Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-1-2020.pdf
PDF · 125.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobcu K. J., bytom V. Y. XXXX/X, XXX XX J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. septembra 2020 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.septembra 2020 v spojení s rozhodnutím žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2020 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žiadosťou o dôchodok zo dňa 27.02.2020, doručenou žalovanej dňa 02.03.2020, žalobca žiadal o starobný dôchodok.
2. Žalovaná rozhodnutím číslo xyz zo dňa 25.03.2020 zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnila tým, že dôchodkový vek dovŕšil 29. augusta 2010. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K tomuto dňu získal 3 033 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 113 dní. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že od 01.02.2009 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 04.08.1967 do 05.08.1969 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 15.07.1970 do 30.04.1976 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru od 03.05.1978 do 31.12.1999 (II. pracovná kategória) a od 01.01.2000 do 31.01.2009 (III. pracovná kategória). Nárok na zníženie dôchodkového veku preto nevznikol, nakoľko doba služby nebola zaradená do kategórie funkcií. Pretože obdobie výkonu služby v Hasičskom a záchrannom zbore získal v takom rozsahu, ktorý založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z. z. nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla.
3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. marca 2020 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie žalovanej.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania získal 3 033 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. 8 rokov a 113 dni obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Pretože doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na účastníka konania nevzťahuje. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2014 vyplýva, že účastníkovi konania bol od 1. februára 2009 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre nárok na tento výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. augusta 1967 do 5. augusta 1969 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 15. júla 1970 do 30. apríla 1976 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru od 3. mája 1978 do 31. decembra 1999 v Il. pracovnej kategórii a od 1. januára 2000 do 31. januára 2009 v III. pracovnej kategórii. Ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pretože účastník konania v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Obdobie, ktoré u účastníka konania založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. Na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených účastníkom konania v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Bez doby služby účastník konania nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola žiadosť o starobný dôchodok účastníkovi konania zamietnutá správne.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
5. Žalobca vo včas podanej žalobe uviedol, že si uplatňuje právo na súdnu ochranu z titulu porušenia jeho základného sociálneho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré mu je za podrobností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. dané v čI. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čI. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (ďalej len ,,Dohovor č. 128“), citovanými zákonmi a taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, pričom žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dohovor č. 128, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a v plnom rozsahu sa vzťahuje na vec žalobcu. Ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. Pri rozhodovaní o zamietnutí jeho žiadosti žalovaná nepostupovala v súlade nielen s Dohovorom č. 128, zákonom č. 461/2003 Z. z., ale ani so zákonom č.
328/2002 Z. z., resp. nezohľadnila ustálenú judikatúru súdov vzťahujúcu sa na predmetné právne vzťahy. Žalovaná neakceptovala skutočnosť, že v čase podávania žiadosti žalobca splnil zákonom č. 461/2003 Z. z. ustanovené obidve podmienky, a to a) dôchodkový vek, b) poistnú dobu minimálne 15 rokov.
6. V prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.), no nezískal v systéme všeobecnom (podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). Žalobca sa žiadosťou u žalovanej domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru (hasičovi), keďže dovŕšil dôchodkový vek. Splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nielen dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia, čