Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)Uznesenie_1Co-27-2013.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/27/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1/ E. I., X. č. X, G., 2/ K. I., X. č. X, G., zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Nám. Sov. hrdinov č. 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom Nitra, Ul. Petzwalová č. 12, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Nám. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Čadca, Májová č. 1319, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava č. 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12 C 91/2012-117 z 19.11.2012 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že rozhodcovská doložka v Zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je neplatná. Zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 648,39 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ sa žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o zriadení záložného práva ako neprijateľnej zmluvnej podmienky bez toho, aby si uplatnili akékoľvek iné právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo zo záložnej zmluvy, nie je daný vážny právny záujem pre takéto určenie, pretože nevyrieši stav neistoty vyplývajúci zo spochybnenej platnosti uzavretých zmlúv. Ak sa žalobkyne domnievajú, že bez takéhoto určenia sa nemôžu obrátiť na súd, táto domnienka bola vyvrátená stanoviskom žalovaného v konaní, ktorý sám rozhodcovskú doložku nepokladal za účinnú a sám neinicioval rozhodcovské konanie. Žalobkyniam teda nič nebráni s odkazom na § 106 O.s.p. obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania platnosti zmlúv, v rámci ktorého konania bude súd povinný vyporiadať sa aj so svojou právomocou, takúto vec prejednať. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkýň a vedľajšieho účastníka, že naliehavý právny záujem je daný už samotným § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tomto konaní sa žalobkyne nedomáhajú žiadnej ochrany pred neprijateľnými podmienkami v úverovej zmluve hmotnoprávneho charakteru, ktoré by robili zmluvu neplatnú v celosti alebo v časti. Také konanie ani v lehote stanovenej v rozhodnutí o predbežnom opatrení neiniciovali, v dôsledku čoho predbežné opatrenie zaniklo podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania proti žalobkyniam, ktoré vo veci úspech nemali, pričom trovy konania na strane žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne.
Poukázali na to, že dôvody nedostatku naliehavého právneho záujmu v rozsudku treba považovať za nesprávne. Žalobkyne nemajú možnosť domáhať sa bezdôvodného obohatenia a neplatnosť zmluvy ako celku nie je jednoznačná v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 453/10 vo veci Perenič/S.O.S.
Ak žalovaný nemyslel túto doložku vážne, potom je tu daný ďalší dôvod absolútnej neplatnosti, a to nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Domáhanie sa neprijateľnej podmienky a z toho vyplývajúcej neplatnosti má oporu v zákone. Spotrebiteľ má totiž právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, ale zákon explicitne právo na plnenie priznáva právnickej osobe určenej na ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov. Ide o transpozičné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd zamietnutím žaloby zbavil žalobkyne možnosti domáhať sa satisfakčného opatrenia, a to primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona, ktoré predpokladá predchádzajúci úspech v konaní. Nikto nemôže žalobkyne nútiť do podania žaloby o neplatnosť zmluvy ako celku, pretože ich cieľom je očistiť zmluvu od neprijateľných zmluvných podmienok a typickou žalobou je žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takéto konanie je explicitne predpokladané v zákona a to v § 55a ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 153 ods. 4 O.s.p.
Súd v zamietajúcom rozsudku nevysvetlil, ako sa má spotrebiteľ zbaviť účinkov neprijateľnej rozhodcovskej doložky v zmysle naplnenia cieľov článku 6 ods. 1 Smernice.
Je potrebné konštatovať, že súd sa absolútne odmietol vecou zaoberať z pohľadu § 53a ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. V závislosti od toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkýň je dôvodné.
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedenie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (§ 153 ods. 4 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia (viacerých zákonných ustanovení vyššie citovaných) vyplýva priamo právny záujem žalobkýň ako spotrebiteliek na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia upriamuje pozornosť len na otázku toho, že zatiaľ nedošlo k uplatneniu iného práva vyplývajúceho zo zmluvy o úvere alebo zo záložnej zmluvy, nemožno považovať toto stanovisko súdu prvého stupňa za vecne správne, práve s ohľadom na zákonný podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobkyne majú, predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
Dlhodobá súdna prax súdov Slovenskej republiky nepochybne judikuje, že rozhodcovská doložka, teda založenie právomoci i príslušnosti rozhodcovského súdu, ktorá je bližšie špecifikovaná v spotrebiteľskej zmluve (v danom prípade aj v zmluve, ktorú uzavreli účastníci tohto konania), je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu aj práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto doložky, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
Poukazovanie súdu prvého stupňa v tom smere, že z vyjadrení žalovaného vyplýva, že nebude iniciovať rozhodcovské konanie, nie je možné akceptovať ako dostatočné ospravedlnenie neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkýň na podaní takejto určovacej žaloby, pretože ako bolo vyššie naznačené, zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou nepochybne aj rozhodcovská doložka je.
Pokiaľ súd prvého stupňa sa s týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal, pretože na takéto dopady zákonných ustanovení a najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nemyslel, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v predmetnej veci v spojení s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3, 4 O.s.p. a po dôslednom oboznámení sa so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi opätovne vo veci rozhodnúť, pričom právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je pre súd prvého stupňa právne záväzný v tom slova zmysle, že až po takýchto právnych úvahách v naznačenom smere bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.