Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-19-2019.pdf
PDF · 114.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobcu: F.. D.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, J. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-24/2019-P zo dňa 02.05.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-KDI2-24/2019-P zo dňa 02.05.2019 ako aj rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P zo dňa 14.02.2019 a vec v r a c i a Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 04.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 08.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-24/2019-P zo dňa 02.05.2019, ako aj rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P zo dňa 14.02.2019 (ako prvostupňový správny orgán) a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-24/2019-P zo dňa 02.05.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zmenil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, vydané pod č.: ORPZ- KE-ODI1-99/2017-P zo dňa 14.02.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok) tak, že v prvom odstavci odôvodnenia predmetného rozhodnutia sa vypustil text: „Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na základe doručeného Rozsudku Krajského súdu v Košiciach - zrušené Rozhodnutie číslo KRPZ-KE-KDI2-66/2017 z 28.07.2017 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach číslo ORPZ-KE-ODI1- 99/2017-P zo dňa 16.06.2017 začal dňa 26.11.2018 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý Ing. Juraj Rajták." a nahradil ho textom: „Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.05.2018 pod spisovou značkou 3Sa/25/2017-70, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod číslom KRPZ-KE-KDI2-66/2017 zo dňa 28.07.2017 v spojení s rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod číslom ORPZ-KF-OD11-99/2017-P zo dňa 16.06.2017 pokračoval v konaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 26.11.2018, zo spáchania z ktorého bol obvinený Ing. Mgr. P. J..". Ostatné časti rozhodnutia ostali nezmenené.
3. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. ORPZ-KE-ODI1-99/2017-P zo dňa 14.02.2019 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o priestupkoch), ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 28.01.2017 v čase od 09:20 hod. do 13:00 hod. v meste Košice na ul. Hlavná 2, kde ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Audi, červená metalíza, evidenčné číslo A. a to v centrálnej mestskej zóne na platenom parkovisku s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a zvislé dopravné značenie IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením). Uvedená skutočnosť bola zistená hliadkou Mestskej polície Košice stanica - Stred. Vo vozidle ani v blízkosti vozidla sa vodič nenachádzal, preto bol v čase o 09:35 hod. na motorové vozidlo namontovaný technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla a uvedená skutočnosť bola nahlásená na operačné stredisko Mestskej polície. Z miesta priestupku bola spracovaná fotodokumentácia. Dňa 29.01.2017 v čase o 12:45 hod. bola hliadka Mestskej polície Košice stanica - Stred vyslaná späť na miesto priestupku k demontáži technického prostriedku. Po príchode na miesto v čase o 12:55 hod. sa pri vozidle nachádzala neznáma osoba, ktorá hliadke uviedla, že je vodičom vyššie uvedeného motorového vozidla. Následne bola táto osoba požiadaná o predloženie dokladu totožnosti, kde bola stotožnená ako D.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - Q. F., J. XXX/X. Vodič bol policajtom oboznámený s priestupkom, ktorého sa dopustil, pričom vodič na mieste blokové konanie odmietol. Z uvedeného dôvodu bol vodič D.. P. J. poučený o ďalšom postupe a k priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vodič vyjadril: „Nespáchal som žiaden priestupok. Spoločnosť EE1 nie je oprávnená vyberať parkovné, keďže zmluva s mestom je nezákonná“ a podpísal sa.
4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní žalobca poukázal na ustanovenie § 20 zákona o priestupkoch, ktorý ustanovuje, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Ďalej žalobca uviedol, že skutok z ktorého je obvinený sa stal 28.01.2017, a o skutku doposiaľ neprebehlo žiadne správne konanie, teda ani preskúmavacie konanie súdu, a tak zanikla priestupková zodpovednosť dňa 28.01.2019, teda 2 týždne pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V závere žalobca poukázal na skutočnosť, že v uvedenom čase výber parkovného realizovala spoločnosť EEI, s.r.o., právnická osoba odlišná od mesta Košice, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom Košice a vyššie uvedenou spoločnosťou dňa 30.07.2021, ktorá v čase podpísania svojim obsahom odporovala výslovnému zneniu zákona č. 135/1961 Zb., ktorý v ustanovení § 6a ods. 2 stanovoval, že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je výlučne príjmom obce, a preto táto zmluva je podľa názoru žalobcu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť.
5. Správny orgán prvého stupňa odvolaniu žalobcu nevyhovel, a preto ho spolu so spisovým materiálom a svojím stanoviskom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil žalovanému ako správnemu orgánu druhého stupňa.
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že konanie o odvolaní začal dňa 03.04.2019, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 14.02.2019 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na jeho zrušenie. Rozhodnutie zmenil z dôvodu, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia o priestupku nesprávne formuloval postavenie účastníka najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie o priestupku začal dňa 26.11.2018 a ide teda o pokračovanie v
konaní o priestupku a nie o nové konanie o priestupku. Odvolací správny orgán vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu (podrobne vymenovaný na č.l. 12 spisového materiálu) a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu.
7. Žalovaný k námietkam žalobcu opätovne uviedol, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 28.01.2017 v čase od 9:20 hod. do 13:00, teda v čase, keď už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice, pričom poukázal aj na analýzu Nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30.07.2012 (uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o.) vypracovanú Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach zo dňa 14.06.2018.
8. K ďalšej námietke žalobcu ohľadom zodpovednosti za priestupok mal žalovaný správny orgán za to, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa dopustil dopravného priestupku dňa 28.01.2017, a za zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. Uvedeného priestupku sa žalovaný dopustil v čase kedy už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice.
9. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje tvrdenia a námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za neopodstatnené a jeho obranu za účelovú. Podľa názoru žalovaného sa žalobca snaží vyhnúť zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
10. K výške uloženej pokuty (§ 22 ods. 2 zákona o priestupkoch) za priestupok žalovaný uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch ju považuje za primeranú.
správna žaloba, vyjadrenie k žalobe a replika
11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.
12. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, f/ a g/ SSP, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Žalobca hneď v úvode uviedol, že žalovaný sa práve zmenou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa snažil nezákonným spôsobom zvrátiť stav, že zodpovednosť žalobcu za spáchanie priestupku (aj keď žalobca popiera, že by k spáchaniu priestupku z jeho strany došlo) zanikla. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný nevzal do úvahy ani to, že pokiaľ sa žalobca mal dopustiť priestupku dňa 29.01.2017 v čase o 9:20 hod. do 13:02 hod., v uvedenom čase bolo aj podľa právnickej osoby, ktorá parkovné vyberala, parkovanie bezplatné. Keďže zánik zodpovednosti za priestupok bol ťažiskom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že 26.11.2018 len pokračoval v konaní o priestupku. Uvedené však, ako je zrejmé z obsahu spisu, nezodpovedá skutočnosti, pretože vo vzťahu k údajnému priestupku zo dňa 28.01.2017 nebolo do 06.11.2018 vedené proti žalobcovi žiadne konanie.
14. Žalobca je toho názoru, že spoločnosť EEI s.r.o. nie je oprávnená vyberať parkovné, keďže nájomná zmluva uzatvorená s Mestom Košice dňa 30.07.2012 je v rozpore so zákonom, nakoľko z cestného zákona v znení účinného do 29.11.2013 vyplýva, že v roku 2012 nebolo možné platne uzavrieť zmluvu,
ktorou by obec poverila prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu. Zmena právnej úpravy účinná od 30.11.2013 nemôže konvalidovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v čase, keď právo zveriť výber parkovného inou osobou ako obcou neumožňovalo.
15. V závere dodal, že má za to, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku za nezaplatenie parkovného, ktoré je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky.
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z celého spisového materiálu, ako aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 29.01.2017 jednoznačne vyplýva, že priestupku sa žalobca dopustil už dňa 28.01.2017. Uvedená skutočnosť vyplýva z priloženej fotodokumentácie spracovanej členmi hliadky mestskej polície Košice stanica - Stred, zo dňa 28.01.2017. Žalovaný ďalej uviedol, že po opätovnom preštudovaní spisového materiálu v odvolacom konaní, ktoré začalo dňa 03.04.2019, žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán správne uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-KE-ODII-99/2017-P zo dňa 14.02.2019, priebeh spáchania priestupku D.. F.. P. J., ale v odôvodnení uvedeného rozhodnutia o priestupku uviedol, že dňa 26.11.2018 začal konanie o priestupku menovaného. Odvolací správny orgán preto, rozhodnutie zmenil a uviedol, že správny orgán pokračoval v konaní dňa 26.11.2018 z ktorého bol obvinený D.. F.. P. J.. Žalovaný je toho názoru, že sa nejednalo o nové konanie, ale jednalo sa o konanie, ktoré pokračovalo. Ďalej podotkol, že z obsahu nájomnej zmluvy č. 2012001646 uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. zo dňa 30.07.2012, ako aj s jej dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 vyplýva, že predmetom nájomnej zmluvy bolo prenajatie nehnuteľného majetku parkovacích plôch na pozemkoch vo vlastníctva prenajímateľa spolu aj s technickým zariadením inštalovaným na týchto parkovacích plochách. Za prenajatie predmetu nájmu bolo dohodnuté nájomné vo výške 324.000 eur bez DPH za jeden rok nájmu. Zo zisteného skutkového stavu a zistených dožiadaní mal žalovaný za to, že nemá vedomosť o tom, že by bol právoplatný rozsudok súdu, ktorým by bolo o neplatnosti nájomnej zmluvy medzi Mestom Košice a právnickou osobou EEI s.r.o..
17. V replike žalobca poukázal na to, že žalovaný nepochopil tú časť žalobnej argumentácie, v ktorej žalobca poukazuje na to, že nemohol byť uznaný vinným z priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 28.01.2017, keďže v čase vydania rozhodnutia žalovaného, teda dňa 02.05.2019 už zanikla doba jej prípadnej zodpovednosti za priestupok, keďže v minulosti proti nemu bolo vedené konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 29.01.2017 a len vo vzťahu k takémuto skutku neuplynula doba zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 71 ods. 1 SSP. Vo vzťahu k ďalšej časti vyjadrenia žalovaného žalobca v celom rozsahu poukazuje na obsah svojej správnej žaloby.
18. Žalovanému bola replika doručená dňa 18.02.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
názor správneho súdu
19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) dňa 29.04.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
20. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu žalovaného v preskúmavanej právnej veci je poukázanie žalobcu na znenie § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom do 29.11.2013, ktoré neumožňovalo obci (mestu) postup zvolený mestom Košice v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30.07.2012. Žalobca namietal, že vyberanie parkovného spoločnosťou EEI s.r.o. na základe takéhoto skutkového a právneho
stavu nemá svoje právne opodstatnenie, a preto aj rozhodnutie o vyvodení priestupkovej zodpovednosti voči nemu nemožno považovať za zákonné.
21. Ďalšou podstatnou žalobnou námietkou je poukázanie na možný zánik zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia času na jeho prejednanie. Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa argumentoval, že v prvostupňovom rozhodnutí sám správny orgán uviedol, že začal konanie proti priestupku, čo následne žalovaný vo svojom rozhodnutí opravil tak, že voči žalobcovi sa pokračuje v konaní o priestupku.
22. Žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán vychádzajúc z obsahu ich rozhodnutí sa s danými námietkami v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali. Správny orgán prvého stupňa poukázal na právne podmienky vstupu do centrálnej mestskej zóny s režimom plateného parkovania regulovanému dopravnými značkami IP 17a zvislým dopravným značením IP 24a, ako aj na obsah právnej úpravy a v nadväznosti na právny stav daný VZN č. 157 Mesta Košice o dočasnom parkovaní. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán uviedol, že „na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI nie je kompetentný, nakoľko dané posúdenie môžu preskúmavať len súdy,“ čo považuje správny súd za nepresvedčivé skonštatovanie. Reagujúc na druhú žalobnú námietku žalovaný hneď v úvode svojho rozhodnutia upravil časť svojho odôvodnenia tak, že v danom konaní išlo o pokračovanie v konaní o priestupku a nešlo o nové konanie voči žalobcovi. Následne v odôvodnení poukázal, že počas dvoch rokov kedy malo dôjsť k ukončeniu konania o priestupku sa konalo aj súdne konanie vedené Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn 3Sa/25/2017, kedy správny súd rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Žalovaný má za to, že počas tohto obdobia kedy sa viedlo súdne konanie lehota (2 ročná) neplynula a tak nemohlo dôjsť k faktickému uplynutiu lehoty na prejednanie priestupku.
23. Vychádzajúc z vyššie spomenutých žalobných námietok (uplynutie lehoty na prejednanie priestupku, neplatnosť nájomnej zmluvy) je podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci takýto rozsah odôvodnenia stanoviska správnych orgánov k daným námietkam nedostatočný, a to bez ohľadu na skutočnosť, že správne orgány obidvoch stupňov k predmetnej argumentácii žalobcu zaujali svoj stručne odôvodnený právny postoj.
24. Správny súd preto v tejto súvislosti poznamenáva, že požiadavka na presvedčivé a obsahovo vyčerpávajúce odôvodnenie administratívneho rozhodnutia považuje za nevyhnutné zohľadniť aj vzhľadom na skutočnosť, že o predmetnom konaní už správny súd rozhodoval. Vo svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 3Sa/25/2017 správny súd skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd musí opätovne konštatovať, že žalovaný a správny orgán sa nedostatočne venovali žalobným námietkam žalobcu.
25. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (predbežné otázky), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
26. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku, dotýkajúcej sa prejudiciality (§ 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť), poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov.
27. K obsahu súdneho preskúmavacieho konania ďalej považuje za nevyhnutné správny súd uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike nie je jednotná. Vyplýva to aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžd/17/2013 zo dňa 28.10.2015, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol: „ Pokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd
dospel k záveru, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k osadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste a preto túto skutočnosť nemali dôvod v relevantnom čase spochybniť. Odvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho ustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej dopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci príslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2010 sp.zn. 2Sžo/255/2009). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno vytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.“
28. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 9Sžd/17/2013 zo dňa 28.10.2015) bolo aj predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. II. ÚS 305/2016-14, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 07.04.2016 okrem iného uviedol nasledovnú argumentáciu: „Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku - pozn. súdu) vyplýva, že najvyšší súd na podklade administratívneho a súdneho spisu podrobne preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ústavne akceptovateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľky a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t.j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“
29. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok, vyjadrenia žalovaného, ako aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu administratívneho konania, ako aj v obsahu žaloby.
30. V závere správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 330/2020-31 zo dňa 01.07.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť Mesta Košice ako zjavne neopodstatnenú. Mesto Košice podalo ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie - Okresného súdu Košice I. Okresný súd Košice I neodkladným opatrením prikázal Mestu Košice zdržať sa všetkých úkonov poškodzujúcich práva spoločnosti EEI s.r.o. a prikázalo Mestu Košice poskytnúť spoločnosti EEI s.r.o. súčinnosť pri vyberaní parkovného. Vo svojom konštatoval: „Stanovenie obsahu normatívneho základu pre náležité rozhodnutie vo veci prostredníctvom interpretácie či výkladu ustanovenia právneho predpisu tvorí súčasť tzv. externého zdôvodnenia, a teda aj súčasť právnej argumentácie. Aj zdanlivo jednoduchý prípad aplikácie práva sa môže pod vplyvom rôznych hľadísk a faktorov stať prípadom zložitým. Pochybnosti o význame aplikovaného normatívneho textu nemusí vyvolať len použitý jazyk, ale aj miesto právnej normy v systéme či jej účel a funkcie, ktoré norma plní. Sťažovateľ svoju argumentáciu mieri k spochybneniu platnosti nájomnej zmluvy na podklade výkladu relevantného ustanovenia právneho predpisu, ktorý považuje za jednoznačný. Posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu však nie je len otázkou izolovaného výkladu ustanovenia právneho predpisu. Predchádza mu celý proces zisťovania skutkového stavu, ktorý sa následne podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. Proces zisťovania skutkového stavu si pritom nevyhnutne formalizované štandardy dokazovania vyžaduje. S prihliadnutím na už uvedené sa preto ústavný súd nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého relevantná právna úprava (sťažovateľom predložený výklad) nevyžadovala štandardizovaný proces dokazovania, ktorý by prekračoval rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Naopak, posúdenie dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľky vyplývajúceho z nájomnej zmluvy by posúdením platnosti či neplatnosti nájomnej zmluvy zjavne tento rámec prekročilo. Okolnosti uvádzané krajským súdom v napadnutom uznesení dostatočne odôvodňujú záver o potrebe bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán nájomnej zmluvy. Navyše nariadené neodkladné
opatrenie je len dočasné, pričom v samotnom hlavnom meritórnom konaní (konanie vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30 Cb 120/2018 a naň nadväzujúce konanie pred odvolacím súdom) sa bude vykonávať náležité šetrenie všetkých rozhodujúcich okolností vrátane preskúmania (ne)platnosti nájomnej zmluvy, osobitne z dôvodov uvedených v bode 44 odôvodnenia tohto uznesenia. Vzhľadom na znenie vydaného neodkladného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej dôjde k jeho zániku uplynutím času (§ 330 ods. 1 CSP v spojení s § 333 CSP), pretože jeho časové vymedzenie „do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy, alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy“ je zrejmé. Aj z uvedeného dôvodu ústavný súd zastáva názor, že nariadeným neodkladným opatrením k trvalej úprave pomerov medzi stranami konania, ako to tvrdí sťažovateľ, nedošlo, a to aj napriek tomu, že navrhovateľke nebola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia uložená povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu.“
31. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie žalovaného v danej právnej veci smeruje ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s vyhrotenými právnymi a spoločenskými pomermi v Meste Košice týkajúcimi sa parkovania v centrálnych zónach mesta. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.