Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-82-2022.pdf
PDF · 205.95 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/82/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1
1
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, rade 2/ F. C., D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, v rade 3/ B. H., D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., štátna občianka SR, všetky právne zastúpené: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovaným: v rade 1/ I. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX D. L., štátna občianka SR, v rade 2/ M. B. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, žalované v rade 1/ a 2/ právne zastúpené: Advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
1
2
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyniam v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1
20
1. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa žalobou podanou na tunajšom súde 17.10.2022 domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej v rade 1/ ako predávajúcej smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XX, a to parcela N. O.. XXXX vo výmere 101 m2, parcela N. O. P. XXXX – záhrada o výmere
204 m2, a dom súp.č. 1001 stojaci na pozemku parcela N. O. P. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2. Okrem toho si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad pod V 9375/2019 bol povolený dňa 15.11.2019 - 10213/19, žalovaná v rade 1/ I. J. F., Nar.: 12.12.1997, K. XXX/ XX, XXX XX D. L., nadobudla od predávajúcej - žalovanej v rade 2/ M. B. G., D. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. spoluvlastnícky podiel na horeuvedených nehnuteľnostiach v rozsahu 8/40-ín. Predávajúca žalovaná v rade 2/ porušila pri predmetnom prevode spoluvlastníckych práv predkupné právo v zmysle ust. § 140 OZ tým, že napriek predstieranej ponukovej povinnosti voči horeuvedeným spoluvlastníkom - žalobcom v rade 1/ až 3/, ktorí prejavili a písomne potvrdili záujem o kúpu žalovanou v rade 1/ nadobudnutého podielu, previedla žalovaná v rade 2/ predmetný podiel na žalovanú v rade 1/ v rozsahu 8/40-ín, bez akéhokoľvek upovedomenia ostatných spoluvlastníkov (Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 15.11.2019-10213/19, V 9375/2019) a zriadila v prospech seba v uvedenom rozsahu spoluvlastníckeho podielu „Vecné bremeno“ spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti. Podieloví spoluvlastníci - žalobcovia v rade 1/ až 3/, ktorí sú oprávnení z predkupného práva, majú právo pri porušení povinnosti predávajúceho spoluvlastníka nárok domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Nakoľko predkupné právo horeuvedených spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/ bolo porušené, títo vyzvali listom zo dňa 11.10.2022 žalovanú v rade 1/ na uzavretie Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k sporným podielom na nehnuteľnostiach, a to za rovnakých zmluvných podmienok, za ktorých ich kúpila od pôvodnej vlastnícky žalovanej v rade 2/. Návrh kúpnej zmluvy v zmysle vyššie uvedených skutočností žalobkyne v rade 1/ až 3/ žiadali doručiť v stanovenej lehote od doručenia tejto výzvy do sídla Advokátskej kancelárie Mgr. Dr. Anton Kušnír, Jána Reka 13, 010 01 Žilina, ktorá dotknuté podielové spoluvlastnícky zastupuje na základe udelených plných moci odo dňa 10.10.2022. Dňa 13.10.2022 žalovaná v rade 1/ oznámila PZ žalobcov v rade 1/ až 3/ mailom stanovisko, že ponuka predkupného práva zo dňa 30.07.2016 obsahovala podľa jej názoru všetky náležitosti, ponuku spoluvlastníčky prevzali a ani jedna zo spoluvlastníčok (žalobkýň v rade 1/ až 3/) na ponuku predkupného práva nereagovali v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov. Žalovaná v rade 1 / v predmetnom liste zároveň uviedla, že z ňou uvedených dôvodov považuje výzvu spoluvlastníčok zo dňa 11.10.2022 a rovnako pokus o mimosúdne urovnanie sporu za bezpredmetné. Na základe horeuvedených skutočnosti sa žalobkyne v rade 1/ až 3/ domáhajú prostredníctvom predmetnej žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy súdom v zmysle ust.. § 137 a) CSP v spojení s ust. § 229 CSP , a to aj z nasledovných dôvodov: Skutočnosti uvádzané žalovanou, že by žalobkyne v rade 1/ až 3/ nevyužili v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov predkupné právo sa nezakladajú na pravde. Žalobcovia náhodnou lustráciou predmetného LV č. XXX k.ú. E. z dôvodu plánovanej rekonštrukcie domu č. 1001 zistili, že predávajúca žalovaná v rade 2/ previedla sporný spoluvlastnícky podiel na žalovanú v rade 1/, a to napriek skutočnosti, že jej listom zo dňa 19.8.2016 oznámili prostredníctvom právneho zástupcu v tom čase JUDr. Martin Gordik (advokát), že majú záujem o uplatnenie predkupného práva k spornému spoluvlastníckemu podielu a žiadali z dôvodu nedostatkov uvedených v Ponuke na výkon predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.7.2016 upresniť, bližšie špecifikovať ponuku, ktorá bude spĺňať zákonom stanovené podmienky a doručiť návrh kúpnej zmluvy, ktorá bude súčasťou ponuky. Právny zástupca žalobcov v rade 1 / až 3/ JUDr. Martin Gordik, zároveň v predmetnej odpovedi predávajúcej žalovanej v rade 2/ oznámil, že až do odstránenia všetkých nedostatkov predmetnej ponuky a jej podmienkami uvedenými v zákone, teda až do okamihu predloženia novej úplnej ponuky s uvedením všetkých podmienok zamýšľaného prevodu ponúkaného spoluvlastníckeho podielu, lehota na uplatnenie predkupného práva neplynie a teda nemôže z tohto dôvodu dôjsť k platnému zániku predkupného práva žalobcov v rade 1/ až 3/ a predávajúca nemôže platne previesť ponúkaný spoluvlastnícky podiel na ďalšiu tretiu osobu, nakoľko by došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/, a takýto prevod by bol neplatným právnym úkonom. V súvislosti s navrhovanou ponukovou povinnosťou v predmetnej odpovedi zo dňa 19.08.2016 PZ spoluvlastníkov - žalobkýň v rade 1-3/ uviedol, že v súvislosti s navrhovaným zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania k ponúkanému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach, nie je právne možné, aby predávajúca ako podielová spoluvlastníčka zaťažila svoj spoluvlastnícky podiel vecným bremenom - právom doživotného bývania, ktoré by sa týkalo celej nehnuteľnosti nakoľko spoluvlastnícky podiel predstavuje vlastníctvo ideálneho podielu na celej nehnuteľnosti bez možnosti určenia konkrétnej časti nehnuteľnosti, ktorá by bola výlučným vlastníctvom predávajúcej. Predávajúca bola zároveň PZ žalobcov poučená, že takýto právny úkon
by bol neplatným právnym úkonom, ktorý by nemohol vyvolať právne následky ním sledované, a teda nemohlo by na základe takejto neplatnej zmluvy vzniknúť vecné bremeno. K uvedeným skutočnostiam je dôvodné uviesť, že PZ žalobkýň rovnako predávajúcu žalovanú v rade 2/ upozornil, že aj zriadenie vecného bremena na spoluvlastníckych podieloch dcér predávajúcej (J. G. a G. G.) v prospech F. G., ktoré síce kataster nehnuteľností povolil a zapísal v časti C LV č. XXX, avšak bolo bez súhlasu a vedomia ostatných spoluvlastníkov - žalobcov v rade 1/ až 3/. Predmetný právny názor PZ podporil o judikatúru NSSR, ktorý v rozsudku zo dňa 30.04.2007. sp.zn. 2 Cdo n198/2006 konštatoval: „ Aj keď účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena vymedzili predmet vecného bremena ako „právo doživotne užívať podiely na darovaných nehnuteľnostiach", takto vymedzené vecné bremeno sa dotýka celej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci a nikto z nich nevlastni reálne vydelenú časť nehnuteľnosti zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi nie je platná podľa ust. § 39 OZ, pretože sa prieči zákonu -139 ods. 2 a § 151 o ods. 2 OZ. Na základe uvedených skutočnosti aj ponúkaný podiel predávajúcou žalovanou v rade 2/ spoluvlastníkom - žalobkyniam v rade 1/ až 3/ s vecným bremenom, ktorý bol následne prevedený na žalovanú v rade 1/ nebolo možné zaťažiť vecným bremenom bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, pričom na túto skutočnosť bola predávajúca v predmetnej odpovedi na Ponuku na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti, upovedomená. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú bola predávajúca v predmetnej odpovedi upozornená vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti bola, že medzi existujúcimi podielovými spoluvlastníkmi v čase ponuky spoluvlastníckeho podielu zo strany predávajúcej bola dohoda podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej veci nie aktuálna (10.06.1995) a pred predajom podielu na nehnuteľnosti bolo potrebné a vhodné, aby sa uzatvorila nová dohoda o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti medzi aktuálnymi podielovými spoluvlastníkmi, ktorá by rešpektovala súčasný platný stav a kde by boli bližšie špecifikované pravidlá fungovania spoluvlastníkov v dome a určil by sa mechanizmus správy spoločnej nehnuteľnosti. Nová Dohoda spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľnosti bola uzatvorená dňa 07.09.2016, avšak je dôvodné uviesť, že predávajúca k predmetnej dohode a ani jej dcéry G. G. a J. G. nepristúpili, nezúčastňujú sa a dovoľujeme si uviesť, že do dnešného dňa ignorujú existujúce spoločenstvo vlastníkov, pričom po zistenom prevode spoluvlastníckeho podielu a zriadeniu vecného bremena predávajúcou žalovanou v rade 2/ k dohode nepristúpila ani nová vlastníčka žalovaná v rade 1/, o ktorej žalobkyne až do času podania výzvy na odpredaj spoluvlastníckeho podielu z dôvodu porušenia predkupného práva nevedeli, nakoľko ich o predmetnom prevode spoluvlastníckeho podielu do súčasnosti nikto neupovedomil (a to ani katastrálny úrad). Listom zo dňa 11.10. 2016 (Predaj spoluvlastníckeho podielu) predávajúca žalovaná v rade 21 odpovedala spoluvlastníčkam (žalobkyniam v rade 1/ až 3/) na odpoveď zo dňa 30.07.2016, kde uviedla, že nevidí dôvod čokoľvek na svojej ponuke upravovať alebo meniť, ako bola doručená tak stále pre spoluvlastníkov platí, pričom v predmetnom liste tvrdila, že spoluvlastníci (žalobkyne v rade 1/ až 3/) nevyužili dvojmesačnú lehotu na realizáciu kúpy za podmienok, ktoré predávajúca v ponuke uviedla. Na predmetný list predávajúcej zaslal stanovisko PZ žalobkýň JUDr. Gordik dňa 24.10.2016, v ktorom opakovane uviedol, že v záujme mimosúdneho riešenia danej, že podielové spoluvlastnícky - žalobkyne v rade 1/ až 3/ majú záujem o odkúpenie ponúkaného podielu, avšak ponuka na uplatnenie predkupného práva neobsahuje jednoznačné určenie podmienok predaja, predovšetkým čo sa týka právnej kvalifikácie a podmienok zriadenia ťarchy doživotného užívania vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu. V predmetnom liste PZ zároveň opakovane uviedol, že v ponuke na výkon predkupného práva nebol uvedený žiadny postup a spôsob zaplatenia kúpnej ceny, ani podrobnosti, termíny a podmienky podpísania kúpnej zmluvy a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra, pričom upozornil predávajúcu aj na zákaz platby v hotovosti nad sumu 15 000,- Eur, pričom opakovane poukázal na nedostatky Ponuky zo dňa 30.07.2016, čo do výšky a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny a vyjadril sa aj k námietke predávajúcej, že oprávnené spoluvlastníčky sa v odpovedi nevyjadrili akým spôsobom a v ako pomere nadobudnú spoluvlastnícky podiel, pričom poukázal na ust. § 140 OZ podľa ktorého platí, že „ ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov". PZ žalobkýň zároveň opakovane potvrdil záujem oprávnených spoluvlastníčok z predkupného práva, že tieto trvajú na odkúpení' ponúkaného spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 8/40-ín a žiadajú predložiť návrh znenia kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu, ktorý by obsahoval upresnenie a vysvetlenie všetkých podstatných podmienok navrhovaného prevodu v zmysle príslušných zákonných ustanovení a nedostatkov uvedených v liste zo dňa 26.8.2016 ako aj v tomto liste, a to všetko v primeranej lehote 30 dní odo dňa doručenia listu. PZ spoluvlastníčok - žalobkýň v rade 1/ až 3/ zároveň uviedol, že v prípade, že mu zo strany predávajúcej nebude doručený návrh zmluvy
na prevod ponúkaného spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, bude predpokladať, že predávajúca upustila od zamýšľaného prevodu spoluvlastníckeho podielu a prevádzať ho nebude. K uvedenému je dôvodné uviesť, že žalobkyne v rade 1/ až 3/ až do zistenie právneho stavu v roku 2022 zotrvali v presvedčení', že žalovaná v rade 2/ neuzatvorila žiadnu zmluvu ktorou by porušila ich predkupné právom nakoľko do dnešného dňa užíva dovtedy užívanú časť nehnuteľnosti, nezúčastňuje sa spoločných porád spoluvlastníkov, nepodieľa sa na nákladoch ani na zabezpečovaní prevádzky k spoločnej nehnuteľnosti. Rovnakým spôsobom sa správa aj žalovaná v rade 1/. ktorá neužíva žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti a rovnako sa nepodieľa na ďalších právach a povinnostiach s tým spojených . Z uvedeného je dôvodné prijať záver, že žalovaná v rade 2/ nemala reálne nikdy záujem naplniť predkupné žalobcov v rade 1/ až 3/. pretože v opačnom prípade, by konkretizovala podmienky zmluvy, resp. by predložila k podpisu taký návrh zmluvy, ktorý by obsahoval všetky zákonné náležitosti. Kataster nehnuteľností vzhľadom k tomu, že žalobcovia v rade 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania (predaja spornej časti nehnuteľnosti) nesprístupnil obsah spisu vedeného pod konaním V 9375/2019, a preto tento žiadajú pripojiť súdom k predmetnému súdnemu konaniu, umožniť nahliadnuť žalobkyniam do predmetného spisu za účelom označenia listín, ktoré je dôvodné oboznámiť a pripojiť ako dôkaz k predmetnému konaniu a podľa obsahu Kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený dňa 15.11. 2019- 10213/19, prípadne upraviť petit žaloby a obsah Kúpnej zmluvy, ktorej nahradenia prejavu vôle žalovanej sa domáhajú podľa ust. § 229 C.s.p. podľa ktorého „Právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav." Žalobkyne z dôvodu, že nemajú vedomosť o obsahu spornej kúpnej zmluvy medzi predávajúcou žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade 2/, zvolili pre naplnenie právnej istoty podanie žalobného návrhu, ktorým sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovanej v rade 1/ pri podpise kúpnej zmluvy tak ako je uvedené v petite žaloby, a to z dôvodu, že žalovaná v rade 1 / odmieta splniť dobrovoľne povinnosť uzavrieť so žalobkyňami v rade 1/ až 3/ kúpnu zmluvu, predmetnom ktorej mali byť podiel na nehnuteľnosti špecifikovaný žalobou.
3. K doručenému žalobnému návrhu sa písomne vyjadrili žalované v rade 1/ a 2/ v podaní doručenom dňa 13.12.2022 (č.l. 81), v ktorom žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že nad rámec žalobného návrhu, k základnej právnej námietke žalovaná 2/ z hľadiska hmotného práva nie je pasívne legitimovaná v konaní podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. pasívne legitimovaný v konaní o uplatnenie nárokov z predkupného práva spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je len nadobúdateľ (kupujúci). Z hľadiska merita sporu žalovaná 1/ a zároveň i žalovaná 2/ žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej 1/ nepovažujú za dôvodnú, napriek popisu skutkového stavu a priebehu deja nie je možné stotožniť sa s výkladom právnych úkonov strán sporu, žalované 1/ a 2/ považujú za sporné a odmietajú tvrdenie žalobkýň, že by postupom žalovanej 2/ pri ponuke predkupného práva písomným Oznámením zo dňa 30.07.2016 a následným prevodom spoluvlastníckeho práva, žalovaná 2/ porušila predkupné právo žalobkýň v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Žalované majú za to, že potom, čo ostatní podieloví spoluvlastníci účinne ponuku na výkon predkupného práva k nehnuteľnostiam nevyužili, previedla žalovaná 2/ svoj spoluvlastnícky podiel Kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2016 v súlade s právnou úpravou. Žalovaná 2/ odmieta subjektívne tvrdenia žalobkýň, že by ňou učinená ponuková povinnosť bola predstieraná (na tieto skutkové tvrdenia žalobkyne neprodukujú žiaden relevantný dôkaz), práve naopak napriek hypotetickému prejavu záujmu zo strany žalobkýň, podmieňovanému ďalšími podmienkami v právnom rozbore vykonanom právnym zástupcom žalobkýň ako odpoveď na ponuku predkupného práva, žalobkyne v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a danou právnou úpravou účinne a platne nevyužili svoje právo na nadobudnutie podielu žalovanej 2/, a teda ich predkupné právo uplynutím zákonnej lehoty zaniklo. Tak ako vyplýva i z odôvodnenia žalobného návrhu, žalovaná 2/ doručila žalobkyniam 1/ a ďalším podielovým spoluvlastníkom Ponuku na výkon predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.07.2016, teda táto skutočnosť medzi sporovými stranami nie je sporná. S poukazom na ust. § 140 s použitím ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä teda ust. § 605, § 606 Občianskeho zákonníka, špecifikovaná ponuka, ktorú učinila spolu žalovaná 2/ ostatným podielovým spoluvlastníkom, obsahovala oznámenie všetkých podmienok, za ktorých žalovaná 2/ ponúkla svoj podiel na kúpu. Je bez právneho významu právny výklad učinený v danom čase právnym zástupcom žalobkýň k vykonanej ponuke, keďže z obsahu vyjadrenia k ponuke na výkon predkupného práva je zrejmé, že žalobkyne nesúhlasili so žiadanou cenou za spoluvlastnícky podiel. Rovnako požiadavka na preukázanie, žeby existoval záujemca na odkúpenie ponúkaného spoluvlastníckeho podielu a jeho označenie v ponuke podielovému spoluvlastníkovi, nie je nevyhnutným predpokladom riadneho splnenia ponukovej povinnosti. Vychádzajúc zo zákonnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry predkupné právo zaväzovalo žalovanú 2/ ako povinnú osobu ponúknuť žalobkyniam ako oprávneným
