Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu LEVOS Plus, s.r.o., IČO: 45981388, so sídlom Nový Svet 83, 985 45 Látky, právne zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej M. J., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX J., K. G. Q. C. XX, XXX XX J., právne zastúpenej ŠKODA LEGAL s.r.o., IČO: 47 244 259, advokátska kancelária, so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 10.988,63 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená elektronicky dňa 13.04.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica, ako upomínaciemu súdu, domáhal voči žalovanej zaplatenia 10.988,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 06.11.2018 do zaplatenia z titulu náhrady škody a zaplatenia sumy 335,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keď tiež žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná zastávala u neho funkciu štatutárneho orgánu v období od 27.02.2015 do 01.06.2017. Dňa 22.08.2016 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o kúpe prenajatej veci medzi ním v pozícií nájomcu, keď pri tomto právnom úkone ho zastupovala žalovaná a M. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. N.. O.. Z.I. XXXX/X, XXX XX J. v pozícií prenajímateľa (ďalej len „prenajímateľ“). Zmluva o kúpe prenajatej veci sa týkala prenájmu a následného odkúpenia osobného motorového vozidla značky Škoda Superb 1.9 TDI Elegance, rok výroby 2009, VIN: TMBAD93P599020854, evidenčné číslo vozidla J. XXXCY (ďalej len „zmluva“). V priebehu zmluvného vzťahu došlo zo strany prenajímateľa k porušeniu zmluvných povinností, na základe čoho žalovaná odstúpila dňa 25.11.2016 od zmluvy podľa jej čl. VI. ods. 2. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikol mu podľa tohto článku zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy. Napriek odstúpeniu od zmluvy, žalovaná dňa 01.12.2016 uzatvorila z pozície jeho konateľa s prenajímateľom Dohodu o zrušení Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016, prostredníctvom ktorej sa bezdôvodne vzdala nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur, keďže prehlásila, že žalobca ako nájomca nemá žiadne nároky, práva ani pohľadávky voči prenajímateľovi. Týmto svojim konaním mu spôsobila škodu vo výške 7.000,- Eur. Žalovaná vykonávala funkciu jeho konateľa do „01.06.2017“. Po skončení funkcie žalovanej dal vykonať kontrolu účtovníctva, pričom bolo zistené, že nebola odvedená tržba v celkovej výške 2.584,46 Eur a že došlo k účtovnému rozdielu (tzv. manko) v obchode v celkovej výške 1.404,17 Eur. Týmto svojim konaním mu žalovaná spôsobila škodu vo výške 3.988,63 Eur. Listom zo dňa 11.10.2018 ju vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na náhradu škody, ktorú výzvu si žalovaná neprevzala. Právne

zdôvodnil nárok na náhradu škody vo výške 7.000,- Eur ustanovením a nárok na náhradu škody vo výške 3.988,63 Eur ustanovením . V konaní v rámci istiny si uplatnil tiež náklady dôvodne vynaložené na uplatnenie pohľadávky vo výške 335,70 Eur, pretože žalovanej zaslal kvalifikovanú predžalobnú výzvu, ktorá bola spôsobilá odvrátiť spor, pričom tieto náklady zodpovedajú cene jedného úkonu právnej služby po započítaní režijného paušálu a DPH, čo predstavuje spolu na týchto nákladoch sumu 335,70 Eur. Tieto náklady nemožno zahrnúť pod príslušenstvo pohľadávky v zmysle a tieto náklady nemožno považovať ani za trovy súdneho konania, keď tomu bráni ustanovenie .

2. O žalobe žalobcu rozhodol upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom Sp.zn.: zo dňa 26.08.2019, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením. Tento bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.09.2019. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaná podala elektronicky uviedla, že žalovanú sumu v celom rozsahu neuznáva. Žalobu pokladala za zmätočnú, účelovú a šikanóznu. Potvrdila, že Zmluva o kúpe prenajatej veci bola uzatvorená. Nakoľko žalobca porušil dojednania tejto zmluvy, keďže prenajímateľovi nebola vyplatená ani jedna mesačná splátka nájomného, považovala platobný rozkaz za neopodstatnený. Z dôvodu porušenia zmluvy žalobcom ako nájomcom sa v mene žalobcu s prenajímateľom M. C. dohodla o vzdaní sa práv a ukončení zmluvy o kúpe prenajatej veci Dohodou o vzdaní sa práv a to z dôvodu mimosúdneho vysporiadania. Dohoda o vzdaní sa práv bola uzatvorená dňa 22.02.2017. Čo sa týka porušenia zmluvy o kúpe prenajatej veci v čl. VI. ods. 9, majiteľ spoločnosti žalobcu Ľ. K. vedel, že kľúč od motorového vozidla bude len jeden po dobu, kým sa nenaplní podstata spornej zmluvy o kúpe prenajatej veci. Počet kľúčov v zmluve o kúpe prenajatej veci bola administratívna chyba. Konanie žalobcu je konaním proti dobrým mravom, keďže žalobca sa pokúša protizákonne obohatiť na jej úkor na základe vymyslených obvinení. Bol to žalobca, ktorý porušil zmluvu o kúpe prenajatej veci závažným spôsobom, nakoľko neuhradil ani jednu splátku nájomného za predmet nájmu. Navyše žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal zákonný dôvod na vyplatenie pohľadávky.

4. Po podaní odporu žalovanou, Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 17.10.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31.10.2019.

5. Na túto výzvu žalobca reagoval prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 11.11.2019, ktoré bolo doručené upomínaciemu súdu dňa 14.11.2019, keď v tomto vyjadrení žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , keď tento návrh podal včas. Súčasne v tomto vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré žalovaná uviedla v podanom odpore. V žiadnom prípade nie sú pravdivé a preukázané tvrdenia žalovanej týkajúce sa porušenia zmluvy o kúpe prenajatej veci v čl. VI. ods. 9 o tom, že vedel, že kľúč od motorového vozidla je len jeden a taktiež nie je pravdou, že počet kľúčov v tejto zmluve bol uvedený ako administratívna chyba. Z dôvodu ozrejmenia skutkového stavu navrhol vykonať výsluch svedka, majiteľa a jediného spoločníka spoločnosti M.. Ľ. K.. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalovanej o jeho konaní, ktoré podľa názoru žalovanej má byť konaním proti dobrým mravom, ako aj o protizákonnom obohatení sú vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Ďalej vo vyjadrení zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe. Doplnil, že v prípade konania žalovanej v pozícii jeho štatutárneho orgánu, nebola jej pôsobnosť vykonávaná s odbornou starostlivosťou a už vôbec nie v súlade so záujmami spoločnosti. Zastával názor, že konaním žalovanej došlo k naplneniu všetkých troch zložiek pre priznanie nároku na náhradu škody, pretože mu vznikla škoda vzdaním sa nároku, a to priama majetková škoda 7.000,- Eur, žalovaná porušila povinnosť lojality, keďže pri výkone funkcie konateľa uprednostnila iný záujem, ako záujem spoločnosti, pričom porušenie povinnosti lojality bolo príčinou vzniku škody. V tomto prípade nemožno uplatniť ani liberačný dôvod podľa , keďže je zjavné, že postup žalovanej nie možno hodnotiť ako konanie v dobrej viere a v záujme spoločnosti. Nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila vznik a ani výšku „manka“, z tohto jednoznačne podľa neho vyplýva, že uznala jeho nárok, ktorý si uplatňuje v tomto súdnom konaní a teda jeho tvrdenia v tomto smere možno považovať za nesporné. Z týchto dôvodov trval na podanej žalobe.

