Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-83-2020.pdf
PDF · 159.76 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Mgr. Daniel Poturnay, Sládkovičovo, Cukrovarská 225, správca úpadcu eco develop, s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 563 337, adresa sídla Dunajská Streda, Komenského 5872/11E, zastúpeného splnomocnencom: AK EMPIRI, s.r.o., IČO: 36 864 331, adresa sídla Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanej: I. Q., rod. E., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu J. U., Z. XXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: FORTITUDINE s.r.o., IČO: 47 257 067, adresa sídla Dunajská Streda, Čukáraboň 7332/2A, o 233.250,00 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. marca 2020 č.k. 9C/22/2016-269 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 233.250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 233.250 eur od 13.4.2016 do zaplatenia, do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že medzi spoločnosťou eco develop, s.r.o., IČO: 44 563 337, adresa sídla Dunajská Streda, Komenského 5872/11E ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola dňa 12.7.2010 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti patriaci predávajúcemu v katastrálnom území T. X. , zapísaných na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 233.250 eur. Dohodnutá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy bola splatná v deň podpísania tejto zmluvy. Predávajúci svoj záväzok previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy splnil, keďže vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech žalovanej povolený dňa 13.7. 2010 Správou katastra Dunajská Streda.
1.2.2 Žalovaná kúpnu cenu vo výške 233.250 eur doposiaľ neuhradila avšak nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy a predaja medzičasom previedla na tretie osoby.
1.2.3 Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 23K/3/2015 z 5.6.2015 bol na majetok spoločnosti eco develop, s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 563 337, adresa sídla Dunajská Streda, Komenského 5872/11E vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený INSOLVENCY TRUSTEE, k.s. so sídlom Galanta (pôvodný žalobca).
1.2.4 Právny predchodca žalobcu listom z 30.7.2015 vyzval žalovanú, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy zaplatila kúpnu cenu vo výške 233.250 eur za predmet kúpy. Výzva bola doručená žalovanej 3.8.2015.
1.2.5 Právny predchodca žalobcu svojim listom z 11.11.2015 platne odstúpil od kúpnej zmluvy z 12.7.2010 a žalovanú vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie vo výške 233.250 eur, a to v lehote 15 dní od doručenia predmetného oznámenia. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 25.11.2015, avšak žalovaná na toto do podania žaloby nereagovala žiadnym spôsobom.
1.2.6 Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom pod sp.zn. 9C/22/2016-77 zo dňa 8.12.2016 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. Voči rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 26Co/241/2017-173 z 25.9.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí zaujal právny názor, že z vykonaného dokazovania nemôžu byť sporné otázky platného odstúpenia od kúpnej zmluvy a žalovanou vznesená námietka premlčania. Spornou ostala zásadná otázka, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti v zmysle kúpnej zmluvy alebo nie.
1.2.7 V priebehu konania uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 23K/3/2015 z 17.12.2018 a 30.1.2019 bol odvolaný pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu a ustanovený nový v osobe Mgr. Daniela Poturnayho, ktorý vstúpil do tohto konania.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby na úkor, ktorej bolo získané bezdôvodné obohatenie (žalobcu) na jeho vydanie, respektíve poskytnutie mu peňažnej náhrady za takéto obohatenie sa voči osobe, ktorá takýto majetkový prospech získala plnením zo zrušenej zmluvy podľa § 451 ods. 1 a ods. 2, § 457, § 458, § 48 ods. 1 a ods. 2, § 588, § 101 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 45 ods. 1 a § 47 ods. 4 ZKR (zákon číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu) a dospel k záveru, že nárok žalobcu na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie v sume 233.250 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania počítaným od 13.4.2016 do zaplatenia je plne dôvodný.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že kúpnu zmluvu na základe, ktorej nadobudla žalovaná sporné nehnuteľnosti považuje za platný právny úkon, ktorá skutočnosť v tomto konaní ani sporná nebola. V zmysle článku II tejto zmluvy preto vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za predmet kúpy v celom rozsahu v hotovosti v deň podpísania tejto zmluvy, teda dňa 12.10.2010. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaná predložila výdavkový pokladničný doklad zo 14.7.2010 znejúci na sumu 233.250 eur, ktorého hodnovernosť žalobca účinne nepoprel.
1.5 Súd neprihliadol na námietku premlčania nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní z dôvodu jej nedôvodnosti, nakoľko trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcovi začala plynúť 13.6.2015 (v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) a uplynula dňa 13.6.2018, pričom však žalobca podal žalobu na súde dňa 21.1.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby, ako to správne namietal aj samotný žalobca, prípadne uzavrel odvolací súd. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené spolu so žalobou dňa 13.4.2016, ktorým dňom vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.
1.6 Nakoľko žalobca účinne poprel vierohodnosť žalovanou predloženého dôkazu o zaplatení kúpnej ceny - výdavkového pokladničného dokladu zo 14.7.2010, súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/248/2017-173 z 25.9.2018 vyzval žalovanú na predloženie alebo označenie dôkazov preukazujúcich zaplatenie kúpnej ceny kupovaných nehnuteľností úpadcovi na čo žalovaná uviedla, že zaplatenie kúpnej ceny preukazuje zrušenie záložného práva (zabezpečujúceho zaplatenie kúpnej ceny) viaznuceho na sporných nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., so sídlom Dunajská Streda ako záložného veriteľa a pôvodného vlastníka nehnuteľností, ktorý tieto predal na základe kúpnej zmluvy z 30.9.2009 v spojení s dodatkom k tejto zmluve zo 14.10.2009 úpadcovi za kúpnu cenu 233.200 eur, ktorá kúpna cena mala byť úpadcom ako kupujúcim zaplatená predávajúcemu v ľubovoľných splátkach, najneskôr však do 30.9.2011. Uvedené stanovisko žalovanej súd pokladá za zmätočné a nelogické, dôkazmi nepreukázané. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol v bode 15. uznesenia sp.sn. 26Co/241/2017-173, že: „...žalovaná vyplatila úpadcovi kúpnu
cenu v hotovosti, čo je okolnosť, ktorá v roku 2010 bola mimo bežnú ľudskú a podnikateľskú činnosť. Potom tvrdila, že jej finančné prostriedky jej požičal svokor, zrejme tiež v hotovosti!“ Súd na uvedenú “motanicu“ vypočul žalovanou navrhnutého svedka Ing. R. Q., (švagra žalovanej), ktorý sa síce vyjadril k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2009 medzi GARDEN TOWN s.r.o. a úpadcom s Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 14.10.2009, avšak ani jeho výpoveď spolu s prehláseniami bývalých spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN zo 14.2.2020 neprispela k preukázaniu zaplatenia kúpnej ceny nehnuteľností žalovanou úpadcovi.
1.7 Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala svoje skutkové tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny sporných nehnuteľností. Výdavkový pokladničný doklad ktorým preukazovala zaplatenie kúpnej ceny nebol súdu predložený v origináli a nenachádza sa ani v účtovníctve úpadcu za rok 2010, nehovoriac o tom, že tam takýto príjem nebol v účtovníctve úpadcu ani zaúčtovaný. Zaplatenie kúpnej ceny žalovanou nebolo preukázané ani z výpovede svedka Ing. Gabriela Eleka, ktorú súd vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú. Žalovaná, ani v konaní vypočutý svedok vierohodným spôsobom nepreukázali ani existenciu finančnej hotovosti 233.250 eur, ktorou mala žalovaná v čase vyplácania kúpnej ceny úpadcovi disponovať a ktorá suma mala byť titulom kúpnej ceny zaplatená úpadcovi dňa 14.7.2010.
1.8 Predmetom sporu je peňažná náhrada za bezdôvodné obohatenie, keďže v čase odstúpenia žalovaná už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, nemohla tieto vydať, preto sa toto právo transformovalo do práva na vydanie peňažnej náhrady za bezdôvodne obohatenie podľa § 458 odsd.1 O.z., v zmysle ktorého musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalovaná tvrdila, že peniaze zaplatila v hotovosti spoločnosti, ktorej konateľom bol jej švagor T. Q. ml. všetko bez písomných dokladov, peniaze neboli zaúčtované, pričom podľa jej poslednej verzie ich mala použiť (bez uvedenia spôsobu) na zaplatenie v hotovosti inej spoločnosti (GARDEN TOWN s.r.o.). Žalovaná počas celého konania nepreukázala existenciu finančných prostriedkov, ani to, že v prípade ich zaplatenia spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o.., či ich táto spoločnosť vo svojom účtovníctve uviedla. Finančný report spoločností (FinStat) zverejnil na internete údaje spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., vyšlo najavo, že od roku 2009 nepredkladá svoje účtovné uzávierky a má 12 daňových nedoplatkov vo výške 20.905 eur (t.č. spoločnosť má nového konateľa s bydliskom MR).
1.9 Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že kúpna cena za nehnuteľnosti nebola zaplatená, odstúpenie od kúpnej zmluvy je platný právny úkon, nárok žalobcu nie je premlčaný. Žaloba je dôvodná v plnom rozsahu.
1.10 Súd upustil od výsluchu svedkov (svokra žalovanej - T. Q. staršieho a švagra žalovanej - T. Q. ml.) jednak z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania a jednak účelového tvrdenia, v ktorom sa opakujú tvrdenia o existencii finančných prostriedkov, avšak pravdivosť týchto tvrdení, v priebehu 4 ročného konania nebola preukázaná. Nebolo vyvrátené, že presuny majetku medzi spriaznenými osobami a úpadcom sa robili bez náležitých zápisov do účtovných kníh úpadcu a že kúpna cena 233.250 eur nebola úpadcovi skutočne vyplatená.
1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi z dôvodu jeho plného úspechu v spore.
1.12 O súdnom poplatku za podanie žaloby rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 14.010 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 4 ods. 2 zákona číslo 71/1992 zbierky o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov v znení neskorších predpisov a vecne potrebou uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanej z dôvodu oslobodenia žalobcu od platenia súdnych poplatkov.
2.1 Takéto rozhodnutie v celom rozsahu napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním jej plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym nedoručením rozsudku
právnemu zástupcovi žalovanej), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch žalovanou navrhnutých svedkov T. Q. staršieho a Ing. T. Q. mladšieho napriek tomu, že vykonanie takéhoto dôkazu by prispelo k objasneniu stavu veci a zároveň by malo zásadný vplyv na výsledok samotného konania v prospech žalovanej) a napokon, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o nezaplatení kúpnej ceny žalovanou úpadcovi), to všetko podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p..
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že do 3.3.2020 (deň vyhotovenia odvolania) právnemu zástupcovi žalovanej nebol doručený odvolaním napádaný rozsudok. Súd prvej inštancie doručoval rozsudok pôvodnému právnemu zástupcovi žalovanej (JUDr. Tiborovi Horváthovi, advokátovi) napriek tomu, že dňa 4.3.2020 žalovaná odvolala plnú moc tomuto právnemu zástupcovi a udelila plnú moc na jej zastupovanie v tomto konaní spoločnosti FORTITUDINE s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v Dunajskej Strede, ktorú skutočnosť oznámila súdu prvej inštancie podaním z 9.3.2020.
2.3 Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom žalovanou navrhnutých svedkov a to Ing. T. Q. mladšieho za účelom objasnenia stavu veci, ozrejmeniu mnohých v tomto konaní spochybňovaných skutočností ako napríklad vystavenie potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny žalobcom od žalovanej a potvrdenia skutočnosti o zaplatení kúpnej ceny vo výške 233.250 eur žalovanou v prospech úpadcu a T. Q. staršieho, za účelom ozrejmenia pôvodu peňazí na úhradu kúpnej ceny.
2.4 O zaplatení kúpnej ceny svedčí aj súvaha úpadcu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, v ktorej nie je evidovaná pohľadávka vo výške 233.250 eur, nakoľko kúpna cena za predané nehnuteľnosti bola úpadcovi riadne uhradená a preto ju ani vo svojej súvahe neeviduje ako pohľadávku. Súd sa nevysporiadal ani s dôkazom „Čestné vyhlásenie“ spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., v ktorom jednoznačne uviedli, že úpadca uhradil svoj záväzok voči tejto spoločnosti vo výške 233.000 eur, ktoré finančné prostriedky boli následne rozdelené medzi spoločníkov.
2.5 Tvrdenie žalovanej, že kúpnu cenu úpadcovi riadne uhradila podporuje aj sama skutočnosť, že úpadca po vstupe do likvidácie mal ustanoveného likvidátora a to obchodnú spoločnosť BILANX Slovakia s.r.o., ktorá vykonávala funkciu likvidátora úpadcu a tak v rámci v jej kompetencií bolo aj inkasovanie pohľadávok od dlžníkov, avšak likvidátor nikdy žalovanú nevyzval k úhrade akejkoľvek sumy.
2.6 Za nemenej podstatnú skutočnosť dáva žalovaná do pozornosti odvolacieho súdu aj skutočnosť, že ani jeden zo správcov úpadcu si nevykonáva svoju funkciu riadne a s odbornou starostlivosťou, nakoľko v Zbierke listín úpadcu nie je uložená ani jedna listina týkajúca sa podaného daňového priznania správcom úpadcu, ktorý má za úlohu v mene úpadcu takéto daňové priznania podávať.
3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. - zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanou nie sú dôvodné.
5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 233.250 eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 233.250 eur od 11.12.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania a to titulom peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu neuhradením kúpnej ceny nehnuteľností nadobudnutých žalovanou od úpadcu kúpnou zmluvou z 12.7.2010. Súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a to riadnym nedoručením jej odvolaním napádaného rozsudku, či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to výsluch svedka T. Q. staršieho a svedka Ing. T. Q. mladšieho a napokon na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam o neuhradení kúpnej ceny kupovaných nehnuteľností vo výške 233.250 eur žalovanou úpadcovi.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Súd prvej inštancie dodržal zákonný postup v konaní, žalovanej vytvoril dostatočný priestor na uplatnenie procesných práv, všetky vyjadrenia, a listiny boli riadne stranám doručené alebo oboznámené, dokazovanie bolo vykonané za účasti oboch strán sporu, respektíve právnych zástupcov, súd vyhodnotil všetky skutkové tvrdenia, ktoré zakladali základ žaloby a žalobného nároku ako aj obranu žalovanej a súčasne súd správne postupoval, ak odmietol návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania, nakoľko takto produkované návrhy na dôkazy žalovaná neuplatnila včas a tieto sú bez relevancie k predmetu sporu (ako to správne namietal aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
8.1 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prepchatých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.
8.2 Žalovaná v odvolaní namietala, že jej nebol doručený odvolaním napadaný rozsudok. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo potrebné takúto jej námietku vyhodnotiť za bezpredmetnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol na opätovný pokyn súdu z 8.7.2020 právnemu zástupcovi žalovanej - spoločnosti FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Dunajskej Strede, Čukáraboň 7332/2A doručený dňa 20.7.2020 (číslo listu 309). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je však zrejmé, že súd prvej inštancie, resp. sudca, síce dal pokyn na doručenie rozsudku žalovanej cestou jej právneho zástupcu JUDr. Tibora Horvátha, advokáta dňa 3.3.2020 (a tomuto advokátovi bol rozsudok na základe takéhoto pokynu aj doručený), avšak stalo sa tak z dôvodu, že v tom čase - dňa 3.3.2020, nevedel o tom, že žalovaná tomuto advokátovi odvolala splnomocnenie na jej zastupovanie v tomto konaní (oznámenie o odvolaní splnomocnenia žalovaná vyhotovila až dňa 4.3.2020, právnemu zástupcovi bolo doručené dňa 5.3.2020 a súd bol upovedomený o tejto skutočnosti až dňa 6.3.2020 - tu pozri č.l. 277 a 278).
9.1 Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že bezdôvodne nevypočul žalovanou navrhnutých svedkov a to Ing. T. Q. mladšieho za účelom objasnenia stavu veci, ozrejmeniu mnohých v tomto konaní spochybňovaných skutočností ako napríklad vystavenie potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny žalobcom od žalovanej a potvrdenia skutočnosti o zaplatení kúpnej ceny vo výške 233.250 eur žalovanou v prospech úpadcu a T. Q. staršieho za účelom ozrejmenia pôvodu peňazí na úhradu kúpnej ceny odvolací súd uvádza:
9.2 Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že základnú procesnú povinnosť strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore a následkom toho je strata sporu. Ak teda súd procesnú stranu "pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Obdobné platí aj pre povinnosť dôkaznú, ktorá predstavuje taktiež špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu, ale dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.
9.4 Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, a námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9.5 Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9.6 Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9.7 Podľa § 153 ods. 1, 2 a ods. 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).
9.8 Podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (1). Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (2). Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (3).
9.9 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. To znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. v zmysle ktorého procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobí na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Nie je totiž želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho
prípadu súd, a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlnení, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tím mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 v C.s.p., podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak koná starostlivo (subjektívne hľadisko). Lex specialis k § 153 ods. 1, druhá veta, je § 167 C.s.p.. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 až 4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 C.s.p.. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 C.s.p. zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 C.s.p.. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. Rozhodnutie súdu však pravdaže nemôže byť svojvoľné a uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napríklad právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napríklad schopnosť sporovej strany rozpoznať potrebu tvrdiť a preukazovať určité skutočnosti).
9.10 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenými zásadami a postupmi zistil, že žalobca už v samotnej žalobe skutkovo tvrdil, že žalovaná kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti neuhradila a preto po platnom odstúpení od kúpnej zmluvy sa domáha vydania peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa žalovanej v rozsahu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie žalobu s prílohami žalovanej doručil 12.4.2016 a zároveň ju uznesením č.k. 9C 22/2016-22 z 24.3.2016 (doručeným žalovanej 12.4.2016) vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila (prvé vyjadrenie) podaním doručeným súdu 20.4.2016, v ktorom poprela tvrdenia žalobcu o nezaplatení kúpnej ceny dôvodiac, že túto zaplatila dňa 14.7.2010 a vzniesla námietku premlčania nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní. Popretie skutkových tvrdení žalobcu o nezaplatení kúpnej ceny žalovanou bolo potrebné považovať za účinné, bolo však na žalovanej, ako aj žalobcovi, aby následne svoje vlastné skutkové tvrdenia súdu preukázali. Žalovaná na preukázanie svojho tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny spolu s vyjadrením sa k žalobe (napriek výzve súdu) predložila súdu jediný dôkaz a to fotokópiou výdavkového pokladničného dokladu zo 14.7.2010. Žiadne iné dôkazy na preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia tvoriaceho samotný základ jej obrany neoznačila a nenavrhla vykonať (poznámka odvolacieho súdu - vyjadrenie žalovanej k žalobe teda neobsahuje návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladším a T. Q. starším). Následne (druhé vyjadrenie) sa žalovaná vyjadrovala k žalobe svojim podaním z 9.5.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.6.2016, kde opätovne zdôvodňovala len vznesenú námietku premlčania. Žalobca vo svojom vyjadrení z 10.6.2016 (číslo listu 33) jednoznačne účinne poprel skutkové tvrdenia žalovanej o zaplatení kúpnej ceny kupovaných nehnuteľností, ako aj pravosť žalovanou predloženého výdavkového pokladničného dokladu dôvodiac, že tento bol vyhotovený falzifikátorom, alebo ho konateľ úpadcu podpísal vedome a v úmysle vyvolať dojem, že peňažné prostriedky (kúpnu cenu) prijal od žalovanej. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení o nezaplatení kúpnej ceny žalovanou predložil dôkazy, a to výkaz ziskov a strát úpadcu za rok 2010 a súvahu úpadcu za rok 2010, z ktorých vyplýva, že žalovaná suma sa nenachádza v tržbách úpadcu za rok 2010 a v súvahe je uvedená hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu vo výške 195.965 eur tak, ako tomu bolo aj v roku 2009, z čoho vyvodil, že úpadca fakticky peňažné prostriedky (kúpnu cenou) nikdy nenadobudol od žalovanej a z toho dôvodu ani nevyradil z majetku sporné nehnuteľnosti. Na vyjadrenie žalobcu žalovaná reagovala svojim vyjadrením (tretie vyjadrenie) z 22.7.2016, doručeným súdu prvej inštancie 25.7.2016 dôvodiac, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o existencii právnej relevantnosti svojej pohľadávky a že ním predložené dôkazy nezakladajú dôvod na právne vymáhanie žalovanej istiny s príslušenstvom a opätovne poukázala na námietku premlčania (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie neobsahuje žiaden návrh na vykonanie dokazovania ani žiadne dôkazy neoznačuje). Následne súd svojím podaním doručeným právnemu zástupcovi žalovanej dňa 16.9.2016 poučil sporové strany o procesných právach a povinnostiach, ich povinností uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ako aj potom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť za hospodárnosť konania, ako aj o tom, že ak takéto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebudú uplatnené včas, nemusí súd na ne prihliadnuť (tu pozri číslo listu 59). Po tomto poučení sa žalovaná opätovne vyjadrovala k predmetu sporu svojím vyjadrením z 8.12.2016 (štvrté vyjadrenie), kde opätovne dôvodila námietkou premlčania vznesenou v konaní (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie neobsahuje návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. Q. mladšieho a Q. staršieho). Na pojednávaní súdu konanom dňa 8.12.2016 právny zástupca žalovanej vo svojej výpovedi (piate vyjadrenie) okrem iného skonštatoval, že skutočnosť, že žalovaná uhradila kúpnu cenu vie preukázať svedkami, avšak týchto svedkov žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neoznačil a nepredložil súdu ani žiaden návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov. V závere pojednávania právny zástupca žalovanej prehlásil, že nemá žiaden návrh na ďalšie dokazovanie. Obdobne žalovaná osobne prítomná a vypočúvaná na tomto pojednávaní nenavrhla vykonať dokazovanie výsluchom konkrétnych svedkov. Súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené a zároveň vyhlásil rozsudok, ktorý bol následne po odvolaní žalobcu odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd jednoznačne uzavrel, že výdavkový pokladničný doklad zo 14. júla 2010, vystavený žalovanou nepreukazuje zaplatenie kúpnej ceny nadobúdaných nehnuteľností a jej skutkové tvrdenia o okolnostiach, za ktorých došlo k údajnému zaplateniu kúpnej ceny nehnuteľností v hotovosti dokazujú skôr to, že presuny majetku medzi úpadcom a spriaznenými osobami sa robili bez náležitých zápisov do účtovných kníh úpadcu, nemôžu však dokazovať okolnosť, že by žalovaná za predávané nehnuteľnosti zaplatila, keď navyše ani nie je preukázané, že žalobca za 5 rokov medzi 14. júlom 2010 a začatím konkurzného konania potreboval vynaložiť také výdavky, ktorými by tieto prostriedky spotreboval. V závere odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie navrhnuté stranami na preukázanie toho, že kúpna cena podľa zmluvy z 12. júla 2010 bola naozaj zaplatená. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie výzvou zo 14.1.2019 vyzval žalovanú, aby predložila dôkazy o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti, na čo žalovaná svojím vyjadrením (šieste vyjadrenie) zo dňa 4.6.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.6.2019 (poznámka odvolacieho súdu - poznajúc aj závery odvolacieho súdu o nepreukázaní jej skutkového tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti), doplnila svoje doposiaľ prednášané skutkové tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny nehnuteľností v hotovosti tvrdiac, že úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti od spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o. kúpou, a keďže kúpnu cenu týchto nehnuteľností nezaplatil, predávajúci si zriadil záložné právo na sporných nehnuteľnostiach, ktoré malo zabezpečovať zaplatenie kúpenej ceny nehnuteľnosti vo výške 233.200 eur. Nakoľko záložný veriteľ podal dňa 13.7.2010 návrh na výmaz záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, táto skutočnosť preukazuje, že žalovaná zaplatila kúpnu cenu nehnuteľností úpadcovi a tento tieto finančné prostriedky použil na zaplatenie kúpnej ceny tých istých nehnuteľností svojmu veriteľovi a záložcovi - spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o. (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie neobsahuje žiaden návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov). Následne sa žalovaná vyjadrila (siedme vyjadrenie) k veci svojím podaním zo 7.1.2020, doručeným súdu prvej inštancie 7.1.2020, v ktorom navrhla na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny vykonať dokazovanie len výsluchom svedka Ing. R. Q., ktorého súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 30.1.2020. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní sa opätovne vyjadroval k predmetu sporu (ôsme vyjadrenie), avšak návrh na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov nepodal. Predmetné pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia písomných záverečných rečí na 3.3.2020 o 10:30 hod.. Následne sa žalovaná vyjadrila k predmetu konania svojím podaním zo 14.2.2020, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.2.2020 (deviate vyjadrenie) a zaslala súdu listinné dôkazy ním požadované, pričom ani toto podanie neobsahovalo návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladšieho a T. Q. staršieho. Následne žalovaná na základe výzvy súdu na predloženie písomného záverečného návrhu svojím podaním z 19.2.2020, doručeným súdu prvej inštancie 19.2.2020, vo svojom záverečnom vyjadrení/návrhu (desiate vyjadrenie) navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a to Ing. T. Q. k tvrdeniam žalovanej, že úpadcovi bola vyplatená kúpna cena žalovanou a T. Q. staršieho k okolnosti, že disponoval s hotovosťou, ktorú žalovaná vyplatila úpadcovi, ktorý návrh zopakovala aj na pojednávaní súdu konanom dňa 3.3.2020 avšak bez toho, že by zdôvodnila čo jej bránilo v tom, aby takýto dôkaz navrhla alebo označila skôr. Súd prvej inštancie po prednese záverečných rečí upustil od výsluchu T. Q. staršieho a Ing. T. Q. mladšieho z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti tohto konania ako aj z dôvodu zmätočnosti takýchto návrhov, ktoré vzbudzujú dojem špekulácie. Zároveň súd nepripustil ďalšie dokazovanie z dôvodu, že dôkaz, ktorý žiada po štyroch rokoch vykonať ohľadne preukázania skutočnosti, že úpadca zaplatil svojmu záložnému veriteľovi nesúvisí s touto vecou.
9.11 Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vytvoril dostatočný priestor žalovanej na predloženie dôkazov na preukázanie jej skutkového tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny kupovaných nehnuteľností a pokiaľ žalovaná od 20.4.2016 (prvé jej nevyjadrenie sa vo veci) do 18.2.2020 (počas, ktorého obdobia sa vo veci aktívne vyjadrovala 9 krát) nenavrhla vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladšieho a T. Q. staršieho bez toho, že by jej v tom bránili dôležité okolnosti a to či už objektívne alebo subjektívne a takýto návrh podala až vo svojom záverečnom vyjadrení a návrhu dňa 19.2.2020, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas a preto nie je možné na neprihliadnuť z dôvodov uvedených či už v samotnej zápisnici z pojednávania súdu, alebo aj v samotnom rozsudku.
10.1 Pokiaľ ide o záver súd prvej inštancie o potrebe, respektíve neexistencie takejto potreby - vykonania dokazovania žalovanou navrhnutými svedkami na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza:
Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
10.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.
10.3 Žalovaná svoju obranu založila na svojom tvrdení, že kúpnu cenu kupovaných nehnuteľností úpadcovi vo výške 233.250 eur zaplatila v hotovosti dňa 14.7.2010. Nakoľko jej dôkaz výdavkovým pokladničným dokladom o tejto skutkovej okolnosti bol žalobcom účinne spochybnený, bolo pre jej úspech v spore potrebné, aby preukázala zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností úpadcovi dňa 14.7.2010 inými hodnovernými dôkazmi. Za takéto dôkazy žalovaná považovala výsluch jej spriaznených osôb (ktorých osobný záujem o podporu jej tvrdení bez ohľadu na ich pravdivosť nemožno vylúčiť) a to svojho svokra T. Q., ktorý jej mal len svojou výpoveďou (bez existencie relevantného písomného dokladu o existencii takejto hotovosti v jeho držbe a jej odovzdaní žalovanej) potvrdiť, že bez bližšej dohody o podmienkach pôžičky peňazí jej požičal sumu 233.250 eur v hotovosti na jej údajné bližšie neurčené podnikanie, na ktoré ani nemala živnostenské oprávnenie a podľa jej samotnej výpovede na pojednávaní ho ani reálne nevykonávala a ktorá skutočnosť ešte ani nepreukazovala skutočné vyplatenie kúpnej ceny úpadcovi a švagra Ing. T. Q., ktorý jej mal opäť len svojou výpoveďou potvrdiť, že mu sumu 233.250 eur v hotovosti odovzdala a to bez akéhokoľvek písomného dokladu preukazujúceho či už existenciu takejto hotovosti v jej držbe alebo jej odovzdanie práve jemu, ktorému jednak nedôveroval ani jeho vlastný otec, v dôsledku čoho mu nebol ochotný požičať peniaze na zaplatenie kúpnej ceny sporných nehnuteľností a ktorý následne takýto údajný príjem ako konateľ úpadcu ani nezahrnul do účtovníctva úpadcu.
10.4 V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca robí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom rade však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získa
týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uvážiť, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Súd teda musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad logického myslenia aj bežné ľudské a odborné skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka. Najmä pri hodnotení svedeckej výpovede, ale všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislostí sudca nemusí ani nesmie bez ďalšieho uveriť takej verzii udalosti, ktorá odporuje bežnej ľudskej skúsenosti a ktorá navodzuje dojem celkom nelogického nezmyselného konania ľudí, ktorí inak pôsobia racionálne. Práve snaha dokazovať takúto verziu udalostí musí v sudcovi vzbudiť pochybnosti o tom, prečo daní ľudia konajú nelogicky alebo spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému ľudskému správaniu. Na tieto prípadné motívy potom musí takisto prihliadnuť pri celkovom hodnotení dôkazov, pretože môžu spätne zohrávať úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov. V tu prerokúvanej veci sa všetky sporné transakcie odohrávali medzi členmi jednej rodiny, teda navzájom blízkymi osobami. Tak ako už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, žalovaná pritom tvrdila, že sumu 233.250 eur vyplatila úpadcovi v hotovosti, čo je podľa odvolacieho súdu okolnosť, ktorá v roku 2010 bola mimo bežnú ľudskú podnikateľskú skúsenosť. Hotovostné platby týchto hodnôt boli bez ďalšieho uveriteľné v deväťdesiatich rokoch 20. storočia, nie však v roku 2010. Okrem toho žalovaná tvrdila, že jej tieto prostriedky požičal svokor tiež v hotovosti. Odvolací súd opätovne uvádza, že takýto postup je z hľadiska bežných ľudských, ale aj odborných skúseností v roku 2010 ťažko uveriteľný, pokiaľ by žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila osobitné dôvody, ktoré by prispeli k jeho dôveryhodnosti.
10.5 Nakoľko žalovaná v priebehu konania jednak menila svoje tvrdenia o tom, kedy mala byť kúpna cena zaplatená ako jej to práve vyhovovalo (najskôr tvrdila, že to bolo dňa 14.7.2010 a preukazuje to výdavkový pokladničný doklad (tu pozri č.l. 25) a neskôr, keď tento dôkaz o zaplatení kúpnej ceny bol vyhodnotený ako nehodnoverný už tvrdila, že to bolo dňa 12.7.2010 a tento krát to majú dosvedčiť príslušníci jej rodiny) a od ostatného rozhodnutia odvolacieho súdu nevysvetlila osobitné dôvody, pre ktoré sa ňou tvrdené finančné transakcie vo výške 233.250 eur mali vykonávať v roku 2010 v rámci rodiny len hotovostne, súd prvej inštancie ako už bolo vyššie uvedené správne nepovažoval žalovanou navrhnuté dôkazy za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, respektíve dokazovanie navrhované žalovanou za účelné, umožňujúce súdu hodnoverne zistiť skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Z týchto dôvodov potom námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nemohla obstáť.
11.1 Obdobne neobstojí ani námietka žalovanej, že o zaplatení kúpnej ceny svedčí aj súvaha úpadcu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, v ktorej nie je evidovaná pohľadávka vo výške 233.250 eur, nakoľko kúpna cena za predané nehnuteľnosti bola úpadcovi riadne uhradená, prípadne čestné vyhlásenia spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o., nakoľko pokiaľ ide o súvahu úpadcu za rok 2010, ako to namietal žalobca a správne uzavrel súd prvej inštancie, z predmetnej súvahy vyplýva, že úpadca predmetné nehnuteľnosti eviduje vo svojom majetku ako pozemky v hodnote 195.945 eur, tak ako aj v roku 2009, ako keby ich ani nepredal. V takom prípade by však nebol dôvod evidencie takej pohľadávky. Preto tvrdenie žalovanej, že práve nezaúčtovanie pohľadávky voči žalovanej na zaplatene kúpnej ceny vo výške 233.250 eur svedčí o jej skutočnom zaplatení žalovanou neobstojí (nie je možné z neho vyvodiť jednoznačný záver o zaplatení kúpnej ceny nehnuteľností žalovanou). Takáto tržba nevyplýva ani z výkazu ziskov a strát úpadcu za rok 2010 (úpadca vykázal tržby z predaja dlhodobého majetku vo výške 1.500 eur). Obdobne je tomu aj v prípade čestných vyhlásení spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., ktoré jednoznačne nepreukazujú zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností žalovanou dňa 14.7.2010. Tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, o existencii takejto hotovosti a o takýchto jej transferoch neexistuje žiaden hodnoverný písomný doklad a nakoľko sa mali uskutočňovať v zásade len medzi členmi jednej rodiny a to v hotovosti, výpovede, alebo čestné prehlásenia takto spriaznených osôb (v nadväznosti na okolnosti za ktorých mali tieto transfery prebiehať) nebolo možné považovať za hodnoverné, a tak jednoznačne preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny žalovanou úpadcovi dňa 14.7.2010.
11.2 Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2019 tvrdila, že „... na základe Návrhu na výmaz záložného práva uzavretého medzi spoločnosťami GARDEN TOWN, s.r.o. a eco develop, s.r.o. zo dňa 12.7.2010 došlo k zrušeniu záložného práva, pretože bola uhradená kúpna cena 233.200 eur, ktoré eco develop s.r.o. získala od I. Q. a preto došlo aj k predaju sporných nehnuteľností v prospech I. Q..“ Na preukázanie týchto skutkových okolností predložila Kúpnu zmluvu - 046 so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam z 30.9.2009 a návrh na výmaz záložného práva z 12.7.2010, z ktorého však vyplýva,
že z dôvodu, že záložca dňa 12.7.2010 uhradil celú čiastku 233.200 eur podľa kúpnej zmluvy, záložný veriteľ navrhuje Katastrálnemu úradu v Trnave, správa katastra Dunajská Streda výmaz záložného práva z listu vlastníctva číslo XXXX. Z predmetného návrhu na výmaz záložného práva je ďalej zrejmé, že tento bol podaný správe katastra Dunajská Streda dňa 13.7.2010 pod číslom Z 4071/10. Tento listinný dôkaz potom jednoznačne spochybňuje tvrdenie žalovanej, že kúpnu cenu úpadcovi zaplatila 14.7.2010 a tento ju následne zaplatil spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o. a zároveň nepreukazuje ani to, že žalovaná kúpnu cenu uhradila úpadcovi dňa 12.7.2010. Obdobne takúto skutkovú okolnosť hodnoverne nepreukazuje ani údajné následné správanie sa likvidátora spoločnosti úpadcu.
12. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
14.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
14.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
14.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).