Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., X. XXX/XXD, právne zastúpeného: LS Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá 2995/21, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-79/2018-P zo dňa 22.11.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-79/2018-P zo dňa 22.11.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 22.01.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 23.01.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-79/2018-P zo dňa 22.11.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-79/2018-P zo dňa 22.11.2018 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-KE-ODI1-149/2018-P zo dňa 07.08.2018, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 100 eur.

3. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo 07.08.2018 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o priestupkoch), ktorého sa mal žalobca dopustiť v dňoch 17.03.2017, 22.03.2017, 21.04.2017, 21.05.2017, 14.09.2017, 10.09.2019, 08.09.2017, 08.10.2017, 29.01.2018, 10.02.2018 v meste Košice na ul. Park Angelinum, kde ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Mercedes evidenčné číslo XAIXXXX, v rezidentskej lokalite 8 s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 27a (Zóna s plateným alebo regulovaným

státím) a zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - Parkovacie miesta s platením státím), čím svojím konaním porušil ustanovenie v spojení s ustanovením o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ). Žalobcovi bola za uvedený priestupok uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch vo výške 100 eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Vzhľadom na to, že žalobca sa dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý správny orgán, bolo konanie o priestupku podľa zákona o priestupkoch uskutočnené ako spoločné konanie.

4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní uviedol ako je v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch definovaný priestupok a dodal, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje informácia o tom, že vlastníkom motorového vozidla Mercedes evidenčné číslo XAIXXXX je právnická osoba, ktorej konateľom je žalobca. Žalobca sa v motorovom vozidle nikdy ako vodič v čase príchodu policajtov nenachádzal. S touto skutočnosťou sa správny orgán prvého stupňa nevysporiadal, a preto nedošlo k jednoznačnému a nespochybniteľnému identifikovaniu subjektu, ktorý mal priestupok spáchať. Ďalej mal žalobca pochybnosti aj o preukázaní naplnenia subjektívnej stránky priestupku, a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Dodal tiež, že parkovné, ktoré je vyberané v rozpore so zákonom nemôže byť základom pre spáchanie priestupku a udelenie pokuty, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.09.2013 a konštatoval, že spoločnosť EEI nie je oprávnená vyberať parkovné, keďže zmluva uzatvorená s mestom Košice je v rozpore so v znení účinného do 30.11.2013, v roku 2012 nebolo možné platne uzavrieť zmluvu, ktorou by obec poverila prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu. Zmena právnej úpravy účinná od 01.12.2013 nemôže konvalidovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v čase, keď právo zveriť výber parkovného inou osobou ako obcou neumožňovalo. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť.

5. Správny orgán prvého stupňa odvolaniu žalobcu nevyhovel, a preto ho spolu so spisovým materiálom a svojím stanoviskom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil žalovanému ako správnemu orgánu druhého stupňa. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo konštatoval, že nezistil dôvody na zmenu ani zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzajúc zo spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 18.03.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 18.03.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 17.03.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 17.03.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 22.03.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 22.03.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 22.03.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 22.03.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 04.05.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 04.05.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 04.05.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 21.05.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 21.05.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 21.05.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 21.05.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 15.09.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 15.09.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 15.09.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 14.09.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 10.09.2017 záznamu o zistení priestupku zo dňa 10.09.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 10.09.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 10.09.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 09.09.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 09.09.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 08.09.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 08.09.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 09.10.2017, záznamu o zistení priestupku zo dňa 09.10.2017, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 08.10.2017, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 08.10.2017, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa

30.01.2018, záznamu o zistení priestupku zo dňa 30.01.2018, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 29.01.2018 správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 10.02.2018, záznamu o zistení priestupku zo dňa 10.02.2018, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 10.02.2018, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 10.02.2018, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 15.02.2018, záznamu o zistení priestupku zo dňa 11.02.2018, fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku zo dňa 10.02.2018, hlásenia o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla zo dňa 10.02.2018, žiadosti na sociálnu poisťovňu v Košiciach zo dňa 15.06.2018, odpovedi k žiadosti zo sociálnej poisťovni zo dňa 22.06.2018, úradného záznam správneho orgánu zo dňa 27.07.2018, evidenčnej karta vodiča K. L. zo dňa 21.04.2017, zo dňa 20.09.2017, zo dňa 09.03.2018 a zo dňa 07.08.2018, detailu vyhľadávanej osoby K. L., zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 07.08.2018, rozhodnutia o priestupku zo dňa 07.08.2018, odvolania menovaného proti rozhodnutiu o priestupku, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu, dožiadania ohľadom informácie k platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, analýzy Nájomnej zmluvy č. 2012001646, zo dňa 30.07.2012, vypracovanú Právnickou fakultou Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, zo dňa 14.06.2018, konštatoval, že je zrejmé, že žalobca sa dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, a to podľa a , vyhlášku MV SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , a o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, , a zákona o priestupkoch.

7. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že žalobca sa dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 17.03.2017 do 10.02.2018, teda v čase, keď už bola platná novelizácia o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice, pričom poukázal aj na analýzu Nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 (uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o.) vypracovanú Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach zo dňa 14.06.2018.

8. K ďalšej námietke žalobcu o tom, že je konateľom právnickej osoby vlastniacej vyššie uvedené motorové vozidlo samo o sebe neznamená, že daný priestupok automaticky musel spáchať on sám ako fyzická osoba. Žalobca dal do pozornosti úradné záznamy členov hliadky Mestskej polície stanice Stred, ktorí realizovali uvedené dopravné priestupky, kde v šiestich prípadoch mestskí policajti uviedli, že im vodič K. L. (žalobca) na mieste uviedol, že je vodičom motorového vozidla továrenskej značky Mercedes evidenčného číslo XAIXXXX a s vozidlom tam zastavil on a v piatich úradných záznamoch uviedli, že po príchode neznámej osoby k motorovému vozidlu Mercedes evidenčného čísla XAIXXXX osoba uviedla, že je vodičom motorového vozidla a s uvedeným motorovým vozidlom na uvedenom mieste zastavil a stál a po predložení dokladov zistili, že sa jedná o K. L.. K. L. (žalobca) mal možnosť pri riešení priestupkov na mieste s mestskými policajtmi alebo na ústnom pojednávaní o priestupku označiť inú osobu, ako vodiča uvedenému motorového vozidla, čo však, ako vyplýva z celého spisového materiálu, neurobil.

9. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje tvrdenia a námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za neopodstatnené a jeho obranu za účelovú. Podľa názoru žalovaného sa žalobca snaží vyhnúť zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

10. K výške uloženej pokuty (§ 22 ods. 2 zákona o priestupkoch) za priestupok žalovaný uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch ju považuje za primeranú.

správna žaloba, vyjadrenie k žalobe a replika

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.

12. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné z dôvodov uvedených v , , nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

13. Uviedol, že má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu najmä subjektívnej stránky priestupku (poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) a dodal, že k tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale aj to či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä, ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve, a teda i zriadenie plateného parkoviska a označenie miesta dopravnou značkou IP - 17 platené parkovisko, čím sa však žalovaný vôbec zaoberal, len sa obmedzil na skonštatovanie platnosti súvisiacich VZN a odcitovanie vyjadrenia Mesta Košice a úsekov z analýzy vypracovanej Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach. Žalovaný sa nijako ďalej nezaoberal touto argumentáciou žalobcu a to aj napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť uvádzal ako v odvolaní tak aj na ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

14. Žalobca dodal, že v právnom štáte musí mať každý postup i vyberanie parkovného na platenom parkovisku svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije bez zaplatenia parkovného dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o/ zákona o cestnej premávke, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení § 3 a § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch.

15. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona o priestupkoch, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenia povinností vodiča, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11.09.2013.

16. Žalobca je toho názoru, že spoločnosť EEI s.r.o. nie je oprávnená vyberať parkovné, keďže zmluva uzatvorená s Mestom Košice dňa 30.07.2012 je v rozpore so zákonom, nakoľko z cestného zákona v znení účinného do 29.11.2013 vyplýva, že v roku 2012 nebolo možné platne uzavrieť zmluvu, ktorou by obec poverila prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu. Zmena právnej úpravy účinná od 30.11.2013 nemôže konvalidovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v čase, keď právo zveriť výber parkovného inou osobou ako obcou neumožňovalo.

17. V závere dodal, že má za to, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku za nezaplatenie parkovného, ktoré je v rozpore s , a .

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so všetkými námietkami žalobcu sa už dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podotkol, že z obsahu nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012, ako aj s jej následnými dodatkami č. 1 zo dňa 20.08.2014 a č. 2 zo dňa 24.06.2016 a č. 3 zo dňa 08.03.2017 vyplýva, že s predmetom nájomnej zmluvy bolo prenajatie nehnuteľného majetku parkovacích plôch na pozemkoch vo vlastníctva prenajímateľa spolu aj s technickým zariadením inštalovaným na týchto parkovacích plochách. Za prenajatie predmetu nájmu bolo dohodnuté nájomné vo výške 324.000 eur bez DPH za jeden rok nájmu. Zo zisteného skutkového stavu a zistených dožiadaní má správny orgán za to, že v priebehu trvania nájomnej zmluvy nebola jej platnosť žiadnou zo zmluvných strán napadnutá na súde.

19. Následne poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 20.05.2019, ktorým bolo Mestu Košice prikázané: „zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy z 30. júla 2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä ktoré by žalobcovi zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice žalobcom a ohrozili základný ekonomický model fungovania

parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy z 30. júla 2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia sa trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy“. A dodal, že uvedené uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť.

20. V závere žalovaný dodal, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa dopustil dopravných priestupkov a za zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. Uvedené priestupky boli prejednané v spoločnom konaní, pretože žalobca sa ich dopustil v čase od 17.03.2017 do 10.02.2018, teda v čase, kedy už bola platná novelizácia o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice. Navrhol preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. V replike žalobca poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 20.05.2019 (neodkladné opatrenie) nie je relevantné pre rozhodnutie vo veci a v celom rozsahu trvá na podanej žalobe.

22. Žalovanému bola replika doručené dňa 14.08.2019, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.

názor správneho súdu

23. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

24. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu žalovaného v preskúmavanej právnej veci je poukázanie žalobcu na znenie o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom do 29.11.2013, ktoré neumožňovalo obci (mestu) postup zvolený Mestom Košice v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30.07.2012. Žalobca namietal, že vyberanie parkovného spoločnosťou EEI s.r.o. na základe takéhoto skutkového a právneho stavu nemá svoje právne opodstatnenie, a preto aj rozhodnutie o vyvodení priestupkovej zodpovednosti voči nemu nemožno považovať za zákonné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.09.2013, obsahom ktorého je právna argumentácia súladná s obsahom zásadnej žalobnej námietky žalobcu o preukázaní subjektívnej stránky priestupku. Takto formulovanú právnu námietku žalobca uvádza už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj v riadnom opravnom prostriedku, teda odvolaní zo dňa 22.08.2018.

25. Žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán vychádzajúc z obsahu ich rozhodnutí sa s danou námietkou v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali. Správny orgán prvého stupňa poukázal na právne podmienky vstupu do rezidentskej lokality 8 s režimom plateného parkovania regulovanému dopravnými značkami IP 27 a zvislým dopravným značením IP 17a, ako aj obsah právnej úpravy a v nadväznosti na právny stav daný VZN č. 157 Mesta Košice o dočasnom parkovaní. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán uviedol, že „na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI nie je kompetentný, nakoľko dané posúdenie môžu preskúmavať len súdy,“ čo považuje správny súd za nepresvedčivé skonštatovanie.

26. Vychádzajúc z vyššie spomenutého obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 11.09.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky formuloval zásadné stanovisko k preskúmavanej právnej problematike, je podľa názoru správneho súdu v

preskúmavanej právnej veci takýto rozsah odôvodnenia stanoviska správnych orgánov k danej námietke nedostatočný, a to bez ohľadu na skutočnosť, že správne orgány obidvoch stupňov k predmetnej argumentácii žalobcu zaujali svoj stručne odôvodnený právny postoj.

27. Správny súd preto v tejto súvislosti poznamenáva, že požiadavka na presvedčivé a obsahovo vyčerpávajúce odôvodnenie administratívneho rozhodnutia považuje za nevyhnutné zohľadniť aj vzhľadom na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudku sp. zn. zo dňa 11.09.2013.

28. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (predbežné otázky), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

29. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v , dotýkajúcej sa prejudiciality ( , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť), poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov.

