Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-10-2020.pdf
PDF · 119.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu I. B., narodeného XX. B. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, ulica 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a postupu rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. februára 2020 Č: XXXX-X/XXXX-BA na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Žalovaná ako príslušný orgán na rozhodnutie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, z 11.12.2019, pod č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX vydal podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona predmetné rozhodnutie, ktorým odvolanie I. B. zamietol, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov z 11.12.2019 vo veci nepriznania nároku na materské odo dňa 04.09.2019 zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil odvolací orgán citáciou ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona a s poukazom na to, že Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 11.12.2019 pod č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX ako prvostupňový orgán rozhodla, že podľa § 49 v znení neskorších predpisov pán I. B. nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 04.09.2019. Voči predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Domnieva sa, že splnil všetky podmienky uvedené v ustanovení § 49 zákona a žiadal rozhodnutie zrušiť a priznať nárok na materské od 04.09.2019.
3. Prvostupňový správny orgán o odvolaní účastníka konania nerozhodol a vec predložil nadriadenému odvolaciemu orgánu. Spolu so žiadosťou o materské z dôvodu údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti odo dňa 04.09.2019 si uplatnil žalobca nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec dobrovoľného nemocenského poistenia a k tejto žiadosti priložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 04.09.2019 uzatvorenú medzi ním a matkou dieťaťa I.. F. B., ako aj čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 05.09.2019, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej v Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov boli predložené potvrdené doklady: potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 21.10.2019, z ktorého vyplýva, že v súčasnej dobe neevidujú žiadosť o rodičovskú dovolenku navrhovateľa, ako aj potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 09.10.2019, v ktorom sa uvádza, že matka dieťaťa I.. F. B. poberala rodičovský príspevok v období odo dňa 16.05.2018 do 04.09.2019.
4. Žalovaná ďalej v odôvodnení rozhodnutia argumentovala tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon a stanovuje všeobecné a osobitné podmienky tohto nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Žalovaná ďalej uviedla v rozhodnutí, že navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa a to z dobrovoľného nemocenského poistenia.
5. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. Žalovaná ďalej citovala príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 31 ods. 1, ods. 3, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. d) a argumentovala tým, že zákon vo vyššie citovaných ustanveniach, konkrétne § 31 vymedzuje všeobecné podmienky vzniku nároku dobrovoľne nemocenský poistenej osoby na materskej, ktorými sú existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, respektíve plynutia ochrannej doby nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zároveň zaplatenie príslušného poistného.
6. Osobitnými podmienkami nároku na materské iného poistenca, ktoré určuje § 49 v znení neskorších predpisov sú:
- prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa,
- vek dieťaťa, materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa,
- najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti,
- uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu,
- nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Žalovaná ďalej poukázala v rozhodnutí na to, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nie len formálne prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, respektíve poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať.
7. Žalovaná ďalej ako odvolací orgán argumentovala v rozhodnutí tým, že vychádzajúc z predložených dôkazov, vyššie menovaných , ako aj z údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo dňa 01.12.2018 trvalo do dňa 30.09.2019 a v rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov. Z listu OR PZ v Poprade z 21.10.2019 vyplýva, že navrhovateľ je zaradený na Obvodné oddelenie PZ vo Svite a odo dňa 04.09.2019 nečerpal rodičovskú dovolenku. Zároveň OR PZ uviedlo, že na základe
navrhovateľovej ústnej žiadosti o úpravu pracovného času mal navrhovateľ v mesiaci september 2019 plánovaných len 7 služieb, pričom odo dňa 23.09.2019 mu bola na základe jeho písomnej žiadosti poskytnutá preventívna rehabilitácie v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. V mesiaci október mal plánovaných 12 služieb. V mesiaci november 2019 mal plánovaných 9 služieb, pričom v období odo dňa 18.11.2019 do 24.11.2019 bude čerpať dovolenku.
