Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)2c1/372001.ccc1a6.pdf
PDF · 122.77 KB
No categories available
2Cdo/198/2006
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivana Machyniaka,
v právnej veci žalobcov 1/ M. A., bývajúceho v S., 2/ K. A., bývajúceho v B., 3/ Mgr. E. M.,
bývajúcej vo S., 4/ Mgr. Ľ. M., bývajúcej v B., všetci zastúpení JUDr. S., advokátom v B.,
proti žalovaným 1/ M. R., bývajúcej v S., 2/ Mgr. M. R., bývajúcej v S., 3/ Ing. K. R.,
bývajúcemu v S., všetci zastúpení JUDr. I. Š., advokátom vo S., o neplatnosť zmluvy
o zriadení vecného bremena, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
1 C 117/2004, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 1. februára 2006, sp. zn. 2 Co 298/05, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove.z 1. februára 2006
sp. zn. 2 Co 298/05 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
rozsudkom zo dňa 27. mája 2005 č.k. 1 C 117/04-89 vyhovel celkom žalobe a určil,
že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalovanými 1/ až 3/, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený (Katastrálnym úradom v P., Správou katastra B.) dňa
17. februára 2003 v konaní V X. je neplatná, pretože vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného užívania podielu 5/30-tin na nehnuteľnostiach zapísaných na liste
vlastníctva číslo X., kat. úz. B. v prospech M. R. a Ing. K. R. ako aj v práve doživotného
užívania podielu 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo X., kat. úz. B.
v prospech M. R. a Ing. K. R. zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a v takom prípade sa vyžaduje, aby všetci
spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, nestačí ich súhlas.
Žalovaní zriadili vecné bremeno bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, preto je táto zmluva
neplatná. Vychádzal z ustanovenia § 151o ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti. Žalovaných zaviazal spoločne
a nerozdielne uhradiť žalobcom trovy konania vo výške 7 603 Sk do 3 dní.
Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom
zo dňa 1. februára 2006 sp. zn. 12 Co 298/05 zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu
zamietol. Vyslovil právny názor, že na zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu
podielu na veci netreba súhlas ostatných spoluvlastníkov, lebo nejde o prípad hospodárenia
so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“).
Vychádzal z ústavnej zásady platnej v súkromnom práve, že „čo nie je zákonom zakázané,
je dovolené“. Žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného všeobecne záväzného
právneho predpisu nezakazujú zriadenie vecného bremena podielovým spoluvlastníkom
v rozsahu jeho ideálneho podielu. Stotožnil sa s názorom žalovaných, že ak spoluvlastník
môže bez skoršej ponuky podielovým spoluvlastníkom previesť spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti na blízke osoby (§ 140 Obč. zák.), tým skôr môže spoluvlastník
nehnuteľnosti zmluvne zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve užívať vec v prospech
tretej osoby v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie („maius continet in se
minus“). Žalovaná 2/ (dcéra) mohla zriadiť v prospech žalovanej 1/ (matka) a žalovaného 3/
(brat) vecné bremeno – právo doživotného užívania nehnuteľností v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu zmluvou bez účasti ostatných spoluvlastníkov, pretože sa v danom
prípade vecné bremeno netýka nehnuteľnosti nad rámec prevádzaného podielu (rozumej
prevádzaného darovacou zmluvou z matky na dcéru – poznámka dovolacieho súdu)
a nezasahuje do práv ostatných spoluvlastníkov. Účastníkom zmluvy o zriadení vecného
bremena nemuseli byť všetci spoluvlastníci, nakoľko vecné bremeno obmedzuje iba právo
jedného z podielových spoluvlastníkov. Zaťaženie nehnuteľnosti v rozsahu podielu je
nakladaním – disponovaním s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže s ňou takto
disponovať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd poukázal na to, že
obdobný záver súdna prax už privodila vo vzťahu k zriadeniu záložného práva na ideálny
podiel na nehnuteľnosti. Mal za to, že podmienky na vyhlásenie zmluvy za neplatnú neboli
splnené, zmluva o zriadení vecného bremena v rámci článku VI. darovacej zmluvy zo dňa
3.2.2002 je platná. Okresný súd pri správne zistenom skutkovom stave vec nesprávne právne
posúdil, preto odvolací súd podľa § 220 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) v znení do 31. augusta 2005 zmenil rozsudok a žalobu zamietol s tým, že týmto
rozhodnutím nijako nie sú dotknuté práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov
rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, keďže sa ich rozhodnutiu musia podrobiť aj
osoby oprávnené z vecného bremena. Po zmene rozhodnutia vo veci samej zmenil odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania a žalobcom uložil povinnosť
zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania v celkovej výške 19 353 Sk do troch
dní.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí navrhli
zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súhlasili, že žalovaná 1/ mohla
darovacou zmluvou bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti na blízku osobu, ale názor odvolacieho súdu, že na zriadenie vecného
bremena k spoluvlastníckemu podielu na veci nie je potrebný súhlas ostatných
spoluvlastníkov, lebo nejde o prípad hospodárenia so spoločnou vecou nie je správny. Vecné
bremeno (aj keď je viazané v danom prípade na spoluvlastnícky podiel povinnej osoby
z vecného bremena) svojou povahou zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože žalovaná 2/ nie je
vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej nehnuteľnosti, len ideálneho spoluvlastníckeho
podielu. Doterajšia judikatúra zaujala jednoznačný názor, že v niektorých prípadoch môže
spoluvlastník nehnuteľnosti zriadiť vecné bremeno bez toho, aby ďalší spoluvlastníci boli
účastníkmi tejto zmluvy, alebo že by k tomu dali svoj súhlas, ale ak sa vecné bremeno týka
celej nehnuteľnosti a teda obmedzuje práva ostatných spoluvlastníkov, musia byť účastníkmi
zmluvy všetci spoluvlastníci (R 12/1988, R 14/1988). Odkaz odvolacieho súdu na obdobný
právny názor (ako bol ním vyslovený) vo vzťahu k záložnému právu zriadenému
spoluvlastníkom nehnuteľnosti k spoluvlastníckemu podielu bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov je nenáležitý. Záložné právo sa uzatvára len na dobu určitú, kým nie je
pohľadávka riadne a včas splnená. Samotné vymedzenie vecného bremena považovali za
neurčité a zriadené v rozpore so zásadou, že ho možno zriadiť iba v prospech tretej osoby,
kým to, ktoré zmluvne zriadila žalovaná 2/, je v neprospech žalobcov ako vlastníkov
väčšinového podielu.
Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie žalobcov zamietnuť. Žalobcovia
prehliadajú, že spoluvlastnícky podiel je z právneho hľadiska takou istou vecou ako celok.
Uznali, že v istom zmysle vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ale ide o zaťaženie
legálne, vyplývajúce zo zákonného inštitútu podielového spoluvlastníctva. Tak ako nemusia
byť ostatní spoluvlastníci účastníkom zmluvy o prevode podielu na blízku osobu, takisto
nemusia byť účastníkmi zmluvy, ktorou sa tento podiel zaťažuje vecným bremenom
v prospech blízkej osoby. Aká bude praktická realizácia práv a povinností z takéhoto vecného
bremena bude vecou dohody zúčastnených strán a v prípade, že k dohode nedôjde, mohol by
rozhodnúť súd analogicky podľa § 139 Obč. zák. Rozhodnutia, na ktoré poukazujú žalobcovia
(ako aj R 45/1986) pri správnom výklade podporujú stanovisko žalovaných. Žalobcovia
nesprávne stotožňujú seba s treťou osobou, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno.
Treťou osobou v danej veci je žalovaný 3/. Na určitosť zmluvy a jej zrozumiteľnosť nemá
vplyv, že rozsah vecného bremena bol vymedzený k ideálnemu podielu na nehnuteľnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpený advokátom,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je taký opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj konanie rozsudku predchádzajúce a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcov je opodstatnené.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie možno podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolatelia výslovne uplatňujú dovolací dôvod podľa § 242 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
keď namietajú, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Iné dôvody neuplatňujú, ani ich existencia nebola zo spisu zistená.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce použil správny právny predpis ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Súdy oboch stupňov vychádzali z rovnakého skutkového stavu. Zistenia súdov v tomto
smere ani účastníci nespochybňujú. Zo spisu vyplýva, že nehnuteľnosti rodinný dom
súpisného čísla X. postavený na parcele číslo X., parcela registra KNC X., zastavané plochy o
2
výmere X. m, zapísané na liste vlastníctva číslo X., parcela číslo KNC X., záhrady o výmere
2
X. m, zapísaná na liste vlastníctva číslo X., obe v katastrálnom území B. sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov M. A. v podiele 5/30, K. A. v podiele 3/30, Mgr. E. M. v podiele
5/30, Mgr. Ľ. M. v podiele 5/30 (spolu 18/30-tin, tzv. väčšinoví spoluvlastníci), žalovanej 2/
Mgr. M. R. v podiele 5/30 a PharmDr. V. L., ktorá nie je účastníčkou konania v podiele
7/30-tin k celku. Spoluvlastnícky režim na oboch listoch vlastníctva je rovnaký.
Dňa 3. februára 2002 uzavreli M. R. ako darujúca a oprávnená z vecného bremena
a Mgr. M. R. ako obdarovaná a povinná z vecného bremena za účasti Ing. K. R. ako
oprávneného z vecného bremena zmluvu, ktorou pôvodná podielová spoluvlastníčka darovala
svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvádzaných vyššie svojej dcére a zároveň
zmluvne zriadili vecné bremeno v prospech darujúcej a brata obdarovanej vecné bremeno,
spočívajúce v ich práve doživotne užívať „podiely darovaných nehnuteľností uvedené v tejto
zmluve“. Katastrálny úrad P., Správa katastra B. zapísala toto vecné bremeno do časti C listu
vlastníctva číslo X. a X.. Ostatní spoluvlastníci nehnuteľností neboli účastníkmi zmluvy o
zriadení vecného bremena, ani s ňou nevyslovili súhlas.
Medzi spoluvlastníkmi (žalobcami na strane jednej a žalovanou 2/ na strane druhej)
dochádza k nezhodám ohľadne užívania spoločnej nehnuteľnosti. Na hospodárení so
spoločnými nehnuteľnosťami sa spoluvlastníci nedohodli, preto o tejto otázke rozhodli
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák.
tak, že každý zo spoluvlastníkov bude využívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcom
jeho podielu v určitom vymedzenom období, pričom podiel 5/30-tin predstavuje právo užívať
dom 2 mesiace v roku. K takémuto spôsobu užívania nehnuteľností žalovaný 3/ vo vyjadrení
k žalobe zo dňa 4.2.2005 (č.l. 47 spisu) uviedol: „sestra ako spoluvlastníčka 1/6 nehnuteľnosti
môže podľa tohto rozhodnutia v určenom období užívať nehnuteľnosť celú, nie len jej 1/6.
V tejto určenej dobe môžem podľa vecného bremena užívať nehnuteľnosť ja a moja matka
ako oprávnení z vecného bremena a je vylúčené, aby naša prítomnosť vadila ostatným
spoluvlastníkom“. Žalovaní teda na jednej strane uznávajú, že vecné bremeno – právo užívať
nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/6 sa dotýka celej nehnuteľnosti
a obmedzuje aj ostatných spoluvlastníkov, ale považujú toto obmedzenie za zákonné.
Pre správne právne posúdenie veci je rozhodný výklad pojmu „spoločná vec“, pretože
odvolací súd založil svoje zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, že zriadenie vecného
bremena k spoluvlastníckemu podielu nie je hospodárením so spoločnou vecou. Tento záver
zaujal odvolací súd s poukazom na to, že spoluvlastník môže svoj spoluvlastnícky podiel
previesť na blízke osoby bez toho, aby porušil predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
vyplývajúce z § 140 Obč. zák. (ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe) a že súhlas ostatných spoluvlastníkov nie
je potrebný ani k zriadeniu záložného práva k spoluvlastníckemu podielu. S týmito názormi
sa stotožňuje aj dovolací súd, pretože sú v súlade so zákonom a doterajšou súdnou praxou.
Možnosť previesť spoluvlastnícky podiel na blízke osoby bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov zakotvuje Občiansky zákonník v § 140 a predmetom záložného práva môže
byť aj spoluvlastnícky podiel k veci bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, pretože nejde
o hospodárenie so spoločnou vecou, ale disponovaním so svojim spoluvlastníckym podielom.
Hospodárením so spoločnou vecou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Obč. zák. sa ale
rozumie aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Pod pojmom spoločná vec treba
chápať vec celú, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pretože
podiel vyjadruje ideálnu, nie reálnu účasť spoluvlastníka na veci. Ak je užívanie spoločnej
nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci v zmysle
§ 139 ods. 2 Obč. zák. a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho
v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia byť všetci
spoluvlastníci , nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena
iba svoj súhlas. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88,
na ktoré poukázali aj žalobcovia. Uvedený záver je stále aktuálny a dovolací súd nemá dôvod
sa od neho odchýliť.
I keď účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena (spis. zn. V X. zo dňa
17. februára 2003) vymedzili predmet vecného bremena ako „právo doživotne užívať podiely
na darovaných nehnuteľnostiach“, takto vymedzené vecné bremeno sa dotýka celej veci, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že
spoluvlastnícky podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach
k spoločnej veci a nikto z nich nevlastní reálne vydelenú časť nehnuteľnosti zodpovedajúcu
výške spoluvlastníckeho podielu. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len
niektorými spoluvlastníkmi nie je platná podľa § 39 Obč. zák., pretože sa prieči zákonu -
§ 139 ods. 2. a § 151o ods. 2 Obč. zák.
Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo nesprávne
a dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. bol daný. Dovolací súd dovolaniu
žalobcov vyhovel a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 veta prvá O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2007
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: