Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu LEVOS Plus, s.r.o., IČO: 45 981 388, so sídlom Nový Svet 83, 985 45 Látky, právne zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. Z. XXXX/XX, XXX XX J., t.č. bytom C. XX, XXX XX J., právne zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., IČO: 47 244 259, so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 10.988,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. -151 zo dňa 2. júla 2020 a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

I. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a , rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -151 zo dňa 2. júla 2020 vo výroku I. v časti o zaplatenie istiny v sume 3.988,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.988,63 Eur od 06.11.2018 do zaplatenia z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 3.988,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.988,63 Eur od 06.11.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -151 zo dňa 2. júla 2020 v zostávajúcej časti výroku I. o zaplatenie istiny v sume 7.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.000,- Eur od 06.11.2018 do zaplatenia a o zaplatenie nákladov spojených s uplatnení pohľadávky v sume 335,70 Eur a vo výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol v celom rozsahu. Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 13.04.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica, ako upomínaciemu súdu, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10.988,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 06.11.2018 do zaplatenia z titulu náhrady škody a zaplatenia sumy 335,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v období od 27.02.2015 do 01.06.2017 zastával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti žalobcu. Dňa 22.08.2016 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o kúpe prenajatej veci medzi žalobcom v pozícií nájomcu, keď pri tomto právnom úkone ho zastupoval žalovaný a

M. C., J. v pozícií prenajímateľa. V priebehu zmluvného vzťahu došlo zo strany prenajímateľa k porušeniu zmluvných povinností, na základe čoho žalovaný dňa 25.11.2016 od Zmluvy odstúpil. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikol žalobcovi podľa článku VI. bod 2 Zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur. Napriek odstúpeniu od zmluvy, žalovaný dňa 01.12.2016 uzatvoril z pozície konateľa s prenajímateľom Dohodu o zrušení Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016, prostredníctvom ktorej sa bezdôvodne vzdal nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur, keďže prehlásil, že žalobca ako nájomca nemá žiadne nároky, práva ani pohľadávky voči prenajímateľovi. Týmto svojim konaním žalobcovi spôsobil škodu vo výške 7.000,- Eur. Po skončení funkcie žalovaného dal vykonať žalobca kontrolu účtovníctva a zistil, že nebola odvedená tržba v celkovej výške 2.584,46 Eur a že došlo k účtovnému rozdielu (tzv. manko) v obchode v celkovej výške 1.404,17 Eur. Týmto svojim konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 3.988,63 Eur.

4. Žalovaný nepoprel, že ako konateľ za žalobcu uzatvoril Zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 a následne dňa 01.12.2016 Dohodu o zrušení tejto zmluvy, keď predmetnú Zmluvu porušila práve spoločnosť žalobcu tým, že prenajímateľovi neuhradila ani jednu mesačnú splátku dojednaného nájomného. V procesnej obrane žalovaný zadefinoval povinnosť, ktorú mal podľa žalobcu porušiť prenajímateľ, hoci túto dôkaznú povinnosť mal žalobca a malo ísť o porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľa uvedenej v čl. VI. ods. 9 Zmluvy, kde sa prenajímateľ zaviazal odovzdať nájomcovi dva kusy kľúčov od motorového vozidla a osvedčenie o evidencii motorového vozidla.

5. Žalobca následne v konaní na súde prvej inštancie potvrdil, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vznikol z dôvodu, že prenajímateľ porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. VI. ods. 9 Zmluvy o kúpe prenajatej veci a rozšíril tvrdenie o tom, že ďalšou povinnosťou, ktorú prenajímateľ porušil a ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, bola povinnosť, v zmysle ktorej prenajímateľ mal uviesť pravdivo počet najazdených km prenajatého motorového vozidla.

6. Súd prvej inštancie na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca tvrdil, že škoda v sume 7.000,- Eur mu mala vzniknúť tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti uzavrel Dohodu o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci, v ktorej sa bezdôvodne vzdal nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči prenajímateľovi, ktorá bola dojednaná za podmienok uvedených v Zmluve o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016, ako základnou otázkou v konaní zaoberal sa vznikom tejto škody na úkor žalobcu a teda, či žalobca preukázal naplnenie tohto predpokladu vzniku zodpovednosti konateľa za škodu. Súd prvej preto ako prejudiciálnu otázku riešil, či dohoda o zmluvnej pokute uzavretá v rámci Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 bola uzatvorená platne.

