sumu 1.165,01 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 20.08.2008 do zaplatenia a v ostatnej časti zobral žalobu späť. Súd potom konanie v časti žaloby o 2.217, 98 Eur a v časti úroku z omeškania 9,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 20.08.2008 do 25.01.2012 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späť vzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná so späť vzatím žaloby v tejto časti súhlasila.
11. Sumu 1.165,01 Eur žalobca špecifikoval za úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.04.2007 v sume 7.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007
- odročené, v sume 1.825,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 3. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, a cestovné v sume 2.382,- Sk celkom v sume 80.097,- Sk (2.658,74 Eur). Od tejto sumy odpočítal poskytnutú zálohu v sume 45.000,- Sk a uplatnená pohľadávka predstavuje sumu 35.097,- Sk (1.165,01 Eur).
12. Žalovaná nesúhlasila s uplatnením úkonov prevzatia a prípravy zastúpenia a s úkonom účasti na pojednávaní dňa 11.09.2007, keďže tieto úkony neboli špecifikované ani v rámci konania 5C/408/2008 a ani vo vyúčtovaní žalobcu z roku 2009 a ani neboli žalovanej priznané v rozsudku. Žalobca zastupoval žalovanú v konaní 5C/408/2008 až do právoplatného skončenia konania t. j. do 07.5.2008, kedy rozsudok v tomto konaní nadobudol právoplatnosť. V nadväznosti na to žalobcovi vznikol nárok na vyúčtovanie si trov právnych služieb poskytnutých v tomto konaní, ktoré v zmysle advokátskeho poriadku mal povinnosť vyúčtovať najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodol inak. Vyúčtovanie mal teda vykonať do 8.6.2008, odkedy mu začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia doba na uplatnenie si jeho nároku na súde. Žalobca si uplatnil svoj nárok na súde žalobou dňa 20. 7. 2011, teda po zákonom stanovenej trojročnej dobe.
13. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona účinného v čase rozhodovania súdu), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 10 a § 11 ods. 3 advokátskeho poriadku SAK.
14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za dôvodný len v časti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní sp. zn. 5C/408/2008 (pôvodne vedený pod sp. zn. 4C/2/2003). V tomto konaní bola žalovaná úspešná a rozsudkom súd priznal žalovanej uplatnenú sumu. Zároveň súd priznal žalovanej aj náhradu trov konania, okrem iného i trovy právneho zastúpenia v sume 128.780,- Sk. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovanú v tomto konaní zastupovali dvaja advokáti, a teda okrem žalobcu aj JUDr. H. I., pričom súd priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia za zastupovanie oboma advokátmi. Žalobca si pôvodne uplatnil voči žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 3.382,99 Eur, avšak nešlo o uplatnenie si odmeny advokáta za oboch právnych zástupcov, ktorí žalovanú v konaní 5C/408/2008 na ochranu osobnosti zastupovali tak, ako to tvrdila žalovaná. Žalobca si v konaní uplatnil len odmenu advokáta za svoju osobu, avšak uplatnil si viac úkonov právnej pomoci ako súd v konaní na ochranu osobnosti žalovanej v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznal. Po viacerých späť vzatiach žaloby zo strany žalobcu predmetom konania bolo uplatnených 5 úkonov právnej pomoci žalobcu avšak v nižších tarifných čiastkach ako si ich uplatnil pôvodne s tým, že zároveň v súlade s výsledkami dokazovania od uplatnenej sumy ako náhrady trov právneho zastúpenia odpočítal sumu 45.000,- Sk, ktoré mu žalovaná poskytla ako preddavok. Žalovaná namietala aj takto uplatnenú náhradu právneho zastúpenia, keď poukázala na skutočnosť, že so žalobcom mala dohodnutú ústne podielovú odmenu za zastupovanie a zároveň uplatnila námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu, pričom premlčacia doba mala začať plynúť žalobcovi po uplynutí 30 dní od právoplatného skončenia konania na ochranu osobnosti t. j. od 08.06.2008 a uplynula dňa 08.06.2011, pričom žalobca žalobu podal dňa 20.07.2011. Súd sa nestotožnil s takýmto tvrdením žalovanej. Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenie, že účastníci boli dohodnutí na podielovej odmene pre žalobcu, priznanú odmenu za právne zastupovanie zo strany súdu v konaní 5C/408/2008 nikdy nenapadla a nenamietala v časti o trovách právneho zastúpenia žalobcu, práve naopak, po právoplatnom skončení konania na ochranu osobnosti sp. zn. 5C/408/2008 podpísala
