Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-150-2024.pdf
PDF · 133.93 KB
Case nature
Subarea
6Cob/150/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: HOSU, s. r. o., Kopčianska 82/F, 851 01 Bratislava, IČO: 47 251 824, právne zastúpený: ATTOR advokátska kancelária s.r.o., Na Vŕšku 8, 811 01 Bratislava, IČO: 55 958 834, proti žalovanému: 24 Development s.r.o., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 418 605, právne zastúpený: Mgr. Viktor Titěra, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava o vydanie hnuteľných vecí, o zaplatenie ušlého zisku a o nariadenie neodkladného opatrenia, a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/88/2024-33 zo dňa 25.06.2024, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/88/2024-33 zo dňa 25.06.2024 p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. 71Cb/88/2024-33 zo dňa 25.06.2024 (ďalej len ako ,,napadnuté uznesenie“), súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca popri žalobe o vydanie špecifikovaných hnuteľných vecí, zaplatenia ušlého zisku domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania a nakladania s hnuteľnými vecami (nábytkom) a ich ďalšieho ponúkania a predaja. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že vypožičal spoločnosti Decent Technology, a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti hnuteľné veci (nábytok) pozostávajúce z: 1 ks framery 50s blue, 13 ks reiss idealo biely stôl 1600x800 a 13 ks Interstuhl airpad 3C72 (ďalej aj ako „hnuteľné veci“ alebo aj ako „nábytok“), pričom niektoré hnuteľné veci, boli tejto spoločnosti odovzdané na základe protokolu o zapožičaní nábytku zo dňa 03.04.2018 a zvyšné časti nábytku boli vypožičané bez spísania preberacích protokolov. Spoločnosť Decent Technology, a.s. si ako nájomca prenajala od žalovaného ako prenajímateľa nebytové priestory na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, do ktorých umiestnila predmetný nábytok s tým, že okrem nábytku vo vlastníctve žalobcu vniesla do priestorov žalovaného aj iný nábytok vo svojom vlastníctve, ktorý je špecifikovaný v zozname nábytku spoločnosti Decent Technology, a.s.. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť Decent Technology sa dostala do omeškania so zaplatením nájomného za prenajaté priestory, ktorá ho však žalovanému k dnešnému dňu riadne uhradila. Vzhľadom na skončenie doby vypožičania nábytku žalobca vyzval spoločnosť Decent Technology, a.s.a.s. na jeho vrátenie. Žalobca bol následne informovaný spoločnosťou Decent Technology, že žalovaný si nárokuje voči nej uhradenia tzv. skladného za nábytok nachádzajúci sa v prenajatých priestoroch a za účelom zabezpečenia tejto pohľadávky žalovaný zadržuje nábytok vo vlastníctve žalobcu, a tým neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva k jeho hnuteľným veciam (nábytku). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného e-mailom na vydanie
predmetného nábytku s tým, že mu oznámil, že sa jedná o jeho vlastníctvo. Žalovaný najskôr súhlasil s vydaním nábytku žalobcovi a to v prípade, ak spoločnosť Decent Technology prehlási, že žalobca je výhradným vlastníkom nábytku. Následne žalovaný žalobcovi zaslal dokument - „Čestné prehlásenie a súhlas“, ktoré však obsahovalo nielen vyhlásenie spoločnosti Decent Technology, že nábytok je vlastníctvom žalobcu, ale aj uznanie dlhu spoločnosti Decent Technology voči žalovanému na úhradu skladného (čo bol dôvod, pre ktorý Decent Technology odmietol takto pripravený dokument podpísať). Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Decent Technology nespochybnila vlastnícke právo žalobcu k nábytku. Žalobca uviedol, že má vedomosť, že žalovaný mal preukázateľné snahy o protiprávne rozpredanie nábytku prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Žalobca zdôraznil, že nemá vedomosť, či sa aktuálne nábytok nachádza na adrese prenajatých priestorov, respektíve či bol nábytok žalovaným scudzený. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom na to, že je vlastník nábytku a o tejto skutočnosti má žalovaný vedomosť, ktorý ho zadržuje bez právneho dôvodu, že ho ponúkal dňa 16.08.2023 na predaj na sociálnej sieti Facebook ako aj, že žiadal žalovaného o vydanie predmetného nábytku, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Zároveň žalobca argumentoval, že nemá inú možnosť, ako sa brániť proti zjavnej neprávosti a protiprávnemu konaniu žalovaného a že budúca exekúcia bude ohrozená, keďže v prípade predaja nábytku žalovaným, nebude uzž jeho vydanie možné. 3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods.1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 4. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani obavu, že exekúcia bude ohrozená, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania a nakladania s nábytkom a jeho ďalšieho ponúkania a predaja. Uviedol, že žalobca v danom štádiu konania nepreukázal existenciu nároku uplatňovaného v žalobe t. j., že je vôbec daný jeho nárok na vydanie predmetných hnuteľných vecí od žalovaného, nakoľko neosvedčil, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí, že ich prenajal spoločnosti Decent Technology, a.s. a ani, že ich má žalovaný aktuálne vo svojej držbe. Bez preukázania, resp. aspoň osvedčenia týchto základných skutočností nemôžu byť následne ani splnené zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia - predovšetkým osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, či obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca síce do spisu založil protokol zo dňa 03.04.2018 o zapožičaní jednej hnuteľnej veci, avšak z neho nie je zrejmé, komu bola táto zapožičaná (akej spoločnosti) a kto ju od koho prevzal. Doloženú e - mailovú komunikáciu (č.l. 14-15 v spise) súd vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko subjekt z e-mailovej adresy K. sa vyjadril len veľmi stručne, že zasiela upravený dokument (pravdepodobne čestné prehlásenie a súhlas týkajúci sa tretej osoby - spoločnosti Decent Technology, a.s. bez dátumu a podpisu) a že bude hľadať riešenie. Súd prvej inštancie zastával názor, že tieto e-maily preto nepreukazujú žiadne fakty, ktoré žalobca tvrdí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K žalobcom predloženým snímkam obrazovky internetových inzerátov, ktoré majú osvedčovať, že „žalovaný mal snahy o protiprávne rozpredanie nábytku prostredníctvom sociálnej siete Facebook“ uviedol, že z nich vôbec nevyplýva, že uvedené inzeráty umiestnil na sociálnu sieť práve žalovaný a že ide skutočne o majetok, ktorého vlastníkom je žalobca. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany v skrátenom konaní, kedy súd vychádza výlučne z tvrdení a dôkazov prezentovaných žalobcom. V danom prípade však žalobca tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom neosvedčil, preto súd nedospel k záveru, že navrhovaná úprava pomerov medzi stranami sporu neznesie odklad alebo, že prípadná exekúcia bude ohrozená, resp. že by nevydaním neodkladného opatrenia došlo k závažnému porušeniu práv a oprávnených záujmov subjektov konania či tretích strán, alebo že by mohla vzniknúť škoda v značnom rozsahu. Po dôkladnom preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane doložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú osvedčené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladnosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami resp. obava, že budúce rozhodnutie vo veci samej bude nevykonateľné pre scudzenie majetku žalovaným, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu ustanovenia podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“), uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 71Cb/88/2024 - 33, zo dňa 25.06.2023 zmenil tak, že: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým obchodnej spoločnosti 24 Development s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 47 418 605, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 92787/B ukladá, aby sa zdržala používania a nakladania s
nasledovným nábytkom, a aby sa zdržala ďalšieho ponúkania a predaja tohto nábytku: 1 ks framery 50s blue, 13 ks reiss idealo biely stôl 1600x800, 13 ks Interstuhl airpad 3C72 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III o žalobe na vydanie vecí pod sp. zn. 71Cb/88/2024.“ Žalobca namietal, že v bode č. 4 napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval, že sa medzi ním a spoločnosťou Decent Technology nejedná o odplatný nájomný vzťah, ale o bezodplatné vypožičanie nábytku, preto mu nie je známe, prečo súd požadoval od neho preukázanie nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý neexistoval, neexistuje, a ktorého existenciu v žalobe a ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdil. Mal za to, že pri nájme by súd mohol očakávať, že predloží napr. faktúry za nájom, čo je však pri výpožičke vylúčené. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie ako jeden z dôvodov na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stanovil nepreukázanie vlastníckeho práva k nábytku z jeho strany. Žalobca s uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že svoje vlastnícke právo k nábytku preukázal v rámci toho, čo je objektívne možné, keďže je potrebné prihliadnuť na to, že sa jedná o hnuteľné veci, ktoré nepodliehajú žiadnej špeciálnej verejnej či inej evidencii a ktoré vypožičal spoločnosti Decent Technology na základe ústnej dohody bez vyhotovenia protokolov (s výnimkou 1 ks Framery búdky, ku ktorej bol vyhotovený aj protokol zo dňa 03.04.2018) a ktorý bol aj predložený súdu s tým, že zvyšné časti nábytku boli vypožičané bez spísania preberacích protokolov, pričom opätovne poukázal na to, že celá výpožička mala marketingové dôvody a počítal s dlhou budúcou spoluprácou so žalovaným. Mal za to, že vlastnícke právo k predmetnej akustickej búdke „1 ks framery 50s blue“, dokazuje aj potvrdenie objednávky zo dňa 22.03.2017 priamo od spoločnosti Framery, kde je predmetná búdka modrej farby zvýraznená červeným lemom, ku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 03.04.2018. Na podporu svojich tvrdení a preukázanie vlastníckeho práva k ostatným hnuteľným veciam žalobca súdu predložil faktúru č. 722624 vrátane príjemky č. 000008 na časť predmetného nábytku, a to „13 ks reiss idealo biely stôl 1600x800“, a tiež faktúru č. 12908011, na základe ktorej nadobudol časť predmetného nábytku „13 ks Interstuhl airpad 3C72“. K tvrdeniu súdu, že neosvedčil, že žalovaný má hnuteľné veci v držbe uviedol, že neexistuje pochybnosť, že žalovaný nábytok žalobcu aktuálne rozpredáva a teda ho má aktuálne v držbe. Inzeráty na predmetný nábytok sú pridávané cez konto „prenájom byty“, čo je zároveň názov internetovej stránky pod ktorou žalovaný vystupuje. Ďalej rovnako to, že e-mail a@b.c patrí žalovanému, dokazuje jednak e-mailová komunikácia medzi vtedajším právnym zástupcom žalobcu a pani V., ktorá za žalovaného odpovedala práve z e-mailu a@b.c <mailto:a@b.c> (viď e-mailová komunikácia zo dňa - 21.02.2024, 15.02.2024, 12.02.2024, 30.01.2024, 11.01.2024 a 01.12.2023), ktorú mal súd prvej inštancie k dispozícii a tiež niekoľko voľne dostupných internetových zdrojov, ktorých screenshoty tvoria prílohu tohto odvolania. Žalobca mal za to, že aj toto ponúkanie jeho hnuteľných vecí na predaj žalovaným z hore uvedených adries a účtov preukazuje, že nábytok je aktuálne v držbe žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca zhrnul, že nariadením neodkladného opatrenia budú splnené všetky princípy, čím sa zabráni predaju nábytku a efektívnym spôsobom sa dosiahne ochrana práva, ktorého sa domáha vo svojej reivindikačnej žalobe. Navyše v prípade predaja nábytku žalovaným ako nevlastníkom tretej osobe môže dôjsť aj k vzniku právnej neistoty a škody u tretej osoby, ktorá sa domnieva, že nábytok jej predáva vlastník, pričom uvedenému možno nariadeným neodkladným opatrením zabrániť. Nariadením neodkladného opatrenia bude tiež zachovaný princíp proporcionality nakoľko žalovaný nebude navrhovaným neodkladným opatrením obmedzený neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah a to za zachovania princípu dočasnosti teda do rozhodnutia súdu vo veci samej. 6. Vyjadrením zo dňa 22.08.2024 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a aby uložil žalobcovi povinnosť uhradiť mu náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko nepreukázal, že je vlastníkom nábytku a mal za to, že tak nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tejto veci. Zdôraznil, že ak by aj žalobca bol vlastníkom požadovaných hnuteľných vecí, nemohol by mu ich vydať bez súhlasu spoločnosti Decent Technology, a.s., ktorá mu zverila hnuteľné veci na skladovanie. Zároveň poukázal na to, že žalobca tvrdil, že je vlastníkom hnuteľného majetku, ktorý bol súčasťou nehnuteľnosti, ktorú on prenajal spoločnosti Decent Technology, a.s.. Ďalej žalovaný poukázal na rozpor tvrdenia žalobcu v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tvrdenia uvedeného vo výzve na vydanie veci zo dňa 07.05.2024, e-mailovej komunikácii, kde sa uvádza, že žalobca veci spoločnosti Decent Technology, a.s. prenajal a v odvolaní tvrdil, že šlo o výpôžičku. Namietal, že žalobca nepreukázal k nemu žiadny právny vzťah, a preto mal byť pasívne
legitimovaným subjektom jeho zmluvný partner t. j. spoločnosť Decent Technology, a.s., ktorému pred ôsmimi rokmi nábytok požičal. Uviedol, že žalobca hnuteľné veci nejasne špecifikoval, a preto s istotou nevie, či sa nachádzajú v jeho nehnuteľnosti. Poprel, že by hnuteľné veci predával a to aj napriek tomu, že voči spoločnosti Decent Technology, a.s. eviduje viacero nesplatených pohľadávok. 7. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli súdu prvej inštancie doručené. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 9. Čl. 2 ods.1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.
20. Odvolací súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte predložených listinných dôkazov, odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu ako aj vyššie uvedených zákonných ustanovení CSP a zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a teda nesplnil podmienky pre jeho nariadenie.
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
22. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistený skutkový stav tak, ako bol žalobcom podrobne opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, že v prebiehajúcom súdnom konaní sa súdne strany sporia o vydanie hnuteľných vecí (nábytku) - 1 ks framery 50s blue, 13ks reiss idealo biely stôl 1600x800, 13 ks Interstuhl airpad 3C72, ktoré sa majú nachádzať na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava a ktoré mal žalobca poskytnúť spoločnosti Decent Technology, a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako výpožičku. Ďalej mal odvolací súd zistené zo súdneho spisu na základe tvrdenia žalobcu, že spoločnosť Decent Technology, a.s. si ako nájomca mala prenajať od žalovaného ako prenajímateľa nebytové priestory na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, do ktorých mala umiestniť hnuteľné veci (nábytok), ktorý mal byť vo vlastníctve žalobcu a ktorý ho tejto spoločnosti mal vypožičať ako aj, že žalobca vzhľadom na skončenie doby vypožičania nábytku, vyzval spoločnosť Decent Technology, a.s. o jeho vrátenie a ktorá mu oznámila, že ho neoprávnene zadržiava žalovaný s tým, že voči nej uplatňuje uhradenie tzv. skladného. Žalobca preto vyzval žalovaného e-mailom na vydanie predmetného nábytku a zároveň mu oznámil, že sa jedná o jeho vlastníctvo. 23. V konaní bolo sporné vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam (nábytku). 24. V konaní bolo sporné, či má žalovaný neoprávnene v držbe hnuteľné veci (nábytok) vo vlastníctve žalobcu. 25. V konaní bol sporný právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Decent Technology, a.s.. 26. V konaní bol sporný právny vzťah medzi spoločnosťou Decent Technology, a.s. a žalovaným. 27. V konaní bol sporný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. 28. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a v ňom uvedených dôvodov prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, s poukazom na odvolacie námietky žalobcu a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, primerane, jasne a logicky zdôvodnil dôvody svojho rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má svoj osobitný charakter. Úprava tohto procesného inštitútu v Civilnom sporovom poriadku v sebe zahŕňa nutnosť v návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako však vyplýva z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ v danom prípade, ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Teda primárne na základe podkladov predložených žalobcom ako navrhovateľom, ktorých obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku a nebezpečenstve hroziacej ujmy. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má dočasný charakter. Aj preto vo veci konajúci súd nie je pred jeho nariadením za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcom bode povinný zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej. 29. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ako jeden z dôvodov na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stanovil nepreukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam (nábytku) z jeho strany, pritom mal za to, že vlastnícke právo k predmetnému nábytku preukázal v rámci toho, čo je objektívne možné pri hnuteľných veciach nepodliehajúcich žiadnej špeciálnej verejnej či inej evidencii a ktoré vypožičal spoločnosti Decent Technology, a.s. na základe ústnej dohody bez vyhotovenia preberacích protokolov s výnimkou 1 veci (1ks Framery búdky, ku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 03.04.2018), odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo žalobcom preukázané žiadnym relevantným dôkazom, že žalobca má vlastnícke právo k predmetnému nábytku a ani, že ho má reálne žalovaný v držbe a zároveň, že ho protiprávne zadržiava. Zo žalobcom predloženého protokolu zo dňa 03.04.2018 o zapožičaní tejto jednej hnuteľnej veci, však nie je zrejmé, komu bola táto vec zapožičaná (akej spoločnosti) a kto ju od koho prevzal. Odvolací súd zastáva názor, že bolo na žalobcovi osvedčiť existenciu vlastníckeho práva dokladmi z účtovnej evidencie napr. údajmi o evidencii hnuteľného majetku, prípadne dokladom o inventarizácii tohto majetku alebo predložením objednávky, cenovej ponuky, zmluvy, dodacieho listu a podobne, avšak tak neučinil a súdu prvej inštancie nepredložil žiaden takýto dôkaz. Na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že podľa tvrdenia žalobcu, spoločnosť Decent Technology, a.s. údajne nespochybnila vlastnícke právo žalobcu k predmetnému nábytku, keďže jeho tvrdenie nebolo v konaní preukázané žiadnym hodnoverným dôkazom a uvedené nepreukazuje ani dokument vyhotovený žalovaným a adresovaný spoločnosti Decent Technology, a.s. označený ako „Čestné prehlásenie a súhlas“, ktorý odmietla spoločnosť Decent Technology, a.s. podpísať a ktorý obsahoval jej vyhlásenie, že nábytok je vlastníctvom žalobcu, ale aj uznanie dlhu spoločnosťou Decent Technology voči žalovanému na
úhradu skladného, nakoľko z neho nevyplýva osvedčenie tvrdenej skutočnosti žalobcom, keďže nebol podpísaný ani jednou stranou.
Zároveň odvolací súd poznamenáva, že faktúra je účtovný doklad týkajúci sa dodania tovaru a služieb podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a podľa zákona č. 22/2004 o dani z pridanej hodnoty Z. z. a ktorá obsahuje údaje o množstve a cene dodaných tovarov a služieb, údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a pod.. Preto vystavenie faktúr dodávateľom za dodaný tovar (nábytok), ešte nepreukazuje aktuálne vlastnícke právo žalobcu k tomto tovaru v čase jeho podania návrhu nariadenie neodkladného opatrenia.
Ďalej odvolací súd k žalobcom predloženým listinám až v odvolacom konaní a to likvidačného listu s interným číslom faktúry ZDFT 2017049, likvidačného listu číslo faktúry ZDFTNO170254, faktúry (Rechnung) číslo 722624 zo dňa 16.03.2017, dodacieho listu číslo 257673, CMR dokumentu zo dňa 13.03.2017, faktúry číslo 12908011 zo dňa 21.07.2017, uvádza, že v danom prípade sa nejedná o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, pretože sa jednalo o doklady z roku 2017 a žalobca nepreukázal v konaní, že ich nemohol bez svojej viny predložiť súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
V zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie, je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania lehotou pätnásť dní.
Podľa ustanovenia (§ 366 CSP), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný aj prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017).
Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si v odvolaní neuplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), ale odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia), pri ktorých doloženie nových dôkazov ani neprichádza do úvahy. Odvolací súd dospel k záveru, že na vyššie uvedené predložené dôkazy žalobcom v odvolacom konaní preto nemohol prihliadnuť. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Možno teda zhrnúť v názorovej zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu nároku uplatňovaného v žalobe t. j., že je vôbec daný jeho nárok na vydanie predmetných hnuteľných vecí od žalovaného, nakoľko neosvedčil, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí ako ani, že ich
prenajal resp. vypožičal spoločnosti Decent Technology, a.s. a taktiež ani, že ich má žalovaný aktuálne neoprávnene vo svojej držbe a na základe akého právneho titulu. Z ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) vyplýva, že vlastník sa nemôže domáhať vydania veci od kohokoľvek, kto ju má u seba, ale len od toho, kto ju má u seba protiprávne, teda, kto nemá žiadne právo mať u seba. Právo mať vec u seba sa môže zakladať, či už na zákone (napr. zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka), alebo na dohode (zmluve) s vlastníkom. Typickým príkladom je napr. zmluva o výpožičke alebo nájomná zmluva, kedy sa vlastník nemôže voči nájomcovi ani vypožičiavateľovi domáhať počas trvania zmluvy vydania svojej veci ani s odkazom na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sám súhlasil s tým, že vec bude v držbe inej osoby. Preto ju táto osoba nemôže držať „neoprávnene“ v zmysle citovaného ustanovenia. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že vlastník je oprávnený predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka) a má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, avšak len po osvedčení právneho vzťahu (vlastníckeho práva) k danej veci (§ 126 Občianskeho zákonníka). To platí aj pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vlastník veci sa môže domáhať vydania veci iba od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k osvedčeniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobcom tvrdený právny vzťah mal byť iba medzi ním a spoločnosťou Decent Technology, a.s., ktorej podľa svojich (nepreukázaných) tvrdení zapožičal nábytok a medzi spoločnosťou Decent Technology, a.s. a žalovaným, ktorá si údajne od žalovaného prenajala nehnuteľnosť nebytové priestory na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava (rovnako nepreukázaná skutočnosť) a voči ktorému má táto spoločnosť dlh na nájomnom (čo nie je predmetom tohto sporu). Z uvedeného vyplýva, že žalobca ani v základnej miere neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd sa stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že bez preukázania, resp. aspoň osvedčenia týchto základných skutočností nemôžu byť následne ani splnené zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia - predovšetkým osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, či obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 30. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že neosvedčil, že žalovaný má hnuteľné veci v držbe a ktorý mal za to, že uvedené dokazuje skutočnosť, že žalovaný jeho nábytok aktuálne rozpredáva, čo bolo preukázané v konaní inzerciou žalovaného prostredníctvom jeho konta „prenájom byty“ a e-mailovou komunikáciou medzi vtedajším právnym zástupcom žalobcu a p. V. ktorá odpovedala v mene žalovaného z jeho e-mailovej adresy - a@b.c <. (viď e-mailová komunikácia zo dňa - 21.02.2024, 15.02.2024, 12.02.2024, 30.01.2024, 11.01.2024 a 01.12.2023), odvolací súd uvádza, že žalobca v návrhu poukázal na screenshoty zo sociálnych sietí, avšak žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že nábytok ponúkaný na predaj je v jeho vlastníctve a ani z nich nevyplýva, že by ho ponúkal na predaj žalovaný. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že na č. l. 18 s. sp. je uvedený zoznam a fotografie stolov, stoličiek, políc ktoré sú určené druhovo aj množstvom a zároveň na č. l. 19, 20 a 22 s. sp. sa nachádza fotografia telefónnej búdky s uvedením sumy vo výške 2 000 eur, z ktorej však z nej nie je zrejmé, čo má preukazovať, rovnako ako sreenshot na č. l. 23 s. sp., kde je zobrazený biely stôl s rozmermi 160x80cm s uvedením sumy vo výške 50 eur rovnako bez ďalších údajov a teda neosvedčujú vyššie uvedené tvrdenie žalobcu. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 31. K odvolacej námietke žalobcu, že v bode č. 4 napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a že sa medzi ním a spoločnosťou Decent Technology, a.s. nejedná o odplatný nájomný vzťah, ale o bezodplatné vypožičanie nábytku, a preto mu nie je známe, prečo súd požadoval od neho preukázanie nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorého existenciu v žalobe a ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdil a že súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že samotný žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že spoločnosť Decent Technology, a.s. si ako nájomca prenajala od žalovaného ako prenajímateľa nebytové priestory na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava a do ktorých podľa jeho tvrdenia umiestnila hnuteľných veci (nábytok), ktoré mali byť vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným tvrdením žalobcu konštatoval, že žalobca v danom štádiu konania nepreukázal existenciu nároku voči žalovanému uplatňovaného v žalobe t. j., že je vôbec
daný jeho nárok na vydanie predmetných hnuteľných vecí od žalovaného, nakoľko neosvedčil, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí (viď bližšie bod 29 tohto rozhodnutia), ako aj, že ich prenajal resp. vypožičal spoločnosti Decent Technology, a.s. a taktiež ani, že ich má žalovaný aktuálne neoprávnene vo svojej držbe a či tento mu ich aj môže vôbec vydať. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie nemožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd prvej inštancie iba zhrnul zistenie daného skutkového stavu s tým, že v zásade nie je podstatné, či sa jednalo o nájom alebo o bezplatnú výpožičku hnuteľných vecí, ale podstatné je, či existovali vzájomné právne vzťahy medzi stranami sporu oprávňujúce osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). V danom prípade odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil žiadnym relevantným dôkazom skutočnosť, že žalobca má/resp. mal právny vzťah so žalovaným a taktiež ani tú skutočnosť, že spoločnosť Decent Technology, a.s. umiestnila do nebytových priestorov žalovaného na adrese Rajská 15/A, 811 08 Bratislava nábytok, ktorý mal byť vo vlastníctve žalobcu a teda, že ich má táto spoločnosť t. j. žalovaný v neoprávnenej držbe. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia teda byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán sporu. V zásade teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu) a povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne a argumentácia žalobcu v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu nie je spôsobilá spochybniť závery napadnutého uznesenia. Napadnuté uznesenie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom z nich nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom prvej inštancie nenesú podľa názoru odvolacieho súdu žiadne prvky arbitrárnosti. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 32. V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej. (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021. 33. Podľa posúdenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa pri vydaní napadnutého uznesenia v dostatočnej miere venoval otázke posúdenia uvedených podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom na vec ústavne konformným spôsobom aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce procesný inštitút neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonáva úkony, ktoré by preukazovali nutnosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán a teda neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 34. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).