7. Následne súd prvej inštancie dohodu o zmluvnej pokute uvedenú v článku VI. ods. 2 Zmluvy o kúpe prenajatej veci vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle pre neurčitosť prejavu vôle strán o obsahu dojednania zmluvnej pokuty, a pretože šlo o neplatnosť právneho úkonu absolútnu, súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť na ňu z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na to, že takáto námietka v konaní vznesená nebola. Podľa súdu prvej inštancie prejav vôle strán je neurčitý v tom, ktorá konkrétna povinnosť, resp. ktoré všetky povinnosti prenajímateľa boli zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré konkrétne prehlásenia prenajímateľa, ak vyjdú najavo ako nepravdivé boli zabezpečené zmluvnou pokutou, a najmä, či nájomcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur, ak je porušená čo i len jedna povinnosť prenajímateľa zabezpečená zmluvnou pokutou, či len jedno z prehlásení prenajímateľa zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré vyjde najavo ako nepravdivé alebo k vzniku nároku na zmluvnú pokutu nájomcu v sume 7.000,- Eur sa vyžaduje kumulatívne porušenie všetkých povinností prenajímateľa zabezpečených zmluvnou pokutou, či všetkých prehlásení prenajímateľa, ktoré vyjdú najavo ako nepravdivé a ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou. Podľa súdu prvej inštancie z dohody o zmluvnej pokute nie je zrejmé, či zmluvná pokuta vo výške 7.000,- Eur bola dojednaná za každé jednotlivé porušenie zmluvných povinností prenajímateľa, či nepravdivé tvrdenie, alebo v takejto výške 7.000,- Eur bola dojednaná za porušenie súčasne resp. kumulatívne všetkých povinností prenajímateľa, či prehlásení prenajímateľa, ktoré navyše v dohode o zmluvnej pokute nie sú špecifikované riadnym spôsobom. Dojednanie „najmä“ nespĺňa požiadavku riadnej špecifikácie týchto prehlásení, a ani formulácia „akúkoľvek povinnosť“ uvedená v zmluve nezodpovedá požiadavke určitosti vymedzenia povinnosti prenajímateľa zabezpečenej zmluvnou pokutou.

8. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní možné prehliadnuť, že žalobca v žalobe vôbec nekonkretizoval, ktorú zmluvnú povinnosť mal prenajímateľ porušiť a ktorá mala byť zabezpečená

zmluvnou pokutou. Po obrane žalovaného potvrdil, že ide o povinnosť uvedenú v čl. VI. ods. 9 Zmluvy spočívajúcu v tom, že prenajímateľ sa zaviazal odovzdať nájomcovi dva ks kľúčov od motorového vozidla a ďalšom v priebehu konania začal tvrdiť, že prenajímateľ porušil aj jedno z prehlásení, ktoré bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, pričom však takéto prehlásenie prenajímateľa nevyplýva zo samotnej zmluvy a ani nevyplýva z obsahu dohody o zmluvnej pokute, že bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré skutočnosti potvrdzovali záver súdu prvej inštancie v tom, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitým právnym úkonom, ktorý dovoľuje neobmedzene rozširovať okruh povinností, či nepravdivých prehlásení, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou.

9. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody, nakoľko žalobca vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute nemá nárok na zmluvnú pokutu v sume 7.000,- Eur, nemôže žalovaný, napriek tomu, že uzatvoril dohodu o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci, zodpovedať za túto škodu ako konateľ žalobcovi podľa , keďže žalobcovi z tohto titulu žiadna škoda nevznikla. Pretože predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu konateľa spoločnosti musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ chýba naplnenie čo len jedného z týchto predpokladov, nemôže vzniknúť zodpovednosť za túto škodu, a preto už potom nebolo podľa súdu prvej inštancie dôvodné sa zaoberať v konaní tým, či žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z , ani či je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a tiež či žalovaný preukázal liberačné dôvody zbavenia sa tejto zodpovednosti.

10. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za neodvedenú tržbu a manko spolu v sume 3.988,63 Eur súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca o tomto svojom nároku v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Na výzvu súdu, aby doplnil skutkové tvrdenia, k tomuto nároku nevedel sa bližšie vyjadriť a skutkové tvrdenia žiadal doplniť v rámci dokazovania výsluchom svedka, majiteľa spoločnosti žalobcu M. K.. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska vedenia sporu je neprípustné, aby skutkové tvrdenia žalobcu boli „nahrádzané“ v konaní výpoveďou svedka. Výpoveď svedka je dôkazným prostriedkom, ktorý má slúžiť na preukázanie alebo vyvrátenie skutkových tvrdení strany sporu. Avšak tieto skutkové tvrdenia strana sporu je povinná na preukázanie svojho nároku uviesť. Pokiaľ žalobca tak nevykonal, nesplnil si dôkaznú povinnosť a ani neuniesol dôkazné bremeno, a preto aj v tejto časti vyhodnotil žalobu za nedôvodnú. Nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, nevznikol mu ani nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ani príslušenstva pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu podľa (ďalej len „“) a súčasne zobral žalobu v časti nároku vo výške 3.988,63 Eur späť. Navrhol, aby odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom nároku vo výške 3.988,63 Eur, v tomto rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.000,- Eur od 06.11.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, alternatívne aby v prevyšujúcej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami a keďže z vykonaných dôkazov neboli jednoznačne preukázané skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia, je viac ako sporné, prečo súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevenoval rozhodnutiu náležitú pozornosť, odôvodnenie je nepresvedčivé, a preto nie je možné právny názor konajúceho súdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval okolnostiam uvádzaným v priebehu konania zo strany žalobcu, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na to, že k základným právam účastníkom konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Podľa žalobcu s poukázaním na v odvolaní prezentované právne významné okolnosti je na mieste konštatovanie, že vzhľadom na extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, vzhľadom na interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, ako aj vzhľadom na rozporuplné hodnotenie dôkazov vykonaných zo strany súdu prvej inštancie bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery, je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne. Vychádzajúc z právneho základu prejednávaného súdneho sporu a aplikujúc na tento skutkový stav príslušné ustanovenia právnych predpisov, je podľa žalobcu možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a arbitrárne.

15. Žalobca považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné. Takéto posúdenie žalobca považuje za mimoriadne závažný zásah do právnych vzťahov zmluvných strán realizovaných na základe ich zmluvnej slobody, ktoré z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej viery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní. Podľa žalobcu dojednanie uvedené v článku VI. ods. 2 Zmluvy ako dojednanie o zmluvnej pokute obsahuje obligatórne náležitosti, a to určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná povinnosť zabezpečiť, ako aj určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. Zo znenia predmetného dojednania o zmluvnej pokute jasným a určitým spôsobom vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v Zmluve zo strany prenajímateľa alebo ak dodatočne vyjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, vzniká nájomcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur. V článku IV. s názvom Práva a povinnosti zmluvných strán Zmluvy sú uvedené povinnosti aj prehlásenia prenajímateľa, ktorých porušenie alebo nepravdivosť sú sankcionované zmluvnou pokutou, konkrétne povinnosť v odseku 1 a prehlásenie v odseku 3. Ďalšie povinnosti prenajímateľa, ktoré sú sankcionované zmluvnou pokutou, sú uvedené v článku VI. ods. 1, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a ďalšie prehlásenie prenajímateľa, ktorého nepravdivosť je sankcionovaná zmluvnou pokutou, je uvedené v článku II. ods. 2 Zmluvy. Z formulácie dojednania o zmluvnej pokute je podľa názoru žalobcu dostatočne určito dané, že nájomcovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur, ak je porušená čo i len jedna povinnosť prenajímateľa zabezpečená zmluvnou pokutou, ako aj ak vyjde najavo, že čo len jedno z prehlásení zabezpečené zmluvnou pokutou prenajímateľa je nepravdivé. Žalobca má za to, že dohoda o zmluvnej pokute je platný právny úkon, nakoľko spĺňa podmienku určitosti prejavu vôle tak, ako je vyžadovaná ustanovením .

16. Následne žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenia o porušení povinnosti prenajímateľa odovzdať žalobcovi 2 ks kľúčov od predmetného motorového vozidla, o úkone odstúpenia od zmluvy, o úkone uzatvorenia Dohody o zrušení Zmluvy zo dňa 01.12.2016 a o úkone Dohody o vzdaní sa nárokov zo dňa 22.02.2017. Ďalej uviedol, že z výpovede žalovaného bolo preukázané, že napriek tomu, že ako konateľ žalobcu väčšinou prijímal pokyny od jediného spoločníka žalobcu p. K., Dohodu zo dňa 01.12.2016, ani Dohodu o vzdaní sa nárokov zo dňa 22.02.2017 nepodpísal z pokynu pána K., ale len na základe vlastného uváženia, nakoľko si nebol vedomý toho, že by prenajímateľ bol niečo žalobcovi dlžný. Žalobca má za to, že v prípade konania žalovaného v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti nebola jeho pôsobnosť vykonávaná s odbornou starostlivosťou a už vôbec nie v súlade so záujmami spoločnosti. Konaním žalovaného došlo k naplneniu všetkých troch zložiek na vznik internej zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, pričom nemožno uplatniť ani liberačný dôvod, keďže je zjavné, že postup žalovaného nie je možné hodnotiť ako konanie v záujme spoločnosti, pretože postup v záujme spoločnosti by bol ten, že sa uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči prenajímateľovi.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že konal v zmysle a svoju pôsobnosť vykonával s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že práve M.. K. ako jediný spoločník žalobcu požadoval uzatvorenie zmluvy o kúpe prenajatej veci, po uzatvorení predmetnej zmluvy žalovanému oznámil, aby prenajímateľovi neuhrádzal dohodnuté nájomné, čo bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku. Pokračovaním v zmluvnom vzťahu s prenajímateľom, by konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a taktiež by mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Žalovaný je presvedčený, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej viere, že koná v záujme obchodnej spoločnosti. Zodpovednosť je daná vtedy, ak vzniknutá

škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti a žalovaný je presvedčený o absencii kauzálneho nexusu v tomto prípade, pričom predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu je v konaní povinný preukázať poškodený, t.j. žalobca. Žalovaný poukázal aj na to, že zmluvná pokuta vo výške 7.000,- Eur predstavuje hodnotu kúpnej ceny motorového vozidla, ktorá bola 6.961,- Eur. Pokiaľ by aj existovala ústna dohoda o odovzdaní druhého kľúča od motorového vozidla, zmluvná pokuta za neodovzdanie 1 ks kľúča vo výške 7.000,- Eur je neprimeraná, pričom pri jej vymáhaní by súd postupoval v súlade s .

18. Žalovaný sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy. Pri uzatváraní právneho úkonu musí byť zrejmé, či jednou zmluvnou pokutou sú zabezpečené viaceré povinnosti, t.j. že všetky zabezpečené povinnosti musia byť porušené kumulatívne, čím nárok na zmluvnú pokutu by vznikol len za predpokladu, že všetky povinnosti zabezpečené tou istou zmluvnou pokutou budú porušené, pričom nestačí porušenie len jednej z uložených povinností vyplývajúcich zo zmluvy alebo musí byť zrejmé, či jednou pokutou sú zabezpečené viaceré zmluvné povinnosti tak, že na celú dohodnutú výšku zmluvnej pokuty vznikne nárok pri porušení každej jednej zo zabezpečených povinností.

19. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody za neodvedenú tržbu a účtovný rozdiel ako už žalovaný uviedol, nie je si vedomý žiadneho manka a ani účtovného rozdielu. Nakoľko žalobca žiadny zo svojich nárokov nepreukázal, žalovaný mal za to, že nárok žalobcu je neoprávnený a vyfabulovaný, o čom svedčí aj návrh žalobcu v podanom odvolaní na čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný si pritom dovoľuje uviesť, že späťvzatie žaloby v tomto štádiu po vynesení meritórneho rozhodnutia nie je možné.

20. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu nie sú pravdivé, nakoľko svedok M.. K. žalovanému neoznámil, aby prenajímateľovi neuhrádzal dohodnuté nájomné, práve naopak, žalovaný ho ubezpečoval, že predmetné nájomné uhrádza, pričom tak nekonal. Následne žalobca v odvolacej duplike zopakoval takmer celý obsah podaného odvolania. Napokon s poukazom na , a , , uviedol, že späťvzatie žaloby v tomto štádiu po vynesení meritórneho rozhodnutia je možné.

21. Dňa 27.11.2020 súd prvej inštancie žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu ako odvolateľa. Pretože žalovaný mal v tomto civilnom sporovom konaní zástupcu so splnomocnením na celé konanie, súd prvej inštancie písomnosti doručoval právnemu zástupcovi žalovaného do jeho elektronickej schránky ( a ) a podľa elektronickej doručenky boli doručené dňa 02.12.2020. Žalovaný sa už vo veci nevyjadril. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici a elektronickými prostriedkami oznámil aj právnemu zástupcovi žalobcu ( a , ).

23. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

24. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 22.08.2016 žalobca ako nájomca a M. C., J. ako prenajímateľ uzavreli v písomnej forme Zmluvu o kúpe prenajatej veci podľa a nasl. . Za žalobcu pri tomto právnom úkone ako konateľ konal žalovaný. Predmetom Zmluvy bolo dojednanie prenájmu a následného odkúpenia osobného motorového vozidla značky Škoda Superb 1.9 TDI Elegance, rok výroby 2009, špecifikovaného VIN, evidenčné číslo: ZV 659 CY. V čl. VI. ods. 2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v tejto zmluve alebo ak dodatočne vyjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, najmä čl. II. ods. 2 tejto zmluvy, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur a zároveň je nájomca oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.

25. Listom bez udania dátumu, označeným ako Odstúpenie od Zmluvy o kúpe prenajatej veci a mimosúdne vyrovnanie - návrh, žalobca, za ktorého ako konateľ konal žalovaný, odstúpil od Zmluvy o kúpe prenajatej veci v plnom rozsahu z dôvodu, že zo strany prenajímateľa neboli dodržané zmluvné podmienky. Súčasne v liste bolo navrhnuté mimosúdne vyrovnanie vo výške 1.000,- Eur, pretože žalobcovi vznikla ujma v podobe spísania zmluvy, nepoužívania predmetnej veci a registráciou na patričných inštitúciách. Podľa poštového podacieho hárku list bol odoslaný dňa 25.11.2016.

26. Dňa 01.12.2016 žalobca, za ktorého ako konateľ konal žalovaný a M. C. uzavreli Dohodu o zrušení Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016. V Dohode sa strany dojednali, že zmluva sa v celom rozsahu zrušuje ku dňu 01.12.2016 s tým, že v čl. 3 Dohody žalobca ako nájomca prehlásil, že nemá zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou voči prenajímateľovi žiadne nároky, práva ani pohľadávky.

27. Dňa 22.02.2017 žalobca, za ktorého ako konateľ konal žalovaný a M. C. uzavreli Dohodu o vzdaní sa práv, predmetom ktorej bolo vyhlásenie žalobcu, že sa vzdáva akýchkoľvek a všetkých práv a nárokov (pohľadávok) voči M.ovi C.ovi, teda ich odpúšťa, ako aj prehlásenie, že strany nemajú voči sebe žiadne nároky zo Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 a ani z Odstúpenia od zmluvy o kúpe prenajatej veci.

28. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

29. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

30. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

31. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Dispozičný princíp, ktorým je ovládané začatie konania, sa prejavuje aj v možnosti žalobcu vziať žalobu späť. Platná právna úprava v ustanovení umožňuje spävzatie žaloby žalobcom aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pokiaľ toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Neobstojí preto námietka žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že späťvzatie žaloby po vynesení meritórneho rozhodnutia možné nie je.

35. O pripustení späťvzatia žaloby po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhoduje odvolací súd a podľa späťvzatie žaloby nepripustí len vtedy, ak ak s tým protistrana, t.j. žalovaný, z vážnych dôvodov nesúhlasí. Z ustanovenia pritom nevyplýva, že súdy majú žalovaného osobitne vyzývať na to, či so späťvzatím žaloby súhlasí, prípadne na uvedenie vážnych dôvodov nesúhlasu. Rovnako z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že o práve z vážnych dôvodov so späťvzatím žaloby nesúhlasiť súdy majú žalovaného poučiť, keď podľa súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach len v rozsahu ustanovenom a podľa poučovaciu povinnosť súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom. Žalovaný bol v tomto súdnom konaní zastúpený advokátom vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ( o advokácii), teda podľa zástupca žalovaného sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou a hoci súd prvej inštancie doručil právnemu zástupcovi žalovaného odvolanie žalobcu, ktoré obsahovalo aj čiastočné späťvzatie

žaloby, žalovaný vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nevyjadril. Odvolací súd preto čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, keď podľa obsahu šlo o čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny v sume 3.988,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.988,63 Eur od 06.11.2018 do zaplatenia, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

36. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a po čiastočnom zastavení konania, predmetom odvolacieho konania zostalo zaplatenie istiny v sume 7.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.000,- Eur od 06.11.2018 do zaplatenia a zaplatenie nákladov spojených s uplatnení pohľadávky v sume 335,70 Eur.

37. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil vady procesných podmienok a nezistil ani porušenie práva na spravodlivý proces.

38. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

39. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute v čl. VI. ods. 2 Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 je absolútne neplatná pre jej neurčitosť a mal za to, že z formulácie dojednania o zmluvnej pokute je dostatočne určito dané, že nájomcovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur, ak je porušená čo i len jedna akákoľvek povinnosť prenajímateľa uvedená v Zmluve, ako aj ak vyjde najavo, že čo len jedno z niektorých prehlásení prenajímateľa je nepravdivé.

40. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení a vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Obdo V 4/2003).

41. Dohoda o zmluvnej pokute je hmotnoprávnym úkonom, a preto musí spĺňať zákonné požiadavky platného právneho úkonu podľa a nasl. . Predpokladom platnosti právneho úkonu je aj to, že právny úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne tak, ako to upravuje ustanovenie . Zmluvnú pokutu strany dojednávajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a teda dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa požiadavku platného právneho úkonu podľa vtedy, ak určite a zrozumiteľne je dojednaná nielen výška pokuty alebo spôsob jej určenia, ale určite a zrozumiteľne je dojednaná aj zmluvná povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva. Účelom zmluvnej pokuty je totiž donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, a preto z dojednania o zmluvnej pokute musí byť zrejmé, k akému konkrétnemu záväzku, t.j. pre prípad porušenia akej konkrétnej zmluvnej povinnosti inštitút zmluvnej pokuty nastupuje a musí byť zrejmé v akej konkrétnej výške alebo akým konkrétnym spôsobom je zmluvná pokuta určená.

42. Zmluvné strany v čl. VI. bod 2 Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v tejto zmluve alebo ak dodatočne vyjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, najmä čl. II. ods. 2 tejto zmluvy, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur. Zmluva síce mala úpravu čl. IV. s názvom Práva a povinnosti zmluvných strán a ďalšie povinnosti prenajímateľa boli uvedené aj v čl. VI. ods. 1, 4, 5, 7, 8, 9, 10 Zmluvy tak, ako to žalobca konštatoval v odvolaní, zmluvné strany však v dojednaní o zmluvnej pokute, t.j. v čl. VI. bod 2 Zmluvy, neuviedli žiadnu konkrétnu a určitú povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva. Pokiaľ aj zmluvné strany v čl. VI. bod

2 Zmluvy odkázali na čl. II. ods. 2 Zmluvy, v tomto článku prenajímateľ prehlásil, že motorové vozidlo je v jeho výlučnom vlastníctve a že s motorovým vozidlom je oprávnený akokoľvek nakladať, žalobca však v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že nárok na zmluvnú pokutu mu mal vzniknúť z dôvodu, že nepravdivé je prehlásenie prenajímateľa o vlastníctve vozidla a o práve s vozidlom nakladať. Ďalšie konkrétne a určité prehlásenia prenajímateľa, resp. odkaz na konkrétne ustanovenie Zmluvy upravujúce prehlásenia prenajímateľa, zmluvné strany v čl. VI. bod 2 Zmluvy neuviedli. Požiadavka určitosti dojednania o zmluvnej pokute je však splnená len vtedy, ak priamo v dojednaní o zmluvnej pokute je uvedená konkrétna a určitá povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva, resp. konkrétne a určité prehlásenie, za nepravdivosť ktorého sa zmluvná pokuta dojednáva alebo je uvedený aspoň odkaz na ustanovenie zmluvy, v ktorom sú konkrétna a určitá povinnosť alebo konkrétne a určité prehlásenie upravené. Pre požiadavku určitosti dojednania o zmluvnej pokute preto nepostačovalo, ak zmluvné povinnosti prenajímateľa, resp. nepravdivé prehlásenia prenajímateľa, mali vyplývať len z obsahu samotnej Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016.