žalobcovi plnú moc na podanie návrhu na výkon exekúcie na vymoženie priznanej sumy v jej prospech a taktiež na vymoženie priznanej náhrady trov konania a v rámci toho aj trov právneho zastúpenia. Keďže obe strany si dohodu o právnej pomoci písomne nespísali vrátane dohody o podielovej odmene, taktiež potom nedošlo po právoplatnom skončení konania na ochranu osobnosti ani k spísaniu dohody o ďalšom postupe oboch strán v lehote do 30 dní od skončenia konania. K takejto dohode však medzi stranami došlo, aj keď ústne, o čom svedčí udelená plná moc zo strany žalovanej pre žalobcu na podanie návrhu na výkon exekúcie. Na základe tejto skutočnosti potom nemohla žalobcovi začať plynúť premlčacia lehota na uplatnenie trov právneho zastúpenia voči žalovanej, keďže v rámci exekúcie mohlo dôjsť k plneniu zo strany povinného tak vo vzťahu k žalovanej ako i vo vzťahu k žalobcovi. Keďže v rámci exekúcie nedošlo k plneniu zo strany povinného a v konečnom dôsledku bola zastavená pre nemajetnosť povinného, žalobca doručil žalovanej vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 5C/408/2008. V tomto vyúčtovaní si uplatnil trovy právneho zastúpenia za oboch advokátov, ktorí žalovanú v tomto konaní zastupovali.
15. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie žalovanej v konaní na ochranu osobnosti sp. zn. 5C/408/2008 , keďže mal voči žalovanej pohľadávku z neuhradenej odmeny a neuhradených náhrad za poskytnuté právne služby, súd potom priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom vychádzal jednoznačne z rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/408/2008-220 zo dňa 13.11.2007, ktorým boli žalovanej priznané úkony právnej pomoci týkajúce sa žalobcu a to vo výške zo strany žalobcu uplatnenej, aj keď by mal nárok na odmenu advokáta vo vyšších čiastkach pôvodne uplatnených. Ide o nasledovné úkony právnej pomoci: 1. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007, ktoré bolo odročené (1/4 ceny úkonu) v sume 1.825,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk a cestovné v sume 2.373,32 Sk, celkom v sume 72.660,32 Sk. Od tejto sumy súd odpočítal poskytnutú zálohu zo strany žalovanej v sume 45.000,- Sk. Výsledná suma predstavuje čiastku 27.660,32 Sk, čo v prepočte na Euro predstavovalo sumu 918,15 Eur. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úkon právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, keďže, aj keď žalobca by mal na zaplatenie takéhoto úkonu právnej pomoci nárok, žalobca si tento úkon v konaní na ochranu osobnosti neúčtoval a ani mu tento úkon právnej pomoci nebol zo strany súdu priznaný. Súd priznal žalobcovi aj cenu úkonu účasti na pojednávaní dňa 11.09.2007, keďže tento úkon mu bol v pôvodnom konaní priznaný, pričom vo vyúčtovaní si uplatnil nesprávne úkon účasti na pojednávaní dňa 10.07.2007, ktoré sa nekonalo a ani na tomto pojednávaní žalobca nebol prítomný. Pojednávanie sa konalo dňa 11.09.2007 a na tomto pojednávaní aj žalobca bol prítomný a tento úkon právnej pomoci mu aj bol priznaný. Súd taktiež korigoval uplatnené cestovné v sume 12.382,- Sk a to na sumu 2.373,32 Sk, keďže súd v pôvodnom konaní priznal žalovanej cestovné v sume 3.560,- Sk za 6 ciest na pojednávanie z Bratislavy do Malaciek a späť. Prvý advokát JUDr. I. bol prítomný na dvoch pojednávaniach, súd potom priznal žalobcovi cestovné za 4 cesty z Bratislavy do Malaciek a späť v sume po 593,33 Eur za jednu cestu (1/4-ina z priznanej sumy). Súd konštatuje, že chybou v počítaní súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým nesprávne priznal žalobcovi celkom sumu 821,- Eur, hoci správne by mala po prepočte na Euro byť priznaná suma 918, 15 Eur. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.
16. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením priznanej čiastky dňa 25.1.2012, kedy jej bola doručená žaloba a kedy mohla plniť žalobcovi po prvý krát aspoň v čiastke, ktorú považovala za dôvodnú. Výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k 25.01.2012. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 1%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% (8% + 1%) ročne z priznanej dlžnej sumy 821 Eur od 25.01.2012 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013.
17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.165,01 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 821,- Eur, t. j. 70,47 %. Žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 344,01 Eur, t.j. 29,53 % (neúspech žalobcu je
úspechom žalovanej). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 40,94 % (70,47% - 29,53%).
18. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to v časti výroku o zaplatenie a výroku o náhrade trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto žiada aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
19. V podanom odvolaní žalovaná poukazovala na to, že žalobca si nesprávne vyčíslil trovy právneho zastúpenia, čo uvádzala od začiatku konania. Uplatňoval si aj to, na čo nemá žiaden nárok hoci ide o človeka s právnym vzdelaním. Až po štyroch rokoch od začiatku konania žalobca po niekoľkonásobných námietkach žalovanej zobral návrh v časti späť. Súd prvej inštancie síce akceptoval námietky žalovanej, čo sa týka nesprávneho vyúčtovania a priznal žalobcovi len tie úkony, ktorých sa zúčastnil ako právny zástupca žalovanej v konaní 5C/408/2008, žalovaná je však toho názoru, že sa absolútne nesprávne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s námietkou premlčania zo strany žalovanej. Žalovaná poukazuje na § 11 ods. 3 advokátskeho poriadku, kde z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalobca mal povinnosť vyhotoviť vyúčtovanie do 30 dní od právoplatného skončenia veci. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 13.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a vykonateľnosť 13.05.2008. Žalobcove právne zastúpenie v tomto konaní tak zaniklo dňa 07.05.2008, v nadväznosti na to, mu vznikol nárok na vyúčtovanie si trov právnych služieb a poskytnutých v tomto konaní, ktoré v zmysle advokátskeho poriadku mal povinnosť vyúčtovať najneskôr v lehote do 06.06.2008 (30 dní od skončenia zastupovania), keďže sa so žalovanou inak písomne nedohodol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vykonať vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady výdavkov za poskytnuté právne služby dňom nasledujúcim po tom, ako zaniklo jeho zastúpenie v tomto konaní teda, dňa 08.05.2008, najneskôr však dňa 08.06.2008, odkedy mu začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia doba na uplatnenie si jeho nároku na súde. Žalobca si uplatnil svoj nárok na súde podaním žalobného návrhu dňa 20.07.2011, teda po zákonom stanovenej trojročnej dobe. Súd prvej inštancie počas celého konania nesprávne vychádzal z myšlienky, že priznanú náhradu trov konania si môže uplatňovať samotný právny zástupca za svojho klienta, ak je v rozsudku uvedené „nahradiť trovy konania k rukám právneho zástupcu“. Žalobca ale aj žalovaná museli súd počas prvotných pojednávaní presviedčať, že advokát nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, nakoľko z vtedy platných ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. K tomuto sa žalobca dokonca vyjadroval písomne podaním zo dňa 26.02.2014, nakoľko súd odkazoval žalobcu na vymáhanie trov samotného a nemá ich čo žiadať od žalovanej. Napriek tomuto vysvetleniu sa súd opätovne vrátil k myšlienke, že na základe exekúcie mohlo dôjsť k plneniu zo strany povinného tak vo vzťahu k žalovanej ako i vo vzťahu k žalobcovi. Také tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone a aj preto žalovaná považuje predmetný rozsudok v napadnutej časti za arbitrárny a nepreskúmateľný. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie opätovne v rozpore so zákonom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 40,49%. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia prehliadol, že predmetom konania bola suma 3.382,99 Eur, ktorú žalobca v časti 2.217,98 Eur vzal späť bez pričinenia žalovanej. To znamená, že žalobca bol úspešný len v časti 24,27% a žalovaná v časti 75,73%. Žalovaná tak bola úspešná v pomere 51,46% a ona má nárok na náhradu trov konania.