30. K obsahu súdneho preskúmavacieho konania ďalej považuje za nevyhnutné správny súd uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike nie je jednotná. Vyplýva to vo vzťahu k žalobcovi uvádzanému rozsudku, aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2015, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol: „ Pokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k osadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste a preto túto skutočnosť nemali dôvod v relevantnom čase spochybniť. Odvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho ustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej dopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci príslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010 sp.zn. ). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno vytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.“

31. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. zo dňa 28.10.2015) bolo aj predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. -14, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 07.04.2016 okrem iného uviedol nasledovnú argumentáciu: „Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku - pozn. súdu) vyplýva, že najvyšší súd na podklade administratívneho a súdneho spisu podrobne preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ústavne akceptovateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľky a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t.j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

32. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok, vyjadrenia žalovaného, ako aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného

v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkou žalobcu uvádzanou v priebehu administratívneho konania, ako aj v obsahu žaloby.

33. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.09.2013, nemožno z neho podľa názoru správneho súdu aj s prihliadnutím na citovanú judikatúru dotýkajúcu sa danej právnej problematiky vyvodzovať závery, ktoré by boli zovšeobecňujúcimi východiskovými právnymi pohľadmi na otázku možnosti nerešpektovania oficiálneho dopravného značenia osadeného orgánom verejnej správy.

34. V závere správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -31 zo dňa 01.07.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť Mesta Košice ako zjavne neopodstatnenú. Mesto Košice podalo ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie - Okresného súdu Košice I. Okresný súd Košice I neodkladným opatrením prikázal Mestu Košice zdržať sa všetkých úkonov poškodzujúcich práva spoločnosti EEI s.r.o. a prikázalo Mestu Košice poskytnúť spoločnosti EEI s.r.o. súčinnosť pri vyberaní parkovného. Vo svojom konštatoval: „Stanovenie obsahu normatívneho základu pre náležité rozhodnutie vo veci prostredníctvom interpretácie či výkladu ustanovenia právneho predpisu tvorí súčasť tzv. externého zdôvodnenia, a teda aj súčasť právnej argumentácie. Aj zdanlivo jednoduchý prípad aplikácie práva sa môže pod vplyvom rôznych hľadísk a faktorov stať prípadom zložitým. Pochybnosti o význame aplikovaného normatívneho textu nemusí vyvolať len použitý jazyk, ale aj miesto právnej normy v systéme či jej účel a funkcie, ktoré norma plní. Sťažovateľ svoju argumentáciu mieri k spochybneniu platnosti nájomnej zmluvy na podklade výkladu relevantného ustanovenia právneho predpisu, ktorý považuje za jednoznačný. Posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu však nie je len otázkou izolovaného výkladu ustanovenia právneho predpisu. Predchádza mu celý proces zisťovania skutkového stavu, ktorý sa následne podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. Proces zisťovania skutkového stavu si pritom nevyhnutne formalizované štandardy dokazovania vyžaduje. S prihliadnutím na už uvedené sa preto ústavný súd nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého relevantná právna úprava (sťažovateľom predložený výklad) nevyžadovala štandardizovaný proces dokazovania, ktorý by prekračoval rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Naopak, posúdenie dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľky vyplývajúceho z nájomnej zmluvy by posúdením platnosti či neplatnosti nájomnej zmluvy zjavne tento rámec prekročilo. Okolnosti uvádzané krajským súdom v napadnutom uznesení dostatočne odôvodňujú záver o potrebe bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán nájomnej zmluvy. Navyše nariadené neodkladné opatrenie je len dočasné, pričom v samotnom hlavnom meritórnom konaní (konanie vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a naň nadväzujúce konanie pred odvolacím súdom) sa bude vykonávať náležité šetrenie všetkých rozhodujúcich okolností vrátane preskúmania (ne)platnosti nájomnej zmluvy, osobitne z dôvodov uvedených v bode 44 odôvodnenia tohto uznesenia. Vzhľadom na znenie vydaného neodkladného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej dôjde k jeho zániku uplynutím času ( v spojení s ), pretože jeho časové vymedzenie „do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy, alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy“ je zrejmé. Aj z uvedeného dôvodu ústavný súd zastáva názor, že nariadeným neodkladným opatrením k trvalej úprave pomerov medzi stranami konania, ako to tvrdí sťažovateľ, nedošlo, a to aj napriek tomu, že navrhovateľke nebola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia uložená povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu.“

35. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie žalovaného v danej právnej veci smeruje ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s vyhrotenými právnymi a spoločenskými pomermi v Meste Košice týkajúcimi sa parkovania v centrálnych zónach mesta. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 .

36. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.