Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-8-2021.pdf
PDF · 140.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: K. B. Q., bez dokladov totožnosti, trvalé bytom: K., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov K., C. XX, K., SR, zastúpený: Centrum právnej pomoci sídlo: Račianska cesta 71, 810 05 Bratislava IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti Žalovanému - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok Nám. A. Hlinku 74 036 01 Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.02.2021, č.: PPZ-HCP- BB9-2-049/2021-AV, takto :
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok, zo dňa 19.02.2021, č: PPZ- HCP-BB9-2-049/2021-AV týkajúce sa žalobcu: B. K., H.. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: K. B. Q., bez dokladov totožnosti, zrušuje. II. Nariaďuje, aby bol žalobca: B. K., H.. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: K. B. Q., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov K., bezodkladne prepustený zo zaistenia. III. Žalobcovi priznáva úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou z 10. 3. 2021, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Nám. A. Hlinku 74, 036 01 Ružomberok, zo dňa 19.02.2021, č: PPZ- HCP-BB9-2-049/2021-AV týkajúce sa žalobcu: B. K., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: K.Q. B. Q., bez dokladov totožnosti a nariadiť, aby bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov K., bezodkladne prepustený zo zaistenia a žalobcovi priznané trovy konania v plnom rozsahu.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.) rozhodol o predĺžení zaistenia o ktorom rozhodol v konaní o zaistení dňom 19.02.2021 a predlžil zaistenie na základe právoplatných rozhodnutí o zaistení, podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, na čas nevyhnutne potrebný, do 17. 3. 2021.
3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný) ani iné právo na pobyt a taktiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistil, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunsku, žiadosť je evidovaná pod číslom transakcie Q.. Na území Slovenskej republiky je neoprávnene, kde sa dostal ukrytý v kamióne z územia Maďarska bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt a chcel
len pokračovať na ceste do Nemecka. Žalobca nie je oslobodený od vízovej povinnosti v zmysle zákona číslo 404/2011 Z.z., ako aj v zmysle Nariadenia Rady (ES) číslo 539/2001 ani Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 399/2016 ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Po predvedení na správny orgán dňa 01.12.2020 bola s ním spísaná zápisnica, evidovaná pod číslom PPZ-HCP- BB9-39-010/2020-AV za prítomnosti tlmočníka. Na území Slovenskej republiky chce o azyl požiadať, o asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať ani nežiada o informovanie o svojej situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu.
4. Uviedol, že v zmysle kapitoly III. článku 7 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nespochybniteľné na základe výsledku lustrácií, žalobca podal prvotnú žiadosť o azyl na území Rumunska, preto je v azylovom konaní na území Rumunska. Dňa 01.12.2020 správny orgán začal konanie na základe vyššie zistených skutočností vo veci zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., a dňa 01.12.2020 na základe písomného oznámenia a zaslania žiadosti správneho orgánu začalo Dublinské stredisko Slovenskej republiky začalo konanie v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu.
5. Správny orgán uviedol, že v zmysle článku 28 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 žalobcu zaistil podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. už rozhodnutím o zaistení PPZ-HCP- BB9-39-013/2020-AV zo dňa 02.12. 2020 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu a stanovil dĺžku doby zaistenia do 13.01.2021. Správny orgán kontaktoval vecne príslušný orgán vo veci a odoslal žiadosť Rumunskej strane o jeho prevzatie a na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo zaistil žalobcu. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 „Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia". Pre vysoké riziko úteku bolo potrebné žalobcu zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu kde prvotne požiadal o udelenie azylu. Dôvodom na útek z Rumunska, kde bol žalobca v azylovom konaní, bola skutočnosť, že účastník konania chcel aj naďalej nelegálne cestovať na územia iných štátov Únie a dostať sa do cieľovej krajiny. Správny orgán mal za to, že samotné konanie účastníka konania nesie známky ekonomickej migrácie. Rumunsko považoval za bezpečnú krajinu, kde mu nehrozí žiadne neľudské.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol žalovaný, že dňa 18.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručené odpoveď Rumunska (príloha k PPZ- HCP-BB9-02/2021 -AV) o akceptácii prevzatia účastníka konania v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Správny orgán konštatoval, že zodpovedný štát/Rumunsko/, je povinný v zmysle čl 18 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 prevziať žiadateľa.