8. Odvolací orgán zároveň uviedol, že dňa 03.12.2019 bolo pobočke doručené ďalšie vyjadrenie OR PZ v Poprade zo dňa 28.11.2019, v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľ písomne nepožiadal o zmenu pracovného režimu a v uvedenom období čerpal riadnu dovolenku a pracovnú rehabilitáciu tak, ako je uvedené v dochádzke za mesiac september, október 2019, ktorá tvorí prílohu listu z 28.11.2019. Z predloženej dochádzky za obdobie odo dňa 04.09.2019 do dňa 31.10.2019 vyplýva, že navrhovateľ v období od 04.09.2019 do 22.09.2019 mal 5x 12-hodinovú dennú službu, 2x 2-hodinovú nočnú službu a medzi jednotlivými mal voľno. V období odo dňa 23.09.2019 do 06.10.2019 čerpal pracovnú rehabilitáciu a v období odo dňa 07.10.2019 do 31.10.2019 mal 6x 12-hodinovú dennú službu, 1x 10-hodinovú dennú službu a 5x 12-hodinovú nočnú službu s tým, že medzi službami mal voľno.
9. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 04.09.2019 a ďalej vykonával službu ako príslušník PZ za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Navrhovateľ síce požiadal o úpravu pracovného času, ale podľa predloženej dochádzky sa s takto rozvrhnutým pracovným časom však nemohol o dieťa naozaj starať. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 04.09.2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará, ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah.
10. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil dohodu v ktorej dohodol, že počnúc dňom 04.09.2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu odvolací orgán zdôraznil, že je potrebné uviesť, že dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie tejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané, je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará. V spisovej dokumentácii sa nachádza aj navrhovateľov list zo dňa 25.11.2019 v ktorom navrhovateľ uviedol, že počas výkonu služby sa o dieťa stará matka dieťaťa I.. F. B., prípadne starí rodičia dieťaťa.
11. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa podľa žalovanej sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočností, ako je využívanie systému sociálneho poistenia. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Odvolací orgán poukázal na to, že to, že sa navrhovateľ sa dohodol s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti ešte neznamená, že sa o neho aj reálne stará, nakoľko so zreteľom na všetky dostupné informácie bolo zistené, že u navrhovateľa dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nedošlo k podstatnej zmene, čo sa pracovnej oblasti týka. Navrhovateľ naďalej pracuje za obdobných podmienok ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Nevytvoril dieťaťu také podmienky, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutočne prevzal dieťa do starostlivosti tak, ako to požaduje zákon.
12. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo viackrát spomenuté, nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý o nej rozhoduje v zmysle zákona o rodičovskom príspevku. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 zákona sa dávkové konanie začína podaním písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke. V tomto prípade bola navrhovateľova Žiadosť o materské č. H. pobočke doručená dňa 2. októbra 2019 a týmto dňom sa začalo konanie vo veci nároku na materské. Následne pobočka dňom 28. novembra 2019 predĺžila lehotu na rozhodnutie. V zmysle § 210 ods. 2 citovaného zákona, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, to znamená, že pobočka mala rozhodnúť najneskôr do 2. decembra 2019. Nakoľko však v predmetnej veci nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, pobočka dňa 28. novembra 2019 v zákonom stanovenej lehote predĺžila lehotu na rozhodnutie a preto námietka navrhovateľa o doručení predĺženia lehoty až dňa 4. decembra 2019 je irelevantná. Sociálna poisťovňa posudzuje a rozhoduje o všetkých zákonných podmienkach nároku na materské uplatneného iným poistencom individuálne, pričom prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň berie tieto ustanovenia ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti. Súčasne dbá na účel sledovaný zákonom. V závere rozhodnutia žalovaná citovala príslušné ustanovenie zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 a ods. 7. Vzhľadom na preukázaný právny a skutkový stav v danej veci žalovaná, ako odvolací orgán rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov z 11.12.2019 a priznania trov konania.
14. Podanie žaloby odôvodnil tým, že si uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna I. B., po dohode s matkou dieťaťa I.. F. B.. Prvostupňový správny orgán vydal 11.12.2019 rozhodnutie ktorým vyslovil, že žalobca nemá nárok na materské. Ako dôvod uviedol, že žalobca nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko naďalej vykonáva pracovnú činnosť. O odvolaní, ktoré žalobca podal 27.12.2019 rozhodla žalovaná ako odvolací orgán a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla.
15. Ako základné žalobné doby konkretizoval žalobca citáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení § 31 ods. 1 a § 49. Podľa žalobcu druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské, na zistený skutkový stav. Žalobca uviedol, že podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko nesplnil podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa. Žalobca ďalej argumentoval v žalobe opätovným poukazom na ustanovenie § 49 zákona, pričom právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v tomto ustanovení. Z podmienok uvedených v § 49 nevyplýva podľa žalobcu požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.
16. Zároveň žalobca poukázal na pojem ,,starostlivosť o dieťa“, ktorý nemá vlastnú legálnu definíciu na účel sociálneho poistenia. Podľa žalobcu riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely
priznania nároku na materské svedčí podľa žalobcu aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola ustanovená v § 3 ods. 3 Zákona o rodine vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne, ale vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy podľa žalobcu v novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Podľa žalobcu nemožno vykladať právne normy proti tomu, čo je jednoznačne a jasne dané v ich slovnom, či jazykovom vyjadrení. Ak by podmienka prerušenia pracovnej činnosti mala byť jednou z podmienok pre vznik nároku na materské, bola by rozhodne uvedená v zákone. Iný výklad je podľa žalobcu neprípustný.
17. V neposlednom rade žalobca dôvodil, že je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Pokiaľ Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho zabezpečenia. Žalobca argumentoval v žalobe ďalej tým, že v zásade je rozdielom medzi podmienkami vzniku nároku na materské u matky a u otca formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Zákon nijako bližšie uvedené nešpecifikuje. Z rozhodnutia žalovanej podľa žalobcu však vyplýva to, že podľa nej matka počas poberania materskej môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu na nárok na materské a starostlivosť o dieťa sa považuje za zabezpečenú, avšak otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez straty nároku na materské, lebo popri zárobkovej činnosti nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa. V uvedenom zjednodušenom zhrnutí právneho názoru žalovanej však absentuje základná logika dôsledkom toho, že žalovaná si citované zákonné ustanovenia vykladá extenzívne a v rozpore s ich jasným znením. Žalobca ďalej dôvodil tým, že napriek tomu, že legislatívne podmienky nároku dávky sociálneho poistenia sa nezmenili, nároky na dávky sa plynutím času žalovanou nepriznávajú rovnako po celú dobu trvania navodeného právneho stavu. Žalobca zastáva názor, že postupom žalovanej dochádza k menej priaznivému zaobchádzaniu s osobami, ktoré požiadali o materskú dávku v období od 01.10.2018 v porovnaní s osobami, ktoré túto žiadosť podali pred týmto dátumom. V závere žaloby žalobca konštatoval, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zachovanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.
III.
Vyjadrenie žalovanej a vyjadrenie žalobcu
18. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 03.06.2020 vyjadrila žalovaná, pričom poukázala na skutkový a právny stav uvedený v rozhodnutí, na ktorom zotrvala a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa písomným stanoviskom z 01.08.2020 vyjadril žalobca, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a poukázal na to, že v uvedenom období nároku na materské čerpal 124 dní pracovného voľna, pričom v uvedenom období odpracoval 72 dní, z toho 44 denných služieb, 28 nočných služieb, spravidla v 12-hodinových intervaloch. Navrhol na základe skutočností, ktoré uviedol v žalobe, tejto vyhovieť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.
IV.
Závery správneho súdu
20. Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015, ktorý je účinný od 01.07.2016 je zákonom, podľa ktorého ustanovení správny súd v tomto konaní postupoval.
21. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 199 ods. 3 citovaného zákona, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 190 citovaného zákona, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.
26. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, a ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami jednotlivých účastníkov konania a zrejme vyhlásil rozhodnutie za prítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 137 ods. 3, 4 S.s.p.
27. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým ako príslušný správny orgán odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu pobočky SP Prešov zamietol a vo výroku rozhodnutia zmenil iba ustanovenie § 49 ods. 2 na ustanovenie § 49 zákona, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti na priznanie materského žalobcovi podľa § 49 ods. 2, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, pretože nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil 04.09.2019.
28. Správny súd po preverení splnenia podmienok žalobcu, ktoré sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu vykonal súdny prieskum týchto rozhodnutí, tzn. splnenia podmienok za akých žiadal žalobca priznanie materskej za obdobie od 04.09.2019 a dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili.
29. Podľa § 49 ods. 1 veta prvá zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti je v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
30. Žalobca ako otec dieťaťa, ako iný poistenec si uplatnil nárok na materské z povinného nemocenského poistenia na pobočke Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov pod č. H z dôvodu starostlivosti o syna I. B., narodeného XX.XX.XXXX z poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktoré trvá od 01.12.2018. K uvedenej žiadosti predložil čestné vyhlásenie žiadosťou materské, v ktorom uviedol, že je naďalej sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 4909/2 Bratislava, Obvodné oddelenie PZ vo Svite, Hviezdoslavova 33, Svit. Na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov predložil žalobca potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého bezpochyby vyplýva, že menovaný nastupuje do 12 a 10-hodinových služieb. Žalobca zamestnávateľa písomne nepožiadal o zmenu pracovného režimu a čo sa týka porovnania obdobia pred a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti, zamestnávateľ žalobcu uviedol, že výrazným spôsobom sa menovanému pracovné podmienky nezmenili, nakoľko naďalej vykonáva službu v nerovnomernom pracovnom režime, počas dennej a nočnej doby, počas celého týždňa. Čo sa týka požiadaviek na
udelenie voľna, toto mu bolo poskytované rovnako, ako ostatným policajtom, ktorí o to požiadajú tak, aby bol zabezpečený nepretržitý výkon služby. Žalobca neinformoval služobný úrad o prevzatí dieťa do starostlivosti. Ako ďalej mal súd preukázané z údajov uvedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že matka dieťaťa I.. F. B., narodená 13.04.1987 je vedená ako osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku. Na základe výzvy zo dňa 22.11.2019 doručil žalobca písomné vyhlásenie, že počas výkonu služby sa o syna stará matka dieťaťa, prípadne starí rodičia.
31. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán žalobcovi podľa § 49 ods. 2 nepriznal nárok na materské za obdobie od 04.09.2019. Odôvodnil uvedené rozhodnutie poukazom na to, že žalobca iba formálne spísal s matkou dieťaťa Dohodu o prevzatí dieťaťa, o ktoré sa vlastne ani fakticky nemôže starať, pretože má výkon práce v 12 a 10-hodinových službách a jeho práca je v sídle zamestnávateľa, t.j. vo Svite.
32. Správny súd posúdil žalobcove námietky aj s poukazom na doterajší kontinuálny výkon štátnej moci, pričom doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný dôvod rozhodovania o materskom na základe iných skutočností vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci. Na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny predpis, no nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak ho správny skutkový záver vyvodil nesprávne právne závery. V súvislosti s uvedeným však správny súd nepovažuje za naplnený dôvod uvedený žalobcom v žalobe, nakoľko správne orgány v tomto prípade rozhodovali na základe správneho právneho záveru, ktorý bol vyvodený práve z dostatočne zisteného skutkového stavu a na základe uvedeného správneho právneho záveru riadne správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie a to tak na úrovni prvého stupňa, ako aj na úrovni odvolacieho orgánu.
33. Ako vyplýva z ustanovenia § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
34. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
35. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2019, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
36. Z vyššie citovaných ustanovení bezpochyby vyplýva, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Splnenie podmienky absencie príjmu sa pritom posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. O príjme žalobu ako príslušníka OO PZ vo Svite nemal súd žiadne pochybnosti. Predovšetkým mal preukázané, že u žalobcu nešlo o absenciu príjmu. Zároveň je bezpochyby zrejmé, že jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne uzavretím dohody s matkou dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Možno dospieť teda k záveru, že Zákon o sociálnom poistení nezakazuje vykonávanie práce na základe iného pracovnoprávneho vzťahu, ako na základe toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť v tomto prípade splnená.
37. Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu a rovnakú váhu ako Zákon o rodičovskom príspevku, preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch starostlivosť a riadna starostlivosť. Je potrebné uvedomiť si, že tak v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku je doslova vydefinovaný pojem starostlivosť, ale nie riadna starostlivosť, ktorá je uvedená v Zákone o sociálnom poistení, čo sa týka materskej. Zároveň je treba poukázať na to, že ak by bol zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj na iné účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je tak, ako je uvedená pri osobnom rozsahu, tak ako je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do Zákona o sociálnom poistení zákonodarca uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. Nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 o sociálnom poistení a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je práve Zákon o rodičovskom príspevku.
38. Správny súd je toho názoru, že na rozdiel od rodičovského príspevku, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je tak, ako to uvádza explicitne Zákon o sociálnom poistení kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách, napríklad tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Potom z toho vyplýva, že aj keď z ustanovenia pomerne jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktoré nepochybne vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. V súvislosti s uvedeným možno dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského. S týmto názorom, ktorý de facto uviedla aj žalovaná vo svojom rozhodnutí musel správny súd súhlasiť, pretože k námietke nesprávneho výkladu príslušných ustanovení zákona, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe argumentuje správny súd práve výkladom a interpretáciou uvedeného pojmu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku, ktoré podľa názoru žalobcu je úplne v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovením § 49 ods. 2 písm. d) zákona. V predmetnom prípade bolo povinnosťou sociálnej poisťovne posúdiť nárok otca dieťaťa ako iného poistenca na materské a vykonať výklad a aplikáciu príslušnej právnej normy v kontexte s účelom Zákona o sociálnom poistení, ako aj a prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
39. Čo sa týka žalobných námietok, preto správny súd argumentoval práve poukazom na vyššie uvedené a zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ došlo iba k formálnemu prevzatiu dieťaťa a jeho starostlivosti zo strany otca neboli naplnené osobitné podmienky na priznanie materského tak, ako to aplikuje ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení, nemohol správny súd akceptovať žalobcove námietky. K uvedenému prípadu správny súd konštatoval, že posúdenie a správne závery správnych orgánov boli v súlade so zákonom a tieto vychádzali z posúdeného prípadu otca maloletého dieťaťa tak, ako to bolo napokon zistené z administratívneho spisu, ako aj z jednotlivých rozhodnutí správnych orgánov. Ohľadom nároku na materské, aj správny súd je takého názoru, že až po splnení všeobecných a osobitných podmienok uvedených konkrétne v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení by mohol žalobca mať nárok na materské od 04.09.2019 tak, ako to pôvodne vo svojej žiadosti žiadal. Avšak zo strany žalobcu uvedené podmienky zákona splnené neboli.
40. Čo sa týka rozhodnutia tak žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, tieto boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého bol vyvodený správny právny záver a rozhodnutia boli náležite v súlade so zákonom odôvodnené a preto boli aj preskúmateľné. Preto správny súd s poukazom na ustanovenie § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 167 ods. 1 S.s.p. rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná nesplnila podmienky uvedené v ustanovení § 168 S.s.p. rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.