Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-282-2013.pdf
PDF · 267.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobkyne: W.. J. V., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. XXX, zastúpená JUDr. Peter Matejov, advokát so sídlom Nitra, Hollého 12, IČO: 42 049 415, proti žalovanému: W.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. XXX, zastúpený Mgr. Ján Polák, advokát so sídlom Bratislava, Miletičova 64, IČO: 31 817 432, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v y p o r i a d a v a tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
- hnuteľné veci:
motorové vozidlo značky Opel Zafira v zostatkovej hodnote ........................................600 eur, poľovnícke trofeje v počte kusov 23 (sluka 2x, bažant, kačica 3x, sokol 1x, sova 1x, mačka divá 2x, kuna 1x, kuna koža 1x, líška 1x, líška koža 2x, líška hlava + chvost 1x, jazvec 2x, srnec 1x, muflón 1x, muflón podšitá koža 1x ) v celkovej zostatkovej hodnote.................................................................................................................. 200 eur, voliéra v zostatkovej hodnote ........................................................................................150 eur, plynový kotol značky Destila v zostatkovej hodnote .....................................................200 eur,
- nehnuteľné veci:
spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 938 pre kat. úz. D. a to rodinný dom so súp. č. 332 postavený na parcele č. 481/1, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. 481/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2 v hodnote ....................................................................................................26 333,33 eura.
Súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- hnuteľné veci :
Guľovnica opakovacia zn. Zbrojovka Brno, ZG 47, výrobné číslo 6057 v zostatkovej hodnote ................................................................................................................................500 eur, Guľovnica kozlica zn. Zbrojovka Brno ZH 224, výrobné číslo 2-800777/254575 v zostatkovej hodnote.................................................................................................................. 710 eur, motorová kosačka v zostatkovej hodnote ........................................................................75 eur,
Žalobkyňa preberá spoločné záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to :
- pôžičku voči veriteľovi I. T. vo výške 11 617,87 eura,
- úver voči Štátnemu fondu rozvoja bývania so zostatkom 3689,74 eura
Žalovaný preberá spoločné záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to :
- pôžičku voči veriteľovi I. T. vo výške 11 617,87 eura.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom finančného vyporiadania sumu 37635,14 eura a to do 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1012,25 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1012,25 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Štát m á právo na náhradu trov, ktoré platil v konaní, vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 50% a žalovanému v rozsahu 50%. VI. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2013 domáhala, aby súd vysporiadal majetok patriaci do BSM. Žalobu odvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/24/2011-85, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2012, pričom počas trvania manželstva so žalovaným spoločne nadobudli nehnuteľnosti a to nehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 938 pre kat. úz. D. a to rodinný dom so súp. č. 332 postavený na parcele č. 481/1, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. 481/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2 v hodnote 16850 eur podľa znaleckého posudku č. 48/2013 W.. I. E.. Ďalej hnuteľné veci: motorové vozidlo značky Opel Zafira v zostatkovej hodnote 2500 eur, poľovnícke trofeje v počte kusov 23 (sluka 2x, bažant, kačica 3x, sokol 1x, sova 1x, mačka divá 2x, kuna 1x, kuna koža 1x, líška 1x, líška koža 2x, líška hlava + chvost 1x, jazvec 2x, srnec 1x, muflón 1x, muflón podšitá koža 1x ) v celkovej zostatkovej hodnote 1970 eur, guľovnica opakovania zn. Zbrojovka Brno v zostatkovej hodnote 500 eur a guľovnica kozlica v zostatkovej hodnote 710 eur. Okrem toho masu BSM tvoria aj pasíva, a to záväzok tiutlom úveru poskytnutého ŠFRB vo výške 16 012,20 eura. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, avšak žalovaný na uvedený návrh nereagoval. Keďže na vysporiadaní so žalovaným nedohodli, navrhla, aby jej súd spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 938, kat. úz. D. v celkovej hodnote 16850 eur prikázal do výlučného vlastníctva, ako aj záväzok titulom nesplateného úveru vo výške 16 012,20 eura a žalovanému prikázal hnuteľné veci s tým, že strany sporu si z titulu vyporiadania nič nedoplácajú a žalobkyni súd prizná nárok na náhradu trov konania.
2. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10.06.2014 zotrval na podanej žalobe, pričom základ masy BSM tvorí podiel vo výške 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.938 pre kat. územie D., ktorého hodnota je podľa predbežného znaleckého posudku 16.850 eur. Masu BSM ďalej tvoria hnuteľné veci, tak ako sú špecifikované v návrhu. V rámci BSM je potrebné vyporiadať aj záväzky, a to nesplatený zostatok úveru.
3. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.06.2014 uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom podielu vo výške 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.938, a to z dôvodu, že uvedený podiel nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.1998. Celá nehnuteľnosť bola kompletne zrekonštruovaná, ale žalovaný upustil od svojho dôvodného tvrdenia, že zhodnotením tejto nehnuteľnosti - domu došlo k vytvoreniu novej veci, čím sa celá táto nehnuteľnosť stala súčasťou BSM. Teda žalovaný súhlasí s tým, že dom nie je súčasťou BSM, ale žiada, aby sa mu nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou podielu vo výške 5/6, je potrebné aby sa pri vyporiadaní prihliadlo na to, koľko sa zo spoločného majetku vynaložilo na podiel vo výške 5/6 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a rovnako koľko sa zo spoločného majetku vynaložilo na podiel vo výške 1/6 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Ide približne o hodnotu 80000 eur, a to vzhľadom na výšku úveru, príjmy účastníkov konania a tiež zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá podľa ZP má hodnotu asi 130000 eur a v čase nadobudnutia mala hodnotu asi 12000 eur. Čo sa týka záväzku, teda nesplatený zostatok úveru zo
ŠFRB, tento splácal od začiatku žalovaný a nie je dôvod, prečo by tomu nemalo byť tak aj naďalej, a to vzhľadom aj k tomu, že žalovaný zabezpečoval aj ručiteľov k tomuto záväzku a má preto aj záujem, aby bol riadne splatený. Motorové vozidlo má hodnotu 600 eur, poľovnícke trofeje sú súčasťou domu a majú hodnotu 200 eur a zbrane sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ich dostal od brata a otca. Účastníci však nadobudli do BSM aj iné hnuteľné veci a to: stavebný materiál, omietky 98 eur, farba 200 eur, vonkajšie tvárnice 1.390 eur, montovateľný, rozmontovateľný sklad 680 eur, voliéra 272 eur, motorová kosačka 250 eur, plynový kotol 400 eur, zariadenie bytu - sedačka v jedálni 350 eur, sedačka v obývačke 650 eur, kuchynský rohový set 400 eur, spálňa 500 eur. Navrhujú BSM vysporiadať tak, že žalovaný si zoberie osobné motorové vozidlo a poľovnícke trofeje, pokiaľ ich žalobkyňa nechce, všetko ostatné pôjde žalobkyni, úver prevezme žalovaný a žalobkyňa titulom vyporiadania zaplatí odporcovi sumu, ktorú v tejto chvíli presne uviesť nevie.
4. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.09.2014 uviedla, že súčasťou BSM je spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach, kedy rodinný dom a pozemky pôvodne patrili jej rodičom a po smrti otca 1 patrila jej matke a druhú polovičku dedili traja súrodenci - ona spolu so sestrou, bratom, každý po 1/6. Mama vtedy nededila, vzdala sa svojho podielu v prospech ich. V tomto rodinnom dome žili ako manželia s dvoma deťmi a matkou. V roku 1998 sa brat a matka rozhodli, že svoje spoluvlastnícke podiely jej darujú. Tak sa stala vlastníčkou podielu vo výške 5/6. Posledný podiel vo výške 1/6, ktorý vlastnila jej sestra, im to ponúkla na predaj, preto ho kúpili spolu so žalovaným do BSM. Následne sa rozhodli, že rodinný dom prerobia a za týmto účelom si zobrali úver zo ŠFRB vo výške 700000 Sk, pretože nemali žiadne peniaze našetrené. Zároveň aj jej brat, ktorý chcel aby mama v tomto dome dožila, a aby ju doopatrovala, jej daroval ďalších 700000 Sk za účelom rekonštrukcie a to najmä vytvorenia podmienok pre matku. Dokonca jej daroval tieto peniaze ešte skôr ako bol vybavený úver, takže z nich začali rekonštrukciu financovať. Zostatok úveru zo ŠFRB bol ku dňu rozvodu manželstva 16012 eur. Žiada spoluvlastnícky podiel 1/6 prikázať do jej výlučného vlastníctva. Iné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu nevynaložili. Mali dohodu, že budú žiť z jej výplaty a všetko čo zarobí žalovaný pôjde na rekonštrukciu, ale v skutočnosti si žalovaný zárobok odkladal na účet a žiadne svoje peniaze na rekonštrukciu nedal. Ani keď jej chýbali peniaze na domácnosť, jej ich neposkytol. A takto to trvalo v podstate asi od roku 2003 až do rozvodu manželstva. Brat jej darované peniaze vyplatil na ruku žalovanému, a to z toho dôvodu, že ako chlap mal na starosti všetky tie veci okolo prerábky a vedel čo sa ide platiť a komu. Bola tam vtedy celá rodina, ale keď došlo k odovzdaniu peňazí, oni sa ako chlapi utiahli do jednej miestnosti. Bolo to na Silvestra, roku 2002. Bolo to v X. v X. u môjho brata. Záver, že tie peniaze boli darované jej vyvodzuje z jedného jediného dôvodu, pretože je to jej brat a ide o jej mamu a keďže chcel, aby mamu doopatrovala, preto jej tie peniaze dal. Peniaze zo ŠFRB dostali až v roku 2003 a teraz presne nevie, či k odovzdaniu peňazí došlo tak ako to uviedla, alebo to bolo o rok skôr na Silvestra 2001. Čiže rozhodujúce je to, že tie peniaze zo ŠFRB prišli neskôr, ako tie čo jej daroval brat. Sestra 1/6 domu predávala im obom, a vyplatili to zo spoločných peňazí, ale z nejakej mužskej ješitnosti to bolo napísané na žalovaného, lebo on chcel, aby na tom dome aj on sám niečo mal. Sestre vyplatila peniaze ona v spálni, lebo všade boli deti, dátum si nepamätá, bolo to buď pred Vianocami, ale medzi sviatkami. S bratom nebola uzatvorená písomná darovacia zmluva, dohodli sa ústne. Bolo to v ten deň na Silvestra, keď aj odovzdal tie peniaze. S bratom sa rozprávala len ona osobne a on jej teda povedal, že keď idú ten dom rekonštruovať, aby mala mama podmienky na bývanie, že jej daruje 700000 Sk a potom išlo obaja medzi ostatných a brat vzal žalovaného vedľa a tam mu tie peniaze odovzdal. 5. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.09.2014 uviedol, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach je iba jeho, nadobudol ho podľa kúpnej zmluvy, zaplatil svojimi peniazmi. Išlo o peniaze, ktoré dostal od jeho rodičov darom 85000 Sk s tým, že na tento dar sa bude prihliadať pri vyporiadaní dedičstva po jeho rodičoch. Tieto peniaze mu odovzdal otec, boli prítomní aj jeho súrodenci. Peniaze odovzdal pani B., teda sestre žalobkyne v termíne podľa zmluvy. Mohli sa dohodnúť, že tie peniaze budú splácať, alebo že zaplatia nejakú sumu, na ktorej sa dohodnú, ale bola to pani B., ktorá trvala na tom, aby bol spravený znalecký posudok a aby bola vyplatená presne suma podľa znaleckého posudku. Ohľadne sumy, ktorá bola vynaložená z ich spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, určite to nebola len suma úveru, ale boli aj ich úspory, pričom v tom čase mal dve zamestnania. Na začiatku nehnuteľnosť mala nízku hodnotu, dnes je to chalupa v hodnote možno až 140.000,- eur. K tomuto zhodnoteniu došlo zo spoločných peňazí. Znalecký posudok predložený žalobkyňu obsahuje tiež ťarchu vo výške 20000 v doživotnom práve matky žalobkyne užívať. Rekonštrukčné práce začali v podstate odkedy ho nadobudli asi v roku 1999. Nechodili na žiadne dovolenky, ani žiadne autá nekupovali, všetko investovali do domu.
6. Svedok W.. I. T., brat žalobkyne vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedol, že na Silvestra roku 2002 boli u neho sestra s jej mužom a s celou rodinou na návšteve. Ešte predtým začali rekonštruovať rodinný dom a očakávali nejaký príspevok alebo pôžičku z ŠFRB. Chcel im tiež s touto rekonštrukciou pomôcť. Tie rozhovory o peniazoch prebiehali už predtým, ale vtedy na Silvestra 2002 odovzdal žalovanému 700 tis. Sk. Peniaze odo neho pýtala hlavne sestra, lebo bývali v rodinnom dome, mali dve deti a bývala tam aj ich mama. Oni chceli urobiť tou rekonštrukciou aj priestor pre seba aj pre mamu. Neuvažoval vtedy komu tie peniaze dáva, ale žalovanému ich odovzdal preto, lebo ho bral ako chlapa, ktorý má tieto veci na starosti. Po rozvode bol v kontakte so žalovaným, navrhol mu nech stanoví nejakú cenu, za ktorú predá časť, ktorú vlastní, alebo im to prepíšeme na ich deti, čo žalovaný odmietol.
7. Svedkyňa C. B., sestra žalobkyne vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedla, že so sestrou a švagrom sa dohodli, že jej vyplatia podiel v rodičovskom dome po otcovi, po nejakom čase prišli za ňou do práce a zobrali ju podpísať zmluvu. Na tejto zmluve bolo uvedené, že kupujúci je žalovaný, pýtala sa na to, a v podstate obaja potvrdili, že je to preto, aby aj žalovaný mal nejaký diel na dome. Pripadalo jej to logické, keď sú manželia. Po nejakom čase jej peniaze vyplatila sestra v hotovosti. Keď prišli pre ňu, zmluva už bola prichystaná, išli spoločne na úrad, aby to podpísala. Aj žalovaný ju podpísal tam. Kúpna cena za spoluvlastnícky podiel bola stanovený asi podľa nejakého posudku. Nevie kto dal urobiť tento posudok, ale ona to nebola. Nespomína si, kto uhrádzal poplatky s osvedčením podpisu, ale daň z prevodu platila ona. Nevie z akého zdroja pochádzali peniaze, ale pri predaji jej bolo povedané, že si musia našetriť, tak to brala tak, že už našetrili. Myslí si, že jej to ponúkali obaja.
8. Svedok X. V., brat žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.11.2014 uviedol, že nevie presne kedy to bolo, lebo to bolo veľmi dávno, ale vie, že rodičia dali žalovanému 85000 Sk. Vedeli o tom všetci, lebo žalovaný žiadal od rodičov pôžičku, lebo chcel prerábať dom, ale rodičia sa rozhodli, že by ho to zaťažilo. Poradili sa vtedy aj spolu so všetkými súrodencami, že mu tie peniaze dajú a že táto suma bude potom odpočítaná z dedičstva. Preto pritom boli všetci prítomní, aj rodičia aj piati súrodenci. Otec mu tie peniaze dal v hotovosti. Išlo o úspory rodičov, preto otec chcel, aby pri tom všetci boli, lebo boli to ich úspory a vedel, že keď ich dá jednému, nebude môcť takto isto potom pomôcť niekomu inému z nich. Žalovaný mal aj nejakú zmluvu, kde bola táto suma vyčíslená, on to potreboval na kúpu časti nehnuteľnosti. Otec sa o tom v ním neraz rozprával, dokonca navrhoval, aby sa aj nejaká zápisnica u notára spravila, ale nebolo to potrebné, lebo všetci súrodenci s tým súhlasili. Boli uzrozumení s tým, že tieto peniaze sú určené na kúpu nehnuteľnosti.
9. Svedkyňa B. V., sestra žalovaného na pojednávaní dňa 17.02.2015 vypovedala, že rodičia dali žalovanému finančnú čiastku, lebo chcel odkúpiť dom. Dohodli sa tak, že rodičia dajú z úspor žalovanému peniaze, pričom všetci boli prítomní, keď sa o tom hovorilo. Nevie kedy to bolo, asi v roku 1999, bola na vysokej škole, v treťom ročníku, ale bolo to tak, že žalovaný s rodičmi dohodol a oni teda povedali, že mu tie peniaze dajú, ale musia byť všetci prítomní a musia s tým všetci súhlasiť. Bola prítomná pri odovzdávaní peňazí. Išlo o sumu 85000 Sk. Otec to priniesol z obývačky, rátalo sa to, ale nevie povedať, aké to boli peniaze. Vie, že bola nejaká zmluva, ktorú potom doma ukazoval, že tie peniaze na kúpu použil. Bližšie sa nevie k tomu vyjadriť
10. Svedok W.. W. V., brat žalovaného na pojednávaní dňa 17.02.2015 vypovedal, že žalovaný dostal peniaze od rodičov, aby mohol odkúpiť podiel na dome. Všetci súrodenci boli pri tom prítomní. Išlo o sumu 85000 SK a bolo to koncom roka 1999. Bolo to v hotovosti, ale už si nespomína na detaily, lebo to bolo dávno. Boli tam všetci prítomní, a to rodina a nikto na nikoho nedával pozor, že by chcel niekto niekoho oklamať.
11. Svedkyňa I. V., matka žalovaného na pojednávaní dňa 17.02.2015 vypovedala, že synovi darovali peniaze v sume 85000 SK a bolo to pred Vianocami v roku 1999. Myslí, že potrebovali vyplatiť nejakých súrodencov, chceli dačo robiť s domom, tak sa dohodli a peniaze mu dali, teda darovali. Dali mu ich v hotovosti a dohodli sa, že keď bude dedičské konanie, tak jemu sa už nič nebude dávať. Peniaze mali doma. Žalobkyňa tam nebola, išlo o dar pre syna, lebo vlastne on už potom nemal po nich ani dediť, preto boli prítomní aj ostatní súrodenci.
12. Svedok X. V., otec žalovaného na pojednávaní dňa 17.02.2015 vypovedal, že syn žiadal odo neho peniaze, lebo chcel kúpiť kus domu a nemal na to. Dohodli sa aj s manželkou a deťmi, že mu pomôžu a nejaké peniaze mu darujú. Mal doma 100000 SK, a 85000 SK mu daroval, ale s tým, že sa to odráta z
dedičstva, potom mu syn ukázal aj zmluvu, že tie peniaze na to aj použil. Bolo to asi v roku 1999. Nevie, či chcel ten kus domu kúpiť sám alebo spoločne s nevestou, ale peniaze dal synovi.
13. Žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní dňa 14.09.2018 zhodne uviedli, že zostatková hodnota auta OPEL Zafira je 600 eur, zostatková hodnota poľovníckych trofejí v počte 23 kusov je 200 eur, s tým že tieto žiada prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyňa. S prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne súhlasí aj žalovaný. Žalobkyňa a žalovaný zhodne uviedli, že sklad má zostatkovú hodnotu 680 eur, s tým že tento žiada prikázať do výlučného vlastníctva žalovaný, voliéra podľa zhodného tvrdenia strán sporu má zostatkov hodnotu 150 eur, motorová kosačka 75 eur, a plynový kotol 200 eur. Žalobkyňa a žalovaný zhodne uvádzajú, že súčasťou masy BSM nie je: sedačka v jedálni, sedačka v obývačke, kuchynský rohový set a spálňa. Žalovaný netrvá na ich vyporiadaní.
14. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.09.2018 uviedol, že guľovnica - opakovacia a guľovnica broková kozlica netvoria masu BSM, tieto zbrane mu boli darované, ide o jeho výlučné vlastníctvo, ktoré nepatrí do BSM. Zbrane mal ešte ako slobodný. Pokiaľ ide o guľovnicu - opakovaciu táto mu bola darovaná bratom X. V. XX rokov dozadu. Brat mu to daroval v dome rodičov v B.. Pokiaľ ide o guľovo-brokovú kozlicu, táto mu bola darovaná pred 20-timi rokmi mojim otcom X. V.. Otec mu ju daroval v rodičovskom dome v B.. Pokiaľ ide o hnuteľné veci: stavebný materiál, omietky v hodnote 98 eur, farba v hodnote 200 eur, vonkajšie trávnice v hodnote 1390 eur žalovaný tieto vypúšťa z masy BSM. Žalovaný poprel, že by brat žalobkyne I. T. daroval žalobkyni sumu 700000 SK. Súhlasí s tým, že brat žalobkyne poskytol uvedenú sumu, avšak išlo o pôžičku pre žalobkyňu a pre neho s tým, že termín vrátenia pôžičky nebol presne stanovený.
15. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.09.2018 uviedla, že na sporožírovom účte žalovaného boli za obdobie od 27.06.2002 do 31.12.2011 realizované vklady spolu vo výške 45 042,26 eura a výbery 43 923,06 eura, pričom žalobkyňa nemá vedomosť o tom, na čo boli použité finančné prostriedky, žalobkyňa má za to, že žalovaný ich použil výlučne pre seba, pričom je povinný preukázať ich použitie a spotrebu v rámci BSM a to konkrétne ide o transakcie vklad 30.09.2002 v sume 190 000 SK, vklad 31.03.2003 10 000 Sk, výber 30.09.2003 17 264 Sk, 31.03.2004 výber 8648 SK, výber 30.06.2004 20 130 Sk, výber 30.09.2004 65 334 Sk, výber 31.12.2004 35 268 Sk, výber 31.03.2005 34 460,34 Sk, výber 30.06.2005 10 119 Sk, vklad 31.12.2008 50 000 Sk, vklad 31.03.2009 2698,34 eura, výber 31.03.2009 výber 1955,10 eura, vklad 30.06.2009 2972,78 eura, výber 30.06.2009 2034,60 eura, vklad 30.09.2009 3164,35 eura, výber 30.09.2009 2304,68 eura, vklad 31.12.2009 3416,94 eura, výber 31.12.2009 3212,42 eura, vklad 31.03.2010 3155 eur, výber 31.03.2010 2543,33 eura, vklad 30.06.2010 3353,37 eura, výber 30.06.2010 3661,02 eura. Vklad 30.09.2010 2971,82 eura, výber 30.09.2010 3297,60 eura, vklad 31.12.2010 2941,98 eura, výber 31.12.2010 4398,46 eura, vklad 31.03.2011 3029,07 eura, výber 31.03.2011 3533,88 eura, vklad 30.06.2011 2833,58 eura, výber 30.06.2011 5616,27 eura, vklad 16.09.2011 2927 eur, výber 16.09.2011 2594,85 eura, vklad 31.12.2011 3279,55 eura, výber 31.12.2011 3413,42 eura. Žalovaný argumentuje, že súd by mal v rámci určenia toho, čo bolo v danej veci vynaložené zo spoločného na ostatný majetok žalobkyne posudzovať ako investíciu, ktorou došlo z hodnoteniu ostatného majetku žalobcu a túto valorizovať a nie ako skutočné náklady vynaložené v danom čase na ostatný majetok bez akejkoľvek valorizácie. Žalobkyňa odmieta takýto výklad ust. § 150 OZ, pretože zo zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že manželovi sa musí nahradiť len skutočná a reálne „vynaložená“ suma do ostatného majetku druhého manžela bez akejkoľvek valorizácie. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Ústavného súdu nie je relevantné v tom zmysle, že tieto rozhodnutia žiadnym nepreukazujú, že by medzičasom došlo v rámci súdnej praxe k žalovaným tvrdenému prelomeniu doterajšieho právneho výkladu § 150 druhá veta OZ v prospech posudzovania vložených prostriedkov do ostatného majetku druhého manžela ako valorizovanej investície. V tomto smere žalobkyňa poukazuje na rozhodnutia/ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to uznesenie sp. zn. 6 Mcdo 10/2011 z 26.06.2012 a sp. zn. 8Cdo 180/2014 zo dňa 30.03.2015, ktoré rozhodnutie v rámci právnych záverov sú v prospech zaužívaného výkladu zákazu valorizácie výnosov.
16. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 26.11.2018 uviedol, že namieta tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého táto nemá vedomosť, na aký účel boli použité finančné prostriedky, s odstupom času sa ani žalovaný nevie vyjadriť k jednotlivým výberom či vkladom, avšak sumu 190000 SK pre potreby následného čerpania finančného príspevku zo ŠFRB, kde bolo potrebné preukázať vlastný finančný základ. Žalovaný tvrdí, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli z účtu vyberané, boli použité a spotrebované výlučne pre potreby rodiny a prestavby rodinného domu, ktorá skutočnosť nebola medzi
stranami sporu nikdy sporná, a žalovaný nenadobudol počas manželstva žiaden oddelený majetok, ktorý by mohol viesť k záveru, že peniaze použil pre svoju potrebu, nefajčí, nepije a neholduje hazardným hrám, ak má žalobkyňa dôvod tvrdiť, že peniaze žalovaný použil pre svoju potrebu, potom je na mieste tento dôvod ozrejmiť tak súdu, ako aj samotnému žalovanému. Ťarchu na rodinnom dome považuje za nedôvodnú, pretože dohoda, ktorou sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu na nehnuteľnosti je neplatná, dohoda nebola uzatvorená so všetkými spoluvlastníkmi.
17. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 12.12.2018 uviedol, že je dôvodnosť nacenenia vecného bremena, a to aj s ohľadom na okolnosti, za ktorých bolo vecné bremeno zriadené. Má za to, že predmetná zmluva o zriadení je platná. Naviac v tomto prípade už došlo aj k vydržaniu tohto vecného bremena v zmysle § 151 o OZ. Vecné bremeno je teda platné a je potrebné prihliadnuť v rámci vyporiadania aj na hodnotu tejto ťarchy. Pokiaľ ide o výkaz Výmer predložený na tomto pojednávaní, namietajú správnosť a objektívnosť, pričom poukazuje aj na samotný text uvedený Ing. R., ktorý uvádza, že pre spracovanie boli použité podklady poskytnuté objednávateľom, a to zachované časti projektovej dokumentácie, výkresy konštrukcie stavby, ako aj dokumentácie zdravo-technickej problematiky a pod, pričom predpokladá, že týmto objednávateľom bol žalovaný. Tento nebol vypracovaný v súčinnosti so žalobkyňou. Zotrvávajú na právnej argumentácii ohľadne hodnoty nákladov vložených do oddeleného majetku jedného z manželov, kedy nemožno prihliadať na to, ako boli zhodnotené aj časovo. V tomto smere poukazujú na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Argumentáciu ohľadne zápisu na LV č. 938 považujú za zavádzajúcu, keďže podiel A4 sa na LV nenachádza. Časť A LV sa týka špecifikácie parciel a stavieb, časť B LV sa týkajú údajov o vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že predmetné vecné bremeno sa vzťahuje vo vzťahu ku všetkým pozemkom a stavbám uvedeným na LV č. 938. V tomto smere poukazujú aj na samotný obsah darovacej zmluvy, ktorá presne špecifikuje k akým nehnuteľnostiam sa toto vecné bremeno zriaďuje. Okrem tohto došlo k vydržaniu vecného bremena, pričom pani T., ako oprávnená z vecného bremena s ohľadom na skutkový stav uzatvárania darovacej zmluvy ale aj kúpnej zmluvy, bola dobromyseľná. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 25.05.1998 rovnako ako aj kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a pani B. ako predávajúcou, ktorá bola dcérou pani T.. V tomto prípade išlo o rodinnú záležitosť, keďže aj darovacia zmluva z tohto istého dňa bola uzatvorená medzi pani T. ako matkou, synom I. T. a žalobkyňou ako dcérou. K. nebolo žiadnym spôsobom namietané vecné bremeno a ku uzatvoreniu predmetných právnych úkonov došlo za jasným účelom a riešila sa otázka prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, podmienkou čoho bolo zriadenie vecného bremena pre matku. Dobromyseľnosť pani T. tak bola splnená. To, že pri vypracovávaní predmetných zmlúv došlo k pochybeniu, nemôže ísť na ťarchu pani T. a zbavovať ju jej dobromyseľnosti. Trvá na tom, že vecné bremeno je platné. Ide o ťarchu, ktorá dnes existuje a vzťahuje sa ku všetkým nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené na LV č. 938.
18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.12.2018 uviedol, že v danom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúceho k vecnému bremenu, a preto nie je možné v rámci skúmania hodnoty nehnuteľnosti na toto vecné bremeno prihliadať. V rámci uzatváraniu darovacej zmluvy zo dňa 25.05.1998 bolo zrejmé, aký je okruh účastníkov, čo muselo byť zrejmé aj pani T., tak aby právo zodpovedajúce vecnému bremenu mohlo byť založené. Na túto okolnosť nemá vplyv ani zápis do LV, a to aj z toho dôvodu, že zo samotného výpis LV č. 938 pre kat. územie D. vyplýva, že toto právo doživotného užívania pre C. T. sa malo vzťahovať len na podiel A4, čiže nie na pozemky ale len na rodinný dom. Znalec aj pri vypracovaní znaleckého posudku v tomto spore uvažoval o vecnom bremene tak vo vzťahu k nehnuteľnosti - stavbe, ako aj vo vzťahu k pozemku. Tvrdí, že právo doživotného bývania nebolo zriadené platne a nemohlo dôjsť ani k jeho vydržaniu, keďže absentuje minimálne podmienka dobromyseľnosti. Predmetný výkaz Výmer reflektuje na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že v prípade predloženia výkazu Výmer bude schopný vypracovať znalecký posudok v zmysel zadania súdu. Ako variantu B bola zo strany žalovaného predložená možnosť zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a jej hodnotu po vykonaní rekonštrukcie s tým, že uvedený rozdiel by predstavoval hodnotu investície. Zodpovedanie otázky týkajúcej sa investícii do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je zásadnou pre spravodlivé rozhodnutie v tomto spore.
19. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 22.05.2019 uviedla, že vecné bremeno bolo zriadené zákonne a s plným vedomím a súhlasom žalovaného a všetkých zúčastnených osôb, pokiaľ súd dospel záveru, že zriadenie vecného bremena je, resp. bolo v rozpore so zákonom tak oprávnená z vecného bremena ako dobromyseľný držiteľ s odkazom na skutkové okolnosti uzatvárania zmlúv k danej nehnuteľnosti nadobudla svoje práva vydržaním, vzhľadom na čas, ktorý je od uzatvorenia uplynul. Všetky pripomienky
a námietky žalovaného ohľadom vecného bremena tak treba vyhodnotiť ako účelový a tendenčný pokus žalovaného (aj napriek súhlasu, vedomosti a akceptovaní vecného bremena samotným žalovaným odo dňa jeho zriadenia) zabezpečiť si titulom vyporiadania nehnuteľnosti vyššiu sumu určenú na výplatu od žalobkyne tým, že by sa na vecné bremeno neprihliadlo. Žalovaný doposiaľ nepreukázal tvrdenie o požití vlastných peňažných prostriedkov na kúpu daného podielu, na kúpu predmetného podielu boli použité spoločného finančné prostriedky, čo bolo preukázané. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, ktorý toto neuniesol. Žalovaný doposiaľ nešpecifikoval cenu materiálov a nákladov do rodinného domu a už vôbec nepreukázal, či a v akej skutočnej sume tieto náklady boli uhradené a z akých prostriedkov, len veľmi jednoducho konštatuje, že náklady na dom boli uhrádzané postupne zo zdrojov pôžičky, príjmu, a úspor domácnosti počas daných rokov, pričom svoje vágne vyjadrenia uzatvára svojím vlastným odhadom investovaných prostriedkov, keď odhaduje výšku na 85000 eur. Nie je pritom žalobkyni zrejmé o akých úsporách žalovaný hovorí, pretože žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by počas manželstva mali nejaké úspory, pokiaľ si takéto úspory zo spoločných peňazí nerobil žalovaný bez vedomia žalobkyne. Naviac ich štvorčlenná rodina mala pravidelnú mesačnú réžiu, na ktorú boli príjmy oboch manželov priebežne spotrebované. Žalovaný ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k výkazu výmer uviedla, že tento obsahuje nezrovnalosti, pričom pokiaľ ide o práce, tieto vykonávané svojpomocne, a nie je možné na špecifikované práce vo výkaze výmer v rámci vyporiadania BSM prihliadať, keďže tieto sa neoceňujú. Nedoložil žalovaný žiadnu faktúru, príjmové doklady za úhrady predmetných prác. Okrem toho žalovaný musí preukázať nielen rozsah a množstvo materiálu (nákladov) ale aj ich skutočnú hodnotu, t.j. cenu, ktorá bola za tento materiál naozaj zaplatená, a preto nemôže byť určovaná či už odhadom alebo podľa znaleckých tabuliek. Výkaz výmer nemožno preto považovať za relevantný dôkaz. Žalovaný mal doteraz viac ako 6 rokov možnosť dokázať svoje tvrdenia, čo však nebol schopný.
20. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že vyjadrenie žalobkyne, obsahuje len subjektívne názory protistrany. V danom prípade toto vyjadrenie neobsahuje ani jeden dôvod, prečo by výkaz výmer nemohol byť podkladom pre vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia ceny vykonaných prác a materiálov. Uvedené zodpovedá aj uzneseniu súdu zo dňa 28.06.2016, v ktorom bola jednoznačne vymedzená úloha pre znalca. Jediná vecná námietka žalobkyne vo vzťahu k výkazu výmer je len v tom, že poukazuje pri jednotlivých položkách kde ide o prácu a kde o materiál. Je zrejmé, že cenu vykonaných prác a materiálov treba vyčísliť, pričom znalec sa vyjadril, že keď dostane výkaz výmer, vie vyhotoviť znalecký posudok. Ďalej boli namietané body vo vzťahu k termínom, napr. aj k tomu, že malo dôjsť k zriadeniu kotolne. V tomto smere poukazuje na to, že kotolňa nebola budovaná, pričom tomuto zodpovedá aj výkaz výmer, ktorý obsahuje len tie veci, ktoré boli skutočne vykonané. Ing. R. uvádza, že pri vypracovávaní výkazu výmer vychádzal z podkladov, z PD, obhliadky. Výkaz výmer zodpovedá skutočne vykonaným prácam a použitým materiálom. Ako príklad uvádzam, že ak sú 4 schodnice nie osadené z celkového počtu 18, tak vo výkaze výmere nie je započítané celé schodište, len skutočne osadené. Doklady o cenách materiálu, faktúry spred 20 rokov dozadu, kedy boli vykonávané, je ťažké teraz predkladať. Je zrejmé, že väčšinu prác niekto vykonal.
21. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že nejde o subjektívne námietky žalobkyne, ale o právne zhodnotenie danej veci. Má za to, že ide o subjektívny názor protistrany, ktorá do dnešného dňa svoje skutkové tvrdenia nepodložila žiadnym relevantným dôkazom, a to vo vzťahu k nákladom, ktoré mali byť vnesené do BSM. Čo sa týka prác, trvá na tom, že práce, ktoré boli obsiahnuté vo výkaze nie je možné naceňovať, pričom sporové strany zhodne potvrdili, že väčšina prác na daný dom bola vykonávaná svojpomocne. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval koľko tieto práce v skutočnosti stáli, kto ich vykonal, ak ich vykonala tretia osoba, nepredložil žiadnu faktúru od zhotoviteľa alebo dodávateľa. Nedoložil žiadne doklady preukazujúce nákup materiálu, pričom ani spisový materiál ŠFRB, v ktorom by mali byť obsiahnuté nákladové položky z dôvodu účelového čerpania úveru od ŠFRB. Šesť rokov trvajúci súdny spor dal dostatočný časový priestor pre protistranu, aby relevantne preukázala svoje tvrdenia.
22. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 20.06.2019 uviedol, že argument o údajnej dobromyseľnosti vo vzťahu k údajnému vydržaniu práva z vecného bremena treba odmietnuť, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo právo vzniknúť a ktorého vada spočíva v rozpore so zákonom, vylučuje dobromyseľnosť nadobúdateľky údajného práva, ktorú ani even. neznalosť zákona v tejto otázke neospravedlňuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podiel o veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti patrí žalovanému. Vo vzťahu k vyriešeniu otázky investícií vynaložených na zhodnotenie domu si splnil
povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť navrhnúť vykonanie dôkazu a s tým spojenú edičnú povinnosť. Fakt, že znalec určený súdom pochybil, nemôže mať za následok rezignovanie súdu na dokončenie procesu znaleckého dokazovania, ktorú začalo. Je nesporné a zrejmé, že na rodinnom dome s priľahlým pozemkom realizovali strany sporu ako manželia rozsiahle stavebné úpravy, ktoré viedli k zásadnej zmene predovšetkým rodinného domu, a to nie len čo do vzhľadu ale aj rozlohy úžitkovej plochy a celkového dispozičného riešenia. Namieta tvrdenie žalobkyne, že práce boli vykonané svojpomocne, pretože strany sporu nemajú zručnosti, prax, vzdelanie a ani podmienky na to, aby dokázali svojpomocne realizovať tak rozsiahlu stavebnú zmenu ako bola prestavba rodinného domu, dodávateľ zabezpečoval žalovaný, tieto aj práce aj riadne vyplácal, ktorá skutočnosť nebola doposiaľ sporná a ani nijako vyvrátená.
23. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.3.2021 uviedol, že spornými skutočnosťami sú 1/6 spoluvlastníckeho podielu, kde vyvstáva otázka, či tento patrí do masy BSM, nakoľko má za to, že tento podiel patrí výlučne žalovanému, čo vyplýva z kúpnej zmluvy, z výpovede svedkov (súrodenci a rodičia žalovaného) a brata žalobkyne, ktorý uviedol, že chce odkúpiť od žalovaného tento podiel. Základom je zistenie z akého zdroja žalovaný uhradil kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu, pričom toto bolo preukázané vyššie uvedenými skutočnosťami, kde rodinní príslušníci zhodne uviedli, že poskytli žalovanému dar za účelom nadobudnutia tohto podielu. Druhou spornou skutočnosťou je zhodnotenie nehnuteľnosti, pričom stále zotrváva na sume 80000 eur a nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne, že nehnuteľnosť bola zhodnotená len zo spoločných prostriedkov, a to od brata žalobkyne (pôžička 700 000 Sk) a úveru zo ŠFRB (vo výške 700 000 Sk). Ďalšou spornou skutočnosťou sú hnuteľné veci, a to guľovnica opakovacia, zn. Zbrojovka Brno, ZG 47 a guľovnica, zn. Zbrojovka Brno, ZH 224, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalovaného, o čom predkladá aj čestné prehlásenia otca a brata žalovaného. Rovnako napáda aj hodnotu motorového vozidla, kde podľa vyjadrenia autobazáru má takéto vozidlo cenu cca 300 eur. Čo sa týka záväzkov, navrhuje, aby žalovaný prevzal záväzok zo ŠFRB, ktorý spláca po rozvode manželstva sám. Rovnako chce poukázať na to, že súd pri hodnote nehnuteľnosti by nemal prihliadať na vecné bremeno, a to z dôvodu, že ide o neplatný právny úkon a takéto vecné bremeno zaniká smrťou a preto nie je dôvodom na zníženie hodnoty nehnuteľnosti. K tvrdeniu, že nepreukázali ďalšie finančné prostriedky na zhodnotenie nehnuteľnosti uvádza, že ani žalobkyňa nepreukázala, že pôžičky boli použité na zhodnotenie majetku. K dĺžke konania chce uviesť len toľko, že nie žalovaný spôsobil prieťahy v konaní, lebo tie boli spôsobné dĺžkou vypracovania ZP súdom ustanoveným znalcom. 24. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 30.3.2021 uviedol, že spoluvlastnícky podiel 1/6 patrí do masy BSM, kde zápis v katastri nehnuteľností nepreukazuje dostatočne výlučné vlastníctvo žalovaného. Ak bol nadobudnutý počas manželstva, platí, že patrí do masy BSM. V tomto prípade dôkazné bremeno je na žalovanom, ktorý tieto skutočnosti nevyvrátil. Ohľadne tvrdenia brata žalobkyne uvádza, že tieto tvrdenia sú skresľujúce, keďže zo zápisnice zo dňa 04.11.2014 nevyplývajú tak, ako to predniesol právny zástupca žalovaného. Svedecké výpovede - sestra žalobkyne - jasne naznačujú, že tento podiel patrí do BSM. Čo sa týka hodnoty nákladov, opätovne uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadny dôkaz, že by sa mala vyplatiť zo spoločných prostriedkov vyššia suma ako sú 2 pôžičky. Ohľadne prevzatia záväzku od ŠFRB navrhuje, aby tento prevzala žalobkyňa, ak by súd rozhodol, že podiel bude patriť jej. K vecnému bremenu uvádza opätovne, že ide o platne uzavreté zriadenie vecného bremena, pričom poukazuje aj na svoje písomné vyjadrenie. Čo sa týka zbraní, trvá na tom, že patria rovnako do BSM. Čestné prehlásia predložené dnes na pojednávaní považuje za rozporné so zásadou koncentrácie, kde na túto skutočnosť bol žalovaný vyzvaný už pred dvoma rokmi, a tento dôkaz predložil až teraz. Navrhuje, aby súd na ne neprihliadal. Hodnotu osobného motorového vozidla necháva na úvahe súdu. K námietke, že nepreukázali použitie pôžičiek uvádza, že tieto neboli sporné, preto nebolo ich povinnosťou to dokazovať. Ohľadne zbraní klientka nikdy neuviedla, že by tieto neboli sporné, naopak, na pojednávaní spred dvoch rokov stále tvrdila, že patria do BSM. 25. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.3.2021 uviedol, že nespôsobili prieťahy v konaní, tieto boli spôsobné zo strany znalca, ktorý nevedel vypracovať riadne znalecký posudok, kde nevedel zodpovedať 3 zo 4 otázok uvedených v uznesení o ustanovení za znalca. V predmetnom znaleckom posudku sú chyby a preto sa z toho dôvodu rozhodli doplniť dokazovanie vypracovaním súkromného znaleckého posudku, kde dopytovali znalca, ktorý uviedol, že je ochotný takýto znalecký posudok na základe predložených dokladov vypracovať a dať odpoveď na tie zvyšné otázky. Nie je pravdou, že by nenavrhovali žiadne dôkazy, využívali toto právo a išli vždy v súlade s postupom súdu. 26. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči odkázal na záverečnú reč zaslanú súdu písomne zo dňa 9.2.2021, v ktorej uvádza, že na základe vykonaného dokazovania v priebehu celého sporu bolo preukázané, že predmetný spoluvlastnícky podiel 1/6 patrí do masy BSM sporových strán
ako bývalých manželov, ktorý je potrebné vyporiadať. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje sumu 21590,76 eur (t.j. 1/6 z hodnoty stavieb a pozemkov po započítaní hodnoty práva doživotného užívania, čiže 1/6 zo sumy 129.544,57eura), ktorá bola určená Znaleckým posudkom č. 38/2018 zo dňa 26.3.2018 a jeho Doplnením č. 1 zo dňa 8.3.2019, ktoré vypracoval súdny znalec Ing. T. D., G.. Z uvedenej hodnoty spoluvlastníckeho podielu tak pripadá na každého z manželov pomerne suma 10.795,38 eura . Námietky žalovaného proti tomuto záveru neboli doteraz žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Ako už žalobkyňa opakovane uviedla, tvrdenia žalovaného o použití vlastných výlučných peňažných prostriedkov na kúpu daného podielu sú zavádzajúce, nakoľko na kúpu predmetného podielu boli použité spoločné finančné prostriedky sporových strán ako manželov, čo bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané. Žalobkyňa rovnako trvá na svojich záveroch ohľadom nespornosti vecného bremena zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach v prospech pani C. T., teda že vecné bremeno bolo zriadené zákonne a s plným vedomím a súhlasom žalovaného a všetkých zúčastnených osôb. Žalobkyňa je tiež toho názoru, že pokiaľ by aj súd námietky žalovaného ohľadom vecného bremena vyhodnotil ako relevantné, tak je potrebné dospieť k záveru, že oprávnená z vecného bremena ako dobromyseľný držiteľ s odkazom na skutkové okolnosti uzatvárania zmlúv k danej nehnuteľnosti nadobudla svoje práva vydržaním, vzhľadom na čas, ktorý od uzavretia zmluvy uplynul. Všetky pripomienky a námietky žalovaného ohľadom daného vecného bremena tak treba jednoznačne chápať a vyhodnotiť len ako účelový a tendenčný pokus žalovaného (a to aj napriek súhlasu, vedomosti a akceptovaní vecného bremena samotným žalovaným odo dňa jeho zriadenia) zabezpečiť si titulom vyporiadania danej nehnuteľnosti vyššiu sumu na výplatu od žalobkyne tým, že by sa na vecné bremeno neprihliadalo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/6 na predmetných nehnuteľnostiach, na ktorých je zriadené aj vecné bremeno v prospech jej matky pani C. T., žiada žalobkyňa, aby bol vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 prikázaný súdom do výlučného vlastníctva žalobkyne spolu s ťarchou - vecným bremenom práva doživotného užívania pre C. T.. V priebehu súdneho sporu bola ustálená aj masa hnuteľných vecí patriacich do BSM sporových strán, ktoré je potrebné vyporiadať: 1) Osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EVČ X v zostatkovej hodnote 600 eur, 2) Poľovnícke trofeje v počte 23ks v zostatkovej hodnote 200 eur, 3) Guľovnica opakovacia zn. Zbrojovka Brno v zostatkovej hodnote 500 eur (žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že táto strelná zbraň nepatrí do bsm sporových strán, a to ani napriek konštatovaniu súdu na pojednávaní konanom dňa 12.12.2018), 4) Guľobroková kozlica, zn. Zbrojovka Brno v zostatkovej hodnote 710 eur (žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že táto strelná zbraň nepatrí do bsm sporových strán, a to ani napriek konštatovaniu súdu na pojednávaní konanom dňa 12.12.2018), 5) voliéra v zostatkovej hodnote 150 eur, 6) motorová kosačka v zostatkovej hodnote 75 eur, 7) plynový kotol zn. Destila v zostatkovej hodnote 200 eur, 8) Sklad - žalobkyňa upozorňuje, že sporovými stranami bol sklad označený ako súčasť masy BSM v zostatkovej hodnote 680 eur, avšak tento istý sklad je zahrnutý do výpočtov znalca v jeho znaleckom posudku ako položka drevený sklad vo všeobecnej hodnote 364,57 eura, z uvedených dôvodov nemôže byť sklad vyporiadavaný samostatne ako hnuteľná vec, ale len raz ako súčasť nehnuteľností vo všeobecnej hodnote určenej znalcom. V priebehu súdneho sporu boli dokázané a sporovými stranami vzájomne uznané spoločné nevysporiadané záväzky, ktoré sú predmetom vyporiadania ich BSM, a to 1) nesplatený zostatok úveru ŠFRB k dňu 2.7.2019 vo výške 6.487,94 eura podľa Oznámenia ŠFRB zo dňa 3.7.2019, 2) pôžička vo výške 23.235,74 eura (pôvodne 700000 Sk) poskytnutá manželom ako dlžníkom pánom I. T. ako veriteľom. V priebehu sporového konania si žalovaný opakovanie uplatňoval v rámci vyporiadania BSM spoločné náklady, ktoré mali byť v priebehu manželstva so žalobkyňou vynaložené na jej ostatný majetok, t.j. na rodinný dom súp.č. 332 v k.ú. D. v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 5/6 patriaceho do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný bol súdom opakovane aj nad rámec koncentračnej zásady civilného sporového konania a kontradiktórnosti tohto sporu vyzvaný, aby špecifikoval a preukázal, či a v akej výške boli materiály na rodinný dom uhrádzané a z akých prostriedkov. Žalovaný si však túto povinnosť za celú dobu trvania sporu (t.j. za viac ako 7 rokov) nesplnil, keďže v žiadnom zo svojich doterajších vyjadrení nešpecifikoval cenu materiálov a nákladov do rodinného domu a už vôbec nepreukázal, či boli a v akej skutočnej sume tieto náklady uhradené a z akých prostriedkov. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného nie je možné v rámci vyporiadania celej masy BSM návrhu žalovaného vyhovieť. Žalobkyňa preto žiada, aby v zmysle vyššie uvedených a preukázaných skutočností súd vydal rozsudok, ktorým vyporiada masu BSM sporových strán. Zároveň žalobkyňa žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania v celom rozsahu, a teda aby súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Záverom žalobkyňa žiada pre prípad, ak by súd dospel ku skutkovým a právnym záverom, v zmysle ktorých by mala vzniknúť žalobkyni povinnosť
vyplatiť žalovanému vyporiadavací podiel za vyporiadanie celej masy BSM, aby súd povolil žalobkyni splatiť prípadný záväzok v pravidelných mesačných splátkach. Uvedené si dovoľuje žalobkyňa požiadať z dôvodu, že jej vek a príjmové pomery (v pozícii pedagóga) neumožňujú napr. čerpať úver, z ktorého by bola schopná naraz uhradiť prípadný záväzok voči žalovanému, pričom jej to neumožňujú ani súčasné majetkové pomery. 27. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava všetkých ich písomných a ústnych podaní. Trvá na tom, že 1/6 spoluvlastníckeho podielu nepatrí do BSM, nakoľko ten kupoval žalovaný z finančných prostriedkov darovaných rodičmi žalovaného. Rovnako má za to, že ani vecné bremeno nepatrí do zníženia masy BSM, nakoľko ho považuje za neplatné. Pri hnuteľných veciach (zbrane) uvádza to, že tie boli predmetom darovania, preto rovnako nepatria do masy BSM. Postup súdu, ktorým zamietol návrh na doplnenie dokazovania, nepovažuje za správny, keďže až v čase keď bolo jasné, že znalec nebude schopný odpovedať na tie tri otázky, na ktoré nevedel vôbec odpovedať a na štvrtú odpovedal nedostatočne, s vecnými vadami, ktoré nebol schopný odstrániť, až potom sa rozhodli dať vo veci vypracovať súkromný znalecký posudok. Nájsť toho času znalca, ktorý by bol náležite oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku, je ťažké. Súdom ustanovený znalec sa zaviazal, že keď dostane výkaz výmer dopracuje tento znalecký posudok, avšak to neurobil. 28. Súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, pričom vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.4.2021. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchmi svedkov C. B., X. V., B. V., W.. W. V., I. V., X. V., nar. XXXX, znaleckým dokazovaním, výsluchom znalca W.. T. D., G.., oboznámením sa podstatného obsahu listín nachádzajúcich sa v spise a to výpismi sporožírového účtu, potvrdeniami o mzde žalovaného, dedičským rozhodnutím D 2479/1986-27 zo dňa 03.12.1986, mzdovými listami žalobkyne, odpoveďou SLPS zo dňa 29.11.2018, doplnením znaleckého posudku č. 28/2019 z 08.03.2019, doplnením znaleckého posudku č. 77/2020 z 19.6.2020, lustráciou W.. W. R., doplňujúcimi informáciami k podkladom pre spracovanie ZP, podaním označené ako Prestavba rodinného domu na základe stavebného povolenia z roku 2002 do roku 2011, cenovou ponukou č. NR4938 zo dňa 03.09.2013 od firmy W.. T. G. - C., zoznamom elektroinštalácie vlastnoručne spísaný žalobkyňou a dodaný žalovaným, odbornou prehliadkou elektrického zariadenia I. D. zo dňa 28.11.2004, správou o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia, zoznamom materiálu na strešnú krytinu, osadením žumpy dňa 11.10.2002 na Brezovej ulici 332, D., statickým posúdením W.. I. N. z mája 2002, fotografiami, podaním označené ako Investície do prác vykonaných ešte pred prestavbou RD v zmysle stavebného povolenia z roku 2002, fotografiami pôvodného stavu nehnuteľnosti, obsahom príloh, pôvodným GP zo dňa 24.11.1993 od Geodézia, národný podnik, fotkou časti pôvodnej stavby za domom, pôdorysom suterénu s poznámkami žalovaného, základmi - mierka 1:50, základmi, pôdorysom suterénu, pôdorysom suterénu s poznámkami žalovaného, pôdorysom podkrovia s poznámkami žalovaného, pôdorysom prízemia, elektrickou káblovou prípojkou, overenie B. J., súčasť projektovej dokumentácie, fotografiou RD - pôvodný stav, fotografiami zachytávajúce práce - zriadenie deky, pôdorysom podkrovia, listinou označená ako zer-b-b - mierka 1:50, pôdorysom prízemia, fotografiami zachytávajúce terasu a konštrukciu terasy, pôdorysom prízemia s poznámkami žalovaného k oknám a dverám na prízemí s rozlíšením, ktoré sú nové a ktoré nie, fotografiami s vyznačením okien a dverí na RD, pôdorysom prízemia s poznámkami žalovaného k podlahám, fotografiami zachytávajúce dlažbu v jedálni a kuchyni, pôdorysom prízemia s vyznačením poznámok žalovaného k stropom, fotografiou zachytávajúca jedáleň, pôdorysom prízemia s poznámkami žalovaného k novým omietkam, pôdorysom prízemia s poznámkami žalovaného k zmenám oproti projektovej dokumentácii, pohľadmi s vyznačenými zmenami oproti PD, podkrovím s poznámkami žalovaného o skutočných rozmeroch podkrovia, pôdorysom podkrovia s poznámkami žalovaného, výkresom podkrovia s poznámkami žalovaného, pôdorys prízemia s poznámkami žalovaného o pôvodných radiátoroch a vymeneným radiátoroch, pohľadmi, fotografiami so zameraním na strechu, pôdorysom krovu - G2 výkres krovu označený ako krov - nižšia časť, vypracovaný E. B. - W.. arch. I. N., pôdorysom krovu - 2. časť, projektovou dokumentáciou ku krovu - rezy, výkazmi reziva - bez rezervy, krov - nižšia časť, výkazmi reziva - bez rezervy, vyššia časť krovu, pôdorysmi podkrovia s vyznačeným poznámok žalovaného ku klampiarskym prácam, fotografia RD so zameraním na terasu a strechu, fotografiami so zameraním na dlažby v okolí RD, GP zo dňa 28.04.2005, projektovou dokumentáciou k elektrickým rozvodom, technickou správou projektu ZPI vypracovaný W.. C. D. zo dňa 05/2012, výkresom poschodie - návrh W.. C. D., výkresom prízemie - navrhovaná a jestvujúca stavba W.. C. D., suterén - navrhovaný stav W.. C. D., cenovou ponukou - vodotesná žumpa 10 m3, výkresom - Situácia jestvujúcej a navrhovanej prípojky W.. C. D., prílohami, výkresom W.. C. D. - Situácia jestvujúcej a navrhovanej plynovej prípojky a kanalizačnej prípojky, technickou správou - plynofikácia RD W.. I. C., spôsobom a situovanie vedenia rozvodov UK v pôvodnej stavbe, listinou s vyznačením suterénu a poznámok žalovaného o zmenách v pôvodnej stavbe.
29. Súd uvádza, že pokiaľ ide o dokazovanie ostatných listín, tvoriacich obsah spisu ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP na pojednávaní dňa 30.3.2021, nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili obsah spisu, ako aj prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a strany sporu, prítomné na pojednávaní zhodne uviedli, že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/24/2011-85, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/31/2012-106 zo dňa 22.03.2012, výpisom LV č. 938, kat. úz. D., potvrdením ŠFRB zo dňa 15.07.2013, zmluvou o poskytnutí podpory zo dňa 15.04.2003, výzvou pre žalovaného zo dňa 05.08.2013, znaleckým posudkom č. 48/2013 W.. I. E., kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.1998, stavebným povolením zo dňa 18.07.2002, vyhlásením zo dňa 30.10.2014, zápisnicou znalca z miestnej obhliadky zo dňa 08.02.2017, mailom žalobkyne zo dňa 28.01.2017, mailom znalca pre žalobkyňu a žalovaného zo dňa 08.02.2017, mailom žalovaného zo dňa 20.02.2017, výkazom výmer W.. W. R., rozhodnutím Okresného národného výboru zo dňa 5.12.1964 o povolení užívať budovu z prílohovej obálky, oznámenie ŠFRB zo dňa 03.07.2019 a oznámením o zostatku úveru od SFRB zo dňa 5.3.2021.
30. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav a právny stav:
31. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 10.08.1991 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti B., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/24/2011-85 zo dňa 13.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/31/2012-106 zo dňa 22.03.2012 bolo manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2012. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vzniklo za trvania manželstva si strany sporu nevysporiadali dohodou.
32. Podľa LV č. 923, kat. úz. D. sú žalobkyňa a žalovaní evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 481/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2, a stavy
- dom súp. č. 332 postavený na prcele š. 481/1, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyňa 5/6 a žalovaný 1/6, titul nadobudnutia žalobkyňa darovacia zmluva V 432/98, D 2479/86-28/87 a titul nadobudnutia kúpna zmluva V 429/98, s tým, že v časti C je vyznačené vecné bremeno právo doživotného užívania pre T. C., rod, E., nar. XX.XX.XXXX, na podiel A4. Pod V 353/2007 sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávky Štátneho fondu rozvoja a bývania, Lamačská cesta č. 8, Bratislava 37, IČO: 31 749 542, na nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. 332, na parc. č. 481/1, parc. č. 481/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, v súlade so zmluvou V 407/293/2003.
33. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre sp. zn. D 2479/1986-27 zo dňa 03.12.1986 v dedičskej veci po P. T., zomr. XX.XX.XXXX, bola určená všeobecná cena dedičstva sumou 101218 Kčs, pasíva sumou 7495 Kčs a čistú sumu 93726 Kčs s tým že dedičstvo bolo vyporiadané tak, že nehnuteľnosti v kat. úz. D. a to dom súp. č. 332 v 1 - ici vl. 888 parc. č. 481 pod B 1a, v 1-ine, EN 481/1 dom súp. č. 332, 481/2 záhrada, parc. č. 481/3 vinice, 481/4 záhrada 481/5 dom súp. č. 333 preberajú deti poručiteľa W.. I. T., C. B., J. T. každý v 1/3 - ine.
34. Podľa darovacej zmluvy V 432/98 zo dňa 25.05.1998 W.. I. T. a C. T., rod. E. ako darujúci uzatvorili so žalobkyňou ako obdarovanou zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. 938, kat. úz. D. ako pozemky parcely registra „C parc. č. 481/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2, a stavy rodinný dom súp. č. 332, vedľajšie stavby ako oplotenie, studňu, trvalé porasty, pozemky ako je uvedené v znaleckom posudku č. 3/98 z 15.03.1998 W.. E. G., pričom spoluvlastnícky podiel C. T. je 3/6, a W.. I. T. 1/6. X. ako obdarovaná nehnuteľnosti v uvedenom rozsahu spoluvlastníckeho podielu darujúcich podľa zmluvy prijíma a prehlasuje, že stav nehnuteľnosti dobre pozná, pretože tieto aj užíva a preberá ich v stave v akom sa nachádzajú v čase vyhotovenia tejto darovacej zmluvy. Podľa čl. III darovacej zmluvy cena darovaných nehnuteľností zistená na základe znaleckého posudku č. 3/98 zo dňa 15.03.1998 vypracovaného znalcom Krajského súdu v Bratislave W.. E. G. predstavuje hodnotu 433700 SK. Pre účely prevodu prichádza v uváhe 4/6 -iny hodnoty ocenených nehnuteľností, čo predstavuje hodnotu 289133 Sk. Účastníci tejto darovacej zmluvy so zistenou cenou súhlasia bez pripomienok a výhrad. Podľa čl. V. darovacej zmluvy k darovanej nehnuteľnosti sa zriaďuje vecné bremeno, ako je právo doživotného užívania všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. č. 481/1, 481/2, 481/7, kat. úz.
D., okres X. C. pre darujúcu matku C. T., rod. E.. Hodnota vecného bremena predstavuje ročne sumu 30 000 Sk. Darujúci brat W.. I. T. pre seba nežiada zriadiť vecné bremeno. Na pozemku parc. č. 481/1 je situovaný rodinný dom, ktorý má súp. č. 332 a jeho technický stav je v zmysle znaleckého posudku. Podľa článku IX. darovacej zmluvy účastníci tejto darovacej zmluvy vyhlasujú, že sú podľa vlastného udania na právne úkony spôsobilí. Znenie tejto darovacej zmluvy je v plnom súlade s prejavom ich slobodnej vôle a sú si vedomí všetkých právnych následkov a predpisov, ktoré s predmetnou zmluvou súvisia. Zmluva bola vyhotovená za prítomnosti všetkých účastníkov, po prečítaní týmito schválená a na znak úplného súhlasu predpísaným spôsobom vlastnoručne podpísaná.
35. Podľa kúpnej zmluvy V 429/98 zo dňa 25.05.1998 vyplýva, že C. B., rod. T. ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. 938, kat. úz. D. ako pozemky parcely registra „C parc. č. 481/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2, a stavy rodinný dom súp. č. 332, vedľajšie stavby ako oplotenie, studňu, trvalé porasty, pozemky ako je uvedené v znaleckom posudku č. 3/98 z 15.03.1998 W.. E. G., pričom spoluvlastnícky podiel C. B., rod. T. je 1/6. Predávajúca uvedený spoluvlastnícky podiel predáva žalovanému v uvedenom rozsahu spoluvlastníckeho podielu a tento ich podľa zmluvy prijíma a prehlasuje, že stav nehnuteľnosti dobre pozná, pretože tieto aj užíva a preberá ich v stave v akom sa nachádzajú v čase vyhotovenia tejto kúpnopredajnej zmluvy. Podľa čl. III kúpnej zmluvy hodnota nehnuteľností v bode č. I zmluvy podľa znaleckého posudku č. 3/98 zo dňa 15.03.1998 vypracovaného znalcom Krajského súdu v Bratislave W.. E. G. predstavuje hodnotu 433 700 SK. Pre účely prevodu prichádza v uváhe 1/6 ina hodnoty ocenených nehnuteľností, čo predstavuje hodnotu 72283 Sk. Účastníci tejto kúpnej zmluvy s uvedenou cenou súhlasia bez pripomienok a výhrad. Podľa dohody medzi kupujúcim W.. V. C. a predávajúcou B. C., rod. T. kúpnu cenu 72283 Sk zaplatí v hotovosti predávajúcej do 31.12.1999. Podľa článku IX kúpnej zmluvy účastníci tejto zmluvy prehlasujú, že sa na tomto právnom úkone dohodli dobrovoľne. Prejavy ich vôle bol slobodný a vážny a doslovné znenie tejto zmluvy je s prejavom ich vôle v plnom súlade. Táto zmluva bola účastníkmi prečítaná a na znak úplného súhlasu a jej obsahom predpísaným spôsobom vlastnoručne podpísaná.
36. Zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretá podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vyplýva, že Štátny fond rozvoja bývania ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou a žalovaným ako žiadateľom zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie podpory z prostriedkov fondu podľa zákona č. 124/96 Z. z. na základe žiadosti žiadateľa č. 293/Ž/2003 zo dňa 24.01.2003 overenej Okresným úradom v Zlatých Moravciach vo forme úveru, názov a miesto stavby: prístavba a nadstavba RD - D., J. XXX, stavebné povolenie vydané dňa 18.07.2002, právoplatné dňa 18.07.2002 s tým, že fond zabezpečí otvorenie účtu v prospech žiadateľa najneskôr do 90 dní od podpísania zmluvy zo strany žiadateľa v pobočke banky. Podľa čl. II zmluvy fond poskytne žiadateľovi podporu vo výške úveru 700 000 Sk, pri základnej úrokovej sadzbe 3,3 % a doby splatnosti 30 rokov. Podľa čl. III bod 3.1, 3.2, 3.7 zmluvy čerpanie podpory môže žiadateľ realizovať len na účel, na ktorý mu bola podpora poskytnutá. Pri čerpaní prostriedkov z účtu vedeného v banke je žiadateľ povinný predložiť daňový doklad (faktúru) spolu so súpisom vykonaných prác, alebo dodávok. V prípade ak daňový doklad obsahuje viacero strán, musí mať každá strana podpísaná vrátane príloh. Žiadateľ berie na vedomie, že momentom čerpania z pridelenej podpory sa zo žiadateľa stáva dlžník. Podľa čl. VI. zmluvy dlžník je povinný okrem všeobecných povinností pri realizácii stavby voči fondu plniť okrem iného tieto povinnosti: vykonať realizáciu stavbu v súlade s právoplatným stavebným povolením, schválenou projektovou dokumentáciou overenou územne príslušným odborom životného prostredia, činnosť odborného technického dozoru si dlžník zabezpečí na vlastné náklady s tým, že tento je uvedený v právoplatnom stavebnom povolení. Technický dozor bude súčasne potvrdzovať daňové doklady pre banku.
37. Zo znaleckého posudku č. 48/2013 W.. I. E. vyplýva, že všeobecná hodnota domu súp. č. XXX na parcele č. 481/1, a pozemkov parc. č. 481/1, 481/2, 481/7v k. ú. D., okres D. so zohľadnením vecného bremena zriadeného v prospech C. T., rod. E. spočívajúce v práve doživotného užívania domu predstavuje 121000 eur, hodnota závad- vecného bremena predstavuje 19900 eur.
38. Z vyhlásenia I. V. a X. V. zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že títo prehlasujú, že v roku 1998 ich poprosil najstarší syn C. V. o požičanie peňazí, aby si mohol zakúpiť kus domu so záhradou, ktoré obýval s
J. V.. Po porade s deťmi sa rozhodli peniaze darovať, aby si mohol dať na poriadok svoje bývanie. Podľa ich vedomosti, je možné takýto dar odrátať z pozostalosti, keď umrú, aby ostatné deti neboli takto ochudobnené. Synovi odovzdali 85000 Sk ako dar, peniaze dal v dome otec z manželských úspor a prítomné boli aj deti. Deň odovzdania si už nespomínajú, pretože písomne o tomto nerobili žiadne záznamy, sny C. im prišiel ukázať úradnú zmluvu, kde to bolo uvedené, že zaplatí 75000 Sk a k tomu aj ďalšie úradné poplatky za prepisy na dome so záhradou.
39. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie a to ustanovením znalca W.. T. D., G.., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty prác, za účelom určenia ceny vykonaných práv a použitých materiálov pri rekonštrukcii rodinného domu súp. č. 332 na parc. č. 481/1, kat. úz. D., zapísaný na LV č. 938, vykonanej strany sporu za obdobie od 1997 do začatia prác na zmene dokončenej stavby, povolených stavebným povolením OÚ X. C. zo dňa 18.07.2002 č. ŽP 2002/20298- stav. 3, určenia ceny vykonaných prác a použitých materiálov pri zmene dokončenej stavby rodinného domu súp. č. 332 na parc. č. 481/1, kat. úz. D., zapísaný na LV č. 938, vykonanej strany sporu za obdobie po vydaní stavebného povolenia OÚ X. C. zo dňa 18.07.2002 č. ŽP 2002/20298-stav. 3 do dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené, aký bola cena vykonaných prác a použitých materiálov pri stavbe príslušenstva k uvedenému rodinnému domu za obdobie od roku 1997 do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, a určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti a to pozemkov parc. č. 481/1, 481/2, 481/7, spolu s rodinným dom súp. č. 332 na parc. č. 481/1 s príslušenstvom, nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. 938. Zo znaleckého posudku č. 38/2018 W.. T. D., G.. zo dňa 26.03.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností vedených na LV č. 938, kat. úz. D., vrátane stavieb rodinného domu súp. č. 332, dreveného skladu, uličného plotu, kopanej studne, terasy za rodinným domov, vonkajších schodov pri terase, murovanej latríny za rodinným domom, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, betónovej žumpy, plynovej prípojky, prípojky EEn, spevnených plôch betónovej dlažby a monolitického betónu a pozemkov parc. č. 481/1 481/2, 481/7 predstavuje 142 000 eur, a hodnota práv a závad -právo doživotného užívania pre C. T. C., rod. E. predstavuje 26200 eur. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že hlavná stavba rodinný dom súp. č. 332, kat. úz. D. je zapísaná do KN a evidovaná na LV č. 938, kat. úz. D., geodetické údaje uvedené v KN nezodpovedajú skutkovému stavu, ktoré bolo zistené v rámci miestnej obhliadky GP č. 561/2005 na zameranie novostavby parc. č. 481/9 na vydanie kolaudačného rozhodnutia a rodinného domu p. č. 481/1 G-o.k, IČO: 35 102 071 nie je zapísaný do KN. Pokiaľ išlo o materiál predložený žalovaným znalec uviedol, že predložený materiál spísal človek, ktorý nie je stavbár, ale laik s bežnými skúsenosťami so svojpomocnou výstavbou, čo vyplýva z použitej terminológie, popisu technologických postupov výstavby bez udania parametrov potrebných na spracovanie výkazu výmer (kari siete, prútová výstuž bez udania rastu osadenia, stykovania výstuže, priemerov výstuže a pod), prezentovania všeobecne platných postupov výstavby pozemných stavieb ako informáciu rozhodujúcu pre stanovenie rozsahu vykonaných prác, nepresné uvádzanie rozmerov jednotlivých konštrukcií častokrát v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou (rozmery niektorých nekrytých konštrukcií skontrolovali v rámci miestnej obhliadky a väčšinou deklarované rozmery nesedeli s rozmermi zistenými v rámci miestnej obhliadky). Nie je možné určiť náklady na zbúranie príslušenstva ani náklady na odstránenie strechy z dôvodu, že nie sú predložené adekvátne podklady, rozsah stavebného odpadu, ktorý bol odvezený a uložený na skládke tiež nie je doložený. Z predložených podkladov nie je možné určiť presný rozsah vykonaných zemných prác, nie je jasná pôvodná výška terénu, aké terénne úpravy boli vykonané na dvore, rozsah výkopových práv pri budovaní pivničných priestorov a základov prístavby. Rozmery základových konštrukcií nie je možné skontrolovať (prekryté konštrukcie) z tohto dôvodu nevie spoľahlivo určiť objem použitého betónu, ani určiť či bol použitý prostý betón alebo boli vyhotovené železobetónové konštrukcie. Podľa tvrdenia žalovaného hrúbka základovej dosky je 20 cm, podľa PD 10 cm. Na podklade predložených dokladov nevie spoľahlivo určiť v akom rozsahu došlo k posilneniu základov pod pôvodnou časťou objektu. Žalovaný hovorí o injektáži, podkopaní a podbetónovaní pôvodných základov bez preukázania rozsahu v skutočnosti vykonaných prác. Hrúbka obvodových múrov suterénu je 30 a 40 cm zistené meraním na miestnej obhliadke. Žalovaný tvrdil, že použil DT hrúbky 45 cm. Stropné. konštrukcie, ktoré mali možnosť overiť nesedeli s rozmermi, ktoré predpisoval projekt čo má výrazný vplyv na objem použitého betónu, tak isto kvalita betónu nebola doložená (na stavenisku vyrobený betón, transport betónu, trieda betónu). Železobetónové vence sú prekryté konštrukcie, ale v garáži v čase obhliadky boli odkryté, a na základe zistení možno konštatovať, že veniec nebol vyhotovený v súlade s predloženou PD, na jednej stene nebol veniec vyhotovený, výška venca nezodpovedala projektovaným rozmerom, výstuž
bola odkrytá čo je vážny nedostatok. Armovanie vystužovanie betónových konštrukcií nie je doložené technickými podkladmi. Výkaz výstuže chýba. Preto pokiaľ ide o ďalšie otázky znalec konštatoval, že po zvážení všetkých možností a po viacnásobnom preštudovaní predložených podkladov, že nie je možné chýbajúce informácie doplniť odborným odhadom. Z uvedených pokladov je možné stanoviť technické zhodnotenie objektu po doplnení (prehĺbení) informácií o pôvodnom stave objektu pred začatím s prestavbou, upozorňuje pritom, že technické zhodnotenie a cena vykonaných prác a použitých materiálov sa nezhodujú na 100%.
40. Z dôvodu námietok zo strany žalovaného súd vo veci vykonal výsluch znalca W.. T. D., G., ktorý na pojednávaní dňa 14.09.2018 vo výpovedi uviedol, že znalecký posudok musí byť preskúmateľný, závery musia byť podložené relevantnými podkladmi, odborný odhad nemôže nahradiť chýbajúce podklady na stanovenie presných rozmerov, skladby zabudovaných konštrukcií atď., pričom nie je dôležitá kvantita ale kvalita poskytnutých podkladov. Na prvej miestnej obhliadke strany sporu poučil o tom, že pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku je potrebné poskytnúť súčinnosť a doložiť relevantné doklady, na základe ktorých by bolo možné objektívne a nezávisle vypracovať znalecký posudok a zodpovedať položené otázky. Boli mu doručené jednak listiny od žalovaného prostredníctvom súdu, ktoré uvádza na strane 7 až 8 znaleckého posudku a následne mali možnosť doložiť relevantné podklady pri druhej miestnej obhliadke ak by ešte niečo strany sporu našli. Pri vypracovaní znaleckého posudku pracoval so spisom, ďalej s dokladmi ktoré mu boli doručené prostredníctvom súdu a ktoré poskytol žalovaný. Tieto podklady od žalovaného porovnal so skutkovým stavom a následne uvedené skutočnosti zhodnotil v podanom znaleckom posudku. Pokiaľ ide o konštrukcie, ktoré sú prekryté ako napr. veniec tieto nekontroloval, pretože uvedené by si vyžadovalo porušenie napr. omietok. Pri vypracovaní znaleckého posudku pýtal všetky veci, pýtal výkaz výmer, stavebným úradom overenú projektovú dokumentáciu. Strany sporu mali dostatočný časový priestor, aby všetky podklady mu poskytli a so všetkými sa riadne oboznámil a tieto vyhodnotil. Pre vypracovanie a odpovedanie otázok potrebuje nezávislý výkaz výmer a pokiaľ mu tento bude doručený tak teoreticky môže odpovedať, že znalecký posudok vie vypracovať. Na základe skúseností z takýchto miestnych obhliadok vie, že nie je schopný vypracovať ten výkaz výmer v súčinnosti so stranami sporu. Pokiaľ by mu bol výkaz, výmer doručený prostredníctvom súdu, tak vie. Pri stanovení začiatku užívania posudzovaných stavieb vychádzal z čestného prehlásenia od C. T.. Použil podklady, ktoré boli prílohou ZP č. 48/2013. Vychádzal z obsahu spisu, ktorého súčasťou je aj tento znalecký posudok, pričom z obsahu spisu nevyplývalo, že by táto skutočnosť o veku stavby bola stranami sporu v priebehu konania popretá. Uvedenú skutočnosť, že toto čestné prehlásenie prevzal, uvádza aj v znaleckom posudku. Pokiaľ by nešlo o pravdivú informáciu, uvedené by malo vplyv na všeobecnú hodnotu. Aj z obhliadky na mieste samom po vzhliadnutí predmetnej nehnuteľnosti, materiálovo, technické vyhotovenie konštrukcie predmetného domu zodpovedalo k domom zo 60-tich rokov. Vychádzal aj z podkladov, ktoré boli súčasťou toho pôvodného znaleckého posudku, keďže každý znalecký posudok musí spĺňať rovnaké náležitosti v zmysle právnych predpisov a vychádzať z rovnakých príloh. Skutočnosť týkajúcu sa veku stavby považoval za relevantnú, keďže nemal ani od strán sporu signalizované že tento údaj je nesprávny. Znalec po vzhliadnutí rozhodnutia o povolení užívať budovu konštatuje, že k zahájeniu výstavby došlo na základe stavebného povolenia vydaného Odborom výstavby Okresného národného výboru v Nitre zo dňa 2.11.1961, značka Výst. 5096/60 ak k dokončeniu v tom roku 1964 ako vyplýva z predloženého rozhodnutia. Okrem toho v tom čase bolo obvyklé, resp. stretol sa s tým, že nehnuteľnosti sa začali užívať pred kolaudáciou, tento fenomén poznáme aj v súčasnosti.
41. X. W.. T. D. G.. na námietky žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2019 uviedol, že žalovaný po vypracovaní znaleckého posudku č. 38/2018 predložil dodatočne rozhodnutie č. 6576/64 užívacie povolenie domu, ktoré bolo vydané ONV Nitra 05.07.1964 na meno P. T., na ktorom je uvedené popísané číslo 289 bez uvedenia parcely, na ktorom bol dom postavený, ohodnocovaný dom má súp. č. 332, pričom v obci D. sa nachádza rodinný dom súp. č. 289, umiestnený pozdĺž prieťahu cesty druhej triedy II/511 cez obec, užívacie povolenie bez predloženia relevantných dokladov nie je jednoznačným dôkazom toho, že sa jedná o znalcom ohodnocovaný rodinný dom. V znaleckom posudku je nesprávny údaj o tom, že podkrovie bolo dané do užívania v roku 1962, čo malo vplyv na výsledok znaleckého posudku, čo odstránil vyhotovením doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 38/2018, v rámci ktorého boli upravené všetky výpočty nadväzujúce na začiatok užívania nadstavby podkrovného podložia domu. Polohu žumpy v rámci miestnej obhliadky spoločne s účastníkmi sporu identifikoval znalec, kanalizačná prípojka a žumpa sú podzemnými stavbami, ktorých vyhotovenie a presnú polohu nie je možné nezávisle od tvrdení preveriť bežnými prostriedkami. Vychádzal z informácii poskytnutých stranami sporu. Pri
spracovaní pracoval s existujúcim vecným bremenom. Keďže podrobnejšie informácie uverejňované dôveryhodnými inštitúciami pre obec D./okres X. C. ohľadom priemernej výšky prenájmu porovnateľných nehnuteľností v členení na prenájom pozemku a prenájom stavby nie sú k dispozícií použil bežne používaná postup a odborný odhad. Doplnením č. 1 znaleckému posudku č. 38/2018 znalec upravil mylne zadaný rok začatia užívania podkrovného podlažia s dosahom na nasledujúce časti znaleckého posudku: tabuľka „merné jednotky“ na strane 16 a tabuľka „technický stav“ na strane 20, tabuľky „východisková a technická hodnota“ a „vyhodnotenie východiskovej a technickej hodnoty“ na strane 21, tabuľka rekapitulácia východiskovej a technickej hodnoty“ na strane 31, tabuľka „všeobecná hodnota stavieb“ na strane 34, odpoveď na otázku č. 4 na strane 41 „rekapitulácia stavby“ a „rekapitulácia všeobecnej hodnoty“ a stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vedených na LV č. 938, kat. úz. D., vrátane stavieb rodinného domu súp. č. 332, dreveného skladu, uličného plotu, kopanej studne, terasy za rodinným domov, vonkajších schodov pri terase, murovanej latríny za rodinným domom, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, betónovej žumpy, plynovej prípojky, prípojky EE, spevnených plôch betónovej dlažby a monolitického betónu a pozemkov parc. č. 481/1 481/2, 481/7 v hodnote 156000 eur.
42. Znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 22.06.2020 uviedol, že žalovaný predložil po vypracovaní znaleckého posudku č. 38/2018 dodatočne rozhodnutie č. 6567/64 užívacie povolenie domu, ako aj potvrdenie zmeny súpisných čísiel rodinných domov v obci D., preto znalec vyhotovil doplnenie č. 2 k znaleckému posudku, pretože v čase spracovania znaleckého posudku nemal vedomosť, že žalovaný disponuje predmetnými dokladmi spochybňujúcimi vek stavby. Dodal, že ani dodatočne doložené podklady neumožňujú vypracovať riadnu odpoveď na položené otázky, pričom absentuje uvedenie kedy v ktorom roku mali byť jednotlivé práce a dodávky vykonané, pričom realizácia prác v rôznych časových horizontoch má zásadný vplyv na všeobecného hodnotu stavebných prác a dodávok stavebných materiálov. Medzi prvým kvartálom roku 1997 a prvým kvartálom roku 2002 je rozdiel v indexovaných cenách stavebných prác 50%, pričom na uvedené poukazoval už v podaní zo dňa 30.08.2018. Pokiaľ ide o s doklad - spracovanie výkazu výmer W.. W. R., ktorý je stavbyvedúcim pre inžinierske stavby, mosty, tunely a stavebným dozorom pre dopravné stavby, rodinný dom je stavebným zákonom zaradený medzi pozemné stavby. V tomto absentujú roky a kvartáli realizácie jednotlivých prác, uvedené množstvá sú nepreskúmateľné, nemá možnosť overiť postup akým W.. R. dospel k prezentovaným množstvám, pričom uvádza, že na vystuženie debniacich tvárnic bolo použité práve 860 kg výstuže, ale neuvádza ani dĺžky a ani prierezy použitej výstuže (ide o prekrytú konštrukciu). Nie je zrejmé ako vedel určiť odvoz sutí vo výške 84,24 t do vzdialenosti 3000 m, keď o preprave a uložení na skládku nie sú v podkladoch žiadne zmienky. Z uvedených dôvodov nie je možné vypracovať objektívny, preskúmateľný znalecký posudok. Z doplnenia č. 2 k znaleckému posudku č. 38/2018 vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vedených na LV č. 938, kat. úz. D., vrátane stavieb rodinného domu súp. č. 332, dreveného skladu, uličného plotu, kopanej studne, terasy za rodinným domov, vonkajších schodov pri terase, murovanej latríny za rodinným domom, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, betónovej žumpy, plynovej prípojky, prípojky EE, spevnených plôch betónovej dlažby a monolitického betónu a pozemkov parc. č. 481/1 481/2, 481/7 v hodnote 158000 eur.
43. Z potvrdenia ŠFRB zo dňa 03.07.2019 (č.l. 863) vyplýva, že uhradená suma od 14.5.2012 do 4.3.2021 je 14035,46 eura, výška poskytnutého úveru 23235,74 eura, zostatok nesplatenej istiny k 04.03.2021 je 3689,74 eura, a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 154,31 eura.
44. V rámci vyporiadania masy BSM bolo sporné, či spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 938 pre kat. úz. D. a to rodinný dom so súp. č. 332 postavený na parcele č. 481/1, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. 481/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2 patrí do masy BSM, rovnako či guľovnica opakovacia zn. Zbrojovka Brno, ZG 47, výrobné číslo 6057 a Guľovnica kozlica zn. Zbrojovka Brno ZH 224, výrobné číslo 2-800777/254575 patria do masy BSM, či vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania bolo platne zriadené v prospech matky žalobkyne a aká bola hodnota spoločných investícií do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, t.j. do podielu 5/6.
45. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoluvlastnícky podiel v 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 938 pre kat. úz. D. a to rodinný dom so súp. č. 332 postavený na parcele č. 481/1, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. 481/1
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2 dostali do bezpodielového spoluvlastníctva obaja účastníci, čo mal súd za preukázané svedeckou výpovede sestry žalobkyne, ktorá uviedla, že sa so sestrou a so švagrom dohodli, že jej vyplatia podiel v rodičovskom dome po otcovi, lebo mama vtedy ešte žila. Kúpnu cenu jej hradila žalobkyňa. Súd nemal za preukázané, že tento spoluvlastnícky podiel hradil žalovaný z finančného daru, ktorý mu mali dať jeho rodičia vo výške 85000 Sk, čiže žalovaný nepreukázal, že na jeho kúpu boli použité jeho vlastné finančné prostriedky. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť v celom rozsahu bola vo vlastníctve rodiny žalobkyne a preto by bolo nelogické, aby časť podielu, ktorú zdedila sestra žalobkyne po svojom otcovi v podiele 1/6 k celku bola predmetom kúpy len samotným žalovaným a nie spoločne zo strany žalobkyne a žalovaného. Samotný úmysel nadobudnúť predmetný podiel do BSM konštatovala žalobkyňa ako aj svedok - sestra žalobkyne.
46. K tvrdeniu žalovaného, že guľovnice boli darom či už od otca alebo jeho brata, žalovaný v spore nepreukázal a súd tak konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd na pojednávaní dňa 14.9.2018 vyzval žalovaného, aby zdokladoval, že predmetné hnuteľné veci patria výlučne do vlastníctva žalovaného. Žalovaný dňa 30.3.2021 predložil súdu čestné prehlásenie od otca a brata žalovaného, pričom súd na tieto dôkazy neprihliadal, nakoľko tie boli predložené neskoro, t.j. až 2,5 roka po tom, čo zo strany súdu bol informovaný o sudcovskej koncentrácie, t.j. povinnosť predložiť dôkazy riadne a včas, čo v danom prípade splnené nebolo. Tvrdenie žalovaného, že tieto hnuteľné veci neboli sporované neobstojí, keďže to popiera tvrdenie žalobkyne a žalovaného na predmetnom pojednávaní, kde žalobkyňa trvala na tom, že tieto hnuteľné veci tvoria masu BSM a žalovaný tvrdil opak.
47. Vecné bremeno vzniká v zmysle ustanovenia § 151o ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (okrem iných právnych dôvodov) aj na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Nadobúdateľ práva zodpovedajúceho vecného bremenu odvodzuje toto právo od vlastníka, ktorý zmluvou vecné bremeno zriadil. Účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena je povinná osoba, teda vlastník nehnuteľností, a oprávnená osoba, teda osoba, ktorej patrí právo z vecného bremena. V tých prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, napríklad právo užívať byt alebo dom, a táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena. Nestačí ich súhlas. Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci v zmysle § 139 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>OZ a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia byť všetci spoluvlastníci , nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88, na ktoré poukázali aj žalobcovia. Uvedený záver je stále aktuálny a dovolací súd nemá dôvod sa od neho odchýliť. 48. V tomto smere súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejednalo o zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu, ale vymedzené vecné bremeno sa dotýkalo celej veci, ktorá bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 25.05.1998 v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov. Je nesporné, že vecné bremeno môže v niektorých prípadoch zriadiť len spoluvlastník nehnuteľnosti, a to bez toho, že by ďalší spoluvlastníci boli účastníkmi tejto zmluvy, alebo že by k tomu dali svoj súhlas. Ide o prípady, keď sa vecné bremeno zriaďuje len ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu, a to v rozsahu jeho spoluvlastníckych práv zodpovedajúcich ustanoveniu § 137 ods. 1 OZ. (napr. išlo by o poskytovanie stravy, ošatenie a pod.). Ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti a teda neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka (napr. ide o právo prechodu cez pozemok, právo doživotného užívania nehnuteľnosti), potom musia byť účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena všetci spoluvlastníci. Nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Takýto záver vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 198/2006 a vyplýva aj zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88. Súd preto dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 25.05.1998 v časti zriadenia vecného bremena - práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa pozemku parcela registra „C“ parc. č. 481/1, 481/2, 481/7. 49. Absolútnu neplatnosť nemožno napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy nebolo možné napraviť inak ako novou zmluvou, ktorou si mali účastníci možnosť nanovo upraviť svoje práva, k čomu však v súdenej veci nedošlo.
50. Treba rozlišovať medzi tvrdením dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp. medzi tvrdením o oprávnenej držbe alebo oprávnenej držbe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a preukázaním tejto oprávnenej držby. Je potrebné pri posudzovaní oprávnenej držby či držiteľ práva vykonával toto práva v ospravedlniteľnom omyle a či mu svedčí oprávnenie z vecného bremena prihliadnuť k samotnému čl. V. zmluvy ktorý je neplatný, že v tomto článku došlo k prejaveniu vôle zriadenia práva doživotného užívania všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa pozemkoch parc. č. 481/1, 481/2, 481/7 , nie aj na pozemky, pričom na nehnuteľnosti v celom rozsahu. V tomto smere dobrú vieru je potrebné hodnotiť objektívne i s prihliadnutím na to, že C. T. musela byť známa vedomosť, že predmetnou darovaciu zmluvou sa malo zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnosti na predmetných parcelách v celosti, pričom podielovou spoluvlastníčkou bola aj jej dcéra C. B., rod. T. a to v rozsahu 1/6 spoluvlastníckeho podielu, pričom táto nebola účastníčkou tejto zmluvy o zriadení vecného bremena. Uvedené podľa názoru súdu vylučuje dobromyseľnosť matky žalobkyne C. T. a tým aj vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 51. Vydržanie hojí vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu, v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010) 52. Nakoľko súd v rámci predbežnej otázky vyhodnotil zmluvu o zriadení vecného bremena ako neplatný právny úkon, súd na vecné bremeno a jeho ohodnotenie v znaleckom posudku pri určení masy BSM neprihliadal. 53. V priebehu sporu sa žalovaný domáhal, aby sa mu nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalobkyne. Uvádzal, že pokiaľ žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou podielu vo výške 5/6, je potrebné aby sa pri vyporiadaní prihliadlo na to, koľko sa zo spoločného majetku vynaložilo na podiel vo výške 5/6 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a rovnako koľko sa zo spoločného majetku vynaložilo na podiel vo výške 1/6 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný uviedol, že sa nehnuteľnosť zhodnotila približne o hodnotu 80000 eur, a to vzhľadom na výšku úveru, príjmy účastníkov konania a tiež zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá podľa znaleckého posudku má hodnotu asi 130000 eur, podľa vyjadrení žalovaného medzi 130000 eur až 140 000 eur, pričom podľa jeho názoru v čase jej nadobudnutia stranami sporu mala hodnotu asi 12000 eur. V rámci vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo jednak nebolo medzi ani účastníkmi sporné, že počas manželstva došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti o sumu 46471,48 eura, ktorá pozostáva z pôžičky od brata žalobkyne vo výške 700000 SK (t.j. 23235,74 eura) a z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 700000 SK (t.j. 23235,74 eura). Ako hodnotu spoločných a vynaložených investícii žiadal, aby súd určil hodnotu nehnuteľnosti v čase nadobudnutia stranami sporu a hodnotu po zhodnotení, s tým, že vzniknutý rozdiel by bol považovaný za zhodnotenie nehnuteľnosti o spoločné investície. 54. Súd k vyššie uvedenému uvádza, že vzhľadom k názoru vyplývajúcemu z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2655/98 vyplýva, že „dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. V prípade, že jeden z manželov tvrdí, že podľa § 150 OZ boli vynaložené spoločné prostriedky na ostatný majetok druhého manžela, je na ňom, aby preukázal, že k investíciám došlo do oddeleného majetku manžela počas manželstva došlo. Vzhľadom k obsahu BSM vymedzeného v § 143 OZ, z ktorého vyplýva, že ho tvorí všetko, čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva mimo vymedzené výnimky, treba vychádzať z toho, že by tak išlo o investície zo spoločných prostriedkov. Je tak na druhom manželovi, aby preukázal, že tieto investície učinil zo svojho oddeleného majetku.“ 55. Z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Mcdo 10/2011 vyplýva, že „ podľa § 150 druhej vety OZ je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok a naopak je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený majetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhodnotenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ich ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov.“ 56. Vo vzťahu k vyhodnoteniu procesných úkonov strán v súvislosti s ich postupom v konaní, ako aj vo vzťahu k predmetu sporu, súd poukazuje na to, že uvedené vyhodnotil v súlade s odôvodnením rozhodnutia KS ZA, sp. zn. 6Co/673/2005, ktorý v odôvodnení uvádza, že „... k námietkam navrhovateľky ohľadom jej tvrdení o investíciách do nehnuteľnosti odporcu zo spoločných prostriedkov treba uviesť, že povinnosť účastníka označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, či vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/>). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. .... Pri akomkoľvek tvrdení v sporovom konaní platí, že toto musí byť podporené rozumným dôkazom, ktorý potvrdzuje uvádzanú skutočnosť. Až v prípade predloženia takého dôkazu sa dôkazné bremeno presunie na druhú procesnú stranu, ktorá sa môže podľa svojich možností brániť proti takýmto krokom v spore. Nebolo postačujúce, aby navrhovateľka len spochybnila financovanie nehnuteľnosti patriacej odporcovi, bolo nevyhnutné predložiť podstatný dôkaz, ktorý by nevyvolával dôvodné pochybnosti (napr. výpis z účtu o platbách rekonštrukcie a pod.). Ak navrhovateľka tvrdila, že väčšina platieb bola uskutočnená „na ruku“, uvedené musí ísť na jej ťarchu. Nie je totiž úlohou súdu hľadať dôkazy tam, kde ich zanedbala zabezpečiť procesná strana svojou nedbanlivosťou (pre úplnosť odvolací súd dodáva, že platenie služieb tvrdeným spôsobom mohlo dokonca naznačiť obchádzanie daňových povinností, čo však nebolo predmetom daného konania). Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí, že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno jeho žalobe vyhovieť. Ak teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, potom nemohol súd akceptovať jej návrh na zohľadnenie týchto prostriedkov pri vyporiadaní BSM. S uvedenými otázkami súvisel aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom ocenenia rekonštrukcie, ktoré nemalo opodstatnenie, keďže zistenie jeho hodnoty nedáva obraz o tom, kto danú rekonštrukciu financoval.“ 57. Súd vyhodnotil predmet sporu v súvislosti s vyššie uvedenými právnymi názormi, či už hmotnoprávneho alebo procesného charakteru a na základe vyhodnotenia uvedeného považuje za nevyhnutné vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalovaného treba uviesť, že v priebehu celého konania žalovaný nepreukázal jednak rozsah prác ale najmä výšku spoločných investícií do výlučného majetku žalobkyne. V námietkach žalovaného uvedený rozsah započítateľných skutočností, ktoré vo vzťahu k predmetu sporu uplatňoval vo svoj prospech, žalovaný preukázať nedokázal, čomu korešpondujú aj závery znalca, ktorý potreboval pri znaleckom posudku z tvrdení vyplývajúcich skutočností vychádzať. Tvrdenie vynaloženia akéhokoľvek rozsahu spoločných investícií musí preukázať žalovaný, čo však tento v konaní nepreukázal. Iné zhodnotenie nehnuteľnosti, než to z pôžičky a úveru v konaní zdokladované a tiež stranami nerozporované, súd nemal za preukázané. Žalovaný totiž v priebehu sporu nezdokladoval o čo sa mala predmetná nehnuteľnosť nad rozsah uvedený v predošlej vete zhodnotiť, čiže to, z čoho by sa mala skladať suma zhodnotenia žalovaným tvrdená (t.j suma 80000 eur) nad rozsah preukázaný a protistranou nerozporovaný vo výške 46471,48 eur (suma pôžičky a úveru). Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, o čo všetko sa mala zhodnotiť nehnuteľnosť, t.j. o sporných 33528,52 eur ako nezdokladovaná suma (80000 eur - 46471,48 eur). Nemožno vychádzať ani z určenia rozdielu znaleckými posudkami v rozdielnom čase určených hodnôt nehnuteľnosti ako žiadal žalovaný, oproti prostriedkov skutočne vynaložených na investície do ostatného majetku žalobkyne, pri zisťovaní ktorých sa musí vychádzať z ceny vecí a prác v čase, kedy boli vynaložené. V prípade, ak ide o investície spočívajúce v práci, na ktoré poukazoval žalovaný, platí, že investíciami zo spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela. Práca jedného manžela
vynaložená počas trvania manželstva pri rekonštrukcii domu druhého manžela nepredstavuje investície vynaložené zo spoločného na výlučný majetok. 58. Ďalej žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.09.2018 uviedla, že na sporožírovom účte žalovaného boli za obdobie od 27.06.2002 do 31.12.2011 realizované vklady spolu vo výške 45 042,26 eura a výbery 43 923,06 eura, pričom žalobkyňa nemá vedomosť o tom, na čo boli použité finančné prostriedky, žalobkyňa má za to, že žalovaný ich použil výlučne pre seba, pričom je ich povinný preukázať. 59. Pokiaľ ide o vyporiadanie sumy, s ktorou nakladal žalovaný, ktorú žiadala preukázať žalobkyňa, súd uvedené v rámci tohto konania nevyporiadal, keďže tento nárok označila žalobkyňa po troch rokoch od zániku BSM, v ktorej lehote je možné označiť veci, hodnoty v rámci vyporiadania pre súd. Súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadnia. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku BSM a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neprimeranému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už v súčasnej dobe neudržateľný vzhľadom k hmotnoprávnej úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM, taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednávacej a dispozičnej v civilnom súdnom konaní. V predmetnej veci BSM žalobkyne a žalovaného zaniklo dňa 22.5.2012, čo znamená, že súd by nemohol vyporiadavať pohľadávku titulom vrátenia súm realizovaných výberov z účtu žalovaného. 60. Súd na pojednávaní dňa 30.3.2021 zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zabezpečením súkromného znaleckého posudku žalovaným.
61. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať' niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácií konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že sud na procesný úkon neprihliada. Procesne úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácií konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesne úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednavaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu sud a je ponechané na jeho úvahe, čí prípadne omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo čí prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesne účinky.
62. V priebehu sporu súd do konania ustanovil znalca, ktorému boli zo strany účastníkov konania položené otázky, na ktoré znalec zodpovedal v znaleckom posudku s uvedením, že „Nie je možné určiť náklady na zbúranie príslušenstva ani náklady na odstránenie strechy z dôvodu, že nie sú predložené adekvátne podklady, rozsah stavebného odpadu, ktorý bol odvezený a uložený na skládke tiež nie je doložený. Z predložených podkladov nie je možné určiť presný rozsah vykonaných zemných prác, nie je jasná pôvodná výška terénu, aké terénne úpravy boli vykonané na dvore, rozsah výkopových práv pri budovaní pivničných priestorov a základov prístavby. Rozmery základových konštrukcií nie je možné skontrolovať (prekryté konštrukcie) z tohto dôvodu nevie spoľahlivo určiť objem použitého betónu, ani určiť či bol použitý prostý betón alebo boli vyhotovené železobetónové konštrukcie. Podľa tvrdenia
žalovaného hrúbka základovej dosky je 20 cm, podľa PD 10 cm. Na podklade predložených dokladov nevie spoľahlivo určiť v akom rozsahu došlo k posilneniu základov pod pôvodnou časťou objektu....“ a v podaní zo dňa 22.6.2020 uviedol, že ani dodatočne doložené podklady neumožňujú vypracovať riadnu odpoveď na položené otázky, pričom absentuje uvedenie kedy v ktorom roku mali byť jednotlivé práce a dodávky vykonané, pričom realizácia prác v rôznych časových horizontoch má zásadný vplyv na všeobecného hodnotu stavebných prác a dodávok stavebných materiálov. Medzi prvým kvartálom roku 1997 a prvým kvartálom roku 2002 je rozdiel v indexovaných cenách stavebných prác 50%, pričom na uvedené poukazoval už v podaní zo dňa 30.08.2018. Pokiaľ ide o s doklad - spracovanie výkazu výmer Ing. W. R., ktorý je stavbyvedúcim pre inžinierske stavby, mosty, tunely a stavebným dozorom pre dopravné stavby, rodinný dom je stavebným zákonom zaradený medzi pozemné stavby. V tomto absentujú roky a kvartáli realizácie jednotlivých prác, uvedené množstvá sú nepreskúmateľné, nemá možnosť overiť postup akým Ing. R. dospel k prezentovaným množstvám, pričom uvádza, že na vystuženie debniacich tvárnic bolo použité práve 860 kg výstuže, ale neuvádza ani dĺžky a ani prierezy použitej výstuže (ide o prekrytú konštrukciu). Nie je zrejmé ako vedel určiť odvoz sutí vo výške 84,24 t do vzdialenosti 3000 m, keď o preprave a uložení na skládku nie sú v podkladoch žiadne zmienky. Z uvedených dôvodov nie je možné vypracovať objektívny, preskúmateľný znalecký posudok.
63. S poukazom na vyššie uvedené tak žalovaný mal dostatočnú vedomosť, že znalec na základe predložených dokladov stranami sporu nie je schopný vypracovať dostatočne znalecký posudok tak aby zodpovedal všetky otázky a mal tak možnosť navrhnúť a zabezpečiť si na svoje náklady už skôr navrhnutý súkromný znalecký posudok. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný kontaktoval potenciálneho znalca, ktorý by vyhotovil súkromný znalecký posudok už v októbri roku 2020, pričom skutočnosť, že takto postupoval oznámil súdu až 8.3.2021. Takýto postup a aj konštatovanie žalovaného, že nevidel dôvod, aby si súbežne dal vypracovať súkromný znalecký posudok a že čakal na výsledok znaleckého dokazovania nariadeného súdom neobstojí, nakoľko podľa Civilného sporového poriadku strany sú povinné predkladať dôkazy, prípadne návrhy na vykonanie dokazovania včas v súlade s § 153 CSP. Žalovaný nepostupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení, čo malo za následok, že súd tento dôkaz nevykonal. V zmysle § 185 CSP je v kompetencii súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, pričom súd mal z predloženého v konaní znaleckého posudku v znení jeho dodatkov za preukázané, že na základe predložených podkladov stranami sporu za účelom zistenia spoločných investícií, nie je možné vypracovať znalecký posudok a určiť takúto masu a to z dôvodov, ktoré uviedol znalec či už v znaleckom posudku alebo vo vyjadreniach. Súd zároveň poznamenáva, že znalec či už v znaleckom posudku a jeho dodatkoch, ako aj vo vyjadreniach podaných v priebehu sporu logicky a podporne uviedol, prečo nie je možné zodpovedať tieto otázky, pričom bolo povinnosťou strán poskytnúť súčinnosť znalcovi a to predložiť a zdokladovať všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné na riadne vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný po tom ako mal vedomosť o nezodpovedaní položených otázok, mal dostatok priestoru aby si súkromný znalecký posudok dal v konaní vypracovať sám, čo by bolo aj v súlade s princípmi a ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
64. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil masu BSM, do ktorej patria ako aktíva hnuteľné veci: motorové vozidlo značky Opel Zafira, poľovnícke trofeje v počte kusov 23 (sluka 2x, bažant, kačica 3x, sokol 1x, sova 1x, mačka divá 2x, kuna 1x, kuna koža 1x, líška 1x, líška koža 2x, líška hlava + chvost 1x, jazvec 2x, srnec 1x, muflón 1x, muflón podšitá koža 1x ), voliéra, motorová kosačka, plynový kotol značky Destila, guľovnica opakovacia zn. Zbrojovka Brno, ZG 47, výrobné číslo 6057, Guľovnica kozlica zn. Zbrojovka Brno ZH 224, výrobné číslo 2-800777/254575 a nehnuteľné veci: spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 938 pre kat. úz. D. a to rodinný dom so súp. č. 332 postavený na parcele č. 481/1, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky parc. č. 481/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 572 m2, parc. č. 481/2 záhrada o výmere 851 m2, parc. č. 481/7 záhrada o výmere 510 m2. Súd nezahrnul do aktív stavebný materiál, omietky, farba, vonkajšie tvárnice, zariadenie bytu - sedačka v jedálni, sedačka v obývačke, kuchynský rohový set, spálňa, nakoľko tie žiadali účastníci zhodne vypustiť z masy BSM, keďže tam nepatria. Rovnako súd nezahrnul do aktív sklad, nakoľko jeho hodnota je vyjadrená už vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti a bol oceňovaný ako súčasť nehnuteľnosti znalcom. Pri určení zostatkovej hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán a preto neprihliadal na dodatočné predloženie ocenenia vozidla na pojednávaní dňa 30.3.2021, v ktorom sa konštatuje predpokladaná trhová hodnota vozidla na sumu 380 eur, keďže strany sporu zhodne uviedli na pojednávaní dňa 14.9.2018, že zostatková hodnota vozidla je 600 eur, preto súd nevidel dôvod, aby prihliadal na dôkaz predložený súdu po 2,5 roka.
65. Ďalej mal súd za preukázané, že masu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tvoria pasíva v celkovej hodnote 26925,48 eura, pozostávajúce z pôžičky voči veriteľovi I. T. vo výške 23235,74 eura a z úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania so zostatkom 3689,74 eura.
66. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>.
67. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
68. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z rovnosti podielov. Celková hrubá masa BSM predstavuje sumu 67494,57 eura (2435 eur hodnota hnuteľných vecí, hodnota 1/6 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vedených na LV č. 938 pre kat. D. v sume 26 333,33 eura, keď znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vedených na LV č. 938, kat. úz. D., vrátane stavieb rodinného domu súp. č. 332, dreveného skladu, uličného plotu, kopanej studne, terasy za rodinným domov, vonkajších schodov pri terase, murovanej latríny za rodinným domom, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, betónovej žumpy, plynovej prípojky, prípojky EE, spevnených plôch betónovej dlažby a monolitického betónu a pozemkov parc. č. 481/1 481/2, 481/7 v hodnote 158 000 eur, t,j, 1/6 zo sumy 158000, hodnota investícií vynaložených zo spoločného do oddeleného majetku žalobkyne v sume 38726,24 eura, t.j. 5/6 zo sumy 46471,48 ktorá bola investovaná do 5/6 spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nehnuteľnosti vedených na LV č. 938, ktorý má vo výlučnom vlastníctve), od ktorej sumy treba odpočítať pasíva v plnej výške 40960,94 eura (pôžička od brata žalobkyne 23235,74 eura a zostatok úveru ŠFRB 3689,74 eur, a čo uhradil na úvere žalovaný 14035,46 eura). Čistá masa BSM tak predstavuje sumu 26533,63 eura a ideálny podiel na jedného z manželov je 1 z čistej masy, pričom predstavuje sumu 13266,82 eura.
69. Súd pri vysporiadaní zohľadnil návrhy strán sporu na rozdelenie majetku a v súlade s ich požiadavkami prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni hnuteľné veci motorové vozidlo značky Opel Zafira v zostatkovej hodnote 600 eur, poľovné trofeje v zostatkovej hodnote 200 eur, voliéru v zostatkovej hodnote 150 eur, plynový kotol v zostatkovej hodnote 200 eur, ďalej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., zapísané na LV 938 v hodnote 26333,33 eura. Žalovanému súd prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci guľovnicu opakovaciu zn. Zbrojovka Brno, ZG 47, výrobné číslo 6057 v zostatkovej hodnote 500 eur, guľovnicu kozlica zn. Zbrojovka Brno ZH 224, výrobné číslo 2-800777/254575 v zostatkovej hodnote 710 eur a motorovú kosačku v zostatkovej hodnote 75 eur. Žalovaný nepreukázal darovanie k hnuteľným veciam a to guľovnici opakovacej a guľovnici broková kozlica, preto ich súd zahrnul do masy BSM a to v hodnote 500 eur a 710 eur ako uvádzala zostatkovú hodnotu žalobkyňa, ktorú zostatkovú hodnotu žalovaný nerozporoval.
70. V konaní bolo preukázané, že brat žalobkyne poskytol sumu 700.000 Sk, t.j. 23235,74 eura na výstavu spornej nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa tvrdila, že išlo iba o dar pre ňu a žalovaný ohľadne tejto sumy tvrdil, že išlo o pôžičku pre oboch bez termínu vrátenia tejto sumy. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že brat daroval predmetnú sumu iba jej, táto skutočnosť nebola potvrdená ani výsluchom svedka. Keďže žalobkyňa uvedené skutkové tvrdenie žalovaného nerozporovala, súd ustálil, že táto suma patrí do masy BSM na strane pasív, pričom tento záväzok rozdelil medzi strany sporu na polovicu, keďže táto mala byť poskytnutá bez termínu vrátanie pôžičky a preto podľa názoru súdu je možné, že uvedená pôžička je premlčaná a súd je povinný ex offo prihliadnuť na prípadné premlčanie pohľadávok v rámci vyporiadania BSM a uvedený záväzok rozdelil rovným dielom medzi strany sporu. Súd preto rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný spoločne preberajú pôžičku od brata žalobkyne v sume 23235,74 eura, t.j. v sume 11617,87 eura. Pokiaľ išlo o ďalší spoločný záväzok a to úver v ŠFRB so zostatkom 3689,74 eura, súd rozhodol, že tento preberá žalobkyňa, pričom na strane žalovaného zohľadnil jeho splácanie od rozvodu v preukázanej výške 14035,46 eura. Súd nevidel dôvod, aby žalovaný hradil naďalej úver v ŠFRB, keď do výlučného vlastníctva žalovanej prisúdil nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu a je preto logické, aby úver spojený s touto nehnuteľnosťou hradila strana, ktorej sa nehnuteľnosť prikazuje do vlastníctva.
71. V prejednávanej veci podiel žalobkyne, ktorý sa jej dostal z BSM v sume 66209,57 eura (hnuteľné veci v hodnote 1150 eur, spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti 26333,33 eur, aktívum - hodnota toho čo sa zo spoločného vynaložilo na jej oddelený majetok v sume 38726,24 eura, t.j. 5/6 zo sumy 46471,48 ktorá bola investovaná do 5/6 spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nehnuteľnosti vedených na LV č. 938, ktorý má vo výlučnom vlastníctve) bolo treba znížiť o pôžičku, ktorá sa jej prikazuje a to pôžička od brata v sume 11617,87 eura a zostatok úver v ŠFRB v sume 3689,74 eura, to znamená, že podiel žalobkyne tak predstavuje 50901,96 eura, a teda dostáva sa jej viac o 37635,14 eura oproti podielu ktorý by jej prináležal v hodnote 13266,82 eura (50901,96-13266,82). Žalobkyňa je preto povinná vyplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 37635,14 eura. Pokiaľ ide podiel žalovaného, jeho podiel z BSM, ktorý sa mu dostal v sume 1285 hnuteľné veci, bolo treba znížiť o 1 pôžičky od brata žalobkyne, ktorý sa mu prikazuje t.j. 11617,87 eura a sumu 14035,46 eura, ktorú splatil na úvere zo ŠFRB, t.j. jeho podiel tak predstavuje - 24368,33 eura, teda dostáva sa mu menej o 37635,15 eura oproti podielu, ktorý by mu prináležal v hodnote 13266,82 eura. Súd preto zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom finančného vyporiadania sumu 37635,14 eura s tým, že lehotu na vyplatenie vyrovnacieho podielu určil v trvaní 120 dní, keď ide o väčšiu sumu peňazí, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému a súd musel brať do úvahy aj vecné bremeno napísané na LV v prospech matky žalobkyne, čo môže mať vplyv na zabezpečenie si vyššie uvedenej finančnej hotovosti pre žalovaného. Súd hodnotil všetky skutočnosti (predajnosť, zobratie úveru, nárok žalovaného na finančné vyporiadanie a pod.) v o vzájomných súvislostiach. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne, aby predmetnú sumu mohla splácať v splátkach a to z dôvodu, že súd nemal vedomosť o aktuálnych majetkových pomeroch žalobkyne, pre ktoré by vedel určiť adekvátnu výšku splátky, keď ani sama žalobkyňa neuviedla, aká výška mesačnej splátky by bola akceptovateľná pri zachovaní jej základných životných potrieb.
72. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP keďže každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
73. Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu ZoSP) za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.
74. Čo sa týka súdneho poplatku za vyporiadanie BSM (položka 6 písm. b) sadzobníka), v konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Keďže ZoSP hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Taktiež sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok. Vecou - aktívom, ktoré bolo predmetom vyporiadania, boli hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 67494,57 eur.
75. Nakoľko predmetom konania bolo vyporiadanie BSM, súd uložil žalobkyni a žalovanému s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona o SP uhradiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 1012,25 eur každý ( 3% z predmetnej sumy je 2024,84 eura, a po zaokrúhlení výška súdneho poplatku je 2024,50 eur).
76. Súd rozhodol aj o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli zaplatením znalečného vo výške 828,74 eura z rozpočtových prostriedkov a neboli kryté zálohami zloženými stranami sporu. O trovách štátu rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP tak, že zaviazal na ich úhradu obe strany sporu, a to každá v jednej polovici.
Poučenie:
Proti výroku I., II., V., VI. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Proti výroku III. a IV. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.