7. Nakoľko dňa 30.12.2020 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad rozhodol podľa § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že účastník konania bude odovzdaný na územie Rumunskej republiky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2021 pričom jeho vykonateľnosť je 03.02.2021.
8. Správny orgán k dĺžke zaistenia žalobcu uviedol, že konania do doby 6 týždňov od akceptácie zodpovedného štátu o prevzatí účastníka konania, dňa 10.01.2021 vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP- BB9-2-028/2021-AV o predĺžení zaistenia v ktorom stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 29.01.2021. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.: „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov." Podľa čl. 28 ods. 3) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď , ako je to možné, najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom .
9. Dňa 13.01.2021 bolo do ÚPZC K. doručené rozhodnutie Dublinské strediska podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe, ktorého cudzinec je zaradený do zoznamu plánovanej realizácie Dublinského dohovoru.
Transfér do Rumunskej republiky, ktorá bola naplánovaná na 04.02.2021. Z dôvodu organizačných ťažkostí súvisiacich so zabezpečením a prípravou dublinského transferu žiadateľov o azyl do Rumunskej republiky bol let dňa 04.02.2021 zrušený.
10. Na základe získaných informácií 18.02.2021, /z dôvodu organizačných ťažkostí súvisiacich so zabezpečením a prípravou dublinského transferu žiadateľov o azyl do Rumunskej republiky bol let zrušený,/ správny orgán predĺžil zaistenie cudzinca rozhodnutím zo dňa 19.02.2021 č. PPZ- HCP- BB9-2- 049/2021-AV, podľa § 88 ods. 4 tohto zákona predlžil dňom 19.02.2021 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.03.2021 a ponechal ho umiestneného v ÚPZC K.Č.. Zhrnul, že predĺžil zaistenie do 17.03.2021. čo zodpovedá maximálnej dobe zaistenia v zmysle článku 28 ods. 3) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013: „Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom."
11. Podľa žalovaného doba zaistenia je podľa skúseností Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ako je napríklad zhromaždenie podkladov na Dublinskom stredisku Slovenskej republiky, spísanie žiadosti, potrebná komunikácia s orgánmi Rumunska v cudzom jazyku, zaslanie žiadosti o dublinský transfer, vyhodnotenie žiadosti a následné rozhodnutie autorít Rumunska, zabezpečenie tranzitu, ktorý je taktiež ovplyvnený súčasnou pandemickou situáciou, Rumunsko nesusedí so Slovenskou republikou a je taktiež potrebné mať povolenia tranzitovať cez územia iných štátov Únie, čo si taktiež podľa nášho názoru vyžaduje príslušnú komunikáciu s autoritami iných štátov a podobne. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy skutočnosť, že bolo začaté konanie v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia Rady (ES), ktoré v súčasnosti už začalo a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii. Správny orgán zaslaním podkladov na príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorý je príslušný vykonávať Dublínské konanie, považuje za deň začatia konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Správny orgán pri stanovení dĺžky doby zaistenia určil konkrétnu dobu času zaistenia, pričom táto nie je určená pevne a v prípade, že bude môcť byť účastník konania vrátený na územie Rumunska skôr, bude zaistený len počas nevyhnutne potrebnej doby. Podľa správneho orgánu je v súčasnosti nevyhnutné predĺženie zaistenia účastníka konania. Účel zaistenia trvá, pretože je potrebné odovzdať účastníka konania do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu a je potrebné mať účastníka konania k dispozícii, lebo bolo taktiež dokázané riziko úteku. Aj vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné predĺžiť zaistenie účastníka konania a tak naplniť a vykonať úkony v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Následne bude správny orgán aj naďalej skúmať a zisťovať, či účel trvá. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.: „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia ".