43. Názov inštitútu zmluvná pokuta vyjadruje, že túto sankciu možno dojednať len za porušenie zmluvnej povinnosti, čo však nie je možné vykladať tak, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná paušálne pre nesplnenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti bez toho, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola určená tá konkrétna povinnosť, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aspoň odkazom na ustanovenie zmluvy, v ktorom je upravená zmluvná povinnosť, ktorej nesplnenie má byť zmluvnou pokutou sankcionované. Pretože zmluvnú pokutu nemožno dojednať ako tzv. generálnu zmluvnú pokutu pre prípad porušenia akýchkoľvek alebo všetkých ustanovení zmluvy, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre neurčitosť vymedzenia povinnosti prenajímateľa zabezpečenej zmluvnou pokutou.

44. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe vôbec nekonkretizoval, ktorú zmluvnú povinnosť mal prenajímateľ porušiť alebo ktoré prehlásenie prenajímateľa malo byť nepravdivé a tieto tvrdenia začal uvádzať až v ďalšom priebehu konania po uplatnení procesnej obrany žalovaného. Navyše, žalobca porušenie povinnosti prenajímateľa, resp. uvedenie nepravdivého vyhlásenia, kvalifikoval aj v tom, že prenajímateľ nepravdivo uviedol počet najazdených km motorového vozidla, pričom žalobca ani len neuviedol ustanovenie Zmluvy, ktoré malo obsahovať prehlásenie prenajímateľa o počte najazdených km motorového vozidla obsahovalo, resp. v ktorom by bola upravená povinnosť prenajímateľa uviesť počet najazdeným km. Aj z takéhoto postupu žalobcu je zrejmé, že ustanovenie čl. VI. bod 2 Zmluvy nemohlo spĺňať požiadavku určitosti dojednania o zmluvnej povinnosti, resp. nepravdivom zmluvnom prehlásení, ktoré majú byť zmluvnou pokutou zabezpečené, keďže formulácia čl. VI. bod 2 Zmluvy umožňovala žalobcovi ako nájomcovi určovať a rozširovať povinnosti a prehlásenia prenajímateľa, ktoré mali byť zmluvnou pokutou sankcionované.

45. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje aj dojednanie samotnej výšky zmluvnej pokuty 7.000,- Eur. Aj podľa odvolacieho súdu z formulácie čl. VI. bod 2 Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 nie je dostatočne zrejmé, či žalobcovi ako nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur mal vzniknúť pri kumulatívnom porušení všetkých povinností prenajímateľa, či všetkých nepravdivých prehlásení prenajímateľa, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou alebo či žalobcovi ako nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur mal vzniknúť čo i len pri jednom porušení povinnosti, či nepravdivom prehlásení, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť pevnou sumou, z dojednania však musí dostatočne určito vyplývať, či ide o jednorazovo pevnú sumu alebo o sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať, čo v posudzovanej veci splnené nebolo.

46. Keďže zmluvné strany v Zmluve o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 neurčito dohodli zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej mala byť zmluvná pokuta dojednaná a neurčito dohodli aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, ak súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, nešlo o mimoriadne závažný zásah súdu prvej inštancie do právnych vzťahov zmluvných strán realizovaných na základe ich zmluvnej slobody tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca, ale šlo o postup súdu v súlade so všeobecnou zákonnou požiadavkou určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov. Súčasne takýto postup a výklad súdu prvej inštancie zodpovedá aj zákonnej definícii inštitútu zmluvnej pokuty, pretože ak strany majú dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je potrebné dospieť k výkladu, že musí ísť o jednoznačne a konkrétne určenú zmluvnú povinnosť, ako aj o jednoznačne určenú výšku alebo spôsob určenia zmluvnej pokuty. Ani