6. Po týchto procesných úkonoch Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu na konanie o čom upovedomil strany dňa 21.11.2019. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu na konanie upomínacím súdom dňa 21.11.2019, doručená elektronicky cez portál ÚPVS dňa 22.11.2019.

7. Uznesením Sp.zn. -68 zo dňa 16.12.2019 na to už tunajší súd podľa vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené ešte upomínaciemu súdu a je datované dňom 11.11.2019. Súčasne bola vyzvaná, aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

8. Na uznesenie reagovala žalovaná vyjadrením zo dňa 17.01.2020. Vo vyjadrení potvrdila, že zmluva o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 bola uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu, za ktorú v tom čase konala ako nájomcom a M. C. ako prenajímateľom. Dohoda žalobcu a prenajímateľa pri uzatváraní tejto zmluvy bola taká, že pri prevzatí predmetu nájmu odovzdá prenajímateľ nájomcovi, teda žalobcovi len 1 ks kľúčov od motorového vozidla a druhý kus kľúča mu odovzdá až po skončení nájmu, v prípade kúpy motorového vozidla žalobcom ako nájomcom. Z tohto dôvodu je ustanovenie čl. VI. ods. 9 tejto zmluvy nepresné, je tu uvedená administratívna chyba o počte kľúčov. Neodzrkadľuje pravú vôľu zmluvných strán. Ustanovenie tohto článku a tohto odseku zmluvy už nebolo menené z dôvodu, že z neho povinnosť odovzdať oba kusy kľúčov prenajímateľovi už pri odovzdaní motorového vozidla ani nevyplýva. Pripojila sa k návrhu žalobcu na vypočutie M.. Ľ. K. ako svedka, keď navrhla vypočuť v konaní i ďalšieho svedka M. C.. K iniciovaniu dohody o zrušení zmluvy z jej strany došlo z dôvodu, že to bol práve žalobca, ktorý ako nájomca porušoval zmluvu, a to tak, že neuhradil ani jeden mesačný nájom za predmetné motorové vozidlo. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že týmto konaním ukrátila spoločnosť. Zvážila potrebu prenájmu tohto motorového vozidla a došla k záveru, že nie je hospodárne v tomto zmluvnom vzťahu zotrvať. Ona sama k výkonu funkcie konateľa spoločnosti motorové vozidlo nepotrebovala a toto nebolo potrebné ani k zabezpečeniu chodu spoločnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mala v mene neho od prenajímateľa vymáhať zmluvnú pokutu za neodovzdanie jedného ks kľúča od motorového vozidla, a to napriek ich ústnej dohode, že tieto sa odovzdajú až pri kúpe prenajatej veci, a najmä napriek tomu, že to bol práve žalobca, ktorý ako nájomca zmluvu porušoval závažným spôsobom a to neplatením dohodnutého nájomného, pričom neuhradil ani jednu splátku tohto nájomného, považovala toto za jednoznačne nemorálne, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Bol to práve majiteľ spoločnosti žalobcu M.. K., ktorý požadoval uzatvorenie zmluvy o kúpe prenajatej veci s tým, že následne jej ako konateľke oznámil, že na prenájom nemá prenajímateľovi uhradiť žiadne nájomné. Preto sa rozhodla zmluvu ukončiť. Naopak v prípade, ak by pokračovala v užívaní prenajatého vozidla spoločnosť bez uhradenia čo i len jedného nájomného, mohla by naplniť i skutkové znaky trestného činu podvodu. Navyše mala za to, že žalobcovi nevznikol nárok, z ktorého odvodzuje vznik škody, lebo prenajímateľ žiadnym spôsobom zmluvu neporušil. Keby aj neexistovala ústna dohoda o odovzdaní druhého kusa kľúčov, toto porušenie by nebolo takej váhy, aby bolo možné od prenajímateľa požadovať zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur, čo predstavuje hodnotu kúpnej ceny za motorové vozidlo podľa zmluvy, ktorá bola 6.961,- Eur. Takáto zmluvná pokuta je jednoznačne neprimeraná a pri jej vymáhaní by súd postupoval v zmysle . Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody za neodvedenú tržbu a účtovný rozdiel, nie si je vedomá vzniku žiadneho manka, ani účtovného rozdielu. Nakoľko však žalobca vznik tohto nároku žiadnym spôsobom nepreukazuje, má za to, že tento nárok je vyfabulovaný a neoprávnený. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako strany sporu, výpoveďami svedkov M.. Ľ. K. Q. M. C., listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

10. Dňa 22.08.2016 bola medzi žalobcom ako nájomcom a M. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. N.. O.. Z. XXXX/X, XXX XX J. ako prenajímateľom (ďalej len „prenajímateľ“) uzatvorená písomná Zmluva o kúpe prenajatej veci podľa a nasl. . Spoločnosť žalobcu pri tomto právnom úkone zastupovala žalovaná ako konateľka spoločnosti. Predmetom tejto zmluvy bolo dojednanie prenájmu a následného odkúpenia osobného motorového vozidla značky Škoda Superb 1.9 TDI Elegance, rok výroby 2009, VIN: TMBAD93T599020854, evidenčné číslo: J. XXXCY (ďalej len „motorové vozidlo“). V čl. III. ods. 2 predmetnej zmluvy strany sa dohodli na nájomnom vo výške 164,83 Eur mesačne, ktoré sa zaviazal nájomca, teda žalobca poukazovať priamo na bankový účet špecifikovaný

v zmluve. V čl. VI. ods. 2 zmluvy bolo dojednané, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v tejto zmluve alebo ak dodatočne výjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, najmä čl. II. ods. 2 tejto zmluvy, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur. Zároveň je nájomca oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. V tomto istom článku ods. 3 zmluvy sa strany dojednali, že zaplatenie zmluvnej pokuty je zabezpečené zmenkou, keď z čl. VI. ods. 9 zmluvy vyplýva, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dva kusy kľúčov od motorového vozidla a osvedčenie o evidencii motorového vozidla. V čl. VII. ods. 3 zmluvy sa ďalej dojednali zmluvné strany na tom, že ich právny vzťah vyplývajúci a súvisiaci s touto zmluvou sa v zmysle 13/1991 Zb. .

11. Dňa 22.08.2016 vo Zvolene bola vystavená zmenka na sumu 7.000,- Eur, v ktorej M. C. ako prenajímateľ sa zaviazal za túto zmenku zaplatiť „bez protestu“ LEVOS PLUS, s.r.o., Nový Svet 83, Látky, IČO: 45 981 388 7.000,- Eur. Miesto platenia je uvedené v Látkach, splatnosť na zmenke nie je uvedená. Vystaviteľom zmenky s podpisom je uvedený M. C., G.. XX.XX.XXXX, N.. O.. Z. XXXX/X, J..

12. Listom zo dňa neuvedeného, ktorý je označený ako „Odstúpenie od Zmluvy o kúpe prenajatej veci a mimosúdne vyrovnanie - návrh“ žalobca za ktorého konala žalovaná ako konateľka a ktorý je adresovaný prenajímateľovi M. C. odstúpil od Zmluvy o kúpe prenajatej veci v plnom rozsahu z dôvodu, že zo strany prenajímateľa „neboli dodržané zmluvné podmienky“. Súčasne v liste bolo navrhnuté mimosúdne vyrovnanie a to vo výške 1.000,- Eur, ktoré žalobca žiadal poukázať najneskôr do 30 dní od prevzatia listu na číslo účtu, ktorý je špecifikovaný v tomto liste. List bol odoslaný na pošte pre prenajímateľa dňa 25.11.2016, o čom žalobca predložil podací lístok (č.l. 10 spisu).

13. Dňa 01.12.2016 bola medzi žalobcom, za ktorého konala žalovaná ako konateľka a M. C., teda prenajímateľom, uzatvorená Dohoda o zrušení Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016. V tejto dohode sa strany dojednali, že zmluva sa v celom rozsahu zrušuje ku dňu 01.12.2016 s tým, že nájomca tu prehlásil, že nemá zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou voči prenajímateľovi žiadne nároky, práva ani pohľadávky, čo je uvedené v čl. 3 tejto dohody.

14. Dňa 22.02.2017 bola medzi žalobcom, ktorého zastupovala žalovaná ako konateľka a M. C. uzatvorená Dohoda o vzdaní sa práv. Táto bola uzatvorená podľa . Predmetom dohody bolo vyhlásenie žalobcu, že vzdáva akýchkoľvek a všetkých práv a nárokov (pohľadávok) voči M. C., teda ich odpúšťa, s čím tento súhlasil. Ďalej je tu prehlásenie, že strany nemajú voči sebe žiadne nároky zo Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016 a ani z Odstúpenia od zmluvy o kúpe prenajatej veci.

15. Predžalobnou výzvou zo dňa 11.10.2018, ktorá bola žalovanej doručovaná, o čom žalobcom bola predložená fotokópia poštovej doručenky (č.l. 16 spisu), žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu škody 10.988,63 Eur a nákladov na právne zastúpenie vo výške 671,40 Eur najneskôr do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovanej výzva bola doručovaná na adresu Turová 144, keď výzvu podľa relácie pošty žalovaná neprevzala v odbernej lehote.

16. Obidve strany v konaní po procesnom postupe podľa a predložili nové dôkazy, ktoré súd pripustil, keď žalovaná predložila účtovnú uzávierku spoločnosti žalobcu ku dňu 31.12.2016, z ktorej vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti žalobcu za účtovné obdobie roku 2016 bolo -7.785,- Eur, čím žalovaná preukazovala svoje tvrdenie o tom, že finančná situácia žalobcu z dôvodu hospodárnosti neumožňovala pristúpiť ku kúpe motorového vozidla, žalobca predložil Protokol o technickej kontrole vozidla datovaný dňom 22.07.2015, z ktorého vyplýva počet najazdených km motorového vozidla k tomuto dňu 189.809 a ďalej kúpnu zmluvu č. 120159028 uzatvorenú dňa 10.12.2015 medzi M. C. ako kupujúcim a predávajúcim M. K., E. K. J. XXX/XX, XXX XX O., ktorá bola uzatvorená ohľadne motorového vozidla na základe ktorej kupujúci M. C. nadobudol toto motorové vozidlo od predávajúceho za kúpnu cenu 12.000,- Eur (5.040,- Eur záloha + 6.960,- Eur doplatok na kúpnu cenu) s tým, že doplatok kúpnej ceny predávajúcemu mal byť doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí úveru kupujúcemu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Na tejto kúpnej zmluve je uvedený stav počítadla prejdenej vzdialenosti u predmetného motorového vozidla 92.000 km. Kúpna zmluva nie je podpísaná kupujúcim, ale jej uzavretie nebolo v konaní rozporované protistranou. Tieto dôkazy žalobca predložil poukazujúc na článok VI. ods. 2 zmluvy o kúpe prenajatej veci, kde sa

strany dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v zmluve alebo ak dodatočne výjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa sú nepravdivé, žalobcovi ako nájomcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Táto povinnosť podľa nových skutkových tvrdení žalobcu, ktoré tvrdil až v rámci prejednania žaloby na pojednávaní, zabezpečená tiež zmluvnou pokutou bola prenajímateľom porušená, keď predložené dôkazy, ktoré sú vyhotovené po sebe v pomerne krátkej dobe nasvedčujú, že počet najazdených km na motorovom vozidle, ktoré bolo predmetom prenájmu nezodpovedá skutočnosti o 100.000 km viac najazdených kilometrov, čo prenajímateľ nedeklaroval prehlásením pri uzatvorení zmluvy o kúpe prenajatej veci.

17. Žalovaná na žiadosť súdu podľa doplnila skutkové tvrdenia, že bola nezamestnaná, dostala sa k M.. K., s tým, že tento by jej mohol pomôcť s nejakou prácou. On konateľom svojej spoločnosti, ktorej je vlastníkom, nemohol byť. Samotnú zmluvu o kúpe prenajatej veci pripravil majiteľ spoločnosti M.. K., ona ju za žalobcu len podpísala. M.. K. mal známeho, ktorým bol jej vtedajší priateľ Z., a tento mal známeho M. C.. Predmetnú zmluvu o kúpe prenajatej veci dojednali oni traja. Ona samozrejme obsah zmluvy poznala, prečítala ju, na obsahu zmluvy sa v podstate dohodli všetci. Motorové vozidlo malo slúžiť pre firmu, ale v konečnom dôsledku sa mala na ňom presúvať ona, a teda ho využívať. Nevyužívala ho, motorové vozidlo využíval jej vtedajší priateľ Z., ktorý ju zaviezol týmto motorovým vozidlo na miesto, ktoré potrebovala. Jej priateľ toto motorové vozidlo využíval však aj svoje potreby. Pri odovzdávaní motorového vozidla zo strany prenajímateľa žalobcovi ona ako konateľka žalobcu nebola. Boli tam M.. K., C. Q. Z.. Od motorového vozidla boli dva kľúče, jeden bol nenakódovaný, preto nebol funkčný. Na predmetnom motorovom vozidle aj šoférovala. Komu boli odovzdané kľúče od motorového vozidla k tomu sa nevedela vyjadriť, pretože pri tom osobne nebola. Motorové vozidlo bolo v užívaní žalobcu tri alebo štyri mesiace. Prenájom za motorové vozidlo sa však prenajímateľovi neplatil, bolo to na základe pokynu majiteľa spoločnosti M.. K.. Prečo dal takýto pokyn na neplatenie nájomného, k tomu sa nevedela vyjadriť. Informáciu o tom, že od motorového vozidla bol aj druhý kľúč, ale tento nebol nakódovaný mala od prenajímateľa. Ona účtovníctvo vo firme žalobcu neviedla. Pracovala aj s hotovosťou, tržbou. Ako firma cez projekt otvorili večierku, mali tam zamestnankyňu. Ona mala viesť obchod, ako pracovať aj s hotovosťou, s tržbami, bola vedená ako „mentor“, keď bola aj zamestnankyňou spoločnosti žalobcu, tiež vykonávala popri tom funkciu konateľa. Nespomenula si, aký v pracovnej zmluve mala dojednaný druh práce. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy o kúpe prenajatej veci, podpísala ho. Vypracoval ho však M.. K.. V odstúpení od zmluvy išlo o porušenie povinnosti odovzdať kľúče. C. poznala osobne ešte predtým než došlo k uzatvoreniu zmluvy o kúpe prenajatej veci. Dohodu zo dňa 01.12.2016 spísala s C., P.. O. A. C.. C. neurobil nič, prečo by mali od neho vymáhať peniaze. Kto pripravil text dohody o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci to si nespomenula. Možnože text pripravil C.. Pred podaním žaloby na súd žalobca ju neinformoval o tom, že by mala údajne neodviesť tržbu alebo spôsobiť manko, nebola oboznámená so žiadnou účtovnou uzávierkou, ani so žiadnou kontrolou, nebola oboznámená s ničím. Aj dohodu o vzdaní sa práv pripravoval zrejme C.. Ona ju uzatvorila za žalobcu, pretože si nebola vedomá toho, že by C. im bol niečo dlžný. Motorové vozidlo sa vrátilo C.. Dohodli sa, že zmluvu rušia, lebo sa mu neplatilo nájomné. K tvrdeniu protistrany o tom, že na motorovom vozidle malo dôjsť k „stočeniu kilometrov“, k tomu sa nevedela vyjadriť, v rámci pojednávania to počula po prvýkrát. Je pravdou, že C. nepožadoval žiadnu náhradu za to, že motorové vozidlo bolo v užívaní žalobcu tri alebo štyri mesiace bezplatne. Pokyny ako konateľka spoločnosti prijímala väčšinou od M.. K.. Nie si je vedomá toho, že by vykonala nejaké úkony za spoločnosť proti vôli majiteľa. Spoločnosť jej dlhuje nejaké peniaze, doposiaľ ich nevymáha. Zmluvu o ukončení zmluvy o prenájme veci, ani dohodu o vzdaní sa nárokov však nepodpísala z pokynu majiteľ spoločnosti.