20. Odvolací súd uznesením č. k. 14Co/111/2017 - 224 zo dňa 10.02.2020 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobcu. Títo sa podaním zo dňa 27.03.2020 vyjadrili, že na podanej žalobe a pokračovaní v konaní, ako s právnymi nástupcami, trvajú.
21. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo
vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.
22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 821 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z predmetnej sumy od 25.01.2012 do zaplatenia, ako aj výrok o náhrade trov konania je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Žalovaná v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
23. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané (dohoda o vyplatení podielu v prípade úspechu v spore). V podanom odvolaní namietala, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu o tom, že nárok nie je premlčaný.
25. K tejto námietke premlčania odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru táto je nedôvodná. Žalovaná sa jej dovolávala už pred súdom prvej inštancie a ten ju podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil a dostatočne odôvodnil, prečo na ňu v konaní neprihliadal. Žalovaná namietala, že žalobcovi začala plynúť lehota od 08.06.2008 (od momentu uplynutia 30 dňovej doby od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorej mal žalobca predložiť žalovanej vyúčtovanie právneho zastúpenia). Avšak vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku najprv v exekučnom konaní, v ktorom aj žalovanú zastupoval a vzhľadom na zastavenie predmetného exekučného konania uznesením zo dňa 10.05.2010 pre nemajetnosť povinného, nemohla začať žalobcovi plynúť lehota na podanie žaloby na súde skôr, ako právoplatnosťou uznesenia, ktorým bolo exekučné konanie zastavené a v ktorom si žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Preto aj súd prvej inštancie vyhodnotil túto námietku správne, keď ju ako nedôvodnú nebral v úvahu pri svojom rozhodovaní, s čím sa aj dostatočne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.
26. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, na ktorú už súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. A to na skutočnosť, že správne mala byť žalobcovi priznaná náhrada voči žalovanej vo výške 918,15 Eur, avšak súd prvej inštancie pri vyhlasovaní rozsudku uviedol sumu 821 Eur a vzhľadom na viazanosť súdu vyneseným výrokom ju priznal žalobcovi v tomto uvedenom rozsahu. Túto skutočnosť nemohol zmeniť ani odvolací súd, nakoľko odvolanie podala žalovaná a v súlade s čl. 16 ods. 2 základných zásad CSP je zakázané meniť rozhodnutie v neprospech strany, ktorá opravný prostriedok podala.
27. Odvolací súd k žalovanej uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania .
28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
29. Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
30. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
31. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
32. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).
33. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, číslo 254-B, str. 49, § 30).
34. K námietke žalovanej o nesprávnom vyčíslení náhrady trov konania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vyčíslil trovy konania správne v súlade s § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a preto je námietka žalovanej uplatnená v odvolacom konaní nedôvodná. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia prehliadol, že predmetom konania bola suma 3.382,99 Eur, ktorú žalobca v časti 2.217,98 Eur vzal späť bez pričinenia žalovanej. To znamená, že žalobca bol úspešný len v časti 24,27% a žalovaná v časti 75,73%. Žalovaná tak bola úspešná v pomere 51,46% a ona má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd k tomuto uvádza, že náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania v pomere jeho úspechu proti neúspešnej žalovanej, čo súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne odôvodnil a správne vyčíslil.
35. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
36. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
37. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
38. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).