Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: G. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: Sýria, bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov S.F., I. XX, S., právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Námestie A. Hlinku 74, Ružomberok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-26-052/2021-AV zo dňa 17.03.2021, o zaistení žalobcu, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Námestie A. Hlinku 74, Ružomberok, č. PPZ-HCP-BB9-26-052/2021-AV zo dňa 17.03.2021 týkajúce sa žalobcu Hassen Ksra, nar.: 08.04.1980, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: Sýria, bez dokladov totožnosti, je nezákonné.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný v konaní o zaistenie cudzinca rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu podľa (ďalej len „“) dňom 17.03.2021 a to na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.04.2021. Zároveň žalovaný týmto napadnutým rozhodnutím rozhodol o ponechaní žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v S..

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastník konania bol dňa 09.12.2020 v zmysle ust. písmeno c) zaistený na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. Migračný úrad vydal účastníkovi konania dňa 30.12.2020 pod číslom: MU-DS-463-8/2020-DŽ rozhodnutie o návrate účastníka konania do Rumunskej republiky v súlade s Dublinským nariadením, nakoľko Rumunská republika dňa 04.01.2020 písomne akceptovala prevzatie účastníka konania späť na svoje územie ako žiadateľa o azyl. Predmetné rozhodnutie Migračného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2021 a vykonateľnosť dňa 02.02.2021. Správny orgán v súlade s ustanovením , ak aj v zmysle článku 28 ods. 3 Nariadenia Rady (ES ) č. 604/2013 účastníka konania zaistil podľa písmeno c) rozhodnutím o zaistení PPZ-HCP-BB9-47-013/2020- AV zo dňa 09.12.2010 na účel zabezpečenia príprav alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu a stanovil dĺžku doby zaistenia do 20.01.2021. Dňa 04.01.2021 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia účastníka konania v zmysle čl. 18. ods. 1 písmeno v) Nariadenia Rady ( ES) č. 604/2013. Na základe získaných informácií preto správny orgán predĺžil zaistenie účastníka konania do doby 6 týždňov od akceptácie zodpovedného štátu o prevzatí

účastníka konania a dňa 15.01.2021 vydal rozhodnutie evidované pod PPZ-HCP-BB9-29-029/2021- AV zo dňa 02.12.20121 o predĺžení zaistenia, v ktorom stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 11.02.2021. Dňa 13.01.2021 bolo do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov S. doručené rozhodnutie Dublinské strediska podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého je cudzinec zaradený do zoznamu plánovanej realizácie dublinského transferu do Rumunskej republiky, ktorá je naplánovaná na 18.02.2021. Na základe týchto informácií preto žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia, v ktorom stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.02.2021, to je do doby kedy prebehne vrátenie späť účastníka konania do iného členského štátu. Následne dňa 18.02.2021 bolo do Útvaru policajného zaistenia S. doručené stanovisko o tom, že z dôvodu organizačných ťažkostí spojených so zabezpečením a prípravou bol opätovne let zrušený. Na základe uvedeného predĺžil žalovaný zaistenie účastníka konania do 17.03.2021, čo zodpovedá podľa neho maximálnej dobe zaistenia podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ) č. 604/2013: „Ak je osoba zistená podľa tohto článku, jej odovzdania zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby. Poukázal pritom na to, že rozhodnutie MV SR podľa o azyle o tom, že účastník konania bude odovzdaný na územie Rumunskej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2021 a vykonateľnosť dňa 02.02.2021. Vzhľadom k výskytu ochorenia COVID-19 takmer u všetkých cudzincov zaistených v ÚPZC S. bola realizácia transferu do Rumunskej republiky pôvodne naplánovaného v termínoch 04.02.2021 a 18.02.2021 zmarená a transfery museli byť zrušené. Pre úspešnú realizáciu vrátenia späť osoby s ohľadom na uvedenú situáciu je predĺženie zaistenia v tomto prípade dôvodné s poukázaním na , podľa ktorého: „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.“ Nakoľko bol cudzinec zapísaný do zoznamu transferu, ktorý sa uskutoční dňa 31.03.3021, je tu vysoký predpoklad úspešnej realizácie vrátenia späť osoby, správny orgán má za to, že zaistenie je účelné a dôvodné. Správny orgán s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13.09.2017 vo veci (Mohamad Khir Amayry proti Migrationsverket) kde v bode 45 je uvedené : „ Okrem toho dotknutá osoba by nemala byť zaistená počas doby značne presahujúcej šesť týždňov, v priebehu ktorých mohlo byť odovzdanie platne vykonané, keďže z článku 28 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením, v zásade dostatočná na to, aby príslušné orgány odovzdanie uskutočnili. Na základe uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ správny orgán vyvodil záver, že judikatúra súdov pripúšťa možnosť presiahnutia doby šesť týždňov zaistenia dotknutej osoby v zmysle článku 28 ods. 3 Nariadenia č. 604/2013, v dobe nie značne presahujúcej šesť týždňov. U cudzinca nastali objektívne príčiny, ktoré ovplyvnili dĺžku trvania zaistenia cudzinca a to pandemická situácia vo svete spôsobená šírením infekčného ochorenia COVID-19 a reálna nákaza a následná karanténa v Útvare policajného zaistenia S., čo priamo zmarilo naplánované transfery - lety do Rumunska na termín 18.03.2021 a teda predpoklad úspešnosti odovzdania účastníka konania do prijímajúceho štátu, v ktorom podal žiadosť o azyl je vysoká. Predĺženie lehoty z týchto príčin je pomerne krátke a určite nie presahujúce štandardnú dĺžku zaistenia v týchto prípadoch. Uvedená doba predĺženia zaistenia je podľa správnej úvahy žalovaného a skúseností Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Rady ES) č. 694/2013. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy skutočnosť, že bolo konanie začaté v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia rady (ES), ktoré v súčasnosti už začalo a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii. Správny orgán pri stanovení dĺžky doby zaistenia určil konkrétnu dobu zaistenia, pričom táto nie je určená pevne a v prípade, že bude môcť byť účastník konania vrátený na územie Rumunska skôr, bude zaistený len počas nevyhnutne potrebnej doby. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie písmeno d) , podľa ktorého policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa žalovaného je v súčasnosti nevyhnutné predlženie zaistenia účastníka konania. Účel zaistenia podľa neho trvá, pretože je potrebné predĺžiť zaistenie účastníka konania do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu a je potrebné mať účastníka konania k dispozícii, lebo bolo taktiež dokázané riziko úteku. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné predlžiť zaistenia účastníka konania a tak naplniť a vykonať úkonu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Následne bude žalovaný skúmať, či účel zaistenia trvá. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na to, že počas konania o zaistení účastníka konania sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle článku 8 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pričom uzavrel vzhľadom na zistené skutočnosti, že zaistenie je v súlade aj s článkom 5 ods. 1 písmeno f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Zároveň uviedol, že si zabezpečil aj informácie a hodnoverné podklady pre zistenie bezpečnostnej situácie v Rumunsku a vo vzťahu k azylovým konaniam, ktoré tam prebiehajú na základe uvedeného nezistil prekážky vrátenia účastníka konania do Rumunska, ktoré by bránili bezpečnému odsunu a vráteniu. Žalovaný uzavrel, že dokazovaním na základe zistených podkladov považuje za preukázané, že sú splnené podmienky na postup podľa písmeno c) , pretože zaistenia je potrebné pre účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Žalovaný rozhodol o zaistení účastníka konania z dôvodu, že ak by nebolo realizované zaistenie, jeho pobyt by bol na území Slovenskej republiky neznámy, existuje riziko úteku, účastník konania by sa mohol neoprávnene pohybovať a skrývať na území SR, resp. na celom území Únie a jeho pobyt by nebol známy, takže by nebolo dôjsť k realizácii Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, čím by bolo zmarené konanie samotného zabezpečenia príprav a výkonu v zmysle tohto nariadenia.

3. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiada zrušenie rozhodnutia žalovaného a jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. V žalobe uviedol, že žalovaný s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe žalobca popísal priebeh zaistenia žalobcu od prvotného zaistenia rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB9-47-013/2020-AV zo dňa 08.12.2020, cez predĺženie zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-26-029/2021-AV a č. PPZ-HCP-BB9-26-036/2021-AV a č. PPZ-HCP-BB9-26-043/2021-AV. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie namietal, že jeho zaistenie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ako aj v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktoré ustanovenie aj v žalobe citoval. Podľa neho nebolo možné predlžiť lehotu zaistenia, pretože Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 31.12.2020 a v tento deň zároveň začala plynúť 6 týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 11.02.2021. Túto lehotu nebolo možné predĺžiť. Správny dátum akceptácie žalobcu potvrdilo zástupcovi žalobcu aj dublinské stredisko MV SR a vyplýva z rozhodnutia o odovzdaní. Proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska nepodal žalobca správnu žalobu a teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Nakoľko v predmetnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6 - týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula dňa 11.02.2021. Pre úplnosť žalobca uviedol, že vo veci žalobcu uplynulo viac ako 6 týždňov aj od momentu vykonateľnosti rozhodnutia o jeho odovzdaní do Rumunska, pričom už aj vo veci preskúmania prechádzajúceho predĺženia zaistenia žalobcu, žalovaný krajskému súdu vo vyjadrení k žalobe zavádzajúco uviedol, že dňa 17.03.2021 bude žalobca bezpodmienečne prepustený. V súvislosti so stanovenou dĺžkou doby zaistenia žalobcu, žalovaný síce pri jej stanovení vychádzal zo správnych ustanovení príslušného právneho predpisu, nariadenia Dublin III, no nesprávne ci vyložil, resp. nesprávne aplikoval. K tomuto poukázal aj na výklad ustanovení Dublin III upravujúcich osobitné lehoty zaistenia všeobecnými súdmi aj v súvislosti s rozhodovacou praxou Európskeho súdu (napr. vo veci C-60/16), ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: bod 47 odôvodnenia citovaného rozsudku: „ Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.“ V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska ( ). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Z uvedeného má žalobca

za to, že od akceptácie prijatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho zaistenie trvať už iba 6 týždňov. Žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 11.02.2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru ako aj s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Postup a rozhodnutie žalovaného je aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou NS SR.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.03.2021 popísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia. Poukázal na čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia podľa ktorého sa dĺžka zaistenia odvíja od akceptácie členského štátu, ktorá môže byť implicitná (bez formálneho vyjadrenia, tzv. povinná akceptácia) alebo výslovná (t. j. písomne potvrdená, alebo od vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu MVSR o odovzdaní žiadateľa do iného štátu podľa o azyle. V prípade, ak dublinský žiadateľ bol zaistený už pred akceptáciou príslušného členského štátu môže byť zaistený najviac šesť týždňov od akceptácie. Ak v tejto lehote, t. j. do šesť týždňov od akceptácie migračný úrad buď nevydá rozhodnutie o odovzdaní, dublinský žiadateľ musí byť prepustený alebo vydané rozhodnutie o odovzdaní, zaistenie dublinského žiadateľa je možné predlžiť o ďalších šesť týždňov, a to aj opakovane, vždy o šesť týždňov, pričom maximálna dĺžka zaistenia môže byť šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Rozhodnutie o odovzdaní je okrem iného vykonateľné aj márnym uplynutím lehoty 20 dní na podanie správnej žaloby od jeho doručenia ( ). Žalovaný v tomto prípade disponuje rozhodnutím č. MU-DS-463-8/2020-DŽ zo dňa 07.01.2020, právoplatným dňa 13.01.2021 a vykonateľným dňa 02.02.2021, pričom v predmetnej veci bola u žalobcu v zmysle aktuálneho usmernenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície maximálna lehota zaistenia počítaná najviac do 17.03.2021 a žalovaný predposledným rozhodnutím pod č. PPZ- HCP-BB9-26-043/2021-AV zo dňa 19.02.2021 predĺžil v zmysle ust. lehotu zaistenia najviac do 17.03.2021, pričom táto lehota by sa už viac nemala predlžovať. Žalovanému však následne bola doručená elektronická správa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, v ktorej je uvedená informácia, že v dôsledku aktuálnej epidemiologickej situácie došlo k výskytu ochorenia COVID-19 takmer u všetkých cudzincov zaistených ÚPZC S., preto bola realizácia transferu do Rumunskej republiky pôvodne naplánovaného na 04.02.2021 a 18.02.2021 zmarená. Z dôvodu karanténnych opatrení museli byť transfery zrušené. Pre úspešnú realizáciu vrátenia späť osoby s ohľadom na túto situáciu je predlženie zaistenia v tomto prípade dôvodné s poukázaním na ust. . Dôvodné a účelné je podľa žalovaného predlženie zaistenia aj preto, že žalobca je zapísaný do zoznamu transferu, ktorý sa uskutoční dňa 31.03.2021. V tomto poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13.09.2017 vo veci C-60/16 kde v bode 45 je uvedené: „Okrem toho dotknutá osoba by nemala byť zaistená počas doby značne presahujúcej šesť týždňov, v priebehu ktorých mohlo byť odovzdanie platne vykonané, keďže z článku 28 ods. 3 tretieho pododseku Nariadenia Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením v zásade dostatočná na to, aby príslušné orgány odovzdanie uskutočnili.“ Na základe tohto rozsudku vyvodil žalovaný záver, že judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa možnosť presiahnutia doby šesť týždňov zaistenia dotknutej osoby v zmysel čl. 28 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 v dobe nie značene presahujúcej šesť týždňov. U zaisteného nastali objektívne príčiny, ktoré ovplyvnili dĺžku trvania zaistenia cudzinca a to pandemická situácia vo svete spôsobená šírením infekčného ochorenia COVID-19 a reálna nákaza v ÚPZC S., čo zmarilo plánované lety do Rumunska. Predlženie lehoty z týchto príčin je pomerne krátke a nie značne presahujúce štandardnú dĺžku zaistenia v týchto prípadoch. V čase predposledného predlženia zaistenia žalobcu žalovaný nedisponoval právoplatným a vykonateľným rozsudkom KS v Košiciach vo veci predchádzajúcej správnej žaloby proti predošlému zaisteniu cudzinca a preto menovaného dotknutého cudzinca žalovaný neprepúšťal.

5. Dňa 07.04.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako - Doplnenie správnej žaloby vo veci zaistenia, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca bol dňa 31.03.2021 letecky odovzdaný do Rumunskej republiky. Žalobca však aj naďalej trvá na podanej žalobe, čo sa týka zrušujúceho výroku napadnutého rozhodnutia a náhrady trov konania a to z dôvodu, že vo veci žalobcu už došlo dvakrát k nezákonnému predlženiu jeho zaistenia zo strany žalovaného, čo už raz bolo skonštatované aj rozsudkom KS v Košiciach sp. zn.: , pričom žalovaný v predošlom súdnom rozhodnutí tvrdil, že predlženie zaistenia žalobcu už nebude ďalej možné. Karanténa žalobcu bola ukončená už vo februári 2021 a teda jej trvanie nemalo žiaden vplyv ani súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Preto navrhuje, aby súd určil, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.03.2021, č. PPZ-HCP-

BB9-26/052/2021-AV týkajúce sa žalobcu bolo nezákonné. Zároveň žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil v zákonom stanovenej lehote siedmych pracovných dní pojednávanie na deň 12.04.2021, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žalobca a jeho zástupca ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní v samotnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v neprítomnosti a taktiež žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu zaneprázdnenosti, ako aj z ekonomických dôvodov vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.03.2021 a žiadal vec prejednať v neprítomnosti.

7. Pred samotným pojednávaním bolo telefonicky v ÚPZC S. zistené, že žalobca bol dňa 31.03.2021 o 06.00 hod. prepustený z ÚPZC S. z dôvodu jeho dublinského transferu do Rumunska, kde požiadal o azyl. Zo zaslanej priepustky pod referenčným číslom: SK 100178 vyplýva, že táto bola žalobcovi vystavená v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Na priepustke je uvedený dátum prepustenia z ÚPZC S. dňa 31.03.2021.

8. Nakoľko boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci vyhlásením rozsudku pre neprítomnosť účastníkov konania vyvesením skráteného rozsudku na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa , súd na pojednávaní dňa 12.04.2021 vyhlásil tento rozsudok v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto písomného vyhotovenia rozsudku.

9. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.

10. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 <aspi:// module='EU'&link='32013R0604'&ucin-k-dni='30.12.9999'/> z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

11. Podľa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

12. Podľa prvá a druhá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

13. Podľa a , policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu (a)) alebo zložiť peňažnú záruku (b)).

14. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd <aspi:// module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.5'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

16. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

17. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

18. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

19. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

20. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

21. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

22. Podľa §46a ods. 1 zákona azyle na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

23. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

24. Podľa § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.

25. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok <aspi://

module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%25233'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

28. Podľa § 46 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%252346'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

32. Podľa žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

33. Účelom správnej žaloby podľa je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu .

34. Z vyššie citovanej právnej úpravy je nepochybné, že v prípade ak správny súd koná o správnej žalobe podľa môže podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi. Prvým je zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. Druhým spôsobom rozhodnutia je priame nahradenie preskúmavaného rozhodnutia rozhodnutím správneho súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Tretím spôsobom je zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátanie veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia bezodkladného prepustenia. Štvrtým spôsobom je určenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ak žalobca bol po vykonanom zaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia prepustený. Je teda nepochybné, že zákonodarca kládol dôraz na preskúmanie rozhodnutí vo veciach zaistenia a prípadné konštatovanie ich nezákonnosti aj po prepustení žalobcu zo zaistenia. Aj keď je zjavné, že primárnym cieľom žalobcu v takomto konaní je nariadenie prepustenia, v prípade správnej žaloby podľa sa tento domáha aj zrušenia rozhodnutia vo veciach zaistenia. Napokon z porovnania ustanovení a , podľa ktorého sa žalobca „môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu“, vyplýva rozdiel v tom, čoho sa žalobca môže domáhať.

35. Z obsahu správnej žaloby, ktorú je s odkazom na ust. nutné posudzovať neformálne, vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a nariadenia jeho

bezodkladného prepustenia a teda podal správnu žalobu podľa . Správna žaloba bola doručená krajskému súdu dňa 31.03.2021, teda dňa, kedy ako je to zrejmé z priepustky č. SK 100178, ako aj z podanej mailovej správy z ÚPZC S. zo dňa 07.04.2021 a 09.04.2021, kedy bol žalobca prepustený zo zaistenia bol realizovaný jeho dublinský transfer do Rumunska. Žalobca vzhľadom na túto skutočnosť podaním zo dňa 06.04.2021 navrhol, aby súd rozhodol len o tom, že preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné.

36. Nakoľko sa sťažovateľ v čase rozhodovania krajského súdu nenachádzal v zaistení, odpadol tak dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia avšak, vzhľadom na vyššie uvedené však zotrváva legitímna požiadavka sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia o zaistení. Prepustením zo zaistenia sa v prípade správnej žaloby podľa síce vyčerpal predmet žaloby v časti dožadujúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia.

37. Súd tak vychádzajúc v zmysle vyššie uvedeného v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 06.04.2021 rozhodoval o tom, či je preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BB9-26-052/2021-AV zo dňa 17.03.2021, ktorým žalovaný v zmysle zaistil žalobcu na základe skutočnosti, že je žiadateľom o udelenie azylu na území iného členského štátu na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III. Podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.04.2021 s tým, že ho umiestil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov S..

38. Z administratívneho spisu je zrejmé a nebolo to v konaní sporné, že žalobca bol zaistený podľa písmeno c) za účelom prípravy a jeho následného odovzdania do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III a to rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BB9-47-013/2020-AV zo dňa 09.12.2020. Následne žalovaný vydal dňa 15.01.2021 rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu pod č. PPZ-HCP-BB9-26-029/2021-AV, ktorým v zmysle predĺžil žalobcovi zaistenie na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac do 11.02.2021.

39. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé a taktiež to nebolo v konaní sporné, že dňa 04.01.2021 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu a následne dňa 07.01.2021 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie, ktorým rozhodlo o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2021 a vykonateľnosť dňa 02.02.2021.

40. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia písmeno c) je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

41. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky ,pričom danú skutočnosť oznámil žalovaný správny orgán Dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania podľa vyššie uvedeného medzinárodného právneho predpisu ( nariadenie Dublin III. ). Rumunská republika je tak zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia Dublin III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Súd má zato, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle , a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.

42. Predmetné Nariadenie Dublin III je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike a tento priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalé čl. 189 ZEHS, 249 ZES), podľa ktorého Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Okrem toho samotné nariadenie obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je toto nariadenie záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).

43. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Žalobca sa mal teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení. Keďže žalobca požiadal o udelenie azylu na území Rumunska, táto krajina je v zmysle Nariadenia Dublin III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 zodpovedná za účastníka konania - za žalobcu.

44. Zároveň súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t. j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , , , , , , nález Ústavného súdu SR sp. zn. -81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 z 09.10.2013).

45. Žalobca v konaní vzniesol námietku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k dĺžke lehoty zaistenia, ktorú súd v konaní vyhodnotil ako dôvodnú, čo malo za následok rozhodnutie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa písmeno d) (ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné).

46. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia ustanovením v spojení s článkom 28 odsek 3 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013.

47. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní. 48. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s Zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska ( ). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“ Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.

48. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.06.2014, v ktorom kasačný súd uviedol,

že: Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.

49. Dňa 31.12.2020 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 - týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 11.02.2021. Preto predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutie nie je v súlade s Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. V tomto poukazuje na rovnaký právny názor tunajšieho súdu v rozsudku zo dňa 19.03.2021 sp. zn.: , ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HC-BB9-26-043/2020-AV zo dňa 19.02.2021 týkajúce sa žalobcu, ktorým bolo žalobcovi predlžené zaistenie (predposledné rozhodnutie o zaistení žalobcu). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2021.

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa 230 ods. 1 písmeno d) a z dôvodu uvedeného v rozhodol súd tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné.

51. Podľa Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.