Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-125-2019.pdf
PDF · 134.42 KB
Case nature
Subarea
21Cob/125/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: BEAU TYPE s. r. o., so sídlom Skalica, Pod hájkom 2181/24, IČO: 46 545 590, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Skalica, Potočná 169/85, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie, že záložné právo nie je, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/3/2018-131 zo dňa 5.6.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Cb/14/2018.
2. Rozhodnutie súd s použitím ust. § 164 a § 165 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam patriacim do výlučného vlastníctva žalobcu, zapísaným na LV č. XXXXX, okres Skalica, obec Y., k.ú. Y., parcela registra „C“ č. 13932/5 o výmere 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemok parc. č. 13932/22 o výmere 448 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísané v prospech záložného veriteľa - žalovaného podľa V318/12 zo dňa 29.2.2012 na pozemky parc. č. 13932/5, 13932/22 - 345/12, 716/12, 2094/13 nie je. Podaním doručeným súdu dňa 30.5.2019, žalobca navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Cb/14/2018, v ktorom spore sa domáha určenia neplatnosti dražby konanej dňa 20.2.2018 v Trnave o 11:30 hod. v Salóniku 1 na prízemí Hotela DREAM, na Kapitulskej 12 v Trnave, ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností vedených katastrálnym odborom na Okresnom súde Skalica pre okres a obec a katastrálne územie Y., zapísané na LV č. XXXXX ako parc. č. 13932/5 o výmere 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. 13932/22 o výmere 448 m2, druh pozemku ostatné plochy, a to z dôvodu premlčania záložného práva záložného veriteľa, a teda nezákonnosť jeho výkonu a postup dražobníka v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Príklep v predmetnej dražbe bol udelený dňa 20.2.2018, pričom záložca namietol priamo na dražbe ako aj písomne pred vykonaním dražby, že záložné právo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. je premlčané. Výkon premlčaného záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je dôvodom určenia neplatnosti dražby. V prípade premlčania záložného práva záložný veriteľ nemohol úspešne dosiahnuť speňaženie zálohu. Súd prvej inštancie tak bude v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom pod sp. zn. 3Cb/14/2018 rozhodovať o premlčaní záložného práva ako o prejudiciálnej otázke. V konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 sa teda rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko sa v tomto konaní rozhoduje o neexistencii záložného práva k totožným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, a to práve z dôvodu premlčania záložného práva. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca
uviedol, že ak sa dražba neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú, rozhodnutím súdu zanikajú účinky príklepu ku dňu príklepu a automaticky sa obnovuje vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka, teda po rozhodnutí súdu o neplatnosti dražby v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018, bude žalobca aktívne legitimovaný v konaní sp. zn. 3Cb/3/2018.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Cb/14/2018 a zistil, že dňa 18.5.2018 bola podaná žaloba žalobcu BEAU TYPE s.r.o. so sídlom v Skalici, IČO: 46 545 590 proti žalovaným 1. Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 45 684 618, 2. Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Tomáškova 48, IČO: 00 151 653 a 3. MIDIAL s.r.o. so sídlom Piešťany, Obchodná 2601/4, IČO: 46 197 311, o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 20.2.2018 v Trnave o 11:30 hod. v Salóniku 1 na prízemí Hotela DREAM, na Kapitulskej 12 v Trnave, žalovaným 1., ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností vedených katastrálnym odborom na Okresnom úrade Skalica pre okres a obec a katastrálne územie Y., zapísané na LV č. XXXXX ako parc. reg. „C“ č. 13932/5 o výmere 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. 13932/22 o výmere 448 m2, druh pozemku ostatné plochy. Predmetnú dražbu považuje žalobca za dražbu konanú neoprávnene a nezákonne, a to najmä z dôvodu premlčania záložného práva, a teda nezákonnosti jeho výkonu a s tým súvisiaceho bezdôvodného obohatenia a tiež postupu dražobníka v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd tak zistil, že oproti predmetnému konaniu sp. zn. 3Cb/3/2018 , bola v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 žaloba podaná proti ďalším stranám sporu na strane žalovaných (teda nejedná sa o totožné strany sporu), predmetom konania je určenie, že dražba je neplatná, s tým súvisiace skutkové tvrdenia sú spoločné, pokiaľ ide o namietané premlčanie záložného práva záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., v ostatnom sú odlišné (porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) od skutkových tvrdení v konaní sp. zn. 3Cb/3/2018.
4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 3Cb/3/2018, a to, či záložné právo záložného veriteľa je premlčané. V prípade, že bude žalobca v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 úspešný a súd vyhlási dražbu za neplatnú, vlastníkom nehnuteľností sa stane spoločnosť BEAU TYPE s.r.o. so sídlom Pod hájkom 2181/24, Skalica, IČO: 46 545 590 a tým bude aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby sp. zn. 3Cb/3/2018, ak bude spoločnosť BEAU TYPE s.r.o. neúspešná, nebude mať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v konaní sp. zn. 3Cb/3/2018. Pretože je teda pre rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cb/3/2018 rozhodujúce najskôr vyriešiť otázku v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 ohľadom premlčania záložného práva, platnosti či neplatnosti dražby, a teda kto je vlastníkom nehnuteľností, súd konanie prerušil, a to až do právoplatného skončenia právnej veci vedenej na Okresnom súde Skalica sp. zn. 3Cb/14/2018.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaná poukazujúc na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal strane možnosť konať pred súdom, vec nesprávne právne posúdil a postupom (i výsledkom - napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým k zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy (základné právo na súdnu ochranu) a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), resp. čl. 48 ods. 2 Ústavy (právo na prerokovane veci bez zbytočných prieťahov). Žalovaná v prvom rade namietala, že doručenie návrhu žalobcu na prerušenie konania až s uznesením, ktorým sa konanie prerušuje, je porušením princípu rovnosti zbraní, pravidiel spravodlivého procesu, keďže sa k uvedenému nemohla pred rozhodnutím súdu vyjadriť, pričom nielen ESĽP ale i NS SR opakovane judikuje, že je právom strany, aby jej boli podania protistrany doručené, uvedené právo má procesnú povahu (t. j. je povinnosťou súdu podanie vždy doručiť a je len na strane, či sa k uvedenému vyjadrí, ale musí mať vytvorenú možnosť) a už uvedená skutočnosť je podľa žalovanej dôvodom na kasáciu uvedeného rozhodnutia (ak nedôjde k zmene). Vyjadrovať sa k podaniu až v odvolaní nie je v súlade s povinnosťou zabezpečiť časovo efektívny priebeh konania bez toho, aby dochádzalo k neefektívnej, či časovo roztrieštenej činnosti. Podľa názoru žalovanej je napadnuté uznesenie tiež arbitrárne, pretože v spore sp. zn. 3Cb/14/2018 sa vôbec nerieši otázka premlčania záložného práva, ale predmetom je požiadavka na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (teda niečo úplne iné). Dôvodila, že i žalovaná má zaručené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v čo najkratšom čase a v tomto smere je potrebné vyhodnocovať i prípadné návrhy na prerušenie
konania. Uvedený dôvod na prerušenie konania je fakultatívny a jeho „použitie,“ osobitne v čase cca 1 a pol roka po podaní žaloby, by malo byť podmienené okolnosťami výnimočnými, relevantnými, keď je skutočne potrebné „počkať“ na výsledok nejakého iného konania, v ktorom je riešená otázka, ktorá je prejudiciálna vo vzťahu k „prerušovanému“ a prerušenie je naozaj „najvhodnejším“ z možných procesných postupov. Žalovaná sa však domnieva, že tu dôvod na uvedený postup ani teoreticky nie je. V spore sp. zn. 3Cb/14/2018, v právnej veci rovnakého žalobcu proti žalovaným 1. Platiť sa oplatí s. r. o., 2. Slovenská sporiteľňa, a.s. a 3. MIDIAL, s. r. o., sa žalobca domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 20.2.2018, ktorej predmetom bola dražba parciel reg. „C“ č. 13932/5 - ostatné plochy vo výmere 462 m2 a parc. č. 13932/22 - ostatné plochy vo výmere 448 m2 zapísaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. Y.. Ak žalobca uviedol, že navrhuje konanie prerušiť z dôvodu, že v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko sa v tomto konaní rozhoduje o neexistencii záložného práva k totožným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, a to práve z dôvodu premlčania záložného práva, je takéto tvrdenie - a i prípadne zistený skutkový stav- úplne nesprávny. Predmetom uvedeného konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom konania nie je rozhodovanie o neexistencii záložného práva k totožným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby. Odpadá tak jediný dôvod uvádzaný v návrhu, resp. v rozhodnutí samotnom, rozhodnutie samotné i jeho odôvodnenie je tak arbitrárne. V konaní o určenie neplatnosti dražby sa nerieši otázka vlastníctva k predmetu dražby, ani (prípadne) otázka existencie záložného práva, neplatnosť dražby je len samostatnou právnou skutočnosťou, ktorá môže mať, ale nemusí mať vplyv na skutočnosti ďalšie (je tak len prejudiciálnou otázkou), akými sú existencia vecných práv (vlastnícke, záložné), a to predovšetkým s ohľadom na inštitút ochrany dobromyseľného vlastníka/ nositeľa vecného práva, ktoré posúdenie by aj v prípade, ak by dražba bola vyhlásená za neplatnú, bola predmetom ďalších konaní. Určenie neplatnosti dražby je konaním, v ktorom sa rozhoduje o určení (ne)existencie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu). Záväzný je výrok rozhodnutia. Žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je teda žalobou na určenie ne/existencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom ide o neplatnosť návrhovú (žalobou podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Podmienkami v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré musia byť splnené (kumulatívne), ak má byť žaloba procesne úspešná sú 1. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona č. 527/2002 Z. z. a 2. preukázanie toho, že tým bol žalobca dotknutý na svojich právach. V konaní o neplatnosť dražby sa tak rieši otázka existencie inej právnej skutočnosti (platnej dobrovoľnej dražby), nie otázka existencie práva, zároveň sú spôsobilými tvrdeniami iba tie, ktorými sa uvádza porušenie ustanovení tohto zákona č. 527/2002 Z. z., alebo tie, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy. V konaní sa neskúma ani prípadné porušenie iných právnych predpisov, napr. Občianskeho zákonníka (napr. § 151l, § 151m ods. 1 OZ). Návrh žalobcu na prerušenie konania preto podľa žalovanej ohľadom na uvedené nemôže obstáť. Navyše, ak sa žalobca domáha určenia neexistencie práva, musí na takomto určení preukázať naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP). Pre rozsudok je pritom rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). Naliehavý právny záujem je tu len v prípade, ak tu existuje objektívny stav právnej neistoty, a to v čase rozhodovania súdu. Ak je však právo dotknuté ďalšou zmenou, naliehavý právny záujem tu nemôže byť, keďže je vylúčené „žalovať“ do minulosti, rozhodujúci je aj v tomto prípade stav v čase rozhodovania súdu, a preto žalobcu zaťažujú uvedené povinnosti - tvrdenia i dôkazná, vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu - i v čase rozhodovania súdu (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 z 6.12.2012). Ani súd, ani žalobca v tomto prípade nezobrali do úvahy skutočnosť, že dňa 20.2.2018 sa uskutočnila dobrovoľná dražba v Trnave o 11:30 hod., ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. Y. a že na nehnuteľnosti viazlo záložné právo žalovanej, ktoré bolo vykonané a ktorého neexistencie sa domáha žalobca v tomto konaní. Dražba bola úspešná. V zmysle ust. § 151md ods. 1 písm. i) OZ, záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Ak bolo záložné právo vykonané dňa 20.2.2018, došlo k jeho zániku, dôsledkom čoho bol i výmaz záložného práva z LV. V katastri nehnuteľností tak neexistuje žiadne evidované záložné právo, ktorého neexistencie sa žalobca domáha (a ten už ani nie je záložcom), práve naopak, v katastri je vyznačené záložné právo žalobcu na pozemky parc. č. 13932/5, 13932/22, 13932/26, 13932/27 - 1473/18, 2477/18, čo len preukazuje reálny účel a zmysel konania žalobcu, ktorým je šikanózne konanie, účelové predlžovanie konaní, ktoré boli začaté na základe jeho bezdôvodnej žaloby, s cieľom zo samotnej existencie konania ťažiť (napr. zápisom poznámok, atď.). Je absolútne neprijateľné, aby v jednom konaní žalobca tvrdil, že dražba je neplatná, tvrdí, že je vlastníkom a zároveň si následne zriaďuje a nechá vzniknúť záložné právo, t. j. vecné právo k cudzej veci. Je zjavné, že úmyslom žalobcu je predlžovanie konania, pričom v zmysle čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Neexistuje tak žiaden objektívny stav právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovanou, žiadne záložné právo nie je zapísané v katastri nehnuteľností a zároveň uvedené nehnuteľnosti nie sú zapísané na LV v prospech žalobcu. Súd podľa názoru žalovanej nielenže nevyhodnotil zjavnú šikanóznosť konania žalobcu, ale rovnako nezobral do úvahy nielen všetky uvádzané skutočnosti, ale tiež i to, že charakter konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je úplne iný, týka sa iných účastníkov a v tejto súvislosti neaplikoval ústavokonformný výklad právnych predpisov vo vzťahu k základným právam, ktoré majú zaručené i žalovaní, o. i. na poskytnutie súdnej ochrany bez zbytočných prieťahov, kedy postulátu spravodlivej rovnováhy a ústavosúladnej aplikácie podľa názoru žalovanej nezodpovedá postup súdu spočívajúci v prerušení konania, predovšetkým však nie je rešpektovaný princíp právnej istoty, v svojom osobitnom režime vo vzťahu k vecným právam k nehnuteľnostiam, kedy v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, platí zákonná domnienka správnosti údajov v katastri, o. i. o tom, že ak záložné právo zapísané nie je, tak sa prezumuje, že záložné právo neexistuje, pričom uvedené je povinný každý - vrátane súdu, vychádzajúc z materiálnej publicity katastra rešpektovať. Inštitút prerušenia konania je tu na to, aby ak rozhodnutie v nejakom konaní v danom čase závisí od riešenia otázky, bez riešenia ktorej súd nemôže v danom konaní rozhodnúť a prípadne rieši v konaní inom, bolo uvedené konanie prerušené do skončenia konania, v ktorom sa daná otázka rieši (ak sa súd rozhodne neriešiť ju sám). Rozhodujúci je však stav, v čase rozhodovania o prerušení, nie stav možný, budúci, či hypotetický, ktorý by ešte len prípadne mohol vzniknúť v budúcnosti. Úlohou súdu je pritom zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa spor vedie. V súčasnosti však neexistuje žiaden objektívny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, keďže i žalovaná uvádza, že tu záložné právo nie je, žiadne záložné právo nie je zapísané v katastri nehnuteľností a zároveň uvedené nehnuteľnosti nie sú zapísané na LV v prospech žalobcu, nie je tak ani aktívne vecne legitimovaný. Žaloba je tak v tomto čase zjavne nedôvodná a riešenie uvedeného nezávisí v tomto čase od riešenia žiadnej inej otázky. Ak prípadne dôjde v budúcnosti k zmene podstatných okolností, sú tu procesné inštitúty, ako na uvedené reagovať, len táto hypotetická možnosť zmeny nie je dôvodom na prerušenie konania. Všetko uvedené vylučuje naliehavý právny záujem na prejednaní takejto určovacej žaloby, čo je dôvod na jej bezodkladné zamietnutie. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Aj Ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Všetko uvedené tiež znamená, že v takomto konaní žalobca nie je aktívne legitimovaný - vlastníkom nehnuteľností zapísaným v katastri je Ing. H. Q., rovnako ako žalovaná nie je legitimovaná pasívne (keďže v katastri záložné právo zapísané vôbec nie je). Na tomto mieste žalovaná poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 a 3 Cdo 192/2004 a dôvodila, že za uvedeného stavu tu nie je dôvod na prerušenie konania, práve naopak existujú dôvody pre okamžité zamietnutie žaloby. Žalovaná tiež poukázala na to, že kým v tomto konaní sp. zn. 3Cb/3/2018 sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatnosti skončenia konania sp. zn. 3Cb/14/2018, tak v uvedenom konaní sa domáhal postupu presne opačného. Z toho žalovaná vyvodzuje, že úmyslom žalobcu je predlžovanie súdnych konaní a má za to, že podanie žaloby i návrhu na prerušenie konania je úplne zjavne šikanóznym postupom a zneužitím práva. Poukázala tiež na možnú participáciu žalobcu na protiprávnych konaniach, ktoré majú vyplývať zo spisu sp. zn. 8T/39/2017 a žalobu, ktorú podala vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 7Cb/3/2018 a poukazovala na to, že malo dochádzať k účelovému zriaďovaniu vecných bremien, smerujúcemu k znemožneniu riadneho výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovanou. Uviedla, že i súčasný vlastník nehnuteľností Ing. H. Q., bol v čase dražby konateľ spoločnosti MIDIAL, s. r. o., t. j. vydražiteľa, pričom ide o jeden z uvádzaných vzájomne kooperujúcich subjektov. Žalovaná vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhovala, aby došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia a následne k zamietnutiu žaloby.
6. K podanému odvolaniu žalovaná pripojila výpis z LV č. XXXXX pre kat. úz. Y., notársku zápisnicu N 287/2018, Nz 5459/2018, NCRls 5564/2018 z 20.2.2018 osvedčujúcu vykonanie dražby, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, žalobu vo veci sp. zn. 3Cb/14/2018, uznesenie v spore sp. zn. 7Cb/3/2018 zo dňa 7.3.2018 o prerušení konania, žalobu v spore sp. zn. 7Cb/3/2018.
7. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Žalovaná nesprávne interpretuje nedôvodnosť a neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne poukazuje a vysvetľuje dôvod
prerušenia a označuje priliehavé právne normy. Súd v odôvodnení uviedol, že predmetom konania (pod sp. zn. 3Cb/14/2018, pozn.) je určenie, že dražba je neplatná, s tým súvisiace skutkové tvrdenia sú spoločné pokiaľ ide o namietané premlčanie záložného práva záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a zároveň sa v spore sp. zn. 3Cb/14/2018 rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 3Cb/3/2018, a to či záložné právo záložného veriteľa je premlčané. V konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 sa rozhoduje o neplatnosti dražby konanej dňa 20.2.2018, ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností vedených pre k. ú. Y. na LV č. XXXXX, a to pozemky parc. reg. „C“ č. 13932/5 - ostatné plochy o výmere 462 m2 a parc. č. 13932/22 - ostatné plochy vo výmere 448 m2 mimo iné tiež práve z dôvodu premlčania záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach viaznucom a s tým súvisiaca nezákonnosť výkonu záložného práva. Teda je v uvedenom konaní prejednávaná a riešená dôležitá právna otázka, ktorá je súčasne prejednávaná v tomto konaní. Príklep v predmetnej dražbe bol udelený dňa 20.2.2018, a teda je nepochybné, že záložné právo bolo v tom momente už premlčané, pričom premlčanie záložného práva bolo záložcom namietnuté ešte pred samotným konaním dražby. Námietka premlčania záložného práva je zaprotokolovaná v Notárskej zápisnici o vykonaní dobrovoľnej dražby Nz 5459/2018. Vykonanie dražby aj napriek včas vznesenej námietke premlčania záložného práva je v rozpore s podstatou inštitútu premlčania. Podľa názoru právnej doktríny je výkon premlčaného záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby dôvodom určenia neplatnosti dražby, preto je zrejmé, že súd sa v konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 musí vysporiadať so zásadnou otázkou, ktorou je žalobcom namietané premlčanie záložného práva. V prípade premlčania záložného práva, záložný veriteľ nemôže úspešne dosiahnuť speňaženie zálohu (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011-30). Žalobca má za to, že predmetná pohľadávka a s ňou súvisiace záložné právo boli v čase konania dražby premlčané, teda žaloba bola podaná dôvodne a súd bude v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby sp. zn. 3Cb/14/2018 rozhodovať o premlčaní záložného práva ako o prejudiciálnej otázke. Žalovaná sa preto nesprávne domnieva, že rozhodnutie o premlčaní záložného práva v rámci rozhodovania o prejudiciálnej otázke v spore sp. zn. 3Cb/14/2018, nebude mať žiaden vplyv na rozhodovanie súdu v tomto konaní o určenie, že záložné právo nie je. Aj napriek tomu, že premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vzťahovať aj na záložné právo. K speňaženiu zálohu dochádza na návrh záložného veriteľa. Ak záložný dlžník namietne dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne vyvodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné splnenie práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je v podstate možné; k prijatiu dobrovoľne splneného premlčaného dlhu teda v takomto prípade už z povahy veci nemôže dôjsť (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2185/2009). Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010 potvrdil možnosť dovolávať sa ochrany práv v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, a to práve z dôvodu premlčania záložného práva, ktorého sa dlžník včas a riadne dovolal. Akékoľvek úvahy žalovanej o tom, že rozhodnutie o premlčaní záložného práva nebude mať žiaden vplyv na rozhodovanie súdu v tomto konaní o určení, že záložné právo tu nie je, sú v priamom rozpore s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov, kedy NS ČR prejudikoval, že v dôsledku premlčania záložného práva sa môže záložný dlžník domáhať ochrany práv na súde prostredníctvom žaloby o určenie neexistencie záložného práva. Žalovaná v odvolaní poukazovala na absenciu naliehavého právneho záujmu na prejednaní určovacej žaloby a absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z čoho odvodzuje dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby. V konaní sp. zn. 3Cb/14/2018 rozhoduje súd o neplatnosti dražby z dôvodu preukázaného a teda nepochybného premlčania záložného práva. Ak sa uskutočnila dražba na základe premlčaného záložného práva a dlžník toto premlčanie včas a riadne namietal, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, čo znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka. Vydražiteľ je povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi. Akékoľvek úvahy žalovaného v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca zásadne odmieta a považuje postup súdu, ktorý prerušil konanie za správny, súladný s právnymi predpismi, zákonný a hospodárny. Pri rozhodovaní o prerušení konania je pritom rozhodujúcim aj hľadisko hospodárnosti konania. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 164 CSP musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov a tým aj vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (nález ÚS SR I. ÚS 21/2000). Prerušenie sporového konania podľa § 164 CSP je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,
ak toto konanie môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobca tiež dôrazne odmietol akékoľvek poukazovanie žalovaného na neprávoplatne skončené trestné konanie sp. zn. 8T/39/2017, ktoré je úplne irelevantné pre posudzovanie návrhu na prerušenie konania a navyše je potrebné zdôrazniť zásadu prezumpcie neviny. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
8. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že prerušenie konania nebolo dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli naplnené skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce prerušenie predmetného konania o určenie že záložné právo nie je, v zmysle § 164 CSP, z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 3Cb/14/2018 sa na základe žaloby žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa koná o otázke, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
11. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
12. V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. Vyššie citované ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, ktorého dôvodom je, že prebieha iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Súd je pritom povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, medzi ktoré patrí i riešenie tzv. predbežnej otázky. Až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Hlavnými kritériami pre posúdenie dôvodnosti prerušenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu, v intenciách zásady hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke a hospodárnosť konania. Rozhodujúcim hľadiskom bude zásada hospodárnosti konania, a preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo.
14. V prípade, že na súde prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci (a nejde o prípady podľa § 193 CSP, pozn.), musí súd citlivo zvážiť, či konanie preruší a počká na rozhodnutie iného súdu o predmetnej otázke, alebo si túto otázku posúdi sám. Je potrebné uvažovať aj v intenciách vhodnosti návrhu na prerušenie konania, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane, ak by k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania.
15. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade popísané predpoklady pre fakultatívne prerušenie konania v zmysle cit. § 164 CSP neboli splnené. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, prerušenie konania podľa § 164 CSP je len fakultatívne a je na úvahe súdu, či konanie z tohto dôvodu preruší alebo
nie. Súd je totiž predovšetkým povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
16. V predmetnej právnej veci sa žalobca ako záložca domáha voči záložnému veriteľovi - žalovanej určenia, že záložné právo záložného veriteľa tu nie je, pretože bolo premlčané, resp. aj z dôvodu nedodržania postupu podľa § 151m Občianskeho zákonníka. Žalobu (zo dňa 7.2.2018) podal žalobca v čase, keď predmetné záložné právo záložného veriteľa ešte nebolo vykonané, iba hrozil jeho výkon, keďže bolo žalobcovi doručené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby (dňa 20.2.2018). Preto podal žalobca spolu so žalobou tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Nakoľko tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vyhovené, došlo k výkonu záložného práva záložným veriteľom na dobrovoľnej dražbe dňa 20.2.2018, kedy bol aj udelený príklep. Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca trvá na tom, že záložné právo záložného veriteľa - žalovanej bolo v čase konania dobrovoľnej dražby už premlčané, pričom on vzniesol námietku premlčania priamo na dražbe, podal žalobca žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom spore okrem premlčania záložného práva namieta aj ďalšie dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3Cb/14/2018. Žalobca potom podal návrh na prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 3Cb/14/2018, nakoľko v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa bude otázka premlčania záložného práva posudzovať ako otázka predbežná. Avšak rovnako v tomto konaní (sp. zn. 3Cb/3/2018) sa ohľadom požadovaného určenia, že záložné právo záložného veriteľa tu nie je, má posudzovať otázka premlčania záložného práva záložného veriteľa. V tomto spore (sp. zn. 3Cb/3/2018) sa zatiaľ konalo predovšetkým o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak treba prihliadať aj na to, že žaloba bola podaná dňa 7.2.2018. Odvolací súd je názoru, že súdu konajúcemu vo veci sp. zn. 3Cb/3/2018 nič nebráni, aby si otázku premlčania záložného práva posúdil sám, a to na základe v spisovom materiáli už obsiahnutých prostriedkov procesného úroku a procesnej obrany sporových strán. Otázka ne/premlčania záložného práva je takou otázkou, ktorú si súd dokáže (skutkovo i právne) vyriešiť v tomto konaní samostatne bez toho, aby musel čakať na rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cb/14/2018, v ktorom sa navyše súd bude zaoberať aj ďalšími žalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby, takže bude vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie.
17. Odvolací súd tak má za to, že z hľadiska zásady hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nie je dôvod predmetné konanie prerušovať do skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cb/14/2018, ale je dôvodné v konaní pokračovať, a to predovšetkým s ohľadom na prednostnú potrebu vyriešiť v danej právnej veci otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe. Ako bolo naznačené v odvolaní žalovanej, v predmetnej právnej veci už došlo k realizácii výkonu záložného práva záložného veriteľa - žalovanej, a to predajom sporných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Ako správne dôvodila žalovaná v podanom odvolaní, pre súd je rozhodujúci stav veci v čase jeho rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP). Preto nie je dôvod vyčkávať na výsledok sporu vo veci sp. zn. 3Cb/14/2018.
18. V predmetnej veci o určenie, že záložné právo nie je, musí totiž súd každopádne prioritne vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má tvrdené subjektívne právo uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.
19. Ďalšou otázkou, ktorú musí súd v tomto spore prednostne vyriešiť, je otázka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa v spore domáha určenia, že záložné právo žalovanej tu nie je, pretože bolo premlčané. V danom prípade však už k realizácii záložného práva došlo, teda došlo k jeho zániku (§ 151md písm. i/ Občianskeho zákonníka). Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, či prípadný vyhovujúci určovací výrok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť je subjektívna (§ 228 CSP). Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 CSP). Žalobca pritom (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je lebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Ďalej tiež platí, že rozsudok, ktorým bola určovacia žaloba zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je prekážkou rei iudicatae pre ďalšiu určovaciu žalobu (R 15/2005). Rovnako tiež platí, že určovací žalobný nárok je prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára preto prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Ak však bola podaná najskôr určovacia žaloba a následne aj žaloba na plnenie, znamená to, že došlo k porušeniu práva. Žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takom prípade určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Žalobca má totiž naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pokiaľ sa teda súd prvej inštancie sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe v predmetnej veci pred rozhodnutím o prerušení konania nezaoberal, postupoval v rozpore s ust. § 164 CSP, keď jeho úlohou bolo najskôr vykonať všetky iné vhodné opatrenia pre to, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právno-teoretické východiská, odvolací súd má za to, že nie je potrebné, aby súd prvej inštancie vyčkával na rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cb/14/2018, nakoľko otázku ne/existencie záložného práva záložného veriteľa si dokáže posúdiť v predmetnej veci aj samostatne a vyčkávanie na výsledok sporu vo veci sp. zn. 3Cb/14/2018 by bolo nehospodárne, najmä ak je v predmetnej veci dôvodné prednostne sa zaoberať najskôr otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe, tiež jeho aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore. Tvrdenie žalobcu, že vyhovením žalobe v spore sp. zn. 3Cb/14/2018 sa obnoví jeho vlastnícke právo a teda aj jeho aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem v spore sp. zn. 3Cb/3/2018 neobstojí, pretože rozhodujúci je stav veci v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP) a pre prípad, že bude v spore sp. zn. 3Cb/14/2018 úspešný, platí, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu alebo pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie za iných skutkových okolností, nie je prekážkou rei iudicatae pre ďalšiu prípadnú určovaciu žalobu, ak bude ešte pre žalobcu potrebná.
21. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude ďalej pokračovať v predmetnom konaní v súlade s ustanoveniami CSP. V rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).