zákonom dovolená zmluvná voľnosť v obchodno-záväzkových vzťahoch totiž neznamená, že zmluva ako právny úkon nemusí spĺňať zákonné požiadavky pre platnosť právneho úkonu. Taktiež ústavne akceptovateľnú preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 01.04.2015) nemožno chápať tak, že súdy majú prehliadať absolútnu neplatnosť právnych úkonov a priznávať práva a nároky z absolútne neplatných právnych úkonov. Navyše, dojednanie o zmluvnej pokute zo zákona vyžaduje písomnú formu, čím je ešte viac zvýraznená požiadavka určitosti právneho úkonu. Postup súdu prvej inštancie preto neodporoval ani zásadám právnej istoty, ochrane dobrej viery nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní tak, ako to žalobca tvrdil v odvolaní.

47. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať, resp. vyvodzovať z nej dôsledky ex offo aj bez návrhu a keďže právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik zamýšľaných práv alebo povinností, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nebol preukázaný vznik škody, pretože vzhľadom na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute nárok na zmluvnú pokutu v sume 7.000,- Eur žalobca nemal. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu konateľa musia byť splnené kumulatívne a pokiaľ chýba naplnenie čo len jedného z nich, nemôže vzniknúť zodpovednosť za túto škodu. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa následne v konaní už nezaoberal tým, či žalovaný ako konateľ žalobcu porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z a či je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a rovnako ani tým, či žalovaný preukázal liberačné dôvody v zmysle . Pretože k opodstatnenosti tvrdení žalobcu o naplnení atribútov náhrady škody sa súd prvej inštancie správne nevyjadroval, ani odvolací súd k nim stanovisko nezaujíma, hoci žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenia, ktoré uvádzal v konaní na súde prvej inštancie a na základe ktorých mal za to, že došlo k naplneniu atribútov náhrady škody voči žalovanému ako konateľovi.

48. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol, správne žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatnení pohľadávky, pretože ak neexistuje pohľadávka ako taká, nemôže byť dôvodné ani jej príslušenstvo.

49. Žalobca uviedol, že odvolanie podáva z odvolacieho dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca však v odvolaní tiež uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nevenoval rozhodnutiu náležitú pozornosť, odôvodnenie je nepresvedčivé, právny názor súdu prvej inštancie nie je možné považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Podľa obsahu je preto potrebné odvolanie žalobcu subsumovať aj pod odvolací dôvod podľa , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia je. Obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákonodarca preto v stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

50. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16.01.2019).

51. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že hoci žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie je arbitrárne, samotný žalobca v odvolaní nekonkretizuje, ktorý právny názor súdu prvej inštancie nepovažuje za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom, na ktorú žalobnú námietku súd prvej inštancie nedal potrebnú odpoveď, ktorú argumentáciu súdu prvej inštancie považuje za nekoherentnú, v čom

vidí extrémny nesúlad právnych záverov súdu prvej inštancie s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, prečo interpretáciu súdu prvej inštancie považuje za extrémne nesúladnú s obsahom právnej praxe, ktoré dôkazy súd prvej inštancie hodnotil rozporuplne a ktoré nemajú racionálny základ a prečo má za to, že z nich nevyplývajú prijaté skutkové závery. Ak žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, bolo na mieste, aby žalobca tieto svoje tvrdenia konkretizoval a nezostal len v rovine všeobecných tvrdení bez zohľadnenia konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej žalobca odvolanie podáva. Je vždy na odvolateľovi, aby konkretizoval, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Všeobecné a dá sa povedať do určitej miery až formulárové odvolanie nie je spôsobilé, aby odvolací súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie. Žalobca pritom bol v konaní zastúpený advokátom vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a odvolanie bolo spísané právnym zástupcom žalobcu.

52. Napriek uvedenému odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je arbitrárne, spĺňa náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom a súd prvej inštancie právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž dalo jednoznačnú a špecifickú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, t.j. že nebol naplnený jeden z kumulatívnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody proti konateľovi, a to vznik škody, a preto nemohla byť žaloba žalobcu dôvodná. Súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne a presvedčivo vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku a neuprel žalobcovi možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

53. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa ako vecne správne potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, keďže žalobca dôvod čiastočného späťvzatia žaloby neuviedol, a teda z procesného hľadiska zásadne platí, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca a zostávajúcej časti bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).