Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. X. Y., bytom Y.C.A. XXX/X, S., zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie BCPaDE so sídlom Kuzmány 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KPRZ-KE-KDI2-66/2017-P z 28. júla 2017, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-66/2017-P z 28. júla 2017 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č.: ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P, VS: 337482, ID: 20170000276979 zo 16. júna 2017 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: KRPZ-KE-KDI2-66/2017-P z 28.07.2017 odmietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.: ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P zo 16.06.2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti hliadka Mestskej polície Košice, stanica - Stred dňa 29.01.2017 v čase od 09:20 hod. do 13:02 hod. v Meste Košice na ul. Z. X stálo motorové vozidlo továrenskej značky Audi, červená metalíza, evidenčné číslo S. XXXKC a to v centrálnej mestskej zóne s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku, pričom nebolo rešpektované zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a zvislé dopravné značenie IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením). Vo vozidle, ani v jeho blízkosti sa nenachádzal vodič, a preto o 09:35 hod. na vozidlo bol namontovaný technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla a táto skutočnosť bola nahlásená na operačné stredisko mestskej polície. V čase o 12:45 hod. bola hliadka Mestskej polície Košice - stanica - Stred vyslaná späť na miesto k demontáži technického prostriedku a pri vozidle už bola osoba, ktorá tvrdila, že je vodič, išlo o Ing. X. Y., t. j. žalobcu, ktorý v súvislosti s objasnením spáchaného priestupku uviedol: „Nespáchal som žiaden priestupok. Spoločnosť EEI nie je oprávnená vyberať parkovné, keďže zmluva s mestom je nezákonná.“ Z písomného stanoviska Magistrátu mesta Košice zo 16.05.2017 vyplýva, že spoločnosť EEI s.r.o. vyberá parkovné v mieste, kde malo dôjsť k údajnému priestupku na základe zmluvy s Mestom Košice od roku 2012. Žalobca k uvedenému stanovisku Magistrátu mesta Košice uviedol, že v zmysle cestného zákona v znení účinného do 30.11.2013 vyplýva, že v roku 2012 nebolo možné platne uzavrieť zmluvu, ktorou by obec poverila prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu. Zmena právnej úpravy účinná od 01.12.2013 nemôže konvalidovať neplatnosť zmluvy

uzatvorenej v čase, keď právo zveriť výber parkovného inou osobou ako obcou neumožňovalo. Správny orgán podľa neho sa nemôže zbaviť svojej povinnosti vysporiadať sa s posúdením platnosti predmetnej zmluvy, keďže z § 40 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva oprávnenie správneho orgánu urobiť si úsudok v otázke, posúdenie ktorej je predpokladom pre rozhodnutie správneho orgánu.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach rozhodnutím č.: ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P, VS: 337482, ID: 20170000276979 zo 16.06.2017 rozhodol tak, že obvinený z priestupku Ing. X. Y. (žalobca) dňa 29.01.2017 v čase od 09:20 hod. do 13:02 hod. v Meste Košice na ul. Z. X ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Audi, červená metalíza, evidenčné číslo S. XXXKC a to v centrálnej mestskej zóne s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a zvislé dopravné značenie IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením). Týmto konaním porušil § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená pokuta vo výške 30,00 Eur v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. S poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. uviedol o čom informujú značky č. IP 17a a č. IP 24a, odcitoval ustanovenie § 6a ods. 1, 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, platný a účinný k 30.09.2016. Ďalej uviedol, že ul. Z. v Meste Košice je zahrnutá do centrálnej mestskej zóny, v ktorej vodič môže zastaviť a stáť len na vyhradených parkovacích miestach, pričom je povinný pri takomto parkovaní zakúpiť si platný parkovací lístok alebo parkovaciu kartu. Vstup do centrálnej mestskej zóny upravuje dopravná značka IP 24a (začiatok zóny) alebo IP 24b (koniec zóny). Následne v centrálnej zóne sú miesta vyhradené na parkovanie vyznačené zvislým dopravným značením IP 17a vodorovným dopravným značením vyznačujúcim spôsob státia. Uvedené zvislé a vodorovné značenia sú schválené a osadené zákonným spôsobom, teda vodič je povinný ich rešpektovať. Osadené dopravné značky podľa odpovede Magistrátu mesta Košice boli a sú umiestnené zákonným spôsobom. Dočasné parkovacie v Meste Košice upravuje cestný zákon a následne všeobecné záväzné nariadenie č. 157 o dočasnom parkovaní, podľa ktorých na parkovisku parkovacích miest môže obec určiť právnickú osobu, pričom výnos uhrádza dočasné parkovanie je príjmom poverenej právnickej osoby. Obec teda nemusí prevádzkovať parkovacie miesta sama, ale môže na túto činnosť poveriť aj inú právnickú osobu, čo v danom prípade je spoločnosť EEI a teda výnos úhrad za dočasné parkovanie patrí tejto poverenej právnickej osobe. Správny orgán zastáva názor, že na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI nie je kompetentný, nakoľko dané posúdenie môžu preskúmavať len súdy.

4. Z evidenčnej karty vodiča, t. j. žalobcu bolo zistené, že v poslednom období 24 mesiacov sa dopustil 4 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to dňa 05.01.2015, porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., dňa 09.06.2015 porušil § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., dňa 14.04.2016 porušil § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. a dňa 17.01.2017 porušil § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.. Čo sa týka uloženia sankcie, bolo zohľadnené ustanovenie § 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. s tým, že za daný priestupok možno uložiť pokutu do 100,00 Eur a dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná a mala by dostatočne pôsobiť na osobu páchateľa. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Poukázal na písomné podania, ktoré boli správnym orgánom zaslané a to predovšetkým na jeho odpor proti Rozkazu o uložení sankcie zo dňa 16.05.2017 a na jeho podanie zo 16.06.2017, v ktorých predovšetkým poukázal na to, že prevádzkou parkovacích miest, na ktorom mal on spáchať priestupok bola mestom Košice poverená spoločnosť EEI s.r.o. a to na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi touto spoločnosťou a Mestom Košice, kedy vtedy platná právna úprava konkrétne ustanovenia, ktorej obvinený poukázal poveriť prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu neumožňovala.

6. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-99/2017-P z 28.07.2017 odvolanie žalobcu zamietol a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

7. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný predovšetkým poukázal na správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej premávky z 29.01.2017, vyhotovenú fotodokumentáciu a odpoveď Magistrátu mesta Košice zo dňa 16.05.2017. Zároveň uviedol, že k uzatvorenej zmluve medzi spoločnosťou EEI s.r.o. a Mestom Košice sa nemôže vyjadrovať, nakoľko nie je mieste, ani funkčne príslušným orgánom. Krajský dopravný inšpektorát uvádza, že žalobca sa dopustil priestupku 29.01.2017, teda v čase, kedy už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území Mesta Košice. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval pri prejednávaní priestupku v súlade s § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca sa nedostavil na ústne pojednávanie, jeho právna zástupkyňa sa ospravedlnila a súhlasila vykonať ústne pojednávanie v ich neprítomnosti. Poukázal aj na to, že v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Odvolací orgán je vždy oprávnený iba preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ak zistí podľa úvahy, že je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, konanie doplní. Nie je viazaný len návrhmi odvolateľa. Odvolateľ je oprávnený uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol z rozličných dôvodov uplatniť v prvostupňovom konaní. Nie je povinný navrhované nové skutočnosti a dôkazy brať do úvahy za každých okolností. V zmysle § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie do úvahy to, či tieto dôkazy môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správne rozhodnutie. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v súvislosti s § 51 zákona č. 372/1990 Zb. má povinnosť zistiť presne, úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb.. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Tvrdenie a námietky, ktoré uviedol obvinený v odvolaní sú neopodstatnené a obranu obvineného považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

8. Pri ukladaní sankcie prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a prihliadol tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. na závažnosť priestupku, spôsob a okolností, za ktorých bol priestupok spáchaný, že ide o nízku nebezpečnosť uvedeného priestupku a ním nebol spôsobený škodlivý následok. Taktiež prihliadol na výpis z evidencie karty vodiča, ktorý v posledných dvoch rokov bol postihnutý za 4 priestupky.

9. Včas podanou žalobou žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

10. V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nezákonné z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c) SSP - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatou jeho obrany bolo tvrdenie, že nemohol spáchať priestupok, keďže úhrada za parkovné, ktorú (a to bolo v konaní nesporné) mal zaplatiť právnickej osobe odlišnej od Mesta Košice, ktorá vyberá úhradu za parkovné na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30.07.2012, ktorá bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. výslovne stanovoval, že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Žalovaný sa s jeho obranou vysporiadal tak, že nie je miestne ani funkčne príslušným orgánom a poukazujúc na obsah priestupkového spisu a na stanovisko Magistrátu mesta Košice, podľa ktorého dopravné značenie na mieste kde dočasne zaparkoval on, je osadené v súlade so zákonom uzavrel, že

on sa uvedeného priestupku 29.01.2017 dopustil, teda v čase, kedy už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta.

11. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19756/2010 z 28.02.2013, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty jemu za priestupok spočívajúci v nerešpektovaní zvislého dopravného značenia označujúceho parkovacie miesta s plateným státím zrušené a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom uviedol: „ V právnom štáte musí mať každý postup vyberania parkovného na platenom parkovisku svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije dopustiť priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. k) ZP, so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o) ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení § 3 a § 4 ods. 1 ZP... .

12. K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie, je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené parkovisko, dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s platnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä, ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve a teda i zriadenie plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP - 17 platené parkovisko.“

13. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že naplnenie skutkovej podstaty priestupku, z ktorého on bol uznaný vinným postačuje samotná existencia zvislého dopravného značenia označujúceho platené parkovisko a nezaplatenie parkovného z jeho strany nie je správny. Pokiaľ namieta, že subjekt, ktorému by mal platiť parkovné nie je oprávnený takéto platby za užívanie verejného priestranstva vyberať, keďže v čase uzatvorenia zmluvy s Mestom Košice, z ktorej vyvodzuje svoje právo vyberať parkovné, právna úprava zverenie oprávnenie obce vyberať parkovné inému subjektu neumožňovala a pokiaľ pravdivosť tohto jeho tvrdenia vyplýva nesporne z ustanovení právnych predpisov, potom jeho konanie nie je priestupkom a bolo povinnosťou orgánu verejnej správy takéto konanie o priestupku zastaviť.

14. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v znení platnom do 29.11.2013:

na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

15. Je nesporné, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, pričom spáchanie tohto priestupku má spočívať v tom, že nezaplatil úhradu spoločnosti EEI s.r.o., ktorej právo prijímať úhrady za parkovanie vyplýva zo zmluvy uzatvorenej v čase, kedy zákon uzavretie takejto zmluvy neumožňoval, teda bol uznaný vinným zo spáchania priestupku za to, že nezaplatil úhradu za parkovné, ktoré v rozpore s právnymi predpismi obec zverila vyberať právnickej osobe. Je presvedčený o tom, že je to v rozpore s princípmi právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s článkom 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: „Každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní.

16. Žalobca k žalobe pripojil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestom Košice a EEI s.r.o., ktorá bola účastníkmi podpísaná 20.07.2012, resp. 30.07.2012.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania a k námietkam uvedeným v žalobe uvádza:

18. K námietke žalobcu, že podstatou jeho obrany bolo tvrdenie, že nemohol spáchať priestupok, keďže úhradu za parkovné, ktorú (a to bolo v konaní nesporné) mal zaplatiť právnickej osobe odlišnej od Mesta Košice, ktorá vyberá úhradu za parkovné na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30.07.2012, ktorá bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. výslovne stanovoval, že výnos z úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce a že žalovaný sa s jeho obranou vysporiadal tak, že nie je miestne ani funkčne príslušným orgánom a poukázal na obsah priestupkového spisu a na stanovisko Magistrátu mesta Košice a taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sdž/23/2013 z 11.09.2013 uviedol, že s touto námietkou žalobcu sa už vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a zároveň dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/19/2011 zo 14.02.2012 v ktorom uvádza: „Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v medziach zákona o cestnej premávke i zákona o priestupkoch. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta za neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky a za nerešpektovanie podrobného dopravného značenia, pričom nebolo rozhodujúce a podstatné, či sa tohto konania žalobca dopustil na miestnej komunikácii (parkovisko vo vlastníctve obce), alebo na parkovisku v súkromnom vlastníctve. Podstatnou bola podľa krajského súdu skutočnosť, že neuposlúchol a nerešpektoval riadne vyznačené dopravné značenie dopravnými značkami. Zo žiadneho ustanovenia cestného ani iného zákona nevyplýva, že by dopravné značenie vodiči boli povinní rešpektovať len na miestnych komunikáciách vo vlastníctve obce, no nie vo vlastníctve súkromnej osoby...“. V ostatnom poukázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia.

19. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je v podstatnej časti iba opakovanie úvahy v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s tým, že s uvedenými námietkami sa už vysporiadal v rozhodnutí. S jeho námietkami týkajúcimi sa výberu parkovného spoločnosťou EEI s.r.o., ktorej právo prijímať úhrady za parkovanie má vyplývať zo zmluvy uzatvorenej v čase, kedy zákon č. 135/1961 Zb. uzatvorenie takejto zmluvy neumožňoval sa vysporiadal iba tak, že poukázal na znenie zákona č. 135/1961 Zb. v čase spáchania údajného priestupku a aj jeho miestou a funkčnou príslušnosťou na preskúmanie takýchto skutočností. Žalovaný svoj postoj opiera o časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/19/2011 zo 14.02.2012, ktorý však nemá súvis so súdenou vecou, pretože konštatuje záväznosť dopravného značenia bez ohľadu, či toto je umiestnené na verejnej komunikácii, alebo na súkromnom pozemku a teda nijakým spôsobom neoslabuje námietku podporenú rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, podľa ktorej sa on nemohol dopustiť priestupku, pokiaľ vyberanie parkovného za použitie verejného priestranstva je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Predmetom preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti a postupu správnych orgánov pri uložení pokuty žalobcovi za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z.. Medzi účastníkmi, ako to vyplýva z pripojených administratívnych spisov nie je sporné uloženie pokuty žalobcovi za skutočnosť, že nezaplatil parkovné na mieste, kde mu podľa dopravného značenia takáto povinnosť vyplýva a že jediným spôsobom úhrady parkovného zo strany žalobcu, ktorý prichádzal do úvahy bolo zaplatenie parkovného spoločnosti EEI s.r.o.. Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, tak aj v žalobe namieta to, že právo prijímať úhradu za parkovanie spoločnosti EEI s.r.o. vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a EEI s.r.o. dňa 30.07.2012, kedy podľa § 6a zákona č. 135/1961 Zb. účinnom a platnom do 29.11.2011 nemohlo byť zverené právnickej osobe, pretože výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel mal byť príjmom obce. Sporným v danom prípade je spôsob úhrady parkovného zo strany žalobcu, ktorý

prichádzal do úvahy, bolo zaplatenie parkovného spoločnosti EEI s.r.o., ktorá vyvodzuje svoje právo vyberať parkovné za parkovanie v Meste Košice zo zmluvy uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a Mestom Košice dňa 30.07.2012, z ktorej vyplýva, že platenie parkovného malo byť v prospech spoločnosti EEI s.r.o.. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto podstatnej námietke žalobcu, že spoločnosť EEI s.r.o. nebola oprávnená vyberať parkovné za parkovanie z dôvodu, že zmluva uzatvorená medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. 30.07.2012 nie je platným právnym úkonom, pretože v čase jej uzatvorenia nebola v súlade s ustanovením § 6a ods. 1 zákona č. 135/1991 Zb. účinnej ku dňu 29.11.2013. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 6a ods. 1, 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb., ale účinného v čase vydania rozhodnutia a zároveň uviedol, že k námietke uzatvorenia zmluvy medzi spoločnosťou EEI s.r.o. a Mestom Košice sa nemôže vyjadriť, nakoľko nie je ani miestne, ani funkčne príslušným orgánom. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ale ani prvostupňový správny orgán sa s podstatnou námietkou žalobcu, že spoločnosť EEI s.r.o. nebola oprávnená vyberať parkovné, pretože zmluva uzatvorená medzi Mestom Košice a spoločnosť EEI s.r.o. zo dňa 30.07.2012 je neplatným právnym úkonom vzhľadom na ustanovenie § 6a zákona č. 135/1061 Zb. v znení platnom do 29.11.2013. Napokon ani jeden zo správnych orgánom v odôvodnení svojho rozhodnutia neodcitoval ustanovenie § 6a zákona č. 135/1961 Zb. platného do 29.11.2013, ale správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia citovali ustanovenie § 6a zákona č. 139/1961 Zb. účinného od 30.11.2013, podľa ktorého prevádzkou parkovacích miest môže obec poveriť aj inú právnickú osobu.

22. S uvedenou otázkou správne orgány sa museli dôsledne vysporiadať a právnicky argumentovať, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, na ktorý poukazuje žalobca a v ktorom je uvedené: „V právnom štáte musí mať každý postup i vyberanie parkovného na platenom parkovisku svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije bez zaplatenia parkovného, dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o) ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení § 3 a § 4 ods. 1 ZP... .

23. K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä, ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve a teda i zriadenie plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP - 17 platené parkovisko.

24. V právnom štáte musí mať každý postup i vyberanie parkovného na platenom parkovisko svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné.

25. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije bez zaplatenia parkovného dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o) ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení § 3 a § 4 ods. 1 ZP.

26. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenie povinností vodiča“.

27. Mesto Košice vo svojom liste zo 16.05.2017 uviedlo: „Predmetné dopravné značenie IP 17a a IP 24a na parkovisku medzi Hotelom Double Tree by Hilton a OC Dargov je osadené v zóne plateného parkovania, ktorú zabezpečuje od roku 2012 spoločnosť EEI s.r.o. v zmysle zmluvy s Mestom Košice.

28. Podľa § 6a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. v znení platnom do 29.11.2013 na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych

komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

29. Správne orgány sa musia vysporiadať predovšetkým so skutočnosťou, či na základe zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosť EEI s.r.o. zo dňa 30.07.2012, (pretože Mesto Košice uvádza, že táto spoločnosť vyberá parkovné na základe zmluvy z roku 2012), táto zmluva bola v čase svojho uzatvorenia uzatvorená v súlade s vyššie citovaným § 6a zákona č. 135/1961 Zb. v znení platnom do 29.11.2013, pretože správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia citujú uvedené ustanovenie, ale s účinnosťou od 30.11.2013.

30. Krajský súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca sa mal dopustiť priestupku 29.01.2017 v čase od 09:20 hod. do 13:02 hod. v Meste Košice na ul. Z. X, ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Audi, červená metalíza, evidenčné číslo S. XXXKC a to v centrálnej mestskej zóne s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a zvislé dopravné značenie IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením). Totiž dňa 29.01.2017 bola nedeľa, preto je potrebné dôsledne zistiť, či išlo o deň s plateným státím, alebo bez plateného státia. Ak bude dostatočne preukázané, že v uvedený deň išlo o parkovacie miesto bez plateného státia, potom žalobca sa nemohol dopustiť ani priestupku tak, ako je to uvedené v rozhodnutí správneho orgánu.

31. Krajský súd sa stotožňuje z názorom žalobcu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžd/19/2011 zo 14.02.2012 nemá súvis s prejednávanou vecou. V tomto rozsudku sa konštatuje záväznosť dopravného značenia bez ohľadu na to, či je umiestnené na verejnej komunikácii alebo na súkromnom pozemku. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je námietka žalobcu, či výber parkovného právnickou osobou EEI s.r.o., ktorej právo prijímať úhrady za parkovanie má vyplývať zo zmluvy uzatvorenej 30.07.2012, kedy zákon č. 135/1961 Zb. platného do 29.11.2013 uzatvorenie takejto zmluvy neumožňoval. Preto správne orgány sa musia predovšetkým dôsledne vysporiadať s touto otázkou a nie otázkou dopravného značenia, ktorá v danom prípade spornou nie je.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to predovšetkým správne orgány sa nedostatočne právne vysporiadali s podstatnou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, ako aj v žalobe, či spoločnosť EEI s.r.o. bola oprávnená vyberať poplatok za parkovanie a taktiež bude potrebné, aby správne orgány sa vysporiadali so skutočnosťou, či dňa 29.01.2017, t. j. v nedeľu žalobca sa mohol dopustiť priestupku, že parkoval v centrálnej mestskej zóne s režimom plateného parkovania, bez zaplatenia poplatku za parkovanie v Meste Košice, na ul. Z. Č.. X.

33. Z uvedených dôvodov krajský súd ako správny súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 291 ods. 6 SSP).

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

36. V súlade s ustanovením § 175 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.