Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/7/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., proti žalovanému: SAPEX spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 31 648 541, zastúpený: Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s. r. o., so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901 o vytýčenie hranice pozemku a odstránenie preliateho betónu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -119 zo dňa 11.12.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil strpieť vytýčenie hraníc medzi pozemkom parcela CKN č. 102/2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D. a pozemkom parcelou CKN č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D., upraviť terénu po stavebnej činnosti žalovaného na pozemku CKN č. 103 pozdĺž hranice s pozemkom CKN č. 102/2 a zdržať sa vykonávania stavebných prác na pozemku CKN č. 102/2, a to až do vytýčenia hranice medzi uvedenými pozemkami. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2023 žalobca doplnil petit žalobného návrhu a žiadal, aby žalovaný bol tiež zaviazaný povinnosťou z pozemku CKN č. 103 žalobu o žalobný nárok vykonať odstránenie preliateho betónu a upraviť terén podľa požiadaviek žalobcu.

2. Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2023 strany sporu uzavreli zmier v znení : „Žalovaný sa zaväzuje odstrániť všetok betón preliaty z pozemku (parcelné č. CKN 102/2 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.) na pozemok (parcelné č. CKN 103 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.), a nachádzajúci sa na pozemku (parcelné č. CKN 103 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.), s tým, že časti po odstránenom betóne upraví zasýpaním zeminou do nivelity pozemku (parcelné č. CKN 103 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.); to všetko do 4 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.“

3. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -119 zo dňa 11.12.2023 v I. výroku schválil zmier uzatvorený stranami sporu, v II. výroku stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal a v III. výroku nariadil vrátenie kráteného súdneho poplatku žalobcovi.

4. Keďže súčasťou zmieru nebola dohoda strán o náhrade trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s podľa zásady pomerného úspechu v spore za výsledok sporu. Súd prvej inštancie ustálil, že úspech žalobcu predstavoval 1/2 a jeho neúspech 1/2, a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a teda žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Pri určení úspechu, resp. neúspechu v spore súd prvej inštancie vychádzal

z toho, že žalobca sa voči žalovanému domáhal dvoch nárokov rôznej povahy, a to 1/ určovacieho žalobného návrhu - určenie priebehu hraníc medzi dotknutými pozemkami a 2/ žalobného návrhu na splnenie si povinnosti - odstránenie preliateho betónu, úprava terénu po stavebnej činnosti a zdržanie sa vykonávania stavebných prác. Keďže žalovaný sa v zmiery zaviazal „odstrániť všetok betón, s tým, že časti po odstránenom betóne upraví zasýpaním zeminou do nivelity“, bol súd prvej inštancie toho názoru, že v časti určovacieho žalobného návrhu žalobca nebol úspešný, avšak v časti žalobného návrhu na splnenie si povinnosti bol žalobca úspešný.

5. V zákonom stanovenej lehote proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa a . Žalovaný sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nie je správne, pretože pomer úspechu nezávisí od povahy, či druhu nárokov, ktorých sa žalobca domáha, ale od počtu nárokov, ktorých sa strana domáha, ako aj ich hodnoty. Obdobne v tomto smere žalovaný poukazuje na , podľa ktorého sa spoplatňuje každý predmet konania, či nárok uplatnený jednou žalobou samostatne. Žalovaný poukázal, že žalobca sa domáhal vytýčenia hraníc pozemku, zároveň sa dožadoval odstrániť preliaty betón a opraviť terén podľa bližšie nešpecifikovaných požiadaviek a nakoniec požadoval od žalobcu, aby sa aj zdržal všetkých stavebných prác do vytýčenia hraníc. Preto podľa žalovaného sa žalobca domáhal troch samostatných nárokov, pričom úspešný bol len vo výroku týkajúceho sa odstránenia preliateho betónu a úpravy pozemku po odstránení tohto betónu a vo zvyšnej časti bol žalobca neúspešný. Žalovaný sa preto domnieva, že žalobca bol formálne úspešný len v časti 1/3 a nie v 1/2 , tak ako to súd prvej inštancie nesprávne určil. Navyše, žalovaný poukázal aj na to, že spor ohľadom nároku na vytýčenie hraníc zavinil žalobca, pretože spor bol už v minulosti prejednávaný, a preto by musel byť zo strany súdu aj zastavený pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Navyše tento nárok sa týka vlastníctva pozemkov a ich veľkosti, čo z pohľadu žalovaného je hodnotovo významnejšie, ako odstránenie niekoľko centimerových presahov betónu na pozemku žalobcu. Žalovaný sa preto domnieva, že povinnosť nahradiť trovy konania by mala pôsobiť aj výchovne voči tej strane, ktorá zbytočne konanie zavinila a podáva svoje žaloby bez významného právneho základu. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne, aby v tejto časti zmenil výrok tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný zároveň žiada aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca považoval uznesenie súdu prvej inštancie o výroku trov konania za vecne správne. Nesúhlasil s tým, že až po intervencii súdu sa žalobca vyjadril, ako si predstavil úpravu pozemku po odstránení preliateho betónu, pričom poukázal, že už vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho požiadavkou je dodržať nivelitu pozemku CKN 103 a odstrániť betón. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nemali.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( a prvá veta ), viazaný dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia pojednávania ( výklad opaku) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok o trovách konania.

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nie je správne z dôvodu, že bol nesprávne určený pomer úspechu žalobcu a žalovaného.

11. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, a naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

14. Súdny spor medzi stranami sporu bol však skončený schválením zmieru.

15. Podľa Základných princípov , základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

16. Podľa ust. , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

17. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Samotný obsah zmieru pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým spôsobom boli vyporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania (pozri aj R 16/1987). Platí však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717). Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi.. Možnosťou uzavretia súdneho zmieru je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, ich vôľa, samotná povaha súkromného práva.

18. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že v ustanovení upravoval spôsob rozhodnutia o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo súdnym zmierom. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. V súčasnosti platný neobsahuje konkrétne ustanovenie, ako má súd postupovať a rozhodnúť o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo zmierom.

19. Podľa Základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Hoci súd prvej inštancie porovnával matematicky úspech strán sporu porovnaním žalobného petitu so znením schváleného zmieru, dospel k záveru, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania neprizná. Tento záver považuje odvolací súd za správny, avšak z iného dôvodu. Odvolací súd konštatuje, že zo samotnej povahy zmieru, ktorým dochádza k schváleniu dohody strán uzavretej pred súdom a v ktorej si strany upravujú ich vzájomné práva a povinnosti, vyplýva, že tu možno len s ťažkosťou určiť pomer úspechu sporových strán. Práve schválením zmieru dochádza, že každá zo strán sporu musí vyvinúť úsilie ku konsenzu, a teda nielen rešpektovať požiadavky druhej strany, ale aj pristúpiť k ústupkom. Odvolací súd preto ustaľuje, že žalobca i žalovaný majú úspech čiastočný, na ktorý záver je dôvodné aplikovať ust. . S poukazom na Základných princípov a v spore skončenom schválením zmieru strán sporu, v ktorom strany sporu opomenú riešiť

náhradu trov konania, je správne také rozhodnutie, že sa stranám sporu nárok na náhradu trov konania neprizná, resp. sa vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

21. Odvolací v tomto smere za potrebné považuje poukázať aj na princíp právnej istoty, ktorý je imanentným znakom právneho (napr. ), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. , , ). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

22. Odvolací súd tiež dodáva, že cieľom náhrady trov konania je dosiahnutie určitej miery spravodlivosti. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

23. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Avšak vzhľadom k skutočnostiam, pre ktoré odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania za správne, odvolací súd je toho názoru, že by v tomto prípade bolo tiež neprimerane tvrdé a nespravodlivé priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.