12. Konštatoval, že počas konania o zaistení žalobcu sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle v článku 8 ods. I Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z.. Správny orgán práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd neupiera a plne ich rešpektuje. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem zákonného zatknutia, alebo iného pozbavenia slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie. Správny orgán konštatuje, že vzhľadom k začatiu konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, rizika jeho úteku a neoprávnenému vstupu na územie iného štátu Únie. je zaistenie.
13. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznanie úplne náhrady trov konania. Podľa žalobcu, žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil len tým, že konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA, výstup EURODAC lustráciou odtlačkov prstov bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko"), ktoré začalo konanie
o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že dňa 18.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 späť na svoje územie. Následne dňa 13.01.2021 bolo Dublinským strediskom žalobcovi doručené rozhodnutie o odovzdaní na územie Rumunskej republiky. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj tým, že doposiaľ sa opakovane nepodarilo vykonať transfer žalobcu na územie Rumunska pre viaceré technické a organizačné problémy a aj pre protipandemické opatrenia, preto napokon vydal i napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu, ktoré však žalobca nepovažuje za zákonné.
14. Preto namietal porušenie ustanovenia § 32 ods. 1. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") a čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru ak aj čl. 28 Dublinského nariadenia III. Podľa tohto nariadenia členské štáty zaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. 2. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. 3. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. 4. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3..
15. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
16. V prejednávanej veci mal za to, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Rumunsko akceptovalo žalobcu dňa 18.12.2020 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 29.01.2021. Túto lehotu nebolo možné predĺžiť.
17. V zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle Správneho súdneho poriadku môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní.
18. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Tieto skutočnosti si žalovaný mal možnosť overiť prostredníctvom Dublinského strediska, IS Migra či dožiadaním Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutiu o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 29.01.2021. Druhú časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 " nie je možné na danú vec aplikovať.
19. Na podporu žalobcovho právneho názoru s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III poukazuje žalobca na právny názor kasačného súdu vyslovený v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. lOSža/16/2014 z 18.06.2014 vo veci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/20/2014: „Konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EU, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje
maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť."
20. V súvislosti so stanovenou dĺžkou doby zaistenia žalobcu, žalovaný síce pri jej stanovení vychádzal zo správnych ustanovení príslušného právneho predpisu, nariadenia Dublin III, no nesprávne ich vyložil resp. nesprávne aplikoval.
21. Žalobca taktiež poukazuje na výklad ustanovení Dublinského nariadenia III upravujúcich osobitné lehoty zaistenia všeobecnými súdmi aj v súvislosti s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EU (napr. vo veci C-60/16), v súvislosti s ktorým Krajský súd v Košiciach (napr. vo veci sp. zn. 6Sa/56/2020), uviedol:„ 47. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EU vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
22. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania". Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. ".
23. Z uvedeného má žalobca za to, že od akceptácie prijatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho zaistenie trvať už iba 6 týždňov. Žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 29.01.2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. i) Dohovoru a či. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.
24. Žalovaný vo vyjadrení z 5. 3. 2021 uviedol, že navrhol, aby sa Krajský súd v Košiciach stotožnil s vysloveným názorom v tomto vyjadrení a predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
25. V zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície je dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa prioritne upravená v článku 28 dublinského nariadenia: Podľa odseku 3, tretí pododsek tohto článku: „Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. ".
26. Podľa citovaného článku dublinského nariadenia sa dĺžka zaistenia dublinského žiadateľa odvíja od akceptácie členského štátu, ktorá môže byť implicitná (bez formálneho vyjadrenia, tzv. povinná akceptácia) alebo výslovná (t. j. písomne potvrdená, alebo od vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu MV SR (ďalej len „migračný úrad") o odovzdaní dublinského žiadateľa do iného štátu podľa § 46a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „rozhodnutie o odovzdaní"). V prípade, ak dublinský žiadateľ bol zaistený už pred akceptáciou príslušného členského štátu, môže byť zaistený najviac šesť týždňov od akceptácie.
Ak v tejto lehote, t. j. do šiestich týždňov od akceptácie, migračný úrad buď nevydá rozhodnutie o odovzdaní, dublinský žiadateľ musí byť prepustený, alebo vydá rozhodnutie o odovzdaní, zaistenie dublinského žiadateľa je možné predĺžiť o ďalších šesť týždňov, a to aj opakovane, vždy o šesť týždňov, pričom maximálna dĺžka zaistenia môže byť šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Rozhodnutie o odovzdaní je okrem iného vykonateľné aj márnym uplynutím lehoty 20 dní na podanie správnej žaloby od jeho doručenia (§ 211 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). V danom prípade žalovaný uviedol, že disponuje rozhodnutím č. MU-DS-451-9/2020- DŽ zo dňa 30.12.2020, právoplatným dňa 13.01.2021 a vykonateľným dňa 03.02.2021, pričom v predmetnej veci u žalobcu bola v zmysle aktuálneho usmernenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície maximálna lehota zaistenia šiestich týždňov počítaná najviac do 17.03.2021 a teda OCP PZ Ružomberok rozhodnutím pod č. PPZ- HCP-BB9-2-049/2021 -AV zo dňa 19.02.2021 predĺžilo v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov lehotu zaistenia žalobcu najviac do 17.03.2021, pričom táto lehota sa už nebude viac predlžovať a pokiaľ nebude žalobca odovzdaný v tejto lehote zodpovednému štátu, tak bude okamžite prepustený zo zaistenia.
27. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.03.2021 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
24. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že
žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle v znení neskorších predpisov, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
Podľa § 46c zákona o azyle, podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok.
Podľa § 211 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
Podľa § 213 ods. 2 zákona o azyle, ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na
rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia zo dňa 19.02.2021, č.: PPZ-HCP-BB9-2-049/2021-AV ktorým žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 17.03.2021. Týmto rozhodnutím správny orgán predĺžil zaistenie účastníka konania o ďalších šesť týždňov, keď prvotné zaistenie žalobcu nastalo na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov dňa 02.12.2020, a to za účelom odsunu podľa Dublinského nariadenia III s určenou lehotou zaistenia do 13.1.2021 a rozhodnutím z 10. 1. 2021 predlžené do 29.01.2021. Toto zaistenie bolo žalobcovi predĺžené 5. 2. 2021 do 19. 2. 2021 a dňa 19.02.2021 následne žalovaným bolo vydané rozhodnutie o opätovnom predĺžení zaistenia do 17. 3. 2021, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.
29. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne vyplýva, že dňa 18.12.2020 bola na Dublinské stredisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia účastníka konania v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III. Dňa 30.12.2020 bolo Dublinským strediskom MU MV SR vyhlásené rozhodnutie o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky, ktoré sa stalo vykonateľným 03.02.2021. Správny súd poukazuje na nejednoznačnosť v označení účastníka konania, ktorá vyvoláva pochybnosti o jeho skutočnej identite, keď v rozhodnutí o odovzdaní je žalobca .
30. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkon podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.06.2013).
31. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov (EURODAC) zistené, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia
Dublin III. Súd má za to, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom, vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.
32. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole, sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu Únie bez príslušných oprávnení.
33. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune. vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016, 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
34. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia III, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
35. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
36. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.
37. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014, v ktorom kasačný súd uviedol, že: Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.
38. Správny súd zdôrazňuje, že dňa 18.12.2020 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť šesťtýždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 29.01.2021. Predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu, preto nie je v súlade s Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Uvedené závery nie je spôsobilé zmeniť ani aktuálne usmernenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, pretože aj takéto usmernenie musí rešpektovať v celom rozsahu medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a nemôže byť s nimi v rozpore. Správny súd ďalej poukazuje na to, že predĺženie zaistenia u žalobcu bolo stanovené preskúmavaným rozhodnutím do 17.03.2021, pričom správny súd vo veci (pri zachovaní všetkých zákonom stanovených lehôt) rozhodoval dňa 18.03.2021, t.j. v čase, keď táto lehota už uplynula a žalovaný sám vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu žalobcu do Rumunska, bude žaloba zo zaistenia prepustený. Správnemu súd však do termínu rozhodnutia zo stany účastníkov konania nebola informácia o uvedených skutočnostiach poskytnutá, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 - Dublinského nariadenia III.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.