Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E.K., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. Z. K., advokátku so sídlom v S., proti odporcovi V. K., bývajúcemu v S.,

zastúpenému JUDr. S. R., advokátom so sídlom v B., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktorá právna vec sa viedla na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. júna 2010 č.k.

-609 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. decembra 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. júna 2010 č.k. -609

vo výroku, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 37 222,91 €

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým bola účastníkom uložená povinnosť

zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu, a to navrhovateľke v sume 367,03 €

a odporcovi v sume 533,01 €, a vo výroku, ktorým bola účastníkom uložená povinnosť

zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok po 620,50 € a rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 21. decembra 2010 sp.zn. v častiach, ktorými boli uvedené

výroky súdu prvého stupňa potvrdené, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia

Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 9. júna

2010 č.k. -609, v spojení s opravným uznesením z 11. júna 2010 č.k.

-619 (vydaným len na opravu lehoty na splnenie povinnosti, ktorej sa mimoriadne

dovolanie nedotýka), vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len „BSM“)

tak, že hnuteľné veci (uvedené v bodoch 1. až 44. prvého výroku jeho rozsudku) a zostatkovú

hodnotu členského podielu v bytovom družstve (uvedenú v bode 45. výroku) prikázal

2

do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v malej vodnej

elektrárni (uvedené v bodoch 1. až 27. druhého výroku rozsudku), motorové vozidlo, garáž

a zostatok pôžičky (uvedené v bodoch 28. až 30. výroku) prikázal do výlučného vlastníctva

odporcu. Z titulu vyporiadania BSM zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu

18 277,80 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z titulu „výplaty hodnoty

výlučného majetku žalovaného slúžiaceho pre výkon jeho povolania nadobudnutého

zo spoločného majetku účastníkov“ odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu

37 222,91 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu vyporiadania pasív

spoločného majetku vzniknutých z pôžičiek uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť

odporcovi sumu 1 521,10 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a obidvom účastníkom uložil

povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov preddavkovaných štátom (navrhovateľke v sume

367,03 € a odporcovi v sume 533,01 €) a súdny poplatok po 620,50 €. Výrok o povinnosti

odporcu zaplatiť navrhovateľke 37 222,91 € „z titulu výplaty hodnoty výlučného majetku

žalovaného slúžiaceho pre výkon jeho povolania nadobudnutého zo spoločného majetku

účastníkov“ odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že si účastníci

počas trvania manželstva výlučne zo spoločných prostriedkov postavili malú vodnú

elektráreň, ktorá ale slúži výkonu povolania len odporcu. Z posudkov znalcov mal

za preukázané, že „východisková hodnota“ stavby malej vodnej elektrárne (podľa súdu suma,

ktorá bola vynaložená na jej výstavbu) je „70 695,83 €“ (podľa znaleckého posudku

70 965,83 €; poznámka dovolacieho súdu) a že hodnota jej strojnotechnologickej časti je

3 475,99 €, a teda že účastníci na stavbu malej vodnej elektrárne spoločne vynaložili sumu

74 441,82 €. S poukazom na ustanovenie , druhá veta

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potom zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľke „37 222,91 €“ (podľa súdom zachovaného postupu pri určení

tejto sumy a hodnôt, z ktorých vychádzal, by to mala byť suma 37 220,91 €; poznámka

dovolacieho súdu). O trovách štátu rozhodol podľa a svoje rozhodnutie

o nich odôvodnil tým, že na účely znaleckého dokazovania bolo zo štátnych prostriedkov

vyplatených celkom 900,04 €. Pri rozhodovaní o miere účasti účastníkov na náhrade trov štátu

zohľadnil, že navrhovateľka zložila preddavkovo o 5 000,-- Sk viac a preto jej podiel

na trovách musí byť nižší o 82,99 € ako podiel odporcu. O povinnosti účastníkov zaplatiť

súdny poplatok rozhodol podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže sa

súdne konanie skončilo rozsudkom, je poplatková povinnosť každého z účastníkov po 3 %

z majetku, ktorý im súd vyporiadal, uviedol súd prvého stupňa.

3

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie odporcu rozsudkom

z 21. decembra 2010 sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v znení jeho opravného uznesenia. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Dospel k záveru, že odvolaním odporcu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne. Mal za to, že odporcom tvrdené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a e/

nie sú dané.

Proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola odporcovi uložená

povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu „výplaty hodnoty výlučného majetku odporcu

slúžiaceho pre výkon jeho povolania“ 37 222,91 €, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti

účastníkov nahradiť trovy štátu a zaplatiť súdny poplatok, „v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu“, ktorým potvrdil vyššie uvedené výroky rozsudku súdu prvého stupňa,

podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne

dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet odporcu, pretože napadnutými časťami rozhodnutí

súdov bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto

účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté

časti rozsudkov zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/

tvrdiac, že napadnuté časti rozhodnutí spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na odôvodnenie tohto svojho záveru uviedol:

„V konaní nie je sporné, že účastníci konania nadobudli malú vodnú elektráreň počas

trvania manželstva, a že táto slúžila na výkon povolania žalovaného. Z tohto dôvodu ju súdy

nezahrnuli do BSM, čo je v súlade s .

Za nesprávny považujem postup súdu pri určení úhrady vynaložených nákladov

na malú vodnú elektráreň zo spoločného majetku účastníkov konania. Súdy pri tom

vychádzali zo znaleckých posudkov, pričom znalecký posudok Ing. J. L. (na č.l. 494) určuje

všeobecnú cenu malej vodnej elektrárne. Takzvaná všeobecná cena nevyjadruje len cenu

nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti,

konštrukcií, údržby, veku, výmery, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste

a čase.

4

Ide o cenu, ktorá predstavuje podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej

do zaniknutého BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať.

Z uvedeného vyplýva, že podľa všeobecnej ceny sa určuje podiel bývalého manžela

pri nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania BSM – teda patrí do BSM. O takýto

prípad v tejto veci nejde.

Súdy napriek tomu, že malá vodná elektráreň nepatrila do BSM, zaviazali žalovaného

uhradiť žalobkyni polovicu všeobecnej ceny malej vodnej elektrárne.

Podľa môjho názoru pri určení úhrady vynaložených nákladov na malú vodnú

elektráreň mali súdy vychádzať z ustanovenia druhá veta , ktorý určuje pravidlá

pri vyporiadaní majetku nadobudnutého zo spoločných finančných prostriedkov za trvania

manželstva, avšak patrí do oddeleného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov.

Z jazykového výkladu slovného spojenia uvedeného v druhej vete vyplýva „

... nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok...“, že ide

o náklady, ktoré boli vynaložené v dobe minulej a ich výška ku dňu zániku manželstva ani

ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná.

Výškou toho, čo bolo vynaložené je teda treba rozumieť výšku nákladov v dobe, kedy

boli vynaložené.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na výstavbu malej vodnej elektrárne

boli vynaložené tieto finančné prostriedky zo spoločného majetku manželov:

•pôžička zo Slovenskej štátnej sporiteľne zo 16. mája 1990 v sume 170 000,-- Sk

(5 642,97 €),

•20 000,-- Sk (663,88 €) z Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi v roku 1993,

•pôžička od p. P. v sume 15 000,-- Sk (497,90 €),

•pôžička od rodičov navrhovateľky v sume 35 000,-- Sk (1 161,97 €),

•pôžička od p. V. v sume 30 000,-- Sk (995,82 €).

Celkove bola vynaložená suma 270 000,-- Sk (8 962,36 €). Táto suma bola vynaložená

zo spoločného majetku na oddelený majetok odporcu a touto sumou sa mali súdy aj zaoberať

5

pri určení jeho povinnosti uhradiť navrhovateľke náklady vzniknuté pri výstavbe malej vodnej

elektrárne.

Súdy sa pri vyporiadaní malej vodnej elektrárne neriadili dôsledne ustanoveniami

občianskeho procesného práva, ale ani uvedenými ustanoveniami hmotného práva, keď

na danú vec aplikovali prvú vetu tak, ako keby táto nehnuteľnosť patrila do BSM.

Nestotožňujem sa ani s výrokom o určení povinnosti úhrady sumy 533,01 € odporcom

z titulu preddavkovaných trov štátu za vypracovanie znaleckých posudkov. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že znalecké dokazovanie ohľadne určenia všeobecnej ceny malej

vodnej elektrárne navrhla navrhovateľka, pričom znalecké dokazovanie bolo nadbytočné

a preto mal súd pri určení, ktorý účastník ich bude hradiť, prihliadnuť aj na tieto okolnosti.

Vzhľadom na nesprávne určenie povinnosti uhradiť navrhovateľke sumu 37 222,91 €

za malú vodnú elektráreň, je nesprávne určená aj výška súdneho poplatku, keďže súd

vychádzal z ceny majetku, ktorý účastníkom vyporiadal.“

Navrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nie je

opodstatnené tvrdenie dovolateľa, že súdy zaviazali odporcu zaplatiť jej polovicu všeobecnej

hodnoty malej vodnej elektrárne. V odôvodneniach napadnutých rozsudkov sa takýto záver

nenachádza. Práve naopak, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že za

základ svojho rozhodnutia vzal „východiskovú hodnotu“ stavby malej vodnej elektrárne,

ktorá predstavuje hodnotu, za ktorú by bolo možné rovnakú stavbu nadobudnúť v čase

vyporiadania. Súdy preto pri určení povinnosti odporcu nahradiť to, čo sa zo spoločného

majetku účastníkov vynaložilo na jeho ostatný majetok, nepochybili. Nesprávny bol ich

postup jedine pri určení výšky nákladov zriadenia strojno-technologickej časti elektrárne, kde

skutočne vychádzali so znalcom určenej všeobecnej hodnoty 3 975 € namiesto východiskovej

hodnoty 14 994 €. Vzhľadom na uvedené podľa navrhovateľky celková suma na vyporiadanie

z oddeleného majetku odporcu mala byť správne ešte vyššia, vo výške 85 959 €. Navrhla

preto dovolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že

uloží odporcovi povinnosť zaplatiť jej z titulu výplaty hodnoty výlučného majetku sumu

42 979,50 €.

6

Odporca sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnil s jeho dôvodmi

a navrhol mu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté

časti rozhodnutí súdov nie sú správne.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1,

druhá veta v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal

otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že

by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou

konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.

So zreteľom na ustanovenie , druhá veta , bez ohľadu na to, či

dovolateľ odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2

7

písm. b/ , dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem

iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil

na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami

upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho

skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli

najavo ani vady konania v zmysle

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania

účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd

na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa

a odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke určenia rozsahu náhrady toho,

čo sa zo spoločného majetku účastníkov konania vynaložilo na osobný majetok odporcu

v zmysle ustanovenia § 150, druhej časti druhej vety O.z.

Súd prvého stupňa pri určení rozsahu tejto náhrady vychádzal z toho, že účastníci za

trvania ich manželstva zhotovili malú vodnú elektráreň, na stavbu ktorej boli použité výlučne

zdroje z ich spoločného majetku. Elektráreň ale nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov, pretože podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len odporcu. S poukazom

na ustanovenia § 150, druhá veta O.z. potom z dôvodu vyrovnania toho, čo sa zo spoločného

majetku účastníkov konania vynaložilo na osobný majetok odporcu, uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 30 dní sumu 37 222,91 €. Pri určení náhrady vychádzal

z „východiskovej hodnoty“ (nie všeobecnej ceny, ako to tvrdí dovolateľ) stavby malej vodnej

elektrárne určenej znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhady

hodnoty nehnuteľností v sume 70 965,83 € a zo „všeobecnej hodnoty“ strojnotechnologickej

časti elektrárne v sume 3 475,99 € určenej znalcom z odboru strojárstvo. Tento jeho postup,

akceptovaný aj odvolacím súdom, ale nebol v súlade so zákonom.

8

Podľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú

rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku

vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých

detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie

a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť

o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa druhej vety citovaného ustanovenia pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo

zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že

v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú

prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené

na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho

ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo východiskovej hodnoty (znaleckého

odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby

v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty

zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je

znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali

dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj

predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že

cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov.

Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ preto dôvodne vytýka súdom, že pri určení

rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov vynaložilo na ostatný majetok odporcu,

neprávne vychádzali zo východiskovej hodnoty stavby malej vodnej elektrárne (podľa

dovolateľa zo všeobecnej ceny elektrárne), resp. zo všeobecnej hodnoty strojnotechnologickej

časti elektrárne, namiesto prostriedkov skutočne vynaložených na investície do ostatného

majetku odporcu, pri zisťovaní ktorých sa malo vychádzať z ceny vecí a prác v čase, kedy

boli vynaložené.

9

Podľa dovolacieho súdu dovolateľ v súvislosti s vyššie uvedeným pochybením

dôvodne vytýka súdom nižších stupňov aj vadu pri rozhodovaní o trovách štátu a určení

súdneho poplatku.

Aj keď súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

návrhové, ide o zvláštny druh súdneho konania, pretože súd je viazaný len tým, že podľa

návrhu má vyporiadanie vykonať, nie však aj tým, ako to má podľa návrhu urobiť. Postupuje

teda pri zisťovaní toho, čo sa má vyporiadať, ceny veci a hodnoty vyporiadavaného majetku,

ako aj podkladov pre spôsob vyporiadania po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej dispozície

s vecami a iným majetkom medzi účastníkmi z úradnej povinnosti, vyhľadávacím spôsobom.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo

na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži

o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa citovaného ustanovenia nemá štát proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, bezvýnimočne, ale podľa výsledkov konania. Tento uvádzaný zákonný

predpoklad nie je však totožný so zákonným predpokladom „úspechu vo veci“, ako ho uvádza

napr. ustanovenie alebo ustanovenie Ustanovenie

platí totiž ako pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada

trov konania (napr. ustanovení až 145 ) a v ktorom účastníci majú prevažne

postavenie navrhovateľov a odporcov, tak aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych

veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či

neúspech účastníka vo veci (Zborník I, str. 130).

Keďže v preskúmavanej veci ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, teda o osobitný druh konania, nie je možné úspešnosť v konaní kategoricky

posúdiť. V takom prípade ale treba pri posudzovaní úspechu zobrať do úvahy aj to, ako, resp.

na základe akých tvrdení a na návrh ktorého z účastníkov bol dôkaz vykonaný (pozri návrhy

navrhovateľky na č.l. 48, 117 a 122 spisu).

Treba naostatok súhlasiť aj s námietkou dovolateľa, že vzhľadom na nesprávne

určenie povinnosti odporcovi uhradiť navrhovateľke sumu 37 222,91 € za malú vodnú

10

elektráreň, je nesprávne určená aj výška súdneho poplatku, keďže súd vychádzal z ceny

majetku, ktorý účastníkom vyporiadal.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v častiach, v ktorých potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými

odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 37 222,91 €, bolo rozhodnuté

o náhrade trov štátu a o súdnom poplatku zrušil (, v spojení s

ods. 2 ). Zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa vo vyššie uvedených potvrdených

častiach, pretože má rovnaké vady, pre ktoré sa zrušili časti rozsudku odvolacieho súdu, a vec

vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová