Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/79/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: H. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, W. - T., právne zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: C. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. E. X, právne zastúpený: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie 4.083,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -428 zo dňa 11. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -273 zo dňa 12.6.2018 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. -309 zo dňa 23.4.2019 v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -273 zo dňa 12.6.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť konštatovania o nedokončení alebo neprevzatí diela, čo súd prvej inštancie vzal za rozhodujúce, keď odo dňa kedy žalovaný odišiel zo staveniska a práce ukončil (13.9.2009), takto žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva, pričom vzhľadom na nesprávny právny názor vo veci súd prvej inštancie už neskúmal ostatné okolnosti, ani oprávnenosť požadovanej výšky nároku za cenu vykonaného diela. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -273 zo dňa 12.6.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať podľa okolností ďalšie dokazovanie, výsledky dokazovania vyhodnotiť, zistiť dohodnutú ceny za vykonanie diela, vo veci znovu rozhodnúť a nové rozhodnutie riadne odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -428 zo dňa 11.6.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.083,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 5.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , .

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vyhotovil stavebné práce na stavbe rodinného domu žalovaného, konkrétne zateplenie rodinného domu, pričom táto zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Nespornou bola i skutočnosť, že zhotoviteľ (žalobca) nevydal objednávateľovi (žalovanému) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s predpísanými náležitosťami. Žalobca dokončil dielo 13.9.2019, kedy odišiel zo staveniska a práce ukončil, pričom žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva. Splatnosť diela nastala, avšak jej výška zostala sporná.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na spornosť tvrdení o výške ceny diela a nemožnosť jednoznačného zistenia výšky dohodnutej ceny za zhotovenie diela, bolo potrebné použiť ustanovenie , podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Rozsah primeranej ceny stanovuje znalec, preto súd prvej inštancie na posúdenie primeranosti žalobcom účtovanej ceny za vykonanie diela nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a ustanovený znalec Ing. Anton Fuzák v Znaleckom posudku č. 176/2013 uviedol hodnotu stavebných (zatepľovacích) prác vykonaných v čase od 13.8.2009 do 13.9.2009 žalobcom na nehnuteľnosti žalovaného, teda 9.874,47 eur s DPH. Znalec Ing Anton Fuzák uviedol, že dielo má vady, ktoré nebránia v jeho užívaní a na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučil primeranú zľavu z ceny diela pohybujúcu sa medzi 10 - 15 % z ceny diela. V priebehu konania žalovaný predložil dva znalecké posudky, a to Znalecký posudok č. 188/2019 vypracovaný Ing. Deziderom Csenkym a Znalecký posudok č. 30/2020 vypracovaný Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským. Znalec Ing. Dezider Csenky sa vo svojom posudku nezaoberal otázkou ceny diela. Znalec Dipl. Ing. Július Ratulovský vo svojom znaleckom posudku posudzoval zrealizované práce zo strany žalobcu na fasáde rodinného domu žalovaného a v rámci ocenenia hodnoty prác dospel k záveru, že hodnota prác a dodávok na podobnej fasáde pre 100% odvedenú prácu v cenách v roku 2009 2KV je 10.000,18 eur, pričom znalec vychádzal z dohodnutej ceny diela 5.000 eur, ktorá bola sporná, po odpočte 15 % zľavy stanovil reálnu hodnotu realizovaných prác v sume 4.250 eur s DPH. Pre súd prvej inštancie bola smerodajná primeraná cena stanovená ustanoveným znalcom Ing. Antonom Fuzákom v Znaleckom posudku č. 176/2013 vo výške 10.063,79 eur. Po odpočítaní 15 % zľavy z tejto ceny (1.510 eur) je výška ceny diela 8.553,79 eur. Žalobca faktúroval žalovanému cenu stavebných prác v celkovej sume 6.823,46 eur vrátane žalovaným zaplatenej zálohy v sume 2.500 eur. Žalobca zohľadnil neodstrániteľnú vadu na špalete, preto poskytol žalovanému zľavu vo výške 240 eur a teda cena za vykonané práce predstavovala čiastku 6.583,46 eur. Poukazujúc na znalcom stanovenú cenu diela vo výške 8.553,79 eur po odpočítaní 15 % zľavy možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na doplatenie ceny diela v sume 4.083,46 eur je opodstatnený, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu. Splatnosť žalobcom vystavenej faktúry nastala dňa 4.12.2009, teda nasledujúcim dňom 5.12.2009 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, preto je povinný zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške 9 % ročne, nakoľko ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,00 % ročne.

7. Súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , . V odvolaní uviedol, že po doplnení dokazovania dvomi znaleckými posudkami znalci Ing. Csenky i Ing. Ratulovský konštatovali, že dielo nie je dokončené z dôvodu vád v znaleckých posudkoch podrobne špecifikovaných, teda nie je možné ustáliť, že dielo bolo riadne dokončené - viď prílohy, fotografie, ktoré jasne dokumentujú neukončenosť fasády - chýbajúci kotviaci profil, neukončený styk oplechovania atiky s fasádou, neukončenie styku fasády s atikou, nerovnosť fasády - preliačenie na severnej strane fasády. Nie je možné stotožniť sa s konštatovaním odvolacieho súdu, že dielo je dokončené z dôvodu, že žalovaný žalobcom zateplený dom nepretržite užíva. Žalovaný si objednal u žalobcu zateplenie fasády svojho rodinného domu z dôvodu, aby došlo ku kvalitatívnej zmene, a to k zvýšeniu funkcionality jeho rodinného domu, čo však nenastalo. V konaní bola zo strany žalovaného predložená technická norma STN 732901, ktorú mal žalobca pri

zatepľovacích prácach dodržať, avšak ako vyplýva z oboch znaleckých posudkov, nedodržal. Žalobca mal iba oprávnenie na búracie práce, teda od začiatku nekonal s odbornou spôsobilosťou a uviedol žalovaného úmyselne do omylu. Súd prvej inštancie napriek doplnenému dokazovaniu neprihliadol k zmene skutkového stavu. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie porušil právo na súdnu ochranu spočívajúcu v nelogickom, arbitrárnom a svojvoľnom rozhodnutí a nepreskúmateľným odôvodnením. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s nespornými tvrdeniami žalovaného a v rozpore s vykonaným dokazovaním svoje rozhodnutie založil na popretí doterajšej stabilnej súdnej praxi. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že celé konanie je vedené od roku 2011 a boli urobené všetky potrebné znalecké posudky a posúdenia a je zrejmé, že práve konaním žalovaného došlo k niektorým nedostatkom, čo však nemá za následok povinnosť úhrady žalovaného za poskytnuté služby. Napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý, v súlade so zákonom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a v plnom rozsahu sa pridržiava odvolania podaného vo veci.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

13. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 4.083,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.083,46 eur od 5.12.2009 do zaplatenia titulom zmluvy o dielo. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dôvodiac, že žalobca dielo dokončil 13.9.2009, splatnosť ceny diela nastala, pričom primeranú cenu za dielo určil na sumu 8.553,79 eur vychádzajúc zo znaleckého dokazovania uskutočneného v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie dôvodiac, že dielo nie je doposiaľ riadne dokončené, a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , , .

16. Jednou z odvolacích námietok žalovaného, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu, že rozhodnutie ako celok nespĺňa parametre zákona na zdôvodnenie rozsudku a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nespornými tvrdeniami žalovaného.

17. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

18. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

20. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď dospel napriek k doplnenému dokazovaniu k zisteniu, že žalobca dielo riadne dokončil a v dôsledku nesprávnych skutkových zistení vec následne nesprávne právne posúdil, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela.

21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka dokončenia diela. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne zateplenia fasády na rodinnom dome bez vád a tým k nesprávnemu konštatovaniu, že dielo je dokončené, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania súdom prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci odvolacím súdom jednak Súkromným znaleckým posudkom č. 188/2019 vyhotoveným Ing. Deziderom Csenkym, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, jednak Súkromným znaleckým posudkom č. 30/2020 vyhotoveným Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavených prác, odvolací súd konštatuje, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. -309 zo dňa 23.4.2019. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na fakt, že Súkromný znalecký posudok č. 30/2020 vyhotoveným Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavených prác, neobsahuje osobitnú náležitosť zmysle ustanovenia , ktorou je doložka v tom smere, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda nie je možné považovať ho za znalecký posudok podaný vo veci ale za odborné vyjadrenie. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že znalec sa v konaní pred súdom nemôže vyjadrovať k právnemu posúdeniu ( ) ale len ku skutkovým otázkam, keďže jeho úlohou nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Odvolací súd má za to, že zo Znaleckého posudku č. 176/2013 vyhotoveného Ing. Antonom Fuzákom, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad

hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác a zo Súkromného znaleckého posudku č. 188/2019 vyhotoveným Ing. Deziderom Csenkym, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, a z Odborného vyjadrenie číslo 30/2020 vyhotoveným Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavených prác, nevyplývajú odlišné skutkové okolnosti. Znalci Ing. Anton Fuzák a Ing. Dezider Csenky skonštatovali existenciu vád na fasáde rodinného domu, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Pokiaľ sa ďalej všetci traja znalci vyjadrovali k otázke dokončenia diela, jednalo sa len o skúmanie, či z hľadiska vád diela, tieto boli odstránené, teda o skúmanie otázky dokončenia diela z technického hľadiska, nie právneho, čo ani v rámci znaleckého skúmania nie je neprípustné. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca dňa 13.9.2009 odišiel zo staveniska a práce na fasáde rodinného domu žalovaného ukončil tak, ako už odvolací súd konštatoval vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

27. Nesprávny je názor žalovaného, že keďže dielo malo vady, ktoré žalobca neodstránil, nebol splnený zákonný predpoklad vzniku splatnosti ceny diela v zmysle ustanovenia (skončenie diela). Stav zhotovenia diela je totiž daný momentom, od ktorého dielo môže byť užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady a nedostatky. Keďže žalovaný mal právo na riadne vykonanie diela, nebol povinný prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Ak mal žalovaný za to, že dielo nie je riadne dokončené, mal právo odmietnuť prevzatie diela, ktoré nebolo riadne uskutočnené (, , veta druhá a contrario ). Takéto tvrdenie, že žalovaný odmietol dielo prevziať pre existenciu vád na fasáde rodinného domu, však žalovaný ani v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol a rodinný dom so zhotovenou fasádou od ukončenia prác dňa 13.9.2009 užíval. Zhotoviteľ totiž nemá právo na zaplatenie ceny diela, ak dielo nebolo uskutočnené v zmysle ustanovenia podľa zmluvy (bez vád) a v dohodnutej dobe a objednávateľ dielo neprevzal, keďže podľa ustanovenia vyplýva pre objednávateľa povinnosť prevziať zhotovené dielo. Pod zhotovením diela sa totiž rozumie stav diela zodpovedajúci jeho zhotoveniu v stave, že objednávateľ má povinnosť dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Preto nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa v posudzovanej veci od záveru, že žalobca dielo zhotovil a žalovaný zhotovené dielo od žalobcu prevzal a potom i užíval.

28. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo malo mať vlastnosť objednávateľom vymienenú pri zákazke, a to malo spĺňať technickú normu STN 73 2901, ktorú žalobca pri zatepľovacích prácach nedodržal, je jeho odvolacia námietka neopodstatnená. Norma STN 73 2901 s názvom Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS) totiž platí až odo dňa 1.9.2019, pričom zmluva o dielo v súdenom spore bola uzatvorená už v roku 2009.

29. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej má zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny diela v dvoch prípadoch, a to v prípade, ak dielo bolo vykonané podľa zmluvy riadne a v dohodnutej dobe, nakoľko z ustanovenia vyplýva pre objednávateľa povinnosť zhotovené dielo prevziať a podľa ustanovenia dielo zaplatiť. Právo na zaplatenie ceny diela nastáva aj v prípade, ak objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, nakoľko v takomto prípade môže uplatniť objednávateľ právo zo zodpovednosti za vady v zmysle ustanovenia , podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (pozri napr. rozhodnutia NS ČR sp. zn. z 18.4.2002, sp. zn. z 28.3.2013, sp. zn. z 23.2.2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. ). I po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie tak odvolací súd dospel k zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že po ukončení ceny diela preto patrí žalobcovi cena primeraná, keďže cena diela nebola dohodnutá a žalovanému prináležia práva zo zodpovednosti za vady. Existencia vád diela preukázaná v konaní pred súdom prvej inštancie môže byť len reklamačným dôvodom vady diela, avšak nemôže byť dôvodom nezaplatenia ceny diela. Súd prvej inštancie tak nepochybil, keď dospel k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú cenu diela. Prisvedčiť potom možno aj záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie požadovanej ceny diela v sume 4.083,46 eur, keďže primeranosť ceny diela požadovanej žalobcom bola v konaní preukázaná pomocou dvoch dôkazov, a to znaleckým posudkom a odborným posúdením a odvolací súd poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 17., 20., v ktorých sú uvedené výsledky vykonaného dokazovania o tejto otázke a závery z nich plynúce.

30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.083,46 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje primeranú cena diela zhotoveného žalobcom. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach a v právnom posúdení za dostatočnú zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

31. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalovaný v odvolaní vychádzal z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

34. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

35. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 4.083,46 eur s príslušenstvom, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).