18. Z výpovede svedka M.. Ľ. K. súd zistil, že je jediným spoločníkom, jediným majiteľom spoločnosti žalobcu. K žalovanej nemá žiadne blízky vzťah, pozná ju cez jej priateľa. Žalovaná istý čas vykonávala funkciu konateľa pre spoločnosť. Nebola však zamestnancom spoločnosti a inú činnosť než konateľka pre spoločnosť nevykonávala. M. C. pozná. Pozná ho sprostredkovane cez žalovanú, ktorá u neho sprostredkovala prenájom a kúpu motorového vozidla. Má vedomosť, že spoločnosť uzatvorila zmluvu o kúpe prenajatej veci ohľadne motorového vozidla. On sa nezúčastňoval dojednávania podmienok tejto zmluvy, žalovaná počas činnosti pre firmu žalobcu a počas prevádzkovania obchodu v obci Kriváň predala svoje motorové vozidlo. Oznámila mu, že sa nemá ako dostať do prevádzky a zabezpečovať činnosť tohto obchodu. Oznámila ďalej, že nevyhnutne na prevádzku potrebuje motorové vozidlo. Zabezpečila preto prenájom a ubezpečila ho, že prevádzkou tohto obchodu náklady na toto motorové vozidlo bude schopná pokryť. Zmluvu o kúpe prenajatej veci videl textovo, jej vyhotovenia zabezpečovala pre žalobcu advokátska kancelária advokátky K.. S prenajímateľom konkrétne podmienky zmluvy

on nedojednával. Akurát požadoval, aby prenajatá vec bola zabezpečená. Nedojednával ani výšku nájomného. Bolo mu odporúčané zabezpečiť to blakozmenkou, ktorá aj bola vyhotovená, ak by v budúcnosti došlo k porušeniu zmluvy. Tiež má vedomosť, že v zmluve bola dojednaná i zmluvná pokuta. Vyplýva to z textu zmluvy. Zmluvu si prečítal zbežne v advokátskej kancelárii, ktorá ju vyhotovovala, a ktorej dôveroval. Aké povinnosti boli zabezpečené zmluvnou pokutou k tomu uviedol, že v prvom rade to bola povinnosť, že ak motorové vozidlo po skončení prenájmu neprejde do vlastníctva spoločnosti, teda táto povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a ďalej požadoval ako majiteľ spoločnosti aby motorové vozidlo bolo kompletné, a aby boli odovzdané dva kľúče. Aj na toto sa vzťahovala zmluvná pokuta. Pri odovzdávaní motorového vozidla od prenajímateľa on osobne nebol, bola to žalovaná. O odstúpení od zmluvy má vedomosť, výška nájomného za motorové vozidlo odrážala splátky C. za motorové vozidlo, keď C. za postúpenie dostal od spoločnosti žalobcu 1.000,- Eur. Teda za postúpenie zmluvy ohľadne motorového vozidla. Táto suma bola C. vyplatená bez dokladu. To je bežná prax. Asi dva týždne po podpise zmluvy požadoval motorové vozidlo vidieť. Požadoval, aby sa mu ukázali kľúče a aby všetky doklady boli odovzdané od motorového vozidla a o jeho nadobudnutí resp. nájme účtovníčke. Pri tomto stretnutí bola žalovaná, Z. T. C.. Tam sa dozvedel, že dva kľúče od motorového vozidla nie sú. C. navrhol, že dá urobiť ďalší kľúč. To aj urobil, za čo žalobca zaplatil 260,- Eur, keď bol vyhotovený druhý kľúč, bolo zistené, že kľúč nepasuje. Vtedy nadobudol pochybnosti o legálnosti nadobudnutia motorového vozidla. Žalovaná mu odovzdala technický preukaz od motorového vozidla, kúpnu zmluvu na M. C., protokol o technickej kontrole, technické osvedčenie ohľadne vozidla a to je celé. Tieto doklady preštudoval s ekonómkou pričom zistili nesúlad km s protokolom a s kúpnou zmluvou. Na tento nesúlad žalovanú upozornil, teda či si to nevšimla pri podpise zmluvy. Pokiaľ ide o kľúč, ktorý nepasoval, on ako majiteľ spoločnosti toto už ďalej neriešil. Motorové vozidlo bolo v užívaní spoločnosti, žalovaná ho využívala na cesty do prevádzky do Kriváňa. Nájomné sa platilo, aspoň ho o tom ubezpečovala žalovaná. V žiadnom prípade jej nedal pokyn, aby sa za motorové vozidlo neplatilo nájomné. Ďalší sled udalosti bol taký, že navštívil C. na Látkach, kde mu oznámil, že nemá zaplatené nájomné. Chcel sa vtedy spojiť telefonicky so žalovanou, ktorá práve s motorovým vozidlom bola na dovolenke s rodinou v Chorvátsku. O obchod sa žalovaná nestarala, tržby boli nízke. Predavačka, resp. predavačky mu oznamovali, že J. prišla do obchodu, napakovala si veci a z obchodu odišla na dovolenku, pričom ani neoznámila, že ide na tak dlhý čas preč. To bolo celé. Na to žalovanej oznámil, že spoluprácu a konateľstvo si predstavuje ináč. V minulosti bol konateľom spoločnosti, v súčasnosti nemôže byť konateľom tejto spoločnosti vzhľadom na svoje funkčné postavenie. On žalovanú nevyhľadával, ona ho oslovila a prišla za ním so svojim priateľom vtedajším, Z., že chce podnikať. Z. pozná dávno, 5 rokov určite. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, to prejednávali so žalovanou dva alebo trikrát. Kto je autorom odstúpenia k tomu uviedol, že ide o spoločnú verziu so žalovanou. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo to, že mal pochybnosti, že auto je legálne a neexistovali stále dva kľúče. V rámci konania prvýkrát počul, že bola uzavretá dohoda o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci. O jej existencii doposiaľ nevedel. Momentálne nevie kde sa motorové vozidlo nachádza. Prenájom skončil odstúpením, ako bolo odstúpenie od zmluvy zaslané C., asi o týždeň tento zavolal, keď on mu vtedy povedal, že motorové vozidlo vidí ako závadné, a že je to aj na prokurátora aj políciu. C. oznámil, že všetko vyrovná. Požiadal ho o splátkový kalendár lebo nemal hotovosť. Uhradil aj prvú splátku 300,- Eur. On ako majiteľ spoločnosti sa už o motorové vozidlo ďalej nezaujímal. Od neho nikto žiadne doklady nechcel, mal aj technický preukaz od motorového vozidla, nikto od neho nič nepožadoval. Po tejto dohode C. absolútne prestal brať telefón. Motorové vozidlo videl asi dvakrát alebo trikrát, nikdy v ňom nesedel. Ohľadne motorového vozidla všetko riešila žalovaná. Keď C. prestal splácať podľa dohody, požiadal už o pomoc advokátsku kanceláriu. Nikdy neprejavil vôľu dlh C. odpustiť. Nebol o to ani požiadaný a nemal ani na to dôvod. Pokiaľ ide o škodu 3.988,63 Eur, k tomuto uviedol, že predavačky z obchodu mu oznamovali, že si žalovaná z obchodu berie tovar, neodovzdáva tržby na účet ako boli dohodnutý. Po zrušení prevádzky obchodu v Kriváni ešte kým nestihol vymeniť konateľa a zmeniť prístup na účet boli žalovanou realizované z účtu výbery 27.03.2017 vo výške 235,- Eur, 29.11.2017 v sume 135,- Eur a dňa 26.06.2017 v sume 300,- Eur. Je to suma manka, ktorá je zaznamenaná v zošite, kde si predavačky písali poznámky. Žalobca nie je dlžný žalovanej žiadnu sumu. Aké sú účinky odstúpenia od zmluvy to pozná. Tieto by však mali byť zrejmé aj žalovanej. Od žalovanej ako konateľky bol v tom, že nájom za motorové vozidlo sa platí. C. mu oznámil, že sa za nájom neplatí. Vedel však, že za postúpenie motorového vozidla od C. mu boli dané peniaze. Žalovaná nebola zamestnancom žalobcu, len konateľkou. Pokiaľ ide o odmenu za výkon funkcie, na výlohy si peniaze brala a dostávala za to každý mesiac 50,- Eur navyše. On všetky tieto záležitosti žalovanej oznámil, hlavne aby ich dala do poriadku, nedalo sa s ňou normálne komunikovať. V súvislosti s touto vecou nepodal žiadne trestné oznámenie.

19. Z výpovede svedka M. C. súd zistil, že spoločnosť žalobcu pozná len z onačenia na zmluvách. Majiteľa spoločnosti M.. K. pozná len z okolností riešenia zmluvy ohľadne motorového vozidla. Párkrát sa s ním osobne stretol. Bolo to v súvislosti s touto vecou. Žalovanú pozná, bol dlhoročným kamarátom jej bývalého priateľa Z. Z.. Ohľadne uzatvorenia zmluvy o kúpe prenajatej veci rokoval s Z.. V tom čase bol Z. i žalovaná bez motorového vozidla. Nakoľko v tom čase chcel motorové vozidlo predať, bolo dohodnuté, že ho môžu istý čas využívať. Dohodol to s Z.. Motorové vozidlo on nadobudol kúpou. Bolo dohodnuté, že pokiaľ sa nenájde nejaký kupec, tak motorové vozidlo bude využívať Z. so žalovanou. V tomto čase ešte nebolo spomínané, že by motorové vozidlo mala kúpiť firma Levos. Sám tiež hľadal záujemcov o kúpu tohto motorového vozidla. Na to prišiel za ním Z., že by motorové vozidlo kúpil, keď mu predtým on oznámil, že našiel záujemcov o kúpu. Z. vtedy povedal, že žalovaná má firmu a že motorové vozidlo sa môže napísať na firmu. Išlo o spoločnosť žalobcu. Bolo to za nejaké odstupné s tým, že motorové vozidlo bolo na leasing a ten istý čas ešte pokračoval. Motorové vozidlo malo byť prepísané na firmu žalovanej, ale neprešlo to, takže bolo dohodnuté, že firma bude dávať peniaze, teda Z., lebo on ohľadne všetkého tohto sa kontaktoval s Z.. Bolo dojednané, že mu takto budú dávať peniaze na leasing, a že on ich následne bude platiť leasingovke. K takémuto plneniu však nedošlo ani raz. Motorové vozidlo pokiaľ ide o fyzické odovzdanie do užívania žalobcu, keby sa tak stalo a komu presne odovzdal, to si nepamätal. Zmluvu ohľadne motorového vozidla podpisoval u právnika. Bola tam žalovaná a Z.. Zmluvu pred podpisom si prečítal narýchlo. Predtým než ju podpísal so žalovanou nevyjednával nič ohľadne zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta podľa neho bola dojednaná za porušenie povinnosti ohľadne kľúčov. Od motorového vozidla boli dva kľúče. Komu ich odovzdal, to si nepamätal. Pri odovzdávaní motorového vozidla odovzdal od tohto všetko. Pri podpisovaní zmluvy sa motorové vozidlo už neodovzdávalo, lebo ho už fyzicky mali Z. a žalovaná. Podľa zmluvy však on nedostal nič. Žiadne peniaze tiež nedostal za zmluvu, ani za postúpenie leasingu, ani nájomné. Problém po uzavretí zmluvy nastal vtedy, keď nebola zaplatená žiadna splátka nájomného. V súčasnosti motorové vozidlo sa nachádza vo Zvolene, je v užívaní jeho otca. Otec si toto motorové vozidlo vyzdvihol u inej osoby z Banskej Bystrice. Ide o spoločného známeho menom L., jeho priezvisko si nepamätal. Ide o spoločného známeho Z. a jeho. Kľúče od motorového vozidla boli dva kusy. Odovzdal ich Z.i. Iba jeden bol nakódovaný. Keď sa nevedel dostať k peniazom, tak povedal, že to takto nejde. On musel za motorové vozidlo platiť splátky veriteľovi spoločnosti Consumer. Úver je už vyplatený dávno. O tom, že nie sú uhradené platby kontaktoval Z. i žalovanú. Žalovaná ho informovala, že sa to uhradí čím skôr. K úhrade nedošlo. Poprel tvrdenia svedka K., že by za postúpenie zmluvy obdržal 1.000,- Eur. Keď platby neboli hradené, čakal zhruba pol roka. Po pol roku motorové vozidlo mala už v užívaní iná osoba, spomínaný L.. Odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené. Kedy, to nevedel povedať. Po tom ako mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy kontaktoval žalovanú, ktorá ho informovala, že na odstúpení nie je jej podpis. Keď prišlo odstúpenie od zmluvy, motorové vozidlo bolo už v jeho držbe, fyzicky mu ho odovzdal L.. Dohoda o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci bola uzatvorená na jeho podnet. Bola vyhotovená v advokátskej kancelárii Lysina. Zmluvnú pokutu žiadal od neho uhradiť M.. K., bolo to vo výške 1.000,- Eur. Bolo to za porušenie údajne zmluvy. Bol z toho zaskočený, nahnevali ho. Je pravdou, že M.. K. od neho požadoval aj sumu 7.000,- Eur z titulu zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o sumu 300,- Eur, je pravdou, že ju zaplatil ale z iného dôvodu než tvrdil M.. K.. Z. si mal opraviť motorové vozidlo, toto si aj opravil a za túto opravu požadoval platbu s tým, že ju mal uhradiť M.. K., preto na tento účel K. poslal sumu 300,- Eur. Nebolo to na účel zmluvnej pokuty. Keď M.. K. od neho požadoval 7.000,- Eur tak išiel za právnikom. Kedy odovzdával motorové vozidlo do užívania Z. Q. J., k tomu sa nevedel vyjadriť, možno to bolo v roku 2016. Zmenku podpísal. Spoločnosť žalobcu nevyzýval na úhradu nájomného a ani ho nevymáha na súde za užívanie motorového vozidla. Neurobil to preto, lebo bol v blízkom vzťahu s Z. i so J.. Pri odovzdaní motorového vozidla odovzdal obidva kľúče od motorového vozidla. Od spoločnosti žalobcu neprijal platbu 260,- Eur, ktorá mala slúžiť ako náhrada nákladov za vyhotovenie druhého kľúča od motorového vozidla. S M.. K. sa stretol na pumpe v Hriňovej ohľadne zmluvnej pokuty, avšak tu nebola uzavretá žiadna dohoda, že sumu 7.000,- Eur zaplatí v splátkach. Čo bolo predmetom tohto stretnutia si nepamätal, ale iste to nebola zmluvná pokuta. Je pravdou, že dal vyhotoviť druhý kľúč od motorového vozidla. Či ho o to požiadal M.. K. to si nepamätal. Dal ho vyhotoviť vo firme Auto Slovák vo Zvolene. Zaplatil za to asi 50,- Eur. Tento bol vyrobený podľa VIN čísla, ale predchádzajúci majiteľ dal vymeniť zámky, takže kľúč nepasoval. Kontrolovalo sa to spolu so zamestnancom Auto Slovák. Motorové vozidlo k tomuto pristavil Z.. Potvrdil, že uzatvoril aj dohodu o vzdaní sa práv, ktorá tiež bola urobená z jeho iniciatívy u jeho právnika. Vlastníkom a držiteľom motorového vozidla v súčasnosti je on, motorové vozidlo je v užívaní jeho otca. Či ho spoločnosť žalobcu vyzývala na odovzdanie druhého kľúča od motorového vozidla, to si nepamätal. Pred odstúpením od zmluvy spoločnosť žalobcu ho neupozorňovala na porušenie nejakej povinnosti zo zmluvy.

20. Podľa , konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

21. Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

22. Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

23. Podľa , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

24. Podľa , obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

25. Podľa , zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

26. Podľa , zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

27. Podľa , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

28. Podľa , dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

29. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

30. Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

31. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl..

32. Právna úprava zmluvnej pokuty v ( - 302) nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v ( a 545), čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak , ako aj . Obchodnoprávna úprava zmluvnej pokuty je vo vzťahu k úprave občianskoprávnej osobitnou právnou úpravou.

33. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

34. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

35. Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

36. Podľa , druhá veta, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

37. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

40. Žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 7.000,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaná ako konateľka spoločnosti žalobcu uzatvorila za žalobcu dňa 01.12.2016 s M. C., G.. XX.XX.XXXX Dohodu o zrušení Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016, kde sa bezdôvodne vzdala nároku za spoločnosť žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- Eur. Nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty žalobcovi mal vzniknúť voči M. C. v dôsledku „porušenia zmluvných povinností“, na ktoré sa zaviazal v Zmluve o kúpe prenajatej veci (ďalej len „zmluva“). Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom, za ktorého konala pri uzavretí zmluvy žalovaná ako nájomcom a M. C. ako prenajímateľom (ďalej len „prenajímateľ“). Predmetom zmluvy bol prenájom a následne odkúpenie osobného motorového vozidla značky Škoda Superb 1.9 TDI Elegance, rok výroby 2009, N. J. (ďalej len „motorové vozidlo“). Zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok bola dojednaná medzi stranami v čl. VI. ods. 2 zmluvy. Zmluvné strany sa v tomto čl. ods. zmluvy dojednali, „že v prípade, ak prenajímateľ poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v tejto zmluve alebo ak dodatočne výjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, najmä čl. II. ods. 2 tejto zmluvy, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur. Zároveň je nájomca oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť“. V ods. 3 tohto článku zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že zaplatenie zmluvnej pokuty je zabezpečené zmenkou.

41. Žalovaná popierala svoju zodpovednosť za túto škodu. Nepoprela, že ako konateľka za žalobcu uzatvorila tak Zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.08.2016, ako i následne dňa 01.12.2016 Dohodu o zrušení tejto zmluvy. Jej obsahom bolo mimosúdne vysporiadanie nárokov obidvoch strán zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď predmetnú zmluvu porušila práve spoločnosť žalobcu tým, že prenajímateľovi neuhradila ani jednu mesačnú splátku dojednaného nájomného za predmet prenájmu, za užívanie motorového vozidla. V obrane sama zadefinovala povinnosť, ktorú mal podľa žalobcu porušiť prenajímateľ a ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou hoci túto dôkaznú povinnosť mal žalobca. Malo ísť o porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľa uvedenej v čl. VI. ods. 9 zmluvy, kde sa prenajímateľ zaviazal odovzdať nájomcovi „dva kusy kľúčov od motorového vozidla a osvedčenie o evidencii motorového vozidla“.

42. Žalobca v konaní v rámci prejednania žaloby potvrdil, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vznikol z dôvodu, že prenajímateľ porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. VI. ods. 9 zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď mu ako nájomcovi neodovzdal dva kusy kľúčov od motorového vozidla, rozšíril však tvrdenie o tom, akú zmluvnú povinnosť mal prenajímateľ porušiť a na ktorú sa zaviazal v zmluve, pričom aj táto bola zabezpečená zmluvnou pokutou, keď takouto ďalšou povinnosťou, ktorú prenajímateľ porušil,

bola povinnosť v zmysle ktorej prenajímateľ mal uviesť pravdivo počet najazdených km motorového vozidla. Jeho prehlásenie bolo však nepravdivé s tým, že v čl. VI. ods. 2 zmluvy bolo medzi stranami tiež dojednané, že ak dodatočne výjde najavo, že niektoré z prehlásení prenajímateľa je nepravdivé, najmä čl. II. ods. 2 tejto zmluvy, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur. V kúpnej zmluve č. 120159028 zo dňa 10.12.2015, ktorou nadobúdal prenajímateľ motorové vozidlo je uvedený stav počítadla prejdenej vzdialenosti 92.000 km, avšak v predchádzajúcom Protokole o technickej kontrole vozidla zo dňa 22.07.2015 je uvedený stav počítadla prejdenej vzdialenosti na motorovom vozidle 189.809 km. Kúpnu zmluvu a protokol o technickej kontrole vozidla na dôkaz predložil.

43. Žalovaná k tomuto tvrdeniu žalobcu o porušení ďalšej zmluvnej povinnosti prenajímateľom uviedla, že samotná skutočnosť, či na motorovom vozidle boli stočené kilometre je absolútne bezpredmetná odhliadnuc od toho, že stočenie kilometrov je len nepodložená domnienka žalobcu, pričom nevie ako to má súvis s odovzdaním, resp. neodovzdaním druhých kľúčov od motorového vozidla. Ak by aj došlo k stočeniu kilometrov, predložené dôkazy žalobcom preukazujú len skutočnosť, že prenajímateľ bol pôvodným predávajúcim podvedený, ale čo je najpodstatnejšie, v preberacom protokole, ktorým prenajímateľ odovzdal motorové vozidlo žalobcovi dňa 25.09.2016 je uvedený stav počítadla prejdenej vzdialenosti motorového vozidla 218.557 km. Z tohto má za to, že v kúpnej zmluve medzi pôvodným predávajúcim a prenajímateľom C. mohlo dôjsť len k chybe v písaní, keď namiesto 190.000 km bolo uvedených len 90.000 km na počítadle prejdenej vzdialenosti motorového vozidla.

44. V konaní nebolo sporné, že žalovaná u spoločnosti žalobcu vykonávala funkciu konateľa v období od 27.02.2015 do 01.06.2017, ktorá skutočnosť napokon vyplýva i z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 19443/S zo dňa 31.01.2019, ktorý na dôkaz v konaní predložil žalobca. M.. Ľ. K. je jediným spoločníkom spoločnosti žalobcu. Žalovaná v rozhodnom období bola jediným konateľom spoločnosti žalobcu.

45. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa . Je to absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami . Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov 2 až 5 spravuje aj režimom podľa a nasl. (ide o objektívnu zodpovednosť). Zodpovednosť konateľov je teda síce objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa ods. 3.

46. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosť a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky splnené súčasne, zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Práve tento liberačný dôvod umožňuje aj v podmienkach slovenského korporátneho práva uplatnenie doktríny „riadneho obchodného úsudku“, t.j. vylúčenie zodpovednosti za škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.

47. Ako súd už dôvodí, zodpovednosť konateľa za škodu vo vzťahu k spoločnosti, ktorej je konateľom je zodpovednosťou objektívnou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je však porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Podľa pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v . Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v spôsobí škodu. Ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti a osoba, ktorá spôsobila

škodu porušením povinnosti nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, za vzniknutú škodu zodpovedá. V danom tvrdenom zodpovednostnom vzťahu by mohlo ísť o liberáciu konateľa za podmienok uvedených v . Liberačné dôvody musí preukázať v konaní konateľ. Predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu, ktorých naplnenie musí byť kumulatívne a to porušenie povinnosti konateľa, vznik škody a kauzálny nexus je povinný v konaní preukázať poškodený, v súdenom prípade žalobca.

48. Nakoľko žalobca v konaní tvrdil, že škoda v sume 7.000,- Eur mu mala vzniknúť tým, že žalovaná v pozícii konateľa spoločnosti uzavrela Dohodu o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci, v ktorej sa bezdôvodne vzdala nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči prenajímateľovi, ktorá bola dojednaná za podmienok uvedených v Zmluve o kúpe prenajatej veci, súd sa ako základnou otázkou v konaní zaoberal vznikom tejto škody na úkor žalobcu a teda, či žalobca preukázal naplnenie tohto predpokladu vzniku zodpovednosti konateľa za škodu.

49. Ako prejudiciálnu otázku súd v konaní riešil, či dohoda o zmluvnej pokute uzavretá v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci bola uzatvorená platne.

50. Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute, ktoré majú obligatórny charakter sú: a/ určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná povinnosť zabezpečiť, b/ určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

51. Uvedené náležitosti predstavujú minimum obsahu konsenzu zmluvných strán, ktorý od nich vyžaduje zákon. Dohoda o uvedených obligatórnych náležitostiach je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedené vyplýva podporne z ustanovenia , keďže právna úprava zmluvnej pokuty v ( - 302) nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v , ako aj z všeobecných požiadaviek, ktoré zákon kladie na právne úkony. V zmysle , podmienkou platnosti každého právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Ide o náležitosti prejavu vôle. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak ani pomocou výkladu nemožno zistiť, čo sa ním malo vyjadriť. Prejav vôle je neurčitý, ak je síce zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Týka sa obsahovej stránky prejavu. Vady prejavu vôle spôsobujú vždy neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu, t.j. takú, ktorá vzniká zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc), a to voči každému. Určitosť dojednania o zmluvnej pokute vo vzťahu k povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou, je bezpodmienečnou požiadavkou na to, aby bolo možné v budúcnosti zistiť nielen porušenie povinnosti, ale aj to, ktorá povinnosť bola porušená. Preto v dojednaní o zmluvnej pokute treba vylúčiť nejasnosti v tomto smere, a to vylúčením používania neurčitých termínov pri vymedzení povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta, akými sú napríklad porušenie zmluvného vzťahu, porušenie podstatných zmluvných povinností, porušenie „akýchkoľvek povinností“ a podobne. Určitosť dojednania o zmluvnej pokute vo vzťahu k povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou, je bezpodmienečnou požiadavkou na to, aby bolo možné v budúcnosti zistiť nielen porušenie povinnosti, ale aj to, ktorá povinnosť bola porušená. Preto v dojednaní o zmluvnej pokute treba vylúčiť nejasnosti v tomto smere, a to vylúčením používania neurčitých termínov pri vymedzení povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta (rozsudok NS SR z 19.11.2003, Sp.zn. M Obdo 4/2003). Okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený. Podmienkou však v každom prípade je, aby to bolo v dohode o zmluvnej pokute presne a zrozumiteľne vyjadrené tak, aby povinnosť, ktorá je zabezpečená, bolo možné bez pochybnosti identifikovať. V opačnom prípade vzniká nebezpečenstvo, že dohoda o zmluvnej pokute bude neplatná práve pre neurčitosť povinnosti, ktorá má byť zabezpečená. Aj zabezpečenie viacerých povinností jednou zmluvnou pokutou prináša úskalia. V princípe nič nebráni tomu, aby jednou zmluvnou pokutou boli zabezpečené viaceré povinnosti. Z dojednania však musí byť zrejmé, či jednou zmluvnou pokutou sú zabezpečené viaceré povinnosti tak, že všetky zabezpečené povinnosti musia byť porušené kumulatívne, čo znamená, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne len za predpokladu, že budú porušené všetky povinnosti zabezpečené tou istou zmluvnou pokutou, pričom nestačí porušenie len jednej z nich, alebo musí byť zrejmé, či jednou zmluvnou pokutou zabezpečené sú viaceré zmluvné povinnosti a to tak, že na zmluvnú pokutu (celú jej výšku) vznikne nárok pri porušení každej zo zabezpečených povinností. V zmluve treba celkom jednoznačne vyjadriť, či v danom prípade musia byť zabezpečené povinnosti porušené súčasne (kumulatívne), alebo stačí porušenie ktorejkoľvek z nich. Vôľa zmluvných strán musí byť jednoznačne

vyjadrená tak, aby nedošlo k vysloveniu neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre neurčitosť dojednania, prípadne aby dôsledok dojednania o zmluvnej pokute nebol iný ako strany zamýšľali.

52. V súdenom prípade dohodu o zmluvnej pokute uvedenú v čl. VI. ods. 2 zmluvy o kúpe prenajatej veci súd vyhodnotil za absolútne neplatnú v zmysle pre neurčitosť prejavu vôle strán o obsahu dojednania zmluvnej pokuty. Ide o neplatnosť právneho úkonu absolútnu, na ktorú súd bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na to, že takáto námietka v konaní vznesená nebola. Prejav vôle strán v predmetnej zmluve je neurčitý v tom, ktorá konkrétna povinnosť resp. ktoré všetky povinnosti prenajímateľa boli zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré konkrétne prehlásenia prenajímateľa, ak výjdu najavo ako nepravdivé boli zabezpečené zmluvnou pokutou, a najmä, či nájomcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur, ak je porušená čo i len jedna povinnosť prenajímateľa zabezpečená zmluvnou pokutou, či len jedno z prehlásení prenajímateľa, ktoré výjde najavo ako nepravdivé, zabezpečené zmluvnou pokutou, alebo k vzniku nároku na zmluvnú pokutu nájomcu v sume 7.000,- Eur sa vyžaduje kumulatívne porušenie všetkých povinností prenajímateľa zabezpečených zmluvnou pokutou, či všetkých prehlásení prenajímateľa, ktoré výjdu najavo ako nepravdivé, a ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou. Z dohody o zmluvnej pokute nie je zrejmé, či zmluvná pokuta vo výške 7.000,- Eur bola dojednaná za každé jednotlivé porušenie zmluvných povinností prenajímateľa, či nepravdivé tvrdenie, alebo v takejto výške 7.000,- Eur bola dojednaná za porušenie súčasne resp. kumulatívne všetkých povinností prenajímateľa, či prehlásení prenajímateľa, ktoré navyše v dohode o zmluvnej pokute nie sú špecifikované riadnym spôsobom. Dojednanie „najmä“ nespĺňa požiadavku riadnej špecifikácie týchto prehlásení, a ani formulácia „akúkoľvek povinnosť“ uvedenú v zmluve nezodpovedá požiadavke určitosti vymedzenia povinnosti prenajímateľa zabezpečenej zmluvnou pokutou. Z týchto dôvodov súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil dohodu o zmluvnej pokute za absolútne neplatný právny úkon, keďže nespĺňa podmienku určitosti prejavu vôle tak ako je vyžadovaná ustanovením . Nebolo v konaní možné prehliadnuť, že žalobca v žalobe vôbec nekonkretizoval, ktorú zmluvnú povinnosť mal prenajímateľ porušiť a ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou, po obrane žalovanej potvrdil, že ide o povinnosť uvedenú v čl. VI. ods. 9 predmetnej zmluvy spočívajúcu v tom, že prenajímateľ sa zaviazal odovzdať nájomcovi dva ks kľúčov od motorového vozidla, ktorú povinnosť porušil, v priebehu konania začal tvrdiť, že prenajímateľ porušil aj jedno z prehlásení, ktoré bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, pričom však takéto prehlásenie prenajímateľa nevyplýva zo samotnej zmluvy a ani nevyplýva z obsahu dohody o zmluvnej pokute, že bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré skutočnosti potvrdzujú záver súdu v tom, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitým právnym úkonom, ktorý je absolútne pre neurčitosť neplatným. Dovoľuje neobmedzene rozširovať okruh povinností, či nepravdivých prehlásení, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Vzhľadom na vyššie uvedené neurčitosť dohody o zmluvnej pokute spôsobuje aj dojednanie samotnej výšky zmluvnej pokuty 7.000,- Eur, keďže neurčitosť tohto dojednania pripúšťa, že výška zmluvnej pokuty 7.000,- Eur sa môže navyšovať za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľa, či každé nepravdivé prehlásenie prenajímateľa. I v uvedenom je preto dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť prejavu absolútne neplatným právnym úkonom.

53. Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, vznik škody, nakoľko žalobca vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute nemá nárok na zmluvnú pokutu v sume 7.000,- Eur, nemôže žalovaná ako konateľka, napriek tomu, že uzatvorila dohodu o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci, kde sa vzdala za žalobcu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zodpovedať za túto škodu ako konateľka žalobcovi podľa , keďže žalobcovi z tohto titulu žiadna škoda nevznikla. Ako súd už dôvodí, predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu konateľa spoločnosti musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ chýba naplnenie čo len jedného z týchto predpokladov, nemôže vzniknúť zodpovednosť za túto škodu. Vzhľadom na tieto skutkové a právne závery súdu potom nebolo dôvodné sa zaoberať v konaní tým, či žalovaná porušila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z , keď žalobca v konaní tvrdil, že porušila zákonnú povinnosť, keď ju tvrdil vo všeobecnej rovine znenia ustanovenia , ani či je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, keď tiež nebol dôvod v konaní súdom sa ďalej zaoberať, či žalovaná preukázala liberačné dôvody zbavenia sa tejto zodpovednosti v zmysle , teda či pri uzatvorení Dohody o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci konala v záujme spoločnosti žalobcu, resp. či postupovala pri jej uzavretí so všetkou odbornou starostlivosťou, keď jednak tvrdila, že to bol práve žalobca, ktorý porušil zmluvnú povinnosť, pretože nehradil nájomné, keď nezaplatil ani jednu

splátku nájomného prenajímateľovi, ktorá skutočnosť napokon vyplynula z vykonaného dokazovania, a keď ďalej tvrdila, že prenajímateľ neporušil napokon ani povinnosť odovzdať dva kľúče od motorového vozidla žalobcovi.

54. Žalobca uplatnil žalobou i ďalší nárok na náhradu škody voči žalovanej za ktorú mala zodpovedať podľa spolu v sume 3.988,63 Eur (neodvedená tržba v celkovej výške 2.584,46 Eur a manko vo výške 1.404,17 Eur).

55. Z ustanovenia vyplýva, že konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

56. Žalobca ohľadne tvrdenia o tomto svojom nároku v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Na výzvu súdu v rámci prejednania tohto nároku, aby doplnil skutkové tvrdenia sa nevedel bližšie k tomuto nároku vyjadriť, skutkové tvrdenia ohľadne tohto nároku žiadal doplniť v rámci dokazovania výsluchom svedka, majiteľa spoločnosti M.. K.. Z hľadiska vedenia sporu je neprípustné, aby skutkové tvrdenia žalobcu boli „nahrádzané“ v konaní výpoveďou svedka. Výpoveď svedka je dôkazným prostriedkom, ktorý má slúžiť na preukázanie alebo vyvrátenie skutkových tvrdení strany sporu. Avšak tieto skutkové tvrdenia strana sporu je povinná na preukázanie svojho nároku uviesť. Pokiaľ žalobca tak nevykonal, nesplnil si dôkaznú povinnosť, a ani neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu žalobcu v časti tohto nároku zamietol pre nesplnenie dôkaznej povinnosti a neunesenie dôkazného bremena. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že žalovaná tento nárok nepoprela, a teda súd ho má vyhodnotiť za nesporný v zmysle , nakoľko žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žalovanú sumu v celom rozsahu neuznáva, v rámci prejednania žaloby doplnila, že inú obranu ani nemohla zvoliť, keďže žalobca neuviedol riadne skutkové tvrdenia v žalobe k tomuto nároku, čo súd akceptoval, keď z ustanovenia vyplýva síce, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nakoľko žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu namietala nárok žalobcu v celom rozsahu, bolo jej potrebné v konaní prisvedčiť, že k skutkovým tvrdeniam žalobcu ohľadne tohto nároku sa nemohla vyjadriť, keďže ich žalobca v žalobe neuviedol. Žalobca v žalobe vôbec neidentifikoval, ako mal tento nárok vzniknúť, za aké obdobie, ako bol tento nárok, resp. táto škoda zistená, k žalobe nepredložil ohľadne tohto nároku žiadne dôkazy, a ani ich nepredložil v rámci prejednania žaloby. Za týchto okolností, súd vyhodnotil žalobu žalobcu ohľadne tohto nároku na náhradu škody za nedôvodnú, žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť a ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto nároku. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobu v tejto časti zamietol, ako ju zamietol i v časti ohľadne nároku žalobcu na škodu vo výške 7.000,- Eur. Nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, nevznikol nárok ani na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 335,70 Eur, ani príslušenstva pohľadávky v podobe úrokov z omeškania. I v tejto časti súd žalobu zamietol.

57. Súd vo veci zhodnotil len tie dôkazy, ktoré mali význam pre právne posúdenie veci, teda samotnú zmluvu o kúpe prenajatej veci a dohodu o zrušení zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď ostatné dôkazy, či už listinné, ako i výpovede svedkov pre rozhodnutie o predmetnom nároku žalobcu sú právne irelevantné.

58. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , žalovaná v konaní bola plne úspešná, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).