Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/248/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: Ing. Y. J., nar. XX. X. XXXX, B. B. XXX/X, Z., zastúpeného: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: F. I., nar. XX. V. XXXX, Z. XXX/X, O., zastúpenej: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, Šaľa, o 38.400 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26 C 340/2014-152 z 28. marca 2017 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 26 C 340/2014-152 súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako zmenkový ručiteľ a tiež ako ručiteľ domáhal zaplatenia (časti) zmenkovej sumy (zároveň pôžičky), ktorú zaplatil za žalovanú zmenkovému veriteľovi (zároveň veriteľovi), a II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Vyšiel zo zistenia, že 7. augusta 2002 žalovaná vystavila vlastnú zmenku zročnú 8. augusta 2002 v prospech veriteľa L. Y. na sumu 1.650.000 Sk. Žalobca ju podpísal s dodatkom „per aval“. Dôvodom vystavenia zmenky bola zmluva o pôžičke medzi veriteľom a žalovanou na sumu 1.100.000 Sk. Rozsudkami Okresného súdu Trnava č. k. 21 Zm 12/2005-195 z 31. marca 2006 v spojení s rozsudkom tun. súdu č. k. 21 CoZm 9/2009-216 právoplatnými 29. decembra 2009 boli žalovaná ako hlavná dlžníčka a žalobca ako avalista zaviazaní zaplatiť veriteľovi 54.769,97 € s príslušenstvom a trovy konania. Veriteľ a žalobca potom 28. júna 2010 uzavreli dohodu o urovnaní sporných právnych vzťahov v súvislosti s týmito rozsudkami. Na základe toho potom súd prvej inštancie právne uzavrel, že uplatnený nárok je regresným nárokom zmenkového ručiteľa proti zmenkovému dlžníkovi. Podľa čl. I § 32 ods. 3 zákona zmenkového a šekového zmenkový ručiteľ nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil, a patrí mu regres. Toto právo však musí uplatniť do troch rokov od splatnosti zmenky (§ 70 ods. 1 ZZŠ). V prerokúvanej veci bola zmenka zročná 8. augusta 2002, takže trojročná premlčacia doba uplynula 8. augusta 2005 bez ohľadu na to, kedy bol dlh zaplatený. Žaloba bola podaná až 22. augusta 2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

2. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietol, že súd nesprávne posúdil dohodu o urovnaní, ktorá je svojím obsahom privatívnou nováciou. Žalobca za žalovanú splnil, čo mala splniť sama, a súd mal podľa čl. III § 5 ods. 1 ZZŠ priznať mu žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie. Aj pri zmenkových nárokoch sa použije všeobecná úprava premlčania v Občianskom zákonníku vrátane premlčania judikovanej pohľadávky. Ak avalista zaplatí za zmenku, nadobúda zmenku v rozsahu práv zodpovedajúcich situácii, v akej sa zmenka nachádza. Ak bola zmenková pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím, plynie od právoplatnosti nová 10-ročná premlčacia lehota podľa § 110 Obč. zák. Žalobca teda nadobudol zmenku s judikovaným nárokom, teda s 10-ročnou premlčacou lehotou. Súd sa nemusel pridŕžať ním citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, ktorý nie je praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 C.

s. p., navyše bol aj judikatúrou ČR prekonaný. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že podanie žaloby malo rovnaký účinok ako oznámenie ručiteľa podľa čl. III § 5 ods. 2 ZZŠ. Námietku premlčania považoval aj za rozpornú s dobrými mravmi, pretože remitent podal žalobu proti žalovanej len tri dni pred uplynutím premlčacej doby zmenky a zmenkový platobný rozkaz bol vydaný už po jej uplynutí. Premlčanie nároku žalobcu voči žalovanej je proti nemu neprimeraná tvrdosť, ktorú žalobca nezavinil. Konečne súd prvej inštancie porušil žalobcovo právo na spravodlivý súdny proces, keď mu neumožnil adekvátne reagovať na prednes žalovanej na pojednávaní.

3. Žalovaná vo vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Otázku právneho posúdenia dohody o urovnaní považovala s ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby za nepodstatnú. Rozhodnutie NS ČR nie je prekonané. Zmenkový ručiteľ podľa § 32 ods. 3 ZZŠ nadobúda práva zo zmenky (práva späté so zmenkou ako listinou), alebo nenadobúda práva priznané niekomu inému. Na zmenkového veriteľa neprechádzajú podľa § 32 ods. 3 ZZŠ práva priznané právoplatným rozhodnutím. Ručiteľ môže buď vyplatiť zmenku alebo oznámiť hlavnému dlžníkovi začatie konania voči nemu. Ak by aj takéto oznámenie urobil, malo by to len účinky spočívania premlčacej lehoty počas súdneho konania, nie začatie novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Inak okolnosť, že ide judikatúru súdov ČR, neznamená jej vecnú nepoužiteľnosť, lebo rozhodujúca blízkosť skutkových okolností a totožnosť právnej úpravy. Rozhodnutie NS ČR citované súdom prvej inštancie rieši obdobný skutkový stav vychádzajúci z totožnej úpravy, jeho argumenty sú preto použiteľné. Nesúhlasila s názorom, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež nesúhlasila s tým, že by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Samotná námietka premlčania bola vznesená už v odpore, na pojednávaní strany len prezentovali odlišné právne názory. Výpoveď svedkov bola nadbytočná, pretože sa mala týkať len podnikateľského charakteru pôžičky, avšak v danej veci šlo len o zmenkové ručenie. Právny režim zmenkového ručenia a ručenia podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka je odlišný. Žalobca vznik platného ručiteľského záväzku podľa týchto predpisov nepreukázal. Žalobca mal zmenku zaplatiť v lehote jej zročnosti, potom by nadobudol práva z nej, nie práva z judikovaného rozhodnutia.

4. Žalobca v odvolacej replike v podstate zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. Zotrvala na názore, že žalovaná sama identifikovala vzťah strán ako občianskoprávny. Takisto zopakovala, že súdom prvej inštancie citované rozhodnutie NS ČR nie je rozhodnutím najvyššej súdnej autority v SR, pričom názor tohto rozhodnutia je aj vecne nesprávny. Judikovaná zmenková pohľadávka sa premlčuje v desiatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia. Zopakoval aj svoje názory na rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi a námietky proti nevykonaniu potrebných dôkazov.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

6. Žalobca v žalobe nepríliš prehľadne, ale predsa vymedzil právny základ svojho nároku tak, že ide o regres na základe ručiteľského záväzku, ktorý prevzal za žalovanú voči veriteľovi L. Y. v súvislosti so zmluvou o pôžičke poskytnutej žalovanej. Zároveň na zabezpečenie tejto pôžičky bola vystavená aj vlastná zmenka žalovanej, ktorú žalobca avaloval. Konečne poukázal na to, že žalobca a žalovaná boli spoločne a nerozdielne zaviazaní na zaplatenie zmenkovej sumy rozsudkami súdov. Už v žalobe teda žalobca podal dva alternatívne právne tituly svojho nároku, a to regresný nárok ručiteľa podľa § 308 Obchodného zákonníka, ako aj nárok zmenkového ručiteľa proti vystaviteľovi zmenky. Súd prvej inštancie sa regresným nárokom podľa § 308 Obch. zák. vôbec nezaoberal, regresný nárok zmenkového ručiteľa však považoval za premlčaný. S týmto právnym názorom nemožno súhlasiť.

7. Podľa súdom prvej inštancie citovaného čl. I § 32 ods. 3 zákona zmenkového a šekového, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil, a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní. Už zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že platiaci avalista nadobúda konkrétne práva z konkrétnej zmenky, teda tie práva, ktoré sú v okamihu zaplatenia s danou konkrétnou zmenkou spojené, a s takým obsahom, aký tieto práva majú. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom žalobcu podopretým doktrínou, podľa ktorej sa zmenkový ručiteľ stáva zmenkovým veriteľom v rozsahu práv, ktoré zodpovedajú situácii, v ktorej sa zmenka nachádza (porov. Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Komentář. 4. doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck 2005, s 113 a 114). Nejde tu o nadobudnutie práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ako na to mylne poukazuje žalovaná, pretože zmenková pohľadávka nevzniká z takéhoto rozhodnutia. Takéto

rozhodnutie len mení kvalitu zmenkovej pohľadávky (práva zo zmenky) z nejudikovanej na judikovanú so všetkými dôsledkami. Nie je zrejmé, prečo by judikovaný charakter zmenkovej pohľadávky mala mať táto pohľadávka len dovtedy, kým je jej veriteľom pôvodný zmenkový veriteľ, a mala by ho stratiť v okamihu, keď prechádza na platiaceho avalistu. Z § 32 ods. 3 zák. z. a š. totiž celkom zreteľne vyplýva, že platiaci avalista nadobúda všetky práva zo zmenky, nielen niektoré z nich a nielen v určitej (zníženej) kvalite.

8. Pravidlá premlčania zmenkových pohľadávok sú upravené v § 70 a 71 zák. z. a š. Podľa § 70 ods. 1 zák. z. a š. síce platí, že zmenečné nároky proti prijímateľovi (cudzej zmenky, t. j. aj vystaviteľovi vlastnej zmenky, porov. § 78 ods. 1) sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Podľa § 71 zák. z. a š. je prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie. K tomuto ustanoveniu je však dôležitým interpretačným pravidlom čl. III § 5 ods. 1 zák. z. a š., podľa ktorého prerušením premlčania (čl. I § 71) sa rozumejú všetky prípady, kde podľa ustanovení občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku premlčacia doba ďalej nebeží alebo sa neskončí alebo kde sa začína premlčacia doba nová. Ustanovenie § 71 tak treba v spojení s týmto ustanovením interpretovať tak, že aj začatie novej premlčacej doby je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca jej plynutie. V tomto smere treba inak poukázať aj na to, že § 71 síce hovorí o tom, voči komu je prerušenie účinné, nehovorí však o tom, v čí prospech je takéto prerušenie účinné. Už preto nie je správny názor žalovanej, že účinky novej premlčacej doby z právoplatného rozhodnutia sú osobne spojené s pôvodným zmenkovým veriteľom.

9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje čl. III § 5 ods. 1 zák. z. a š., platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Tento prípad pretrhnutia premlčania a začatia novej premlčacej doby je podľa čl. III § 5 ods. 1 zák. z. a š. prípadom prerušenia, ktoré podľa § 71 je účinné voči tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie. V prerokúvanej veci nie je sporné, že v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 21 Zm 12/2005-195 zmenkový veriteľ uplatnil nárok zo zmenky zo 7. augusta 2002 voči žalovanej ako hlavnej dlžníčke a žalobcovi ako avalistovi, a to v trojročnej premlčacej dobe počítanej od zročnosti zmenky. Voči obom z nich tak podľa § 112 Obč. zák. v spojení s § 71 zák. z. a š. nastalo pretrhnutie premlčania. Právoplatným priznaním zmenkovej pohľadávky v tomto konaní veriteľovi tak podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 71 zák. z a š. voči žalobcovi aj žalovanej začala plynúť nová premlčacia lehota tejto pohľadávky, a to 10 rokov od kedy sa podľa tohto právoplatného rozsudku malo plniť. Ak teda žalobca ako zmenkový ručiteľ zaplatil veriteľovi túto pohľadávku, podľa § 32 ods. 3 zák. z. a š. nadobudol práva zo zmenky zodpovedajúce tejto situácii. Nadobudol teda právo zmenkového veriteľa na zaplatenie zmenky voči žalovanej, voči ktorej podľa citovaných ustanovení účinne plynula nová 10-ročná premlčacia doba.

10. Argumentácia súdu prvej inštancie rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 1004/2008 je síce v prerokúvanej veci náležitá (tento rozsudok rieši aplikáciu § 32 ods. 3 zák. z. a š.), súd prvej inštancie aj žalovaná si však nedostatočne uvedomili predmet riešený v tomto rozsudku. Ako uvádza NS ČR v tomto rozsudku, riešil len právne otázky vymedzené dovolaním. Z rekapitulácie obsahu dovolania je pritom zrejmé, že dovolateľ riešil jedine otázku, či premlčacia doba plynie od zročnosti zmenky alebo od okamihu zaplatenia. Vôbec sa nezaoberal otázkou, aký vplyv malo právoplatné priznanie zmenkového nároku veriteľovi na beh premlčacej doby. Z týchto dôvodov majú závery vyjadrené v tomto rozsudku NS ČR len obmedzenú všeobecnú použiteľnosť.

11. Nedôvodné sú aj odkazy žalovanej na čl. III § 5 ods. 2 zák. z. a š., podľa ktorého ak oznámi žalovaný tretej osobe, že sa začalo súdne konanie, má to na premlčanie rovnaké účinky ako podanie žaloby. Citované ustanovenie len zmierňuje dôsledky § 71 zák. z. a š., podľa ktorého má prerušenie premlčania účinky len voči tomu, voči komu nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie. Jeho cieľom je práve riešiť medzeru, ktorá by vznikla tým, ak by voči jednej osobe účinky prerušenie premlčania nastali, no voči ďalšej nie, takže by voči nej hrozilo premlčanie nárokov tejto prvej osoby. Takýmto prípadom je napríklad situácia, kedy by veriteľ žalovanej o zaplatenie zmenkovej sumy len avalistu, nie hlavného dlžníka. V takom prípade by vo vzťahu medzi veriteľom a hlavným dlžníkom nedošlo k prerušeniu premlčania. Ak by sa avalista v konaní bránil, prehral by a musel by zaplatiť po troch rokoch od zročnosti zmenky, nadobudol by síce práva z nej voči hlavnému dlžníkovi, ale bez toho, že voči tomuto dlžníkovi bolo účinné prerušenie premlčania. Práve tejto situácii môže avalista zabrániť oznámením o začatí súdneho konania

podľa čl. III § 5 ods. 2 zák. z. a š. Ak však voči tejto tretej osobe už nastala skutočnosť, ktorá zakladá prerušenie premlčania, je toto prerušenie premlčania podľa § 71 zák. z. a š. účinné aj voči tejto tretej osobe. Preto by nemalo žiaden význam vyvolávať rovnaké účinky oznámením o začatí súdneho konania.

12. Na základe citovaného § 32 ods. 3 zák. z. a š. mal tak súd prvej inštancie vychádzať z toho, že žalobca zaplatením nadobudol práva zo zmenky potvrdené právoplatnými rozsudkami súdov, teda judikované, ohľadom ktorých podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. plynie nová 10-ročná premlčacia doba odo dňa, od kedy mala žalovaná podľa tohto rozsudku zmenkovému veriteľovi plniť. Podľa zisteného skutkového stavu nadobudli rozsudky súdov v konaní sp. zn. 21 Zm 12/2005 právoplatnosť 29. decembra 2009, odkedy v zásade mala žalovaná plniť. Premlčacia doba práva zo zmenky priznaného týmto rozsudkom tak voči žalovanej uplynie až 29. decembra 2019 a s týmto obsahom toto právo podľa § 32 ods. 3 zák. z. a š. nadobudol žalobca tým, že za zmenku zaplatil. Žaloba bola pritom podaná na súd 22. augusta 2014, teda celkom zjavne počas tejto premlčacej doby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď zamietol žalobu žalobcu pre premlčanie jeho nároku. V dôsledku toho vôbec nezisťoval skutkový stav v otázke, koľko žalobca za zmenku zaplatil.

13. Vykonanie tohto dokazovania v odvolacom konaní by nebolo účelné, keďže na jeho výsledku môže byť eventuálne závislé ďalšie dokazovanie zo strany tak žalobcu ako aj žalovanej. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazané vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a vykoná dokazovanie navrhnuté žalobcom na preukázanie toho, čo za zmenku zaplatil. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).