Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/224/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: P. Q., bytom G., K. XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti žalovanému Provident Finacial, s. r. o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, s. r. o., Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie neplatnosti právneho úkonu a primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 11. 09. 2013 č. k. -217, takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 06. 2011 poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver 700 Eur s úrokovou sadzbou 23,57 %, pričom administratívny poplatok činil 140,70 Eur, RPMN činila 70,38 %. Predmetný úver mal byť splatený zo strany žalobkyne v 60. týždenných splátkach po 15,70 Eur a úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise zmluvy. Podpisom zmluvy žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti a po obdržaní finančných prostriedkov, žalobkyňa splatila žalovanému cca 1/3-inu poskytnutých finančných prostriedkov, následne prestala platiť s tým, že upovedomila obchodného zástupcu žalovaného, že finančný úver prestáva platiť a vec bude riešiť súdnou cestou. S poukazom na ust. , prvostupňový súd uzavrel, že v danom prípade nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, lebo žalobkyňa bez vrátenia čo i len istiny, ktorú by bola povinná splatiť aj v prípade, že by bola zmluva neplatná, resp. že by bol úver bezúročný a bez poplatkov, je povinná žalovanému vrátiť poskytnutú finančnú sumu vo výške 700 Eur. Až následne by mohlo dôjsť k podaniu žaloby o plnenie z poskytnutého úveru. V zmysle rozhodnutia R 24/95 je naliehavý právny záujem v zmysle O. s .p. daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie, no v danom prípade je zrejmé, že takéto rozhodnutie nemôže predísť žalobe na plnenie, nakoľko žalobkyňa nesplatila ani istinu (500 Eur), o ktorej je nepochybné, že túto splatiť je povinná. Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, resp. určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto súd žalobu odmietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. 07. 2009 a zdôraznila, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo,

a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. Ak je predmetom konania neplatnosť úverovej zmluvy, tak v takejto žalobe je vždy obsiahnuté aj posudzovanie jednotlivých zmluvných podmienok. Ďalej uviedla, že v konaní priamo žiadala uplatniť, aby súd rozhodol o neprijateľnosti administratívneho poplatku a poplatku za inkasovanie splátok úveru, ale zmenu návrhu súd nepripustil. Predložila aj rozhodnutia súdov, ktoré majú odlišný názor na posúdenia naliehavého právneho záujmu v obdobných veciach vo vzťahu k žalovanému, ako je tomu v súdenej veci. Ide o rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , , , Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. a Okresného súdu Košice II. sp. zn. . Z dôvodu, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a súčasnej si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa , a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z obsahu spisu účastníci konania uzatvorili dňa 30. 06. 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 Eur. Uvedenú sumu sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60. týždenných splátkach po 15,70 Eur, pričom konečná výška úveru dosiahla sumu 941,48 Eur (tvorená súčtom úveru v sume 700 Eur, úrokmi vo výške 100,78 Eur a administratívneho poplatku vo výške 140,70 Eur) pri RPMN 70,38 % (č. l. 5 spisu). Súčasne účastníci uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru (č. l. 7 spisu), podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala za poskytnutie služby zaplatiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 360,50 Eur (za prevzatie peňažnej hotovosti

- bod 1.1 tejto zmluvy), ktorú sa zaviazala splácať v 60. pravidelných splátkach, a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6 Eur a za poslednú splátku vo výške 6,50 Eur. Zmluva o zabezpečení splátok úveru má vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu. V priebehu konania došlo zo strany žalobkyne k rozšíreniu žalobného petitu o určenie, že administratívny poplatok v zmluve zo dňa 30. 06. 2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa13. 02. 2013 zmenu žalobného návrhu nepripustil (č. l. 135 spisu).

Prejednávanú vec je potrebné posudzovať vzhľadom na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Procesný postup uplatňovania tejto ochrany je upravený . vo všeobecnosti v ust. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobca sa teda môže domáhať pozitívneho, ako aj negatívneho určenia. Úspešnosť takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska vo všeobecnosti podmienená tým, že žalobca na takomto určení preukáže naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Existencia neliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy. Vo vzťahu k tejto otázke rozhodovacia prax súdov prešla a stále prechádza názorovými posunmi, od značne formalistického prístupu v minulosti, až k súčasnému prevládajúcemu prístupu starostlivého individuálneho hodnotenia tejto otázky so zreteľom na všetky skutkové aj právne okolnosti danej veci.

Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm. b/ O. s .p..

a a iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, príp. ďalšie sankčné alebo iné dojednania. Nie je však možné z tohto vyvodzovať, že výška dojednaní je závislá len na dohode účastníkov zmluvy o úvere, a že nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. I tu platí ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich o občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že neprimerane vysoké úroky, odmeny, administratívne poplatky sú v rozpore s uznávanými pravidlami správania sa a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. alebo je treba urobiť po starostlivom zvážení všetkých rozhodujúcich okolností daného prípadu.

V zmysle , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nižšie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR:

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. 07. 2009 „za určovaciu žalobu v zmysle považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a končený zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porov. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri skúmaní podmienok uvedených v umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potreba mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi ( ). V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje s názorom prezentovaným v mimoriadnom dovolaní, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje (niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami“.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nesprávne postupoval súd prvého stupňa ak uzavrel, že naliehavý právny záujem by mohol byť daný v čase, ak by došlo k splateniu istiny a právne postavenie žalobkyne

by bolo neisté v tom, či má zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje poskytnutú istinu alebo nie. Tento názor súdu prvého stupňa nie je správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. Ak je predmetom konania neplatnosť úverovej zmluvy, tak v tejto žalobe je vždy obsiahnuté aj posudzovanie jednotlivých zmluvných podmienok. Preto prvostupňový súd mal podrobiť uvedené zmluvné podmienky súdnej kontrole z úradnej moci, resp. pripustiť žalobcom navrhovanú zmenu návrhu. V časti o neprijateľnosť administratívneho poplatku a odmeny za zabezpečenie splátok úveru je daný naliehavý právny záujem aj priamo zo zákona (, v nadväznosti na ust. ).

Keďže prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil (použil síce správny právny predpis , ale ho nesprávne vyložil), nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto odvolací súd okrem iného nemohol inak, než napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd podrobí súdnej kontrole vedľajšie dojednania zo zmluvy, pretože ich nevyhodnotil vzhľadom na jeho právny názor a následne vo veci opätovne rozhodne. Zo zmluvy o úvere pre dlžníka vyplýva povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnutý úver a zaplatiť mu dojednané úroky. V prejednávanej veci úrok z pôžičky síce predstavoval len 23,57 %, avšak zvyšok predstavoval vysoký administratívny poplatok a náklady za inkasovanie hotovostných splátok, čo znamená, že administratívny poplatok, úrok a poplatok za inkasovanie splátok v hotovosti spolu predstavujú 86 % p.a. , čo je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa má daný naliehavý právny záujem nielen s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj tým, že nevrátila úverové prostriedky, pretože nevie v akej výške je jej dlh, a túto výšku môže ustáliť len súd.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.