Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 300,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 29.05.2020, č. k. - 117 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a nepriznal stranám náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal charakterom daného zmluvného vzťahu uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec, z ktorého čerpal. Súd zmluvu o povolenom prečerpaní posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej sa vyporiadaval s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a zisťoval, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy upravené v . Zo zmluvy o povolenom prečerpaní zistil, že konečná splatnosť povoleného prečerpania mala nastať až 21.10.2061, teda pohľadávka z povoleného prečerpania mala byť v čase postúpenia pohľadávky splatnou v celom rozsahu iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, prípadne iného úkonu veriteľa, na základe ktorého sa mohol podľa zákona alebo dohody zmluvných strán dožadovať zaplatenia celého zostatku prečerpania. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v v spojení s . Možnosť veriteľa požadovať predčasnú splatnosť pohľadávky si strany dohodli v čl. II. bod 7 zmluvy o povolenom prečerpaní a možnosť odstúpiť od zmluvy v bode 13 VOP. Právny predchodca žalobcu v danom prípade využil možnosť odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej žiadal zaplatenie celého zostatku pohľadávky. Zmluva mala zaniknúť doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by odstúpenie od zmluvy bolo reálne doručené žalovanému. Aj zo samotného odstúpenia od zmluvy vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu vyplynulo, že od zmluvy odstupuje s účinnosťou ku dňu doručenia odstúpenia. Bez dokladu o doručení tohto oznámenia ani samotný právny predchodca žalobcu nemohol mať vedomosť, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže nemal vedomosť o tom, kedy bolo odstúpenie reálne doručené žalovanému. Žalobca tak nepreukázal, že by došlo k platnému ukončeniu zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu, v dôsledku čoho je zmluva o osobnom účte

a na ňu nadväzujúca zmluva o povolenom prečerpaní stále platná. Aj následok spojený s odstúpením od zmluvy o osobnom účte, teda predčasná splatnosť pohľadávky nenastala. V čase postúpenia pohľadávky potom nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s , ktorý výslovne zakazuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení. Po zohľadnení týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na a zdôrazňuje, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa súdu sú tieto tvrdenia preukázané, znamená to, že skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania podľa , avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie podľa tohto ustanovenia bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho procesného postupu. Súd prvej inštancie v danom konaní nevyslovil svoj právny názor ohľadom jeho posúdenia ukončenia zmluvného vzťahu medzi postupcom a žalovaným, s čím je následne spojené platné, resp. neplatné postúpenie pohľadávky z postupcu na žalobcu, a teda, či je postupca vo veci aktívne legitimovaný, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, lebo žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako nedostatočne preukázanej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia viacerých odvolacích súdov, ktoré boli vydané v podobnom charaktere konania. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že uplatňovaný nárok je dôvodný, nakoľko žalovaný na predchádzajúce výzvy nereagoval, postupca vyhlásil úver za splatný a žalovaného vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovaným rozporované a bolo ich potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nespornými tvrdeniami preukázané, že postupca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré žalovaný nevrátil, postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a postúpená pohľadávka bola v čase postúpenia po splatnosti a predstavovala sumu vo výške 475,66 eur, z toho istinu vo výške 300,26 eur, zvyšok postúpenej pohľadávky tvorilo príslušenstvo. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

7. Medzi stranami konania nebolo sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená podľa a nasl. . Za typový zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová), treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmluvy.

8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

9. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné predovšetkým riešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Právny predchodca

žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 postúpil na žalobcu aj pohľadávku smerujúcu voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje v a nasledujúce. Keďže je zrejmé, že v prejednávanej veci postupcom bola banka, pri rozhodovaní sa musela zohľadniť špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v o bankách v spojení s

10. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je pritom výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. K predloženému oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru A. A. a predchádzajúcej výzve na plnenie (č. l. 73, 74) je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, či sa tieto písomné výzvy právneho predchodcu žalobcu dostali do dispozičnej sféry žalovaného a podľa referencie doručovacej pošty adresát tejto zásielky - žalovaný bol neznámy (č. l. 75). Súd prvej inštancie ďalej správne poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli v čl. II. bod 7 zmluvy o povolenom prečerpaní možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu využil listom z 15.02.2018 (č. l. 76) a aj na tom základe žiadal o zaplatenie celého zostatku pohľadávky od žalovaného. Rovnako v tomto prípade žalobca nepredložil doklad o tom, že odstúpenie od zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo reálne doručené žalovanému a súd prvej inštancie správne uzavrel, že za tejto situácie následok spojený s odstúpením od zmluvy o osobnom účte, teda predčasná splatnosť pohľadávky, nastať nemohla.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (do pozor. rozsudok NS SR sp. zn. ).

12. Ako už bolo uvádzané, žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere. V zmysle zmluvy konečná splatnosť zmluvy o povolenom prečerpaní mala nastať 21.10.2061, k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka v zmysle uvádzaných záverov nebola splatná, čo je v rozpore so spomínaným zákonom o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Postúpenie pohľadávky preto nie je možné považovať za platné, čo správnym spôsobom vyhodnotil aj súd prvej inštancie. V dôsledku uvedeného tak žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nebolo možné toto právo priznať. K namietanému nedodržaniu postupu súdu prvej inštancie podľa je potrebné uviesť, že cieľom tohto ustanovenia bola zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho, cieľom bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa súdu sú buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie upravuje len postup súdu pri vedení pojednávania. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR () právny názor a hodnotiace úsudky sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu podľa . Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Preto ani samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania.

13. So zreteľom na všetky tieto dôvody, za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).