Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanému: D. D., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, XXX XX I., zast. S. P., D. D. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 11.313,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 16.07.2020 č. k. -92, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 575,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 575,- eur od 03.03.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie do výšky 4.400,- eur z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu o zaplatenie sumy 6.338,01 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

IV. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Súd v r a c i a žalobcovi sumu 257,30 eur na súdnom poplatku, ktorú žalobcovi vráti po právoplatnosti tohto rozsudku I. N.T., O..I.., P. J. - N., T. X, J., prostredníctvom prevádzkovateľa systému I. N., O..I.., N. P. X, D. D..“

2. Spor právne posúdil podľa ust. , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa, - 4, - 3 a , , , , , , , a nariadenia vlády SR č.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 11.313,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že C. Ú. D. O..I.. D. je právnym nástupcom spoločnosti P. F. H. O..I.. J., ktorá so žalovaným dňa 06.01.2013 uzatvorila Zmluvu

o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 15.000,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 120 splátok vo výške 232,63 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z pôžičky sumu 10.025,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 19.03.2017 žalobca úver zosplatnil. Žalobca zobral čiastočne žalobu do výšky 4.050,- eur späť z dôvodu úhrady tejto sumy po podaní žaloby. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 08.07.2020 žalobca zobral čiastočne žalobu do výšky 350,- eur späť z dôvodu úhrady tejto sumy po podaní žaloby.

4. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť P. F. H., O..I.., a žalovaný uzatvorili dňa 06.01.2013 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 15.000,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 120-tich splátkach po 232,63 eur mesačne, ročná úroková sadzba 14,90 %, RPMN 14,9 %, priemerná hodnota RPMN 13,88 %, termín konečnej splatnosti 01/2024. Celková suma k zaplateniu bola 27.915,60 eur. Pôvodný veriteľ dlh zo zmluvy o pôžičke zosplatnil a výška dlhu bola 13.344,42 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi z poskytnutej pôžičky celkom sumu 14.425,eur. Keďže v danej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť do výšky 4.400,- eur pred prvým pojednávaním, súd v zmysle konanie v tejto časti zastavil. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti uvedené v , a to konkrétne v písm. j) ZoSÚ, t.j. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000,- eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 14.425,- eur, preto súd priznal žalobcovi sumu 575,- eur, teda rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 575,- eur odo dňa 03.03.2020 do zaplatenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. O vrátení súdneho poplatku zo sumy, ktorá bola predmetom čiastočného späťvzatia, t.j. 4.400,- eur súd rozhodol podľa , v znení noviel. Súdny poplatok zo sumy 4.400,- eur predstavuje 264,- eur, pričom žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok o 6,70 eur.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa a , pričom žalovanému, ktorý mal v konaní väčší úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

6. Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov na výpočet RPMN nie je správny a je v rozpore s obsahom spisu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú, a pre absenciu ktorých predpokladov má byť úver postihnutý sankciou bezúročnosti. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere neurčité a celkom nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia podľa ust. . RPMN je v zmluve vypočítaná na základe zákonného vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSÚ. Na účely výpočtu RPMN v zmluve boli použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré predstavujú len zmluvne dojednaný úrok. Výška úroku, výška celkových nákladov spojených s úverom, výška úverovej splátky, frekvencia splátok, počet splátok, výška úveru. Všetky predpoklady výpočtu RPMN sú v zmluve uvedené. RPMN je v zmluve uvedená číselným vyjadrením, teda žalovaná disponovala informáciou o výške RPMN a spôsob výpočtu RPMN je uvedený v bode 7 čl. XIII. „Zmluvné podmienky“. Z uvedeného dôvodu nie je daný zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru absenciou náležitosti zmluvy podľa ust. ZoSÚ. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 6.692,69 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.092,69 eur od 04.04.2017 do 14.02.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.042,69 eur od 15.02.2020 do 02.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.692,69 eur o 03.03.2020 do zaplatenia, a to formou splátok vo výške 200,- eur mesačne splatných k 18. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť a to pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia o i len jednej splátky riadne a včas, t.j. v dohodnutej výške a v dohodnutej lehote a prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Jediným podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp. zn. ). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo, keďže súd prvej inštancie použil správny právny predpis a tento správny právny predpis aj interpretoval. Právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za vadné. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení súdom prvej inštancie nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

11. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmlúv alebo jej zmeny, pričom aj zmluva o spotrebiteľskom úvere túto charakteristiku spĺňa.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. účinného ku dňu 06.01.2013 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa , musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedením, resp. nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru a predpokladov na výpočet RPMN sa takýto úver v zmysle ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť

do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

14. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o RPMN, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe k tomuto zákonu v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s dodávateľom. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať, že aj pri zadaní konkrétnych údajov zo zmluvy o úvere do vzorca pre výpočet RPN, ktoré mali tvoriť predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve nebolo možné dospieť k výške RPNM v zmluve uvedenej, teda zjavne ani priemerný spotrebiteľ nemôže byť schopný takto preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru. V zmluve teda nedošlo k vedeniu všetkých predpokladov na výpočet RPMN z dôvodu, že tieto neboli správne uvedené, čo má pre spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru rovnaký následok akoby vôbec uvedené neboli.

15. Ohľadne RPNM a stanovenia jeho presných predpokladov v zmluve o úvere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie SDEÚ vo veci Vo veci C-290/19 v ktorom okrem iného uviedol, že súdny dvor mal príležitosť zdôrazniť, že pre spotrebiteľa má RPMN zásadný význam ako celkové náklady na úver predložené vo forme sadzby vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca. Táto sadzba totiž umožňuje spotrebiteľovi posúdiť z hospodárskeho hľadiska rozsah záväzku, ktorý obsahuje uzavretie zmluvy o úvere (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 90 a citovanú judikatúru; z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 66 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. septembra 2018, EOS KSI Slovensko, C-448/17, EU:C:2018:745, bod 64). Z odôvodnenia 19 tejto smernice zároveň vyplýva, že jej cieľom je najmä zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané informácie najmä o RPMN.

16. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, teda už len z tohto dôvodu, t. j. s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

17. Odvolací súd dodáva, že rovnako zmluva neobsahuje napr. ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Údaj o konečnej splatnosti v tvare 1/2024 nemožno považovať za dostatočne určitú špecifikáciu termínu konečnej splatnosti úveru. Z údaju 120 splátok, ktorý mala pri podpise zmluvy k dispozícii žalovaná, ani z údaju 1/2024 nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani zrejmý spôsob jeho určenia. V zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej splátky. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov (napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne), a to ešte za situácie, že mu dodávateľ predkladá na uzatvorenie návrh zmluvy, ktorý sám pripravil vo formulárovej podobe, pričom súčasťou návrhu sú v tomto prípade aj všeobecné podmienky, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať

isté náležitosti, je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadných zmluvných podmienkach. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. Už len uvedená skutočnosť stačí na konštatovanie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a preto nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. )

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny ( ).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).