jej podiel na kúpu, pričom podľa názoru žalovaných ponuka obsahovala všetky podmienky, za ktorých mala byť kúpa uzavretá. Z odôvodnenia žalobného návrhu, ako i z listinných dôkazov, ktoré žalobkyne k svojmu návrhu pripájajú, je nesporné, že žalobkyne žalovanou stanoveným podmienkam ponuky nevyhoveli a nevyplatili žiadanú kúpnu cenu v lehote ustanovenej v § 605 Občianskeho zákonníka, a teda ich predkupné právo zaniklo. Vymieňovanie ďalších úkonov zo strany žalovanej 2/ v písomnom podaní právneho zástupcu žalobkýň ako odpovede na ponuku predkupného práva nemá oporu v ust. § 605, § 606 Občianskeho zákonníka. Ponuka podľa ust. § 605 Občianskeho zákonníka je jednostranným adresovaným právnym úkonom, s poukazom na ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka ponuka žalovanej 2/ spĺňala zákonom vyžadovanú formu a rovnako mala náležitosti v zmysle zákona. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby v rámci ponuky zasielal podielový spoluvlastník i návrh kúpnej zmluvy, tak ako bolo žiadané zo strany žalobkýň. S poukazom na citovanú právnu úpravu od dôjdenia ponuky na kúpu začala žalobkyniam plynúť lehota ako na prijatie ponuky, tak aj pre vyplatenie plnej požadovanej kúpnej ceny, resp. lehota pre splnenie ďalších podmienok uvádzaných žalovanou 2/. Zo samotného žalobného návrhu je nesporné, že žalobkyne iba potvrdili záujem o kúpu, neakceptovali však ponuku učinenú žalovanou 2/, čím ich predkupné právo zaniklo. Z obsahu žalobného návrhu, ako i príloh a listinných dôkazov žalobkyňami označenými, je zrejmé, že žalovanou 2/ realizovanú ponuku na odkúpenie podielu, ktorá obsahovala oznámenie všetkých podmienok, za ktorých žalovaná 2/ ponúkla svoj podiel na kúpu, t.j. predmet kúpy, požadovaná kúpna cena a ďalšia podmienka, za ktorých by malo dôjsť k predaju, žalobkyne 1/ až 3/ neprijali, pričom nimi prezentovaný právny výklad v písomnej korešpondencii vedenej pri ponuke predkupného práva nie je možné považovať za správny, najmä pri posudzovaní otázky, či ponuka žalovanej 2/ zodpovedala zákonnej úprave podľa ust. § 140 a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalobkyne 1/ až 31, hoci prejavili hypotetický a podmienený záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, nesplnili zákonom vyžadované náležitosti na účinné prijatie ponuky, t.j. s poukazom na ust. § 605 Občianskeho zákonníka nevyplatili žalovanou 2/ žiadanú kúpnu cenu do dvoch mesiacov po doručení ponuky predkupného práva a neakceptovali ďalšie žalovanou 2/ stanovené podmienky predaja. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty, čo z hľadiska popisu skutkového stavu zo strany žalobkýň je nesporné, predkupné právo žalobkýň zaniklo. V súlade s učinenou ponukou, v ponuke stanovenou kúpnou cenou a ďalšou podmienkou pre prevod spoluvlastníckeho práva k časti spoločnej nehnuteľnosti, žalovaná 2/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016 previedla na žalovanú 1/ podiel 8/40 v nehnuteľnostiach - Q. I.. XXXX postavený na pozemku C KN parc.č. XXXX, pozemok C KN parc.č. XXXX - záhrada o výmere 101 m2, pozemok C KN parc.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E., a zároveň bolo v prospech žalovanej 2/ zriadené právo vecného bremena, vklad vlastníckeho práva žalovanej 1/ k špecifikovanému podielu, ako i zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností - spoluvlastníckeho podielu 8/40, ktorému zodpovedá byt na 2.p. (3. nadzemnom podlaží) v prospech žalovanej 2/, tak ako vyplýva zo zápisu na dotknutom liste vlastníctva, bol povolený príslušným správnym orgánom. Z povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ a zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej 2/ právoplatným rozhodnutím správneho orgánu je potom argumentácia žalobkýň k nezákonnosti podmienok špecifikovaných v ponuke predkupného práva nesprávna. Podľa obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, napriek tomu, že zákon a ustálená judikatúra nevyžaduje uzatvorenie zmluvy s vyslovene totožnými podmienkami stanovenými v ponuke, je zrejmé, že zmluvné podmienky zakotvené v Zmluve zo dňa 31.10.2016 korešpondujú s podmienkami definovanými v ponuke učinenej žalovanou 2/ ostatným podielovým spoluvlastníkom písomným Podaním zo dňa 30.07.2016 označeným ako „Ponuka na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti''. Tak ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu - kúpnej zmluvy, táto bola uzatvorená 31.10.2016, teda k právnemu úkonu, vo vzťahu ku ktorému malo údajne dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkýň, i napriek vyššie uvedenej argumentácii o splnení zákonnej povinnosti žalovanej 2/ako podielovej spoluvlastníčky pri prevode jej spoluvlastníckeho podielu, majú žalované za to, že nárok uplatnený žalobkyňami je vykonaný po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže premlčacia doba na uplatnenie nárokov pri porušení predkupného práva začína plynúť dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka), takéto rozhodnutie nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, ale je iba podmienkou jeho účinnosti, z čoho je možné vyvodiť, že oprávnený podielový spoluvlastník sa môže domáhať svojho nároku od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj už po uzavretí dotknutého právneho úkonu, ešte predtým než sa právny úkon stane účinným, teda skôr než dôjde k vydaniu rozhodnutia príslušným orgánom. Na plynutie premlčacej doby započatej uzavretím právneho úkonu nemá žiaden vplyv rozhodnutie príslušného orgánu, inak by dochádzalo k neodôvodnenému posunutiu
začiatku plynutia premlčacej doby, a tým by sa neodôvodnene predlžoval stav právnej neistoty. Na tvrdené domnienky žalobkýň vo vzťahu, či žalovaná 2/ upustila od zámeru prevodu spoluvlastníckeho podielu nie je možné prihliadať. Z dôvodu právnej istoty, nad rámec ostatnej argumentácie, vznášajú žalované námietku premlčania k uplatnenému nároku. Na základe vyššie uvedeného žalované navrhujú, aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkýň zamietol - vo vzťahu k žalovanej 2/ z dôvodu, že nie je nositeľom uplatneného hmotného práva, a teda nie je pasívne legitimovanou osobou, a vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol žalobu ako nedôvodnú, a priznal žalovaným voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 6.2.2023 doručili vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ žalobkyne (č.l. 97), v ktorom zotrvali na tom, že podmienky predkupného práva neboli splnené, nakoľko žalobkyne v rade 1/ až 3/ mali záujem na odkúpení spornej nehnuteľnosti, na ponuku predkupného práva reagovali kladne, písomne potvrdili záujem o kúpu žalovanou v rade 1 / nadobudnutého podielu, avšak zo strany žalovanej v rade 2/ došlo iba k predstieraniu ponukovej povinnosti, a to za neprijateľných podmienok, podmienených zriadením vecného bremena v prospech žalovanej v rade 2/ spočívajúceho v práve doživotného užívania k prevádzanej nehnuteľnosti. Nakoľko v čase spísania žalobného návrhu, žalobkyne v rade 1/ až 3/ nedisponovali Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 31.10.2016, ktorou žalovaná v rade 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú v rade 1/, vychádzali iba z poznámky zápisu Kúpnej zmluvy na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a dátumu povoleného vkladu dňom 15.11.2019. K spornej kúpnopredajnej zmluve žalobkyne v rade 1 / až 3/ uvádzajú nasledovné skutočnosti: Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 31.10.2016, pričom vklad bol katastrom nehnuteľností vykonaný 15.11.2019, z čoho je dôvodné poukázať na úmyselné konanie zo strany navrhovateľa vkladového konania, ktorý z predpokladaného dôvodu znemožniť ostatným spoluvlastníkom domáhať sa svojich práv v lehote 3 rokov od podpisu kúpnej zmluvy, zdržiaval podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného konania je zrejmé, že žalovaná v rade 1 / mala v úmysle takýmto spôsobom obísť možnosť domáhať sa súdnou cestou porušenia predkupného práva zo strany žalobkýň, ktoré sa až do uvedeného času (zavkladovania nového vlastníka) nemali ako dozvedieť, že ich predkupné právo bolo porušené. Vklad bol katastrom na základe takto podaného návrhu vykonaný až po objektívnej trojročnej lehote, v ktorej by sa žalobkyne mohli domáhať určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalované vo svojom vyjadrení vzniesli námietku premlčania k žalobkyniam uplatnenému nároku, pričom uviedli, že na započatie premlčacej doby nemá žiaden vplyv rozhodnutie príslušného orgánu, inak by dochádzalo k neodôvodnenému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby, čím by sa mal predlžovať stav právnej neistoty. Premlčanie nároku, na ktoré poukazujú žalované ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje len k nároku na dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Počiatok premlčacej doby nároku domáhať sa po nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, teda nerieši. Túto otázku však vyriešil práve Najvyšší súd Českej republiky. V Rozsudku sp. zn. 33 Cdo 3371/2008 zo dňa 25.11.2010 uvádza, že: "Trojročná premlčacia doba k uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, začína bežať dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené". Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky teda vyplýva, že počiatok plynutia premlčacej doby ie viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento právny názor je nevyhnutné aplikovať aj na Slovensku (pozn. účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastávajú v Českej republike spätne ku dňu podania návrhu na vklad a na Slovensku až povolením vkladu). Pokiaľ by premlčacia doba tohto nároku začala taktiež plynúť už odo dňa uzavretia zmluvy, bol by to návod ako obísť predkupné právo ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci, čo sa naplnilo aj v prejednávanej veci. Ak spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky podiel a nadobúdateľa uzatvorí zmluvu bez toho, aby o tom informovali ostatných spoluvlastníkov a návrh na vklad vlastníckeho práva podá príslušnému katastru nehnuteľností až po 3 rokoch (resp. tesne pred jeho uplynutím) od uzatvorenia zmluvy, oba nároky ostatných spoluvlastníkov na právnu obranu pred porušením ich predkupného práva by boli už premlčané, čím sa právna úprava zákonného predkupného práva stáva zbytočnou. Záverom teda možno zhrnúť, že aj v prípade, ak je nárok domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo spoluvlastníka, premlčaný z dôvodu, že uplynuli viac ako tri roky od uzavretia zmluvy, nárok dotknutého spoluvlastníka domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, by sa mal premlčať až po troch rokoch od vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Mali za to, že tento úmysel mala žalovaná v rade 2/ od momentu zaslania „predstieranej“ ponuky žalobkyniam,
ktorá bola neurčitá a neprijateľná v časti vymieneného vecného bremena, a preto sa žalobkyne snažili aj prostredníctvom právneho zástupcu uzavrieť takú kúpnu zmluvu, ktorá by neodporovala zákonu a korešpondovala by s doposiaľ nerušeným užívaním ich spoločnej nehnuteľnosti ako celku. Na podporu uvedeného tvrdenia predkladáme súdu dôkaz listinou - Oznámenie dôležitých skutočností, zo dňa 14.09.2016, doručené OÚ Žilina 16.09.2016, zo strany právneho zástupcu žalobkýň v rade 1/ až 3/, JUDr. Martina Gordíka, advokáta, v ktorom upozorňuje OÚ Žilina, že spoluvlastnícka B. G. (žalovaná v rade 2/) podmienila predaj jej spoluvlastníckeho podielu 8/40ín, zriadením vecného bremena IN PERSONÁM k jej podielu spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania časti nehnuteľnosti, ktorá prislúcha k jej spoluvlastníckemu podielu, a to v jej prospech ako pôvodnej spoluvlastníčky. Uvedený advokát namietal, že spoluvlastníci, vrátane žalobkýň nesúhlasili so zriadením vecného bremena, nakoľko nie sú účastníkmi predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena a prezentovali svoj právny názor, že podielová spoluvlastníčka nezaťažila predmetným vecným bremenom iba svoj spoluvlastnícky podiel, ale zaťažila aj ich spoluvlastnícke práva, a to z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel predstavuje vlastníctvo ideálneho podielu na celej nehnuteľnosti, bez možnosti určenia konkrétnej časti nehnuteľnosti, ktorá by mala byť zaťažená vecným bremenom. Na základe uvedeného vtedajší právny zástupca prezentoval, že v prípade zmluvy o zriadení vecného bremena sa jedná o neplatný právny úkon, čo oprel o vtedy platné rozhodnutie NSSR zo dňa 30.04.2007, sp. zn.: 2Cdo/198/2006, v ktorom NS konštatoval „Aj keď účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena vymedzili predmet vecného bremena ako “právo doživotne užívať podiely na darovaných nehnuteľnostiach“, takto vymedzené vecné bremeno sa týka celej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel iba vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci a nikto z nich nevlastní reálne vydelenú časť nehnuteľností zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi nie je platná podľa ust. § 39 OZ, pretože sa prieči zákonu - ust. § 139 ods. 2 a § 151o ods. 2 OZ. “ Zotrvali aj na tom, že ponuka na uplatnenie predkupného práva, ktorá bola zaslaná žalovanou v rade 2/ žalobkyniam, je neúplná, neurčitá, zmätočná a nespĺňa zákon požadované náležitosti (Dôkaz C3 žaloby - Ponuka na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.07.2016 - odpoveď, zo dňa 19.08.2016). Uvedená ponuka vychádzala z Dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti o spôsobe užívania spoločnej veci, ktorá bola uzatvorená dňa 10.06.1995 a nezodpovedala skutkovému a právnemu stavu, čo sa týka počtu podielových spoluvlastníkov a veľkosti spoluvlastníckych podielov, nakoľko sa zmenili veľkosti spoluvlastníckych podielov, zmenil sa aj počet bytov v dome a spoluvlastníkom sa stala aj A. B. C.. Z uvedeného dôvodu, pred prevodom spoluvlastníckych podielov, vtedajší právny zástupca navrhol, aby bola uzatvorená nová dohoda, medzi aktuálnym spoluvlastníkmi o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bude rešpektovať súčasný platný skutkový a právny stav, bude bližšie špecifikovať pravidlá fungovania spoluvlastníkov v dome a určí aj mechanizmus správy spoločnej nehnuteľnosti. Na túto skutočnosť žalovaná v rade 2/ odmietla reagovať uzatvorením novej dohody o usporiadaní spoluvlastníckych podielov a listom zo dňa 04.09.2016 (Odpoveď na pozvánku na stretnutie podielových spoluvlastníkov), reagovala tak, že jej spoluvlastnícky podiel na dome bude mať za krátku dobu nového vlastníka, a preto bolo podľa nej potrebné spoluvlastnícke vzťahy a dohody riešiť až s ním (novým spoluvlastníkom). Dňa 02.06.2011, teda pred zaslaním ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 30.07.2016 (Dôkaz C1 žaloby) a zároveň pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016, ktorú zaslali žalované vo svojom vyjadrení, nadobudlo právoplatnosť Stavebné povolenie vydané Mestom Žilina, stavebným úradom pod Č.s.: 10516/2011 -23822/2011 -OS-HÁ, ktorým bola povolená stavba „nadstavba bytového domu Č.s. 1001 na ulici Republiky, pre ktorú bolo vydané územné rozhodnutie č. 13450/2010-1080/2011- OSŽP-HÁ, právoplatné dňa 17.02.2011, a to na bytovom dome, na ktorom má navrhovateľ vlastnícke právo zapísané na LV č. XXX K.Ú. Žilina. Predmetná nadstavba je riešená ako samostatný objekt, ktorá nadväzuje na jestvujúce schodisko, v ktorom vznikol 4-izbový byt. Rozhodnutie o námietkach účastníkov stavebného konania nebolo potrebné vydať, pretože žiadne námietky účastníkov neboli vznesené. Je dôvodné uviesť, že žalovaná v rade 2/ bola účastníčka predmetného stavebného konania, a preto je dôvodné tvrdiť, že musela vedieť aj o skutočnosti, že na dome, ktorého bola spoluvlastníčkou, bola zrealizovaná nadstavba, ktorá zmenila spoluvlastnícke pomery. Pod č. k. 7523/2014-44409/2014- DRA, bolo uvedeným správnym orgánom vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, proti ktorému rovnako žalovaná v rade 2/ ako účastníčka konania nenamietala. Žalovaná v rade 2/ napriek tomu, že mala vedomosť o zmene spoluvlastníckych pomerov (nadstavba domu a iných), odmietla uzatvorenie novej dohody, čo spôsobilo, že v čase kedy realizovala ponuku na uplatnenie predkupného práva, ponúkala ostatným spoluvlastníkom taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v čase ponuky už nezodpovedal reálnym spoluvlastníckym pomerom. Je preto dôvodné zotrvať na tvrdení, že ponuka na uplatnenie
predkupného práva zo strany žalovanej v rade 2/ bola neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ uzatvorila spornú kúpnu zmluvu, so žalovanou v rade 1 / na taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v čase prevodu spoluvlastníckeho práva nevyjadroval jej reálny podiel na spoločnej nehnuteľnosti, je dôvodné tvrdiť, že pri prevode svojho podielu konala v rozpore so zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ - („Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.“ Jedná sa o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť oprávnený na prevod práv), čo zakladá rovnako dôvod na tvrdenie, že takýto úkon je neplatný podľa ust. § 39 OZ s poukazom na § 139 ods. 1 až 3 OZ. Z uvedených právnych skutočností nesporne vyplýva, že žalobkyne ako spoluvlastníčky neboli účastníkmi spornej kúpnej zmluvy, ako aj dohody o zriadení vecného bremena, čo zakladá dôvod na tvrdenie, že napriek úkonu spornej kúpnej zmluvy, ktorá sa tykala ich spoločnej veci, boli oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tak kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena. Keďže z horeuvedených listinných dôkazov, ktorých obsah žalované nerozporovali (Kúpna zmluva, list vlastníctva, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie...) vyplýva, že žalovaná v rade 2/ previedla na žalovanú v rade 1/ väčší rozsah svojich spoluvlastníckych práv akými mohla disponovať. Úkon kúpnej zmluvy medzi žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou a žalovanou v rade 1/ ako kupujúcou, ktorá bola zapísaná OÚ, katastrálny odbor Žilina zapísaná po V 9375/2019, vklad povolený dňa 15.11.2019 - 10213/19, je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícke podiely, ktoré sú minimálne od realizácie nadstavby, ktorú definujeme vyššie až do dnešného dňa medzi spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. XXX, N.R. E. k parcele P. XXXX o výmere 101 m2- záhrada, parcele č. XXXX o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie k stavbe súp. č. XXXX postavenej na parcele P. XXXX, sporné je dôvodné, a boli spornými aj v čase prevodu vlastníckych práv podľa zmluvy V 9375/2019, vklad povolený dňa 15.11.2019, je dôvodné aby bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým budú určené veľkosti spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti v čase ich prevodu žalovanou v rade 21 ako predávajúcou na žalovanú v rade 1/ ako kupujúcou, a to v súlade s čl. II. CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného dôvodu, žalobkyne zadajú vypracovanie ZP, ktorým bude vyriešená zásadná otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov v čase spornej ponuky a prevodu, na základe ktorej bude dôvodné ustáliť okruh aktívnej ako aj pasívnej legitimácie účastníkov v spore, na základe čoho je dôvodné predpokladať zmenu žaloby, na základe ktorej súd rozhodne o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Za účelom naplnenia možnosti predložiť takýto súkromný ZP navrhujeme, aby súd žalobcom stanovil lehotu min. 3 mesiace na vypracovanie a predloženie ZP do konania. Uvedený ZP nebolo možné zo strany žalobcov nebolo možné predložiť spolu so žalobou, pretože žalobcovia neboli účastníkmi spornej kúpnej zmluvy, ktorú predložili až v rámci vyjadrenia žalované. Za účelom splnenia znaleckej úlohy týmto opakovane žiadame o pripojenie katastrálneho spisu, tak ako sme navrhovali v žalobe v dôkaze D1 žaloby - Spis vedený Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor, pod V 9375/2019.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podaniu žalobkýň vyjadril dňa 30.3.2023 (č.l. 132), v ktorom opätovne žiadali žalobu zamietnuť. Mali za to, že doterajšie vyjadrenia žalobcov sú bez relevantnosti k meritu sporu. V súvislosti so vznesenými námietkami žalovanej k uplatnenému nároku žalované za podstatné považujú zdôrazniť námietku nedôvodnosti podanej žaloby, ktorá nebola vyvrátená ani tvrdením žalobkýň, že žalovaná 2/ v súlade s ust. § 140 s použitím § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka učinila riadnu ponuku ostatným podielovým spoluvlastníkom na výkon predkupného práva, pričom ponuka spĺňala zákonom vyžadované formálne i obsahové náležitosti, bez ohľadu na vyjadrený nezáväzný právny názor zvoleným advokátom ďalších podielových spoluvlastníkov. Je nespornou skutočnosťou, že namietaná otázka zriadenia vecného bremena, tak ako je vyjadrená polemika v písomnom Podaní zo dňa 04.02.2022, neobstojí, keďže podľa LV č. XXX pre k.ú. E. v časti C:ŤARCHY je pre vlastníka pod por.č. 7, pre vlastníka pod por.č. 8, pre vlastníka pod por.č. 12 zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania prislúchajúceho podielu domovej nehnuteľnosti. Prípustnosť uzatvorenia práva vecného bremena i na podiel v spoločnej nehnuteľnosti potvrdil i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom Rozsudku, sp.zn. 8Sžo/98/2010, v zmysle ktorého „...zriadenie vecného bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho iného... najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťažovanej nehnuteľnosti, pričom podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu. “ Nie je možné stotožniť sa s názorom žalobkýň, žeby na jasnosť a určitosť ponuky predkupného práva, ktorá podľa
názoru žalovaných spĺňala zákonom vyžadované náležitosti, mali vplyv skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobu užívania spoločnej veci, ktoré znamenajú právne vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, a teda užívacie vzťahy neovplyvnili zákonné právo podielového spoluvlastníka disponovať so svojím podielom v súlade so zákonom. Nie je možné stotožniť sa s názorom žalobkýň, žeby riešenie užívacích vzťahov obmedzovalo právo spoluvlastníka disponovať so svojím podielom, prípadne malo hypotetický vplyv na platnosť právneho úkonu spoluvlastníka pri nakladaní s jeho spoluvlastníckym podielom, keďže tento dodržal svoje zákonné povinnosti ponuky predkupného práva. Žalované, najmä teda žalovaná 2/, rozporuje, žeby žalobkyňami poukazované stavebné konania z r. 2011 mali vplyv na zmenu spoluvlastníckych pomerov, keďže i samotná dohoda, na ktorú žalobkyne poukazujú vo svojom žalobnom návrhu a i v ďalšom vyjadrení, je dohodou spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľností, nie dohodou, ktorá by zakladala, menila podielové spoluvlastníctvo inak, ako je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E.. Tak ako vyplýva zo zápisu na LV č. XXX pre k.ú. E., vspojení s obsahom Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016, žalovaná 2/ previedla na žalovanú 1/ spoluvlastnícky podiel v rozsahu, v akom jej prislúchal ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. V súvislosti s námietkou žalovaných, že žalobkyne podali žalobu po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a s vyjadrením žalobkýň, že je potrebné lehotu pre uplatnenie nárokov z údajného porušenia predkupného práva rátať iným spôsobom pri domáhaní sa relatívnej neplatnosti a iným spôsobom pri nároku domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti previedol, s týmto sa žalované nestotožňujú, uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z ust. § 140 s použitím ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ani z ust. § 602 a naši. Občianskeho zákonníka, ani z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pričom všeobecná premlčacia doba je dobou objektívnou. Za podstatné však považujú žalované zdôrazniť, že žalovaná 2/ riadnym spôsobom s oporou v ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka realizovala ponuku voči ostatným podielovým spoluvlastníkom na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a túto ponuku žalobkyne neakceptovali. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty predkupné právo žalobkýň zaniklo. Túto námietku žalobkyne v rámci svojho vyjadrenia žiadnym spôsobom nevyvrátili. Nad rámec uvedeného nárok, hoci sporný, ktorého sa žalobkyne voči žalovanej 1/ domáhajú, je zároveň uplatnený v rozpore s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky, ktoré sa domáhajú svojho nároku (ak by bol dôvodný, čo žalované popierajú), by mali právo len na pomernú časť podielu, čiže žalobkyne by mali právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne podľa svojich spoluvlastníckych podielov (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/91/2008). V závere svojho vyjadrenia žalobkyne predniesli hypotetickú polemiku o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom však touto argumentáciou si žalobkyne zásadným spôsobom rozporujú nimi samotný uplatnený nárok, teda to, čoho sa voči žalovaným domáhajú (tým nie je dotknutá námietka, že žalovaná 2/ nie je v zmysle hmotného práva pasívne legitimovanou osobou). Žalobkyňami prezentovaná argumentácia k údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy presahuje predmet konania, ako je do tohto času vymedzený a kedže s poukazom na ust. § 137 CSP nie je zrejmé, čoho iného sa žalobkyne domáhajú (pričom žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy prípustná nie je), nie je možné k tejto argumentácii zaujať relevantný postoj, preto si žalované vyhradzujú vyjadriť sa k takto nastolenej otázke potom, čo žalobkyne doplnia s poukazom na ust. § 132 a nasl. CSP, čoho sa voči žalovaným domáhajú.
6. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ doručili súdu dňa 31.5.2023 vyjadrenie a návrh na pripustenie zmeny žaloby (č.l. 151), v ktorom žiadali, aby súd určil, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 30.10.2016, ktorej vklad bol povolený pod V 9375/2019 dňa 15.11.2019-10213/19, na základe ktorej žalovaná v rade 1/ J. I. F., Nar.: 12.12.1997, K. XXX/XX, XXX XX D. L., nadobudla od predávajúcej - žalovanej v rade 2/ M. B. G., D. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., spoluvlastnícky podiel 8/40-ín na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina, odborom katastra, pre Okres Žilina, obec E., katastrálne územie E., zapísaná v časti B LV pod B 12 na nehnuteľnostiach parcela reg. „C" č. XXXX o výmere 101 m2, druh pozemku: Záhrada, parcela reg. „O.“ P. XXXX o výmere 204 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Stavba - Dom so súp. č. XXXX stojaci na pozemku pare. reg. „C“ č. 2012 - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, je neplatný. Vo zvyšnej časti zobrali žalobu späť. Vo vyjadrení uviedli, že pôvodne sa žalobkyne domáhali nahradenia prejavu vôle z dôvodu porušenia predkupného práva, pričom nemali vedomosť o dátume podpisu spornej kúpnej zmluvy medzi predávajúcou M. G. (žalovanou v rade 2/ a J. I. F. (žalovanou v rade 1/), a preto z dôvodu právnej istoty podali žalobu, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy a návrhu na vklad nehnuteľnosti tak ako je uvedené v petite z dôvodu, že žalovaná odmieta splniť dobrovoľne zákonnú povinnosť uzavrieť so žalobkyňami v rade 1/ až 3/ kúpnu zmluvu predmetnom, ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v tejto žalobe, a to z titulu porušenia predkupného práva žalobkýň. Dňa
22.09.2014, teda pred zaslaním ponuky zo strany žalovanej v rade 2/ na uplatnenie predkupného práva zo dňa 30.07.2016 a zároveň pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2016, bolo Mestom Žilina, stavebným úradom, vydané Kolaudačné rozhodnutie č.s. 7523/2014-44409/2014-OS-DRA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2014. Predmetným rozhodnutím bolo povolené užívanie stavby Nadstavba bytového domu č.s. 1001 na ul. Republiky na pozemku reg. C pare. P. XXXX v katastrálnom území E.. Tak ako sme uviedli vo svojich doterajších vyjadreniach trváme na tom, že žalovaná v rade 2/ napriek tomu, že v čase ponuky a predaja svojho podielu, mala vedomosť o zmene spoluvlastníckych pomerov (nadstavba domu a iných), odmietla pristúpiť k uzatvoreniu novej dohody, čo spôsobilo, že v čase kedy realizovala ponuku na uplatnenie predkupného práva, ponúkala ostatným spoluvlastníkom taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v tom čase už nezodpovedal reálnym spoluvlastníckym pomerom. Je preto dôvodné zotrvať na tvrdení, že už ponuka na uplatnenie predkupného práva zo strany žalovanej v rade 2/ žalobkyniam bola neplatná pre rozpor so zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Z dôvodu, že následne žalovaná v rade 2/ uzatvorila spornú kúpnu zmluvu, so žalovanou v rade 1/ na taký spoluvlastnícky podiel, ktorý v čase prevodu spoluvlastníckeho práva nevyjadroval jej reálny podiel na spoločnej nehnuteľnosti, je dôvodné tvrdiť, že pri prevode svojho podielu konala rovnako v rozpore so zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Jedná sa o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť oprávnený na prevod práv), čo zakladá rovnako dôvod na tvrdenie, že takýto úkon je neplatný podľa ust. § 39 OZ s poukazom na § 139 ods. 1 až 3 OZ. Na preukázanie horeuvedených tvrdení o zmene podielov na spoločnej nehnuteľnosti, sme zadali vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa stanovila veľkosť spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti pred začatím realizácie nadstavby domu a veľkosť podielov v čase ich prevodu žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou na žalovanú v rade 1/ ako kupujúcu, kedy už bola skolaudovaná predmetná nadstavba. Znaleckým posudkom č. 87/2023 vypracovaný A. S. T. vyplýva vyriešenie zásadnej otázky veľkosti spoluvlastníckych podielov v čase spornej ponuky a prevodu, ktoré sú platné do dnešného dňa. Na základe záverov ktorého je nevyhnutné pristúpiť k zmene žaloby, tak aby súd zohľadnil novopreukázané skutočnosti odôvodňujúce absolútnu neplatnosť právnych úkonov ponuky na uplatnenie predkupného práva a scudzovacej kúpnej zmluvy, ktorou prešlo spoluvlastnícke právo zo žalovanej v rade 2/ na žalovanú v rade 1/ a zároveň bolo na ich základe zriadené vecné bremeno v prospech predávajúcej - žalovanej v rade 2/. Žalobkyne uviedli, že na uvedené skutočnosti preukazujúce absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo a pri ich preukázaní rozhodnúť v intenciách predmetného znaleckého posudku. Znalec okrem iného vyriešil zásadnú znaleckú úlohu, a to vymedzenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré odôvodňuje v bode 2.1 cez výpočet podlahovej plochy jednotlivých bytov a nebytových priestorov, podiel priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, ktorý vykonal na základe predloženej projektovej dokumentácie a fyzického zamerania. V časti 2.5 predmetného článku znalec vymedzil veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve, pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, ktoré sa určujú podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého podiel podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru sa určuje k úhrnu všetkých podlahových plôch bytových a nebytových priestoroch v dome. Z uvedeného výpočtu znalca podľa pripojenej tabuľky na strane 12 ZP č. 87/2023 - Výpočet podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom p.č. 2011, 2011 pred nadstavbou domu, k spornému bytu č. 2 na 2. poschodí s podlahovou plochou 101,30 m2, pripadal spoluvlastnícky podiel podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o veľkosti 10130/41831-ín. V nasledujúcej tabuľke uvádza znalec výpočet podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom p.č. 2011, 2012 po nadstavbe domu, k spornému bytu č. 2 na 2 poschodí s podlahovou plochou 101,30 m2, podľa zák. č. 182/1993 Z.z o veľkosti 10130/53539-ín. Z komparácie uvedených podielov je zrejmé, že žalovaná v rade 2/ previedla na žalovanú v rade 1/ väčší rozsah spoluvlastníckych práv ako jej reálne pripadal v čase prevodu, a to napriek tomu, že podiel ktorý prevádzala bol zapísaný na LV, ktorého prezumpciu správnosti bolo možné spochybniť už v čase prevodu na žalovanú v rade 1/. Takto správne vymedzený spoluvlastnícky podiel žalovaná v rade 2/ neuviedla ani v ponuke na uplatnenie predkupného práva a ani v spornej kúpnej zmluve, na základe čoho súd musí uznať predmetné úkony za absolútne neplatné. Je dôvodné uviesť, že predmetná ponuka obsahovala (dôkaz C1 žaloby) zmätočné vyjadrenie úžitkovej plochy sporného bytu, a to 130,1 m2, z čoho je zrejmé, že takúto reálnu výmeru byt nemal a nemá. Z uvedenej nesprávnej výmery, teda nemôže žalovaná v rade 2/ odvodzovať ani správny podiel na spoločných častiach a spoločných priestoroch a pozemkoch. Obdobne je nesprávne uvedená aj výmera podlahovej plochy predmetného bytu v kúpnej zmluve v časti čl. II, čo rovnako odôvodňuje naše tvrdenie,
že žalovaná v rade 2/ previedla na žalovanú v rade 1/ väčší rozsah spoluvlastníckych práv na spoločných častiach, spoločných priestoroch a parcelách ako jej reálne prináležal. Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje znalecký posudok č. 87/2023, ktorý porovnáva na základe nezmenenej podlahovej plochy bytu (101,30m2) zmenené podiely na spoločných častiach pred a po nadstavbe domu. Žalobkyne teda na základe absolútnej neplatnosti právneho úkonu žiadali, aby súd vyhovel zmenenej žalobe.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 5.6.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupcov strán sporu, žalobkyne v rade 1/ a žalovanej v rade 1/. Súd na tomto pojednávaní nepripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobkyňami v rade 1/ až 3/ v podaní zo dňa 31.5.2023 a následne vyhodnocoval pôvodný žalobný nárok. Z dôvodu procesnej opatrnosti sudkyňa vyzvala právneho zástupcu žalobkýň, či späťvzatie zostávajúceho nároku uvedeného v návrhu na pripustenie zmeny žaloby pod bodom II. navrhovaného výroku rozsudku sa vzťahuje na situáciu pripustenia žaloby, resp. či žalobný nárok berie späť. Právny zástupca žalobkýň výslovne uviedol, že späťvzatie žaloby sa vzťahuje na situáciu, ak by súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby. Zotrval na jej dôvodnosti a poukázal na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre nesprávnosť spoluvlastníckych podielov a skutočnosť, že reálne ide v zmysle stavebného zákona o bytový dom. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na doterajšej argumentácii a k navrhovanej zmene žaloby uviedla, že tak, ako je nárok zažalovaný, je s poukazom na ustanovenie § 137 neprípustný a takejto žalobe podľa hmotného práva a podľa okruhu účastníkov, ako tvoria predmet, alebo tvoria strany sporu, nie je možné vyhovieť, čiže návrhom na zmenu žaloby, nárokom, ktorý bol teda uplatnený na dnešnom pojednávaní sa žalobkyne domáhajú určenia právnej skutočnosti, t.j. neplatnosti kúpnej zmluvy. Pričom ustanovenie § 137 písmeno d) pripúšťa takýto typ žaloby, iba ak, učinenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, teda podľa CSP tak, ako je definovaný za účasti sporových strán nie je možné a takejto žalobe nie je možné vyhovieť, pretože určením neplatnosti kúpnej zmluvy by v podstate neboli vyriešené žiadne sporné otázky. Následne súd opustil od oboznamovania s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise so súhlasom právnych zástupcov strán a v zmysle § 204 CSP. Súd vykonal dokazovanie oboznámením aktuálneho listu vlastníctva č. XXX a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 36 ods. 1 a 2 OZ: 1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. 2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. 10. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
13. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
14. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. 2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
16. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
17. Podľa ust. § 140 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
18. Podľa § 603 ods. 1 až 3 OZ: (1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
19. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
20. Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Súd v prvom rade konštatuje, že podanou žalobou sa žalobkyne domáhali nárokov z porušenia predkupného práva, a to konkrétne žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej v rade 1/ uzavrieť so žalobkyňami kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX pôvodne patriacich žalovanej v rade 2/ z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Následne podaním zo dňa 31.5.2023 žalobkyne žiadali o pripustenie zmeny žaloby a žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými dňa 31.12.2016 je (absolútne) neplatným právnym úkonom. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ na základe absolútne odlišných skutkových tvrdení sa domáhali úplne odlišného nároku. Súd v súlade s ustanovením § 143 CSP dospel k záveru o nepripustení zmeny žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V zmysle právnej teórie príkladom nepripustenia zmeny žaloby je situácia, ak ak žalobca predloží zmenu žaloby s novými skutkovými tvrdeniami v pokročilom štádiu konania, súd zmenu žaloby nepripustí na základe ustanovenia § 143 ods. 1, ak výsledky konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd má za to, že žalobkyne uplatnili nárok na zmenu žaloby po realizácii úkonov v zmysle § 167 CSP. Ak žaloba znie na nahradenie prejavu vôle, nemožno úplne zmeniť skutkové tvrdenia a žiadať odlišné nároky, ktoré z doposiaľ uvádzaných skutočností nevyplývajú. Zmenou žaloby žalobkyne popreli pôvodný účel podania žaloby, kedy sa domáhali nároku z porušenia predkupného práva. Zmenenou žalobou totiž žiadali, aby súd kúpnu zmluvu uzavretú dňa 31.12.2016 vyhlásil za neplatnú z dôvodu, že prevádzaný
spoluvlastnícky podiel nezodpovedá skutočnému stavu. Poukázali na nadstavbu domu, ktorá musí mať za následok zmenu spoluvlastníckych podielov. K tomuto doložili aj znalecký posudok č. 87/2023 vypracovaný znalcom A. S. T., ktorého predmetom bol návrh zápisu bytov a nebytových priestorov bytového domu na základe kolaudačného rozhodnutia z roku 2014. V tomto posudku znalec vypočítal podlahovú plochu bytov na základe projektovej dokumentácie a tiež výšku spoluvlastníckych podielov. V závere posudku uviedol, že aby mohli byť v budúcnosti byty a nebytové priestor zapísané v zmysle zákona č. 183/1993 Z.z. na vlastníkov v podiele 1/1-ina, musí ich zamerať odborne spôsobilý projektant a vyhotoviť PD zamerania skutkového stavu, s popisom miestnosti, spoločných priestorov a bytov a nebytových priestorov. Túto projektovú dokumentáciu bude potrebné dať schváliť stavebnému úradu a požiadať o zmenu doterajšieho kolaudačného rozhodnutia tak, aby pre vypracovanie znaleckého posudku pre zápis bytov a nebytových priestorov do katastra bolo rozhodnutie doplnené o počet bytov a druh nebytových priestorov.
23. Súd dospel k neprípustnosti zmeny z viacerých dôvodov. V prvom rade dom I.. XXXX, v ktorom má aktuálne žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel X/XX-XX nie je v zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako bytový dom. Snaha žalobkýň uvedené preukázať neobstojí. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že s poukazom na § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov dochádza jednoznačne k zmene charakteru domu na bytový dom, nakoľko počet bytov sa v dome zvýšil nad tri, a tak uvedené zakladá tú skutočnosť, že už nemožno konštatovať, že nehnuteľnosť je domom, ale bytovým domom a tak má ísť o zápis bytového domu do katastra. Súd zdôrazňuje, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Iba samotná definícia bytového domu nezakladá skutočnosť, že dom súp. P. XXXX je bytovým domom. Podľa § 43b Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Okresný súd konštatuje, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Okresný súd vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav o charaktere domu P. XXXX ako žalobkyňami tvrdeného bytového domu nepovažoval za opodstatnený. Z údajov katastra vyplýva, že ide iba o dom. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor pridelil stavbe kód 10, t.j. nebytový dom. Podstatným pre danú vec je skutočný charakter domu, ktorý je vychádzajúc aj z príslušných ustanovení Stavebného zákona (§43b) v danej veci dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi. Naopak, súd má za to, že zo samotného znaleckého posudku a jeho záveru je zrejmé, že spoluvlastníci domu musia pre zápis domu s charakterom bytového domu podstúpiť relatívne zdĺhavý proces. V tomto bode sa súdu javí ako účelové, že ak nadstavba domu bola kolaudovaná v roku 2014, ponuka predkupného práva realizovaná v roku 2016, žalobkyne až v súčasnosti poukazujú na nesúlad reálneho stavu so stavom právnym. Žalobkyniam nič nebránilo podať si osobitnú žalobu, nemajúcu základ v spochybnení prevodu spoluvlastníckeho podielu, o určenie vlastníckeho práva. Právo táto skutočnosť tvorí druhý dôvod pre nepripustenie zmeny žaloby. Žalobkyne sa zmenou žaloby domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, pričom na takejto žaloby nie je daný naliehavý právny záujem v súlade s § 137 CSP. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva možnosť podania takejto žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Takto zvolený právny nástroj by rovnako v konaní neobstál, pretože určením neplatnosti kúpnej zmluvy by neboli vyriešené sporné otázky medzi stranami sporu. Navyše, súd poukazuje aj na okruh účastníkov, ktorý v tomto smere nie je zachovaný, nakoľko podielovou spoluvlastníčkou okrem strán sporu je aj J. G.. Súd preto zotrval na dôvodnosti nepripustenia zmeny žaloby a zaoberal sa pôvodným žalobným nárokom, t.j. nárokom na nahradenie prejavu vôle v súlade s § 229 CSP.
24. Vo vzťahu k prejednávanej veci sa súd prioritne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Súd má za to, že nárok žalobkýň nie je premlčaný, nakoľko všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť pri nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva dňom uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci však žalobkyne uplatňujú nárok na nahradenie prejavu vôle, kedy začiatok plynutia premlčacej doby sa viaže k momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol realizovaný dňa 15.11.2019, žaloba bola podaná dňa 17.10.2022, t.j. v trojročnej premlčacej dobe, a tak nárok nie je premlčaný. Súd v tomto smere odkazuje aj na obdobné Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 7 Cdo/269/2019 publikované pod R 53/2022, v ktorom konštatuje: „Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123 Občianskeho zákonníka).“ Z totožného rozhodnutia tiež vyplýva, že: „Nadobúdateľ sa uzavretím samotnej zmluvy nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ani držiteľom práv vyplývajúcich z § 123 Občianskeho zákonníka...závery prijaté v súvislosti so začatím plynutia premlčacej lehoty spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva (viď sp. zn. 4Cdo/37/2007) nemožno uplatniť na obmedzenie práva spoluvlastníka požadovať od nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na kúpu, a to z dôvodu, že toto právo súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva...“ Nárok žalobkýň súd preto nie je premlčaný.
25. Následne sa súd zaoberal tým, či skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobkýň v rade 1/ až 3/. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná v rade 1/ ako kupujúca a žalovaná v rade 2/ ako predávajúca uzavreli dňa 31.12.2016 kúpnu zmluvu (č.l. 71), ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., v dome súp. č. XXXX U. V. D. F. E. postavenom na parcele č. CKN č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria a o výmere 204 m2 vrátane tejto parcely ako aj parcely CKN č. XXX – záhrada o výmere 101 m2. Zmluva v bode 2 obsahuje odkaz na dohodu spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti zo dňa 10.6.1995, v zmysle ktorej ide o byt na druhom poschodí domu o podlahovej výmere 130,1 m2. K bytu patrí aj užívanie časti pivnice. Kúpna cena bola určená vo výške 110.000,- Eur a bola splatná jednorázovo poukázaním na bankový účet žalovanej v rade 2/. Súčasťou kúpnej zmluvy v bode 7 až 10 je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania žalovanej v rade 2/ ako predávajúcej, a to bezodplatne. Náklady spojené s užívaním bytu bude hradiť predávajúca. Zmluva obsahuje ustanovenie o realizácii predkupného práva.
26. Z ponuky na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.7.2016 (č.l. 11) vyplýva, že žalovaná v rade 2/ ponúkla podielovým spoluvlastníkom B. H., F. C. a A. B. C. na predaj spoluvlastnícky podiel X/XX-XX, za kúpnu cenu 110.000,- Eur, ktorú je nutné splatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Nehnuteľnosť je definovaná obdobne ako v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 31.12.2016, navyše s určením konkrétnej výmery záhrady, pivníc a dvora podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Ponuku predkupného práva prevzala žalobkyňa v rade 3/ dňa 1.8.2016, žalobkyne v rade 1/ a 2/ dňa 30.7.2016. Lehota na uplatnenie predkupného práva a úhradu kúpnej ceny uplynula najneskôr 1.10.2016. Žalovaná v rade 2/ uzavrela so žalovanou v rade 1/ kúpnu zmluvu dňa 31.12.2016.
27. Z písomnej komunikácie žalobkýň prostredníctvom ich právneho zástupcu vyplýva, že žalobkyne prejavili záujem o kúpnu nehnuteľnosti, no namietali zriadenie vecného bremena odvolávajúc sa na judikatúru ČR. Navyše uviedli, že žiadajú o doplnenie a upresnenie podstatných podmienok návrhu. Uvedené vyplýva z listu zo dňa 19.8.2016 (č.l. 13).
