Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Csp-29-2021.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Subarea
51Csp/29/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: I. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom S.Ú. O.. XXX/X, C., zastúpený: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom: Plynárenská 7/ B, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
„ Žalovaný je povinný zdržať sa voči zamestnávateľom žalobcu uplatňovania práva na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.07.2018.“
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať na súd proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 17.02.2021, domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.07.2018 uplatňoval právo na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 26.07.2018 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalobca je automechanik, bez maturity. Žalobca nerozumie právnym účinkom listín, na ktorých podpise trval veriteľ pri poskytnutí úveru a ani obsahu zmlúv, výške sankcií a spôsobu možného uplatňovania práva veriteľa. Žalobca sa po zaplatení niekoľkých splátok dostal do omeškania. Žalovaný začal žalobcovi posielať sms-správy, že splatné dlžné sumy a ich sankčné príslušenstvo postúpil na iný subjekt a žiadal ho o úhradu splatného dlhu na iný bankový účet, ako je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Takéto postúpenie časti pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi len „neformálne“ oznámené, vyvolalo v žalobcovi strach, či má vôbec plniť na účet iný ako uvedený v zmluve, nakoľko nedisponoval žiadnym listinným dokladom veriteľa, teda mal obavu, či splní oprávnenému subjektu. Žalovaný listom zo dňa 28.01.2021 vyzval zamestnávateľa žalobcu (spoločnosť N. Z. Y..Z. S. G..M..B..) na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca je presvedčený, že dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným neuzavrel. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere síce podpisoval viacero dokumentov naraz, nevie však s určitosťou povedať, aké dokumenty konkrétne. Žalobca disponuje rovnopisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nedisponuje však rovnopisom dohody o zrážkach zo mzdy. Podpis na dohode sa
nepodobá na podpis žalobcu. Navyše v čase, keď mala byť dohoda uzavretá, nebol žalobca zamestnaný, takže k platnému uzavretiu ani dôjsť nemohlo. Ďalej žalobca uviedol, že ak by súd nepovažoval za dostatočné osvedčené, že k uzavretiu dohody nedošlo, potom je potrebné vychádzať z neplatnosti dohody, nakoľko ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a už z tohto dôvodu je neplatná. Skutočnosť, že podmienka nebola individuálne dojednaná sa prezumuje, pričom na účely nariadenia neodkladného opatrenia sa prezumovaná právna skutočnosť považuje za osvedčenú. Ak by aj žalovaný preukázal, že dohoda bola individuálne dojednaná, bola by neplatná pre rozpor s ustanovením § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 7 ukladá členským štátom vytvoriť účinnú ochranu pred uplatňovaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európsky súdny dvor v konštantnej judikatúre k smernici vykladá, že pred exekučným zásahom voči spotrebiteľovi musí byť daná možnosť, aby nekalé zmluvné podmienky preskúmal súd. Čl. 7 odporuje, ak žalovaný veriteľ postihne mzdu dlžníka len na základe dohody o zrážkach zo mzdy, teda bez akejkoľvek kontrolnej ingerencie súdu. Žalobca má za to, že v návrhu osvedčil, že vykonaním zrážok hrozí faktická exekúcia proti spotrebiteľovi bez súdneho prieskumu. Zároveň osvedčil, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má presvedčivú nádej na úspech. Neodkladným opatrením žiada žalobca súd o ochranu pred vykonaním zrážok zo mzdy, a to tak, že súd žalovanému zakáže, aby uplatňoval z dohody o zrážkach zo mzdy právo na vykonávanie zrážok voči zamestnávateľovi žalobcu. Neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú ochranu práv žalobcu.
3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 26.07.2018 uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. II bod 1 a 2 zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet. Poskytnutá čiastka úveru predstavovala sumu 5.000 Eur, počet pravidelných splátok 60, frekvencia splátok bola dohodnutá ako mesačná. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola 131,28 Eur, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.09.2018 a poslednej dňa 20.08.2023. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť, predstavovala sumu 7.876,80 Eur, pričom RPMN predstavovalo 20,68%.
Podľa čl. II bod 5 zmluvy dlžník je povinný riadne a včas splácať pravidelnú splátku, ktorá zahŕňa časť určenú na splácanie istiny a časť určenú na splácanie úrokov, ako je určené v zmluve.
Dňa 26.07.2018 uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX.
Podľa čl. I dohody je uzatvorenie tejto dohody dobrovoľné. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že si celú dohodu prečítal a má ju záujem uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Každá suma, ktorá bude strhnutá zo mzdy dlžníka a poukázaná veriteľovi na jeho účet, sa použije na úhradu splatných záväzkov dlžníka voči veriteľovi.
Podľa čl. II bod 1 dohody, veriteľ má voči dlžníkovi: 1.1. pohľadávku na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 7.876,80 Eur predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta, 1.2. pohľadávku na základe zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX vo výške 480,00 Eur predstavujúcej náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim zo zmluvou o zabezpečení poistenia.
Podľa čl. II bod 4 dohody je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Po jej uhradení veriteľ bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi dlžníka.
Podľa čl. III bod 2,3 a 4 dohody výška zrážky zo mzdy bude rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa uzavretej zmluvy spolu s výškou mesačných nákladov spojených s poistením podľa zmluvy o zabezpečení poistenia. Ak zákon určí nižšiu výšku zrážky zo mzdy, platí zákonná úprava a ňou určená nižšia suma. Veriteľ môže predložiť túto dohodu Vášmu zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok z Vašej mzdy, ak dôjde k omeškaniu s úhradou pohľadávky. Podpisom tejto dohody vyjadrujete súhlas s predložením tejto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy. Ďalší Váš súhlas sa už podľa zákona nevyžaduje.
Podľa čl. III bod 7 dohody ako dlžník máte možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíšete.
Dňa 28.01.2021 vystavil žalovaný zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/ iných príjmov (označená VS: XXX XXX XXX), v ktorej uvádza, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2018, v súlade s ktorou dlžník súhlasí v prípade omeškania s výkonom zrážok zo mzdy a s ich priamym poukazovaním na účet veriteľa. Žalobca sa dostal do omeškania s úhradou predpísanej mesačnej splátky splatnej dňa 20.11.2018, preto žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu, aby v najbližšom výplatnom termíne zrazil zo mzdy žalobcu sumu 4.564,71 eur. V prípade, že najbližší výplatný termín bude po 20.02.2021, kedy je splatná ďalšia splátka, žiada prvú splátku navýšiť o sumu mesačnej splátky 139,28 eur. V ďalších mesiacoch žiada vykonávať pravidelné splátky vo výške 139,28 eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky.
Zároveň žalovaný v liste uvádza, že zrážky zo mzdy žiada poukazovať na bankové účty, ktoré sa zhodujú s bankovými účtami uvedenými v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. a) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
5. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu.
6. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Žalobca musí svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je objektívne reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje neodkladným opatrením uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) koná tak, že v dôsledku jej protiprávneho konania môže v konečnom dôsledku dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť. Toto chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom, žalobca osvedčil, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň osvedčil, že žalovaný listom zo dňa 28.01.2021 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážky zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne v sume 4.564,71 eur a v ďalších mesiacoch v sume 139,28 eur až do úplného splatenia pohľadávky. Je zároveň nepochybné, že žalobca ako spotrebiteľ v čase vzniku právneho vzťahu (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než pristúpiť na vopred žalovaným formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy.
8. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, najmä okolností uzatvárania dohody a posúdenia pravosti podpisu žalobcu na predmetnej dohode, súd uvádza, že tieto skutočnosti si vyžadujú dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania základných skutočností rozhodných pre nariadenie neodkladného opatrenia a tieto skutočnosti môžu byť predmetom dokazovania a právneho posudzovania až v konaní vo veci samej. Tvrdenia žalobcu, o ktoré opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z uvedených dôvodov súd z týchto tvrdení žalobcu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vychádzať.
9. Pokiaľ ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy, tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva orgán verejnej moci, ale súkromný subjekt. Pritom však ide (okrem iného) aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú z vôle veriteľa a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Je nesporné, že využívanie dohôd na vykonávanie zrážok zo mzdy nie je ako také v spotrebiteľských vzťahoch vylúčené, avšak osobitnou otázkou pri využívaní dohôd o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch je spôsob jej faktického výkonu, teda výška a zloženie pohľadávky, ktorá je ňou zabezpečená.
10. V prejednávanej veci sa dohodou o zrážkach zo mzdy žalobca a žalovaný dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo predstavuje sumu 139,28 eur. Túto zrážku si žalovaný vyhradil navýšiť výškou mesačných nákladov spojených s poistením zmluvy, ktorých výška však nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako ani v samotnej dohode zistiteľná. Ako konanie v rozpore s právami
spotrebiteľa sa potom javí postup žalovaného, ktorý napriek tomu, že zo znenia žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že žalobcom nedošlo ku dňu 20.11.2018 k úhrade jednej predpísanej mesačnej splátky (z textu žiadosti pritom nie je vôbec zrejmé, či žalobca neuhradil aj iné splátky úveru), si uplatňuje vykonanie zrážky v najbližšom výplatnom termíne v sume 4.564,71 eur, pričom táto suma nielenže nevyplýva zo žiadnych ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy, či samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale jej zloženie je nezistiteľné a výška nepreskúmateľná. Za týchto okolností, keď faktický výkon dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným vykazuje prvky značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď žalovaný požaduje plnenie, s ktorým sa žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť a za stavu, kedy zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy nie je zistiteľné, zaplatenia čoho všetkého sa žalovaný od žalobcu domáha, keďže nie je zrejmé na akom základe dospel žalovaný k vyčísleniu sumy 4.564,71 eur, považuje súd za nevyhnutné neodkladným opatrením zasiahnuť do pokojného stavu medzi stranami sporu. V prípade, ak by tak súd neurobil, mohlo by ďalším postupom žalovaného dôjsť k závažným a ťažko napraviteľným zásahom do finančnej kondície žalobcu - spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal).
11. Okrem vyššie uvedeného, je ďalej nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy (ktorých výkon a aj samotná výška uplatňovaných zrážok sú sporné), treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej dohody o zrážkach zo mzdy.
12. Záverom súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, a to aj v spotrebiteľských vzťahoch, avšak vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, je rozhodnutie súdu, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa takéhoto výkonu práva, v súlade s konštantou judikatúrou, v zmysle ktorej súd môže uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa takéhoto výkonu práva (por. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1Co/27/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 15Co/339/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3Co/224/2013 z 12.2.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 20Co/41/2017 z 12.4.2017, atď.)
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, žalobca dostatočne osvedčil splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. a to existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu, ako aj neodkladnosť potreby takejto úpravy pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie je v danom prípade jediným efektívnym prostriedkom ochrany žalobcu pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Na druhej strane práva žalovaného ako veriteľa týmto nebudú dotknuté, keďže nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný právny stav a žalovanému nevznikne ani nenapraviteľná ujma, nakoľko mu nič nebráni, aby sa na príslušnom súde domáhal svojich práv podaním žaloby, o čom ho súd vo výroku tohto uznesenia aj poučil.
14. Nakoľko súd v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže má za to, že uložením povinnosti žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 C.s.p. poučil vo výroku tohto uznesenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať zaplatenia dlžných splátok úveru zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.