Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. XXX, XXX XX F. Y., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 62581-3/2019-BA zo dňa 19.11.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-200553-CA04/2018 zo dňa 13.12.2018 bol žalobcovi, ako inému poistencovi, priznaný nárok na materské od 02.12.2018, t. j. odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, pričom táto podmienka je splnená v období, počas ktorého žalobca poskytoval dieťaťu starostlivosť, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu jeho matka.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie č. 200-118427-CA04/2019 zo dňa 02.07.2019, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobcovi od 1. januára 2019 zanikol nárok na materské. Rozhodnutie o zániku nároku na materské pobočka žalovanej dôvodila jej zistením, že od 01.01.2019 žalobca vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa K.-B., s.r.o., Bratislava, a to v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom. Uvedenú skutočnosť orgán sociálneho poistenia prvého stupňa vyhodnotil tak, že od 01.01.2019 žalobca prestal poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Konajúci prvostupňový správny orgán s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení dodal, že žalobcovi sa zaniknutý nárok na materské obnoví opätovne za predpokladu, ak opätovne začne poskytovať dieťaťu prevzatú starostlivosť, a to až do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské za predpokladu, ak budú po celý čas splnené podmienky nároku na túto dávku vrátane podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

3. Žalobca napadol rozhodnutie pobočky žalovanej vo veci zániku nároku na materské odvolaním, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom prvého stupňa, spočívajúce v nesprávnej aplikácii noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Žalobca mal za to, že dôvody rozhodnutia prvého stupňa nemajú oporu v ustanoveniach § 49 ZSP, upravujúcich nárok na materské iných poistencov, pretože z týchto nevyplýva požiadavka zákona, aby otec dieťaťa

nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že tento pojem je potrebné pre účely uznania nároku na materské vykladať v súlade s jeho definíciou obsiahnutou v o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dodajúc, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia vypustená s účinnosťou od 01.01.2011, pričom z dôvodovej správy k novele vyplýva, že jej účelom bolo umožniť rodičom, aby aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) mohli prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca dal do pozornosti, že Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o priznaní rodičovského príspevku aj keď rodičia vykonávajú pracovnú / zárobkovú činnosť, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 62581-3/2019-BA zo dňa 19.11.2019 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vo veci zániku nároku na materské, č. 200-118427- CA04/2019 zo dňa 02.07.2019 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 25.11.2019. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. Žalovaná s poukazom na údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne uviedla, že žalobca bol ako zamestnanec obchodnej spoločnosti P. B. B. B. s.r.o. povinne nemocensky poistený od 01.09.2009 do 31.12.2018, pričom uvedený zamestnávateľ žalobcu tlačivom Registračný list FO - zmena zo dňa 03.12.2018 nahlásil Sociálnej poisťovni začiatok čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom dňom 02.12.2018 a rovnakým tlačivom zo dňa 20.12.2018 nahlásil zmenu - skončenie čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom dňom 31.12.2018, t. j. dňom zániku nemocenského poistenia žalobcu, ktoré zamestnávateľ žalobcu nahlásil žalovanej tlačivom Registračný list FO - odhláška toho istého dňa, ako skončenie čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom. Žalovaná dala zo skutkových zistení do pozornosti, že od 01.01.2019 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie ako zamestnancovi obchodnej spoločnosti K.-B., s.r.o., pričom matka dieťaťa je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa V. M. v E. a od 18.03.2018 má povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Ďalej žalovaná uviedla, že na základe zistenia, že žalobcovi dňom 01.01.2019 vzniklo nové nemocenské poistenie, pobočka žalovanej vydala dňa 13.05.2019 rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým žalobcovi predbežne zastavila výplatu materského od 01.04.2019, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím pobočky žalovanej č. 200-200553-CA04/2018 zo dňa 13.12.2018. V súvislosti s dosahovanou výškou príjmu žalobcom žalovaná z porovnaní zmluvnej úpravy mzdových podmienok v zmysle pracovnej zmluvy u predchádzajúceho zamestnávateľa žalobcu (vrátane jej dodatku zo dňa 25.04.2016) a v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou K.-B., s.r.o. dala do pozornosti, že u skoršieho zamestnávateľa dohodnutá mesačná mzda činila fixných 1 077,- Eur + pohyblivá zložka (provízie) mala byť na každý kalendárny rok určená samostatným dodatkom k pracovnej zmluve a u aktuálneho zamestnávateľa žalobcu (K.- B., s.r.o. ) bola mesačná mzda dohodnutá vo výške 1 600,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy k poslednému dňu v mesiaci. Ohľadom dohodnutého pracovného času u zamestnávateľa K.-B., s.r.o. dala žalovaná z pracovnej zmluvy do pozornosti, že žalobca ako špecialista pre segment K., A. a M.-W.: Slovenská republika, špecialista na drviacu a triediacu techniku pre: Slovenská republika; s miestom výkonu práce Senec alebo miesto trvalého bydliska, mal dohodnutú pravidelnú pracovnú dobu v rozsahu 40 hodín týždenne v členení: pondelok - štvrtok 7:00 - 12:30, 13:00 - 16:00 hod., piatok 7:00 - 12:30, 13:00 - 13:30 hod., pričom zamestnanec sa zaväzuje v prípade záujmu zamestnávateľa , prípadne aj bez jeho výslovného nariadenia, na základe vlastnej zodpovednosti odpracovať i potrebné nadčasové hodiny. Na základe prehľadu služobných ciest žalobcu za mesiace január 2019 až apríl 2019, obsiahnutého v administratívnom spise, žalovaná vyhodnotila, že v mesiaci január 2019 žalobca absolvoval 20 služobných ciest, vo februári 2019 absolvoval 20 služobných ciest, v marci 2019 absolvoval 26 služobných ciest a v mesiaci apríl 2019 absolvoval 18 služobných ciest.

5. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na účel poskytovania sociálnej dávky materské, ako aj na zákonom stanovené všeobecné a osobitné podmienky jeho poskytovania v zmysle § 30 písm. a) a b), § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, žalovaná s prihliadnutím na zistený skutkový stav konštatovala, že pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa a otec vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno túto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. V danom prípade dohodu rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca žalovaná vyhodnotila ako fiktívnu (formálnu). V

tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že žalobca (otec dieťaťa), vykonávajúci zárobkovú činnosť s plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, nie považovaný za iného zamestnanca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že od 01.01.2019 žalobca vykonáva prácu na plný pracovný úväzok, ako aj na počet absolvovaných služobných ciest, bolo podľa žalovanej zrejmé, že žalobca od 01.01.2019 prestal poskytovať časť starostlivosti, prevzatú od matky dňa 02.12.2018, a preto bola v jeho prípade opodstatnená aplikácia ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

6. Ohľadom poukazu žalobcu na možnosť rodičov poberajúcich rodičovský príspevok pracovať žalovaná dôvodila, že rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou a na rozdiel od materského, ktoré je nemocenskou dávkou, neslúži ako náhrada za stratu príjmu. Vo väčšine prípadov je materské podstatne vyššie ako rodičovský príspevok, preto bolo rodičom popri poberaní rodičovského príspevku umožnené počas jeho poberania prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu dala žalovaná do pozornosti, že od 01.01.2019 rodičovský príspevok dosahuje výšku 220,70 Eur mesačne (do 31.12.2018 to bolo 214,70 Eur mesačne), pričom žalobcovi bolo priznané materské vo výške 44,975 Eur za deň, čo pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci predstavuje sumu 1 394,30 Eur.

7. K námietke ohľadom diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje o priznaní rodičovského príspevku matkám a o nároku na rodičovský príspevok rozhoduje a tento vypláca príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

II. Rozsah a dôvody žaloby

8. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 9. Žalobca zrekapituloval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napádaných administratívnych rozhodnutí a namietal ich nezákonnosť a nesprávnosť. Namietal, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho i skutkového posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav, s ignorovaním reálneho stavu žalobcu, s nekonzistentným výkladom právnych noriem a s diskriminačným prístupom k osobe žalobcu, ako aj iným osobám patriacim do skupiny otcov žiadajúcich materské po septembri 2018. 10. Ku skutkovému stavu, ktorý bol podkladom napadnutých administratívnych rozhodnutí žalobca uviedol, že hoci skutočne v čase poberania materskej dávky uzatvoril pracovnú zmluvu, nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že prestal poskytovať svojim dcéram starostlivosť. Argumentoval poukazom na obsah pracovnej zmluvy so zamestnávateľom K.-B., s.r.o., z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca môže vykonávať prácu aj doma v mieste svojho trvalého bydliska. Označenie pracovnej pozície „Špecialista“ jasne dokazuje, že nejde o manuálnu prácu, ktorá by bola pravidelne vykonávaná v kancelárii v sídle zamestnávateľa. Práve naopak, ide o prácu, ktorá svojim charakterom je odbornou činnosťou, vysoko sofistikovanou činnosťou, ktorá síce formálne je vykonávaná v pracovnej dobe, ale de facto ide o činnosť do značnej miery vykonávaná na základe uváženia žalobcu, ktorý ju môže vykonávať podľa svojich časových možností aj mimo dojednaného pracovného času. Táto pružnosť jednoznačne vyplýva z toho, že ju môže žalobca vykonávať aj doma. Svojim charakterom ide o prácu veľmi podobnú živnosti - samostatne zárobkovej činnosti, ale na základe dohody žalobcu a spoločnosti K.-B., s.r.o. je vykonávaná v pracovnom pomere. Ako je známe samostatne vykonávaná zárobková činnosť pre žalovaného nepredstavuje prekážku v poskytovaní materskej dávky. Žalobca je príkladom otca, ktorý poskytuje starostlivosť svojim deťom a ešte sa usiluje nad rámec tejto starostlivosti zabezpečiť príjem do rodiny. 11. Podľa názoru žalobcu, nad rámec uvedeného možno všeobecne konštatovať, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalobca má však možnosť práce z domu (formou Home Office) v kombinácii s flexibilným pracovným časom, ktoré v prípade potreby žalobca aj využíva. Žalobca dodal, že starostlivosť o deti zabezpečuje podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia, a to simultánne s výkonom

zamestnania pri výrazne zníženej reálnej pracovnej vyťaženosti a s možnosťou práce z domu (formou Home Office) v kombinácii s flexibilným pracovným časom. 12. Ďalej žalobca namietal, že žalovaná konala diskriminačne, pretože pred októbrom 2018 schválila a vyplácala materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný alebo viac ako polovičný úväzok bez možnosti práce z domu, respektíve flexibilného pracovného času a pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej (najmä obdobím relevantným pre výpočet výšky materskej, hoci príjem z inej pracovnej činnosti ako tej rozhodujúcej pre výpočet materskej je i podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v poriadku). 13. Hoci žalovaná konštatovala, že legislatíva nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatie dieťaťa/ detí do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, napriek tomu v prípade žalobcu dospela k záveru o nesplnení podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa po 01.01.2019 a dohodu žalobcu s matkou vyhodnotila ako formálnu. Žalobca zdôraznil, že naplnil vyššie uvedené podmienky prevzatia dieťaťa od matky do starostlivosti, ale žalovaná to nechce uznať, dodajúc, že ani absolvovanie služobných ciest nemôže brániť žalobcovi v poskytovaní starostlivosti. 14. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi, nehovoriac o praktickom stave v prípade žalobcu. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení nasledujúcich podmienok: a. otec (ako iný poistenec) prevezme starostlivosť o dieťa, b. otec uzavrie dohodu s matkou dieťaťa, c. uplynie 6 týždňov odo dňa pôrodu, d. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok na dané dieťa.

15. Žalobca mal za to, že z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Dal do pozornosti, že možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré má o. i. zabezpečovať dozor nad žalovanou SP (podľa , ods. 2, Zákona ), pričom JUDr. F. A., poverená riadením odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia dňa 10.9.2018 v písomnom stanovisku Sociálnej poisťovne potvrdila: „...zákonodarca v zákone nepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou. Nie je teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby.“ 16. Starostlivosť o dieťa nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná. Preto žalobca argumentoval, že najbližším a najpríbuznejším jasne definovateľným pojmom v slovenskom právnom systéme je vymedzenie riadnej starostlivosti o dieťa v : „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ 17. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaná v druhostupňových rozhodnutiach o materskej odmieta akceptovať hore uvedenú definíciu argumentujúc, že „starostlivosť o dieťa“ a „riadna starostlivosť o dieťa“ nie sú totožné pojmy, s čím možno súhlasiť, ale keďže sa pri pojme „starostlivosti o dieťa“ nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem „riadnej starostlivosti o dieťa“ prakticky jedinú a najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu terminologickej jednoty uplatňovanej naprieč celým právnym poriadkom v zmysle Významovo najpríbuznejšiu riadnu starostlivosť o dieťa je možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, alebo právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania, resp. nevykonávania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. 18. Povinnosť osobnej starostlivosti (súbežne so zanechaním pracovnej činnosti) a jej presná forma nie je obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, ale figurovala v , odkiaľ bola vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do uvedeného dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a iba vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 však môže byť starostlivosť o dieťa poskytovaná aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene vyplýva, že jej

účelom bolo umožniť rodičom pracovať a tým prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského). 19. Opäť v súvislosti s námietkou napádajúcou diskriminačný prístup vo veciach materského otcov dal žalobca do pozornosti, že žalovaná nespochybnila starostlivosť o dieťa u skupiny žiadateľov pred 3. kvartálom 2018, hoci si už pred minimálne cca dvoma rokmi bola vedomá nejednoznačnosti výkladu zákona, čo potvrdil riaditeľ Sociálnej poisťovne C. M.. 20. Ohľadom predmetného prípadu žalobca argumentoval, že z podstaty tejto žaloby jednoznačne vyplýva, že vykonával a vykonáva naďalej starostlivosť o svoje deti nad rámec zákona, pretože mal možnosť práce z domu (formou home office) v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Na podporu svojho nároku a argumentácie poukázal na skutočnosť, že predstavitelia Sociálnej poisťovne opakovane a verejne potvrdili, že práca na doma (formou home office), prípadne pohyblivý pracovný čas sú z hľadiska (dokonca aj ich výkladu) v plnom súlade s podmienkami na priznanie materskej otcom pracujúcim i na plný úväzok. Tieto medializované verejné vyjadrenia môžu mať charakter verejného prísľubu podľa . 21. Za kritický atribút tejto žaloby žalobca označil podozrenie na priamu diskrimináciu podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní podľa antidiskriminačného zákona, ktorých sa žalovaná mala dopustiť pri zamietnutí materskej žalobcovi. 22. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal neúplnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vo vzťahu napádanej diskriminácii. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že rodičovský príspevok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak podstatou diskriminácie je to, že materské je vyplácané živnostníkom a osobám vykonávajúcim činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia a rovnako bolo v plnej výške vyplácané aj otcom pred rokom 2018 v plnej výške, a to bez ohľadu na to, či vykonávajú inú zárobkovú činnosť, alebo nie. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaná bez akejkoľvek zmeny legislatívy zmenila svoj prístup k otcom a zo dňa na deň pri nezmenených legislatívnych podmienkach začala rozhodovať úplne opačne ako dovtedy. To je diskriminačné a k tomu sa žalovaná nijako nevyjadrila. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa iba v roku 2017 schválila materské celkom 6 553 otcom a v roku 2018 približne 12 836 otcom a sama potvrdila, že k 08.02.2019 neviedla žiadnu štatistiku o počte matiek a otcov, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok simultánne s poberaním materského a o počte osôb, ktorých príjem zo zamestnania súbežne s poberaním materského neklesol v porovnaní s príjmom s predchádzajúcej pracovnej činnosti (rozhodujúcej pre výpočet materského). Desiatky až stovky fyzických osôb organizovaných o. i. na sociálnych sieťach prípadne v rámci iných foriem sociálnej interakcie osobne poznajú veľmi vysoké množstvo otcov, ktorým Sociálna poisťovňa za nezmenených zákonných podmienok priznala a vyplatila materské i popri práci na plný úväzok. Existuje predpoklad, že iba v rokoch 2017 a 2018 ide o stovky až tisícky obdobných prípadov. Podľa názoru žalobcu sa to javí ako priama diskriminácia a porušenie zásad rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení v zmysle antidiskriminačného zákona, podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. 23. Žalobca opakovane namietal, že Sociálna poisťovňa v prípade žalobcu nepriznala materské od januára 2019, hoci využíval a kombinoval výhody pracovného režimu z domu (home office) a flexibilnej pracovnej doby, umožňujúcom prevzatie dcér do starostlivosti podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia a s maximálnym ohľadom na ich potreby. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že v zmysle antidiskriminačného zákona patrí ku skupine osôb s postavením mužov, otcov či manželov, no predovšetkým ku skupine s iným postavením, konkrétne k jasne definovateľnej skupine žiadateľov o materské po septembri 2018, keď Sociálna poisťovňa v praxi zmenila postup pri schvaľovaní materskej, a ku ktorej sa v praxi pristupovalo odlišne, ako k osobám žiadajúcim o materské pred septembrom 2018 pri existencii rovnakého právneho status quo. 24. K tvrdeniu žalovanej o neznížení príjmu žalobcu počas poberania materského žalobca dôvodil, že v zákone o sociálnom poistení miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac, slovné spojenie pri vymedzení účelu poskytovania sociálnej dávky „a na zabezpečenie príjmu“ nevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho výšku. 25. V tejto súvislosti žalobca dodal, že pre Sociálnu poisťovňu nepredstavovala definícia účelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018 a neargumentovala ním ani pri prvostupňovom zamietnutí materskej, kde operovala spochybňovaním starostlivosti o dieťa. Žalobca vyjadril všeobecnú

zásadu: Otec na materskej i v prípade paralelnej zárobkovej činnosti už nepoberá rozhodujúci príjem zo zamestnania tvoriaceho základ pre výpočet materskej a hoci by aj dosahoval príjem porovnateľný s príjmom z predchádzajúcej práce, Sociálna poisťovňa nemôže vylúčiť, že ak by mal rodič k dispozícii čas, prípadne inú formu výkonnostných kapacít, ktoré počas poberania materskej venuje starostlivosti o dieťa, mohol by dosahovať vyšší príjem, adekvátny k dodatočne uvoľnenému potenciálu. Ak by žalovaná chcela vyvrátiť túto skutočnosť, musí ako primárny subjekt, ktorý inicioval zamietnutie, dokázať opak. 26. Vo vzťahu k dosahovanému príjmu žalobca argumentoval, že z dôvodu výrazne nižšieho pracovného vyťaženia a vysokej flexibilite pracovnej doby, potrebnej na zabezpečenie starostlivosti o dcéry, prišiel o možnosť vyššej mzdy, ktorú si mohol nárokovať v súvislosti s príplatkami za popoludňajšiu (10 %), prípadne nočnú zmenu (40 %). Poukázal na skutočnosť, že sa taktiež v snahe o čo najmenšiu pracovnú vyťaženosť nezapájal do pracovných projektov, ktoré mu mohli priniesť dodatočné finančné benefity, a teda signifikantné zvýšenie príjmu. Žalobca prišiel za dané obdobie taktiež o príspevok zamestnávateľa na tretí dôchodkový pilier a rodinné prídavky. Uvedené skutočnosti jednoznačne poukazujú na fakt, že u žalobcu v súvislosti so starostlivosťou o dcéru došlo k výraznému zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti a celkového príjmu do rodinného rozpočtu. 27. Opätovne dal žalobca do pozornosti, že zástupcovia žalovanej Sociálnej poisťovne opakovane potvrdili, že práca popri materskej (i na plný úväzok a za nezníženú mzdu) nepredstavuje prekážku pre poskytnutie materskej, ak žiadateľ uzavrie hoci aj u totožného zamestnávateľa novú pracovnú zmluvu, zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie. To 12.02.2019 písomne potvrdil i sám minister práce, sociálnych vecí a rodiny s právom vykonávania dozoru nad Sociálnou poisťovňou, Q. T. k interpelácii poslankyne NR SR B. X.: „Poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu...“ 28. Podľa názoru žalobcu z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla v prípade žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

29. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 30. Žalovaná zopakovala skutkové a právne dôvody zániku nároku žalobcu na nemocenskú dávku materské a zotrvala na tvrdení zákonnosti napádaných rozhodnutí oboch stupňov ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu. 31. Žalovaná uviedla, že výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku a udržania nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. Žalovaná dodala, že žalobcovi dňa 01.01.2019 vznikol pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom K.-B. s.r.o., pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu o jeho možnosti v zmysle pracovnej zmluvy vykonávať prácu doma a poukazujúc na znenie pracovnej zmluvy v časti úpravy pracovného času žalovaná dodala, že v jej obsahu nie je žiadne ustanovenie, ktoré by jasne dokazovalo, že žalobca má možnosť vykonávať pracovnú činnosť prostredníctvom tzv. home office. V nadväznosti na uvedené dala žalovaná do pozornosti, že žalobca sa dokonca v bode IV. ods. 2 zmluvy zaviazal v prípade záujmu zamestnávateľa odpracovať aj potrebné nadčasové hodiny. 32. K tvrdeniu žalobcu o potrebe analogického výkladu pojmu starostlivosť o dieťa v zmysle zákonnej úpravy pojmu riadna starostlivosť o dieťa podľa žalovaná uviedla, že materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytnutia, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu vyplácajúceho tieto dávky. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu v tzv. lex specialis, a tou je zákon o sociálnom poistení, ktorý má rovnakú právnu silu ako . Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah podriadenosti jedného voči druhému ani subsidiárne použitie ktoréhokoľvek z týchto dvoch zákonov. Preto nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení , resp. iného špeciálneho predpisu na materské ako sa žalobca v žalobe domnieva, teda ani pre účely výkladu pojmu starostlivosť ako riadna starostlivosť. 33. V nadväznosti na uvedené zdôraznila jednoznačný úmysel zákonodarcu kompenzovať stratu príjmu poistencovi len pri skutočnom, nielen formálnom prevzatí starostlivosti o dieťa a skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu jej poskytovania s tým spojený

nárok na materské. Predpokladom naplnenia účelu zákona je strata príjmu spôsobená tým, že daná osoba nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, umožňujúcom starostlivosť o dieťa, a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť starostlivosť. Žalovaná uviedla, že rešpektuje SR a v zmysle zásady legality berie pri výklade relevantných ustanovení zákona právne závery Ústavného súdu SR vyplývajúce z jeho rozhodovacej činnosti, ktorými konštatoval (v nálezoch č. k. , , , m. m. ), že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Prevziať dieťa do starostlivosti a skutočne sa oň starať, možno len v prípade, ak sa tomu prispôsobia pracovné podmienky. 34. Žalovaná dôvodila, pod nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské, o čom svedčí aj ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia (minimálne 6 týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Žalovaná má za to, že takýto rozsah starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu bola poskytovaná rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času. 35. Žalovaná uviedla, že povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Avšak samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské. 36. Žalovaná zastala názor, že pri posudzovaní nároku na materské nepostačuje len samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom; ide len o predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá sa posudzuje individuálne podľa konkrétnych okolností. 37. Vo vzťahu k námietke napádajúcej diskriminačné rozhodovanie a zaobchádzanie pri priznávaní materského otcom žalovaná uviedla, že posudzuje a rozhoduje o všetkých zákonných podmienkach nároku na materské uplatneného iným poistencom individuálne, pričom prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, súvisiace s konkrétnym prípadom, a zároveň berie tieto ustanovenia, sledujúc účel zákona, ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti. Žalovaná s poukazom na ustanovenie a ZSP dodala, že postupuje pri rozhodovaní tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 38. Žalovaná odmietla tvrdenie o diskriminačnom správaní žalovanej voči mužom uplatňujúcim si nárok na materské v porovnaní s posudzovaním nároku na materské u žien. V tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti Odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej len „ SNSĽP“) vo veci obdobného porušenia zákazu diskriminácie, v ktorom stredisko dospelo k názoru, že „Sociálna poisťovňa neporušila pri rozhodovaní o priznaní materskej dávky normatív zákazu diskriminácie. Pri priznaní materskej dávky Sociálna poisťovňa totiž neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu. Z vyjadrení Sociálnej poisťovne, ako aj z jej rozhodovacej praxe nevyplýva, že by zaobchádzala nerovným spôsobom na základe pohlavia.“ 39. V nadväznosti na uvedené žalovaná poukázala na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla 2019, v ktorom sa stotožnila s názorom žalovanej a uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské. 40. Na podporu svojej argumentácie žalovaná citovala z rozsudkov správnych súdov vydávaných v obdobných veciach. 41. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby. Dodal, že nikde v zákone nie je zadefinované, že musí ísť o osobnú alebo celodennú starostlivosť. V rodičovskom príspevku je situácia jasnejšia, nakoľko pojem riadna starostlivosť je v riadne zadefinovaná. Opätovne poukázal na to, že okrem iného namieta aj

nedostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila, do akej miery došlo k prevzatiu detí do starostlivosti žalobcu do jeho opatery od matky detí a to s prihliadnutím na jeho námietku, že má umožnený flexibilný pracovný čas, ktorý je zakotvený aj v pracovnej zmluve, ako aj s prihliadnutím na ďalšie dôkazy, ktoré žalobca predložil. Žalovaná rovnako šetrením nepreukázala, v akom rozsahu poskytovala matka starostlivosť pred uzatvorením dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. Za dôvodnú považuje žalobca aj námietku zákazu diskriminácie. Argumentoval, že cieľom princípu rovnosti je predchádzať nerovnakému zaobchádzaniu s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako, resp. obdobne. Zároveň poukázal na princíp legitímneho očakávania, prejavujúci sa vo sfére verejnej správy tak, že budúce správanie orgánu verejnej správy v konkrétnej veci musí byť vzhľadom na platnú právnu úpravu a jeho predchádzajúce konanie na základe tejto právnej úpravy predvídateľné. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné poznamenať, že pokiaľ je umožnené zo strany správneho orgánu vykladať starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá má nárok na materské tak, že táto matka môže počas poberania materského pracovať, resp. toto dieťa môže umiestňovať na čas dňa do predškolského zariadenia, resp. o dieťa sa môže starať iná osoba, musí byť tento princíp dodržaný aj pri otcoch, inak by išlo o diskrimináciu pohlaví s výkladom tejto otázky.

IV. Relevantná právna úprava

42. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 44. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 45. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . 46. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 47. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 48. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 49. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 50. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 51. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 52. Podľa zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 53. Podľa zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a . 54. Podľa zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské

37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

55. Podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu. 56. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 57. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 58. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 59. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

60. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

61. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

62. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

63. Podľa o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

64. Podľa oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 65. Podľa riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu

dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 66. Podľa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. 67. Podľa , ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

68. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia podmienok podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 69. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne ( veta prvá ) a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej predovšetkým z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k výkladu aplikovaného pojmu starostlivosť o dieťa, ktorú podľa názoru žalobcu nie je potrebné zo strany otca uchádzajúceho sa o dávku materského poskytovať osobne za súčasného zanechania pracovnej činnosti, ale z dôvodu absencie zákonnej definície uvedeného pojmu v zákone o sociálnom poistení, je pre účely posúdenia splnenia podmienok vzniku predmetného nároku vychádzať z legálnej definície pojmu riadna starostlivosť, upraveného v ( citovaného zákona). Zároveň žalobca namieta nerovnaké zaobchádzanie a diskriminačné rozhodovanie žalovanou o nárokoch na predmetnú dávku nemocenského poistenia v prípade otcov a matiek dieťaťa. 70. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 71. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov a administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná zánik nároku na uplatnenú nemocenskú dávku postavila na dvoch podstatných dôvodoch, a to na nesplnení podmienky reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa a zákona o sociálnom poistení a na nesplnení podmienky naplnenia kompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky, predpokladaného ustanovením zákona o sociálnom poistení. V podstate z predložených listinných dôkazov vyhodnotila, že žalobca neutrpel stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, keďže na základe pracovnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou KUHN-Slovakia s.r.o. sa neznížil rozsah dohodnutého pracovného času žalobcu (40 hodín týždenne a záväzok podľa potreby zamestnávateľa odpracovať nadčasy) a ani sa neznížil príjem žalobcu zo závislej činnosti (1 600,- Eur mesačne), keďže boli dohodnuté porovnateľné mzdové podmienky v porovnaní s pracovnými podmienkami u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého bol žalobca nemocensky poistený a z ktorého nemocenského poistenia si uplatnil nárok na nemocenskú dávku materské. Zároveň bolo z evidencie zamestnávateľ žalobcu zistené, že v priebehu mesiacov január až apríl 2019 žalobca absolvoval prevažne 20 služobných ciest mesačne, pričom v jednom mesiaci 18 a v jednom (marec 2019) 26 služobných ciest. 72. Vo vzťahu k všeobecným podmienkam vzniku a trvania nároku na materské u žalobcu možno konštatovať, že v danom prípade otázka splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti nebola sporná. Rovnako neboli medzi stranami sporné skutočnosti ohľadom zárobkovej činnosti žalobcu, vykonávanej od 01.01.2019 na základe pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom K.-B. s.r.o. 73. Pokiaľ ide o otázku naplnenia kompenzačného účelu prípadným poskytnutím požadovanej nemocenskej dávky, žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí správne vyložila účel nemocenskej dávky materského ( ZSP), poskytovaného z nemocenského poistenia, ktorým je

kompenzovanie straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorým dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca podľa § 49 ods. 1 ZSP). Vo vzťahu k materskému, ako dávky poskytovanej z nemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu alebo zníženie príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti iným poistencom (§ 2 písm. a/ ZSP). 74. Z obsahu rozhodnutia druhého stupňa vyplýva, že žalovaná v čase jeho vydania vo vzťahu k naplneniu kompenzačnej podmienky uplatňovaného materského (§ 2 písm. a/ ZSP) vychádzala zo skutočnosti, že žalobca má na základe novšej pracovnej zmluvy, s nástupom do práce 1. januára 2019 (podľa dohody s matkou mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti od 02.12.2018), dojednaný plný pracovný úväzok na 40 hodín týždenne so mzdou 1 600,- Eur mesačne, ktorá bola porovnateľná so mzdou pôvodne dohodnutou v predchádzajúcom pracovnom vzťahu (u zamestnávateľa P. B. B. B. s.r.o., kde bol povinne nemocensky poistený od 01.09.2009 do 31.12.2018), zakladajúcom nemocenské poistenie, z ktorého si žalobca uplatňoval spornú nemocenskú dávku materské. 75. Uvádzaná pracovná zaťaženosť žalobcu v druhom pracovnom pomere objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to v zmysle vyššie uvedených právnych úvah požaduje zákon o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobca popri rodičovskej dovolenke, poskytnutej práve na to, aby sa mohol o dieťa starať, odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zároveň poskytnutia rodičovskej dovolenky, bezprostredne, resp. súčasne začne vykonávať ďalšiu zárobkovú činnosť v rozsahu 40 hodín týždenne, a to vrátane služobných ciest, nemožno konštatovať, že aj za jej vykonávania sa skutočne o dieťa stará. Obzvlášť, ak matka dieťaťa do pracovného pomeru po prerušení čerpania rodičovskej dovolenky nenastúpila, ale je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov. Ohľadom pracovného času žalobcu, dohodnutého v pracovnom pomere od 01.01.2019, možno konštatovať, že v porovnaní s pracovnými podmienkami dojednanými v prvom pracovnom pomere so zamestnávateľom (40 hodín týždenne), nejde ani len o čiastočnú úpravu pracovných podmienok, nie to ešte v takom rozsahu, aby bolo možné objektívne rozumne predpokladať, že žalobca mal dostatok časového priestoru na súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu namiesto matky, ktoré je v podstate dôvodom na priznanie uplatnenej nemocenskej dávky materské. V prospech skutočného poskytovania starostlivosti deťom zo strany žalobcu nesvedčí ani skutočnosť, že (ako vyplýva z pracovnej zmluvy, na ktorej nie je uvedený dátum jej uzavretia) miestom výkonu práce je Senec, čo je mimo uvádzaného miesta pobytu žalobcu. Rovnako nemožno z predloženého rozpisu absolvovaných služobných ciest vyvodiť, že žalobca tieto realizoval v domácom prostredí, naopak, podľa uvádzaných cieľových miest možno konštatovať, že za daných okolností nemohol žalobca, plniaci si pracovné povinnosti pre zamestnávateľa v zmysle pracovnej zmluvy, poskytovať starostlivosť deťom tak, ako im ju poskytovala matka, než sa starostlivosti v zmysle dohody o deti ujal žalobca. Pre účely posúdenia nároku na materské iného poistenca žalobcom prezentovaná starostlivosť o deti nespĺňa účel sledovaný zákonom o sociálnom poistením, pretože uvádzané pracovné podmienky, ako aj žalobcom realizovaný skutočný výkon práce pre zamestnávateľa, neumožňujú denné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, resp. dvom deťom. 76. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutočného stavu veci žalovanou správny súd dodáva, že v danom prípade, ktorého podstatné okolnosti sú tvorené reálnym výkonom práce žalobcu na plný pracovný úväzok, nemožno prenášať dôkazné bremeno na orgány sociálneho poistenia. Naopak, v zmysle § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o vzniku a trvaní uplatňovaného nároku na predmetnú nemocenskú dávku zaťažuje žalobcu. Tento však v danom prípade, hoci mal v pracovnej zmluve dohodnutý aj výkon práce na adrese trvalého bydliska, vierohodne nepreukázal, že v sledovanom období vykonával prácu, resp. služobné cesty v domácom prostredí, za súčasného zachovania podmienok na poskytovanie starostlivosti dvom deťom namiesto matky. 77. Samotná skutočnosť, že otec dieťaťa (žalobca) prakticky bezodkladne po deklarovaní prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti, a za tým účelom po nastúpení rodičovskej dovolenky, sa zamestnal v novom pracovnom pomere za porovnateľných pracovných podmienok, resp. s rovnakou úpravou pracovného času, naznačuje sledovanie iného zámeru žalobcom, ako je vytvorenie podmienok pre poskytovanie starostlivosti maloletým deťom. Nič na tom nemení skutočnosť, že starostlivosť o deti bola zabezpečená zo strany iných členov rodiny. 78. Pokiaľ za takýchto okolností žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila vo vzťahu k uplatnenému nároku negatívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení. 79. Ak sa o deti osobne nestará iný poistenec (žalobca), ale starostlivosť o ne prenáša na inú osobu, či už fyzickú alebo právnickú, nedochádza k naplneniu podmienky skutočného poskytovania starostlivosti

dieťaťu priamo žalobcom, ako to v zmysle vyššie uvedeného vyžaduje zákon o sociálnom poistení (nie ), ktorý aj so skončením starostlivosti o dieťa z iného než zdravotných dôvodov vo svojom spája zánik nároku na materské. V takom prípade ide o riadnu starostlivosť o dieťa, definovanú , umožňujúcu (ako vyplýva z jeho ) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Takáto forma starostlivosti však nezakladá nárok na materské, ktoré je jedným z druhov nemocenskej dávky ( ZSP), ale na rodičovský príspevok podľa , ktorý je na rozdiel od materského štátnou sociálnou dávkou, poskytovanou za iným účelom ako dávky sociálneho, resp. nemocenského poistenia podľa ZSP. 80. Preto správny súd konštatuje, že materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, upravené v rôznych zákonoch, ktoré nie sú vo vzťahu subsidiarity a sú si navzájom rovnocenné. Absenciu legálnej definície pojmu starostlivosť pre účely zákona o sociálnom poistení ( ZSP) nemožno chápať ako medzeru v zákone, odstrániteľnú použitím legálnej definície riadna starostlivosť, upravenej v , keďže zákon o sociálnom poistení na použitie tejto definície pojmu riadna starostlivosť explicitne neodkazuje. Zároveň možno konštatovať, že pojem starostlivosť o dieťa nemožno pre účely posudzovania nároku na materské vykladať formálne v zmysle znenia , pretože zákonom stanovený účel oboch dávok, t. j. materského ako nemocenskej dávky účelovo určenej na kompenzáciu straty príjmu poistenca, spôsobenej reálnym poskytovaním osobnej starostlivosti dieťaťu, ako aj rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky určenej na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (ktorá nemusí byť osobná zo strany poberateľa, resp. oprávnenej osoby), determinuje aj rôzne podmienky na ich poskytovanie, jednak poistencom nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a jednak oprávneným osobám v zmysle . 81. Možno teda vo všeobecnosti zhrnúť, že : · materské je nemocenskou dávkou ( ZSP), poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne zákon o sociálnom poistení a jeho účelom (v zmysle citovaného zákona) je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará, · rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorej podmienky poskytovania upravuje , pričom z ustanovenia citovaného zákona vyplýva, že štát ňou prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a · na rozdiel od materského, rozhodovanie o rodičovskom príspevku a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie do kompetencie Sociálnej poisťovne, ktorá nemocenskú dávku materské poskytuje inému poistencovi ako matke dieťaťa ( ZSP) za splnenia podmienok upravených v ZSP, v nadväznosti na aplikáciu princípu zásluhovosti a solidarity, vyjadreného príspevkami poistencov sociálneho, resp. nemocenského poistenia do príslušných fondov sociálneho poistenia (zohľadňujú sa doba povinného nemocenského poistenia a vymeriavací základ).

82. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu v lex specialis, ktorým je zákon o sociálnom poistení a z účelu sledovaného zákonnou úpravou nemocenských dávok a z kontextu úpravy podmienok nároku na materské inému poistencovi podľa § 49 ZSP, t. j. inému ako matke dieťaťa (podľa § 48 ZSP) vyplýva, že splnenie podmienok na materské otca dieťaťa použitím pojmu starostlivosť o dieťa sa bude posudzovať citlivo a osobitne od prípadu k prípadu v závislosti na konkrétnych okolnostiach daného prípadu, a nie formálne, v zmysle definície pojmu riadna starostlivosť, používaného pre účely lex specialis, uplatňovaného pri skúmaní podmienok celkom inak účelovo určenej štátnej sociálnej dávky, ktorou je rodičovský príspevok v zmysle .

83. Pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku materské, správny súd dodáva, že právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou jej poskytovania však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená len jej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti o dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť faktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa, ktoré od matky prevzal do svojej starostlivosti.

84. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).

85. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane a každý prípad si vyžaduje individuálne skúmanie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný druh nemocenskej dávky. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Samozrejme, je potrebné mať na zreteli, že nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, a preto Sociálna poisťovňa je oprávnená, a aj povinná, v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca je realizovateľná (s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami poskytovania starostlivosti dieťaťu v priebehu výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca alebo pri výkone práce na čiastočný úväzok) a či sa aj reálne táto dohoda rodičov napĺňa. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci sa zo strany orgánu sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný zákonom.

86. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotila skutočný stav veci (§ 209 ods. 1 ZSP) z pohľadu straty príjmu zo závislej činnosti po prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti žalobcom, ako aj z pohľadu jeho pracovnej vyťaženosti prihliadnutím na dohodnutý pracovný čas, miesto výkonu práce a neexistenciu významnej straty príjmu oproti predchádzajúcemu zamestnaniu, z ktorého si pred uzavretím dohody s matkou dieťaťa žalobca uplatnil nárok na materské. Zistené skutkové okolnosti žalovaná správne vyhodnotila a aplikovala na zistený skutkový stav správne ustanovenia upravujúce podmienky trvania nároku na materské, s použitím teleologického výkladu zákona, vychádzajúceho z jeho účelu a zmyslu jednotlivých jeho inštitútov.

87. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že kompenzačný účel dávky bol naplnený, pretože žalobca dosahoval u nového zamestnávateľa nižší príjem ako by dosahoval, keby s matkou dieťaťa neuzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti, správny súd uvádza, že pre posudzovanie podmienok vzniku nároku na materské sú podstatné skutočnosti známe v čase rozhodovania, a nie hypotetické dôvody, ktorých reálnosť sa nedá overiť a ani z predložených dôkazov a podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci nevyplývajú. Z pohľadu podmienok stanovených zákonom pre vznik nároku na materské je podstatné, ako sa v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa znížil príjem dosahovaný pred prevzatím starostlivosti o dieťa oproti príjmu zo zárobkovej činnosti dosahovanému predtým, a nie vo vzťahu k príjmu, ktorý by mal teoreticky iný poistenec dosahovať v budúcnosti. Povinnosť vyhodnocovať takúto podmienku pro futuro zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva. Uvedenou argumentáciou si žalobca zároveň odporuje, pretože už vyjadril názor, že zanechanie zamestnania alebo pracovnej činnosti otcom dieťaťa pri prevzatí starostlivosti o dieťa zákon o sociálnom poistení nevyžaduje a rovnako nevylučuje, aby pre prípad priznania materského poskytovala starostlivosť dieťaťu aj iná osoba ako otec dieťaťa, čo žalobca podporuje poukazom na spôsob realizácie riadnej starostlivosti podľa . Teda v zmysle argumentácie žalobcu, ktorý vykonával pracovnú činnosť v rovnakom rozsahu plného pracovného úväzku a za plnú mzdu, nebol dôvod na zníženie jeho príjmu.

88. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne, vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní materského matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť či otcom detí v skoršom období, ako aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, nakoľko súdu takýto postup z rozhodovacej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe pohlavia alebo inej skutočnosti predpokladanej ustanovením (antidiskriminačný zákon) nepredložil ani neoznačil.

89. Samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe (ktorej správnosť súd nemal možnosť posudzovať vzhľadom na logický nedostatok žalobných podaní) nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z hľadiska posúdenia dodržania ktorej pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou je okolnosť, či žalovaná v období po zmene svojho prístupu k

posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu.

90. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že nemožno pre účely diskriminácie rodičov dieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na materské vychádzať z nerovnakej aplikácie podmienok na priznanie nemocenskej dávky materské, pretože nárok matky dieťaťa na túto dávku sa posudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda za iných podmienok, ako sú upravené pre účely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného zákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný poistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky, emočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k narodenému dieťaťu, nie je zaradená.

91. Vzhľadom k vyššie uvádzaným okolnostiam, skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam zákonov, správny súd v postupe a v úvahách žalovanej, obsiahnutých v preskúmavanom administratívnom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

92. O trovách konania rozhodol súd s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy uplatniteľné podľa nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).