28. Žalovaná v rade 2/ listom zo dňa 11.10.2016 (č.l. 20) oznámila, že žalobkyne nevyužili dvojmesačnú lehotu na realizáciu kúpy a úhradu kúpnej ceny. Ponuku predkupného práva považovala za dostačujúcu a požiadavky žalobkýň za nemožné. Právny zástupca žalobkýň v liste zo dňa 24.10.2016 žalovanej 2/ oznámil (č.l. 21), že jeho klientky majú záujem o kúpu podielu žalovanej a požiadal ju o návrh kúpnej zmluvy. Uvedené však učinil až po uplynutí dvojmesačnej lehoty.
29. Z Dohody č. 1 zo dňa 10.6.1995 (č.l. 73) vyplýva, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti sa dohodli na užívaní spornej nehnuteľnosti. Z dohody vyplýva, že druhé poschodie domu užíva F. G.. Z Dohody spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľnosti zo dňa 7.9.2016 (č.l. 17), podpísanej iba žalobkyňami
v rade 1/ a 3/ vyplýva spôsob užívania nehnuteľnosti. Podľa bodu 2.2 žalovaná v rade 2/ bude užívať na základe svojho podielu bytovú jednotku nachádzajúcu sa na druhom poschodí, a to vrátane pivnice. Na tejto dohode chýbajú podpisy zostávajúcich štyroch spoluvlastníkov. Z odpovede žalovanej v rade 2/ zo dňa 4.9.2016 (č.l. 105) vyplýva, že v priebehu krátkej doby bude predávať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, a preto sa nezúčastní stretnutia spoluvlastníkov.
30. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. (č.l. 191) vyplýva, že nehnuteľnosti parcela N. O. P. XXXX – záhrada o výmere 101 m2 a parcela O. P. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2 a Q. I.. XXXX postavený na parcele č. XXXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň a žalovanej v rade 1/. Žalobkyňa v rade 1/ má spoluvlastnícky podiel X/XX-XX + 2/40 (8/40, t.j.1/5- ina), žalobkyňa v rade 2/ podiel 1/8-ina+3/40-iny (t.j. 1/5-ina), žalobkyňa v rade 3/ podiel X/XX-XXX +4/40-iny(t.j. 1/5-ina). Žalovaná v rade 1/ má spoluvlastnícky podiel X/XX-XX, t.j. 1/5-ina. J. G., D. G. má spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX + 4/40-iny, t.j. 1/5-ina. Na liste vlastníctva je v časti „C“- ťarchy zapísané tri ťarchy, a to dve na podiely J. G. spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech A. F. G. a pod V 9375/209 vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti – spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX – čomu zodpovedá byt na druhom poschodí, treťom nadzemnom podlaží v prospech M. B. G., D. I., nar. X.X.XXXX.
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná v rade 2/ si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 140 OZ a žalobkyniam v rade 1/ až 3/ ako podielovým spoluvlastníčkam ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, čo učinila listom zo dňa 30.7.2016. Žalobkyne podpísali prevzatie tejto ponuky, a to žalobkyňa v rade 3/ dňa 1.8.2016, žalobkyne v rade 1/ a 2/ dňa 30.7.2016. Dvojmesačná zákonná (ako aj vo výzve uvedená) lehota na uplatnenie predkupného práva uplynula najneskôr dňa 1.10.2016. Žalovaná v rade 2/ svoj podiel previedla na žalovanú v rade 1/ dňa 31.12.2016. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ vo svojich vyjadreniach k ponuke predkupného práva namietali viacero skutočnosti: Prvým bol spôsob platby, kde namietali hotovostný prevod nad 15.000,- Eur. Súd konštatuje, že samotná ponuka obsahuje údaj o tom, že kúpna cena je splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy prepísaním na účet predávajúcej. Táto úprava nie je v rozpore so zákonom ani iným všeobecne záväzným predpisom, nejde o platbu v hotovosti. Rovnako upravený spôsob úhrady kúpnej ceny ako aj jej výšku obsahuje aj samotná kúpna zmluva. V tomto smere tak ponuka predkupného práva bola učinená správne. V ďalšom ako podstatnú skutočnosť namietali, že zmluva obsahuje aj nárok na zriadenie vecného bremena v prospech predávajúcej. Poukazom na českú judikatúru tvrdili, že v prípade podielového spoluvlastníctva zriadenie vecného bremena na spoluvlastnícky podiel nie je možné bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov. Súd má však za to, že právny úkon týkajúci sa zriadenia vecného bremena je oddeliteľným právnym úkonom v zmysle § 41 OZ, a tak aj v prípade jeho neplatnosti nezakladá automaticky neplatnosť kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k oprávnenosti zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka súd konštatuje, že v katastri nehnuteľnosti je zapísaná aj iná ťarcha, a to ďalšie dve vecné bremena na spoluvlastnícky podiel J. G., t.j. rovnako právo doživotného bývania. Podľa názoru súdu pri zriadení vecného bremena, ktoré je dostatočne špecifikované na konkrétnu časť spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá reálnemu užívaniu a tiež dohode spoluvlastníkov, je zriadenie vecného bremena možné a oprávnené. Zo samotného zápisu v katastri nehnuteľnosti je teda možné definovať presne, na akú časť nehnuteľnosti sa vecné bremeno vzťahuje, preto súd uvedené úpravu nepovažuje za odporujúcu účelu zákona. Ďalšou námietkou žalobkýň, ktorá však odznela až v poslednom vyjadrení vo veci, je námietka výšky spoluvlastníckeho podielu. Aj v tomto bode súd zdôrazňuje, že argumentácia žalobkýň spočívajúca v namietaní výšky spoluvlastníckeho podielu nemá vplyv na posúdenie splnenia ponukovej povinnosti predávajúceho. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že žalovaná v rade 2/ vychádzala z údajov katastra nehnuteľnosti a dohody spoluvlastníkov. V čase, kedy ponuku predkupného práva realizovala neboli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti odlišné ako v údajoch katastra. Napokon ani v čase rozhodovania súdu podiely nie sú zmenené. Ak by aj žalovaná ponúkla na predaj iný spoluvlastnícky podiel, takýto návrh by nemohol byť spôsobilý na vklad do katastra nehnuteľnosti. Ak teda žalobkyne tvrdia, že spoluvlastnícke podiely sú iné, ako vyplýva z údajov katastra, nepostačujú iba predloženie znaleckého posudku bez ďalšieho.
32. Podľa názoru súdu, žalobkyniam nič nebránilo využiť ponuku predkupného práva a iniciovať jej uzavretie a zaplatenie kúpnej ceny v 2-mesačnej lehote. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ani žalobkyňami namietaná skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ nepredložila s ponukou aj návrh kúpnej zmluvy. Predloženie návrhu kúpnej zmluvy nie je obligatórnou súčasťou uplatnenia ponuky predkupného práva. Súd poukazuje na judikatúru NS SR, uverejnenú pod R 49/2010, v zmysle ktorej k účinnému
prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (§ 140 OZ) dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej dobe od doručenia ponuky (§ 605 OZ), pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia. Žalobkyne tento postup neuplatnili, a tak je zrejmé, že ponuku predkupného práva nevyužili. Potom žalovaná v rade 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovanú v rade 1/ v súlade so zákonom a nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov – žalobkýň v rade 1/ až 3/. Súd preto konštatuje, že ponuka predkupného práva vykonávaná listom zo dňa 30.7.2016 žalovanou v rade 2/ bola realizovaná v súlade so zákonom a žalobkyne v rade 1/ až 3/ ponuku predkupného práva nevyužili. Na základe uvedeného súd žalobu o nahradenie prejavu vôle ako nedôvodnú zamietol.
33. V závere súd konštatuje, že žalobu voči žalovanej v rade 2/ zamietol nad rámec vyššie uvedených skutočností (prednostne aj) pre nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žaloba o nahradenie prejavu vôle smeruje výlučne voči nadobúdateľovi, t.j. v danom prípade voči žalovanej v rade 1/. Táto skutočnosť však predstavuje nedostatok hmotnoprávnych podmienok konania na strane žalovanej v rade 2/, ktorá nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaná. Súd nemôže opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobkyne sa po deviatich rokoch práve pri prevode spoluvlastníckeho podielu, začali zaoberať súladom reálneho užívacieho stavu v dome súp.č.. 1001 so stavom právnym, keď nadstavbu domu realizovala práve žalobkyňa v rade 1/. Javí sa teda ako logické, aby práve žalobkyňa v rade 1/ iniciovala konanie smerujúce k súladu užívacieho stavu so stavom právnym tak, ako konštatoval znalec v znaleckom posudku na strane 13 (č.l. 179). Ak žalobkyne mienia dosiahnuť ich súlad, musia na to využiť relevantné právne nástroje. V čase rozhodovania súdu však súd vychádza z aktuálneho stavu (t.j. stavu v čase rozhodovania súdu), a tak žalobu v celosti zamietol.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo zásady úspechu v konaní, a tak žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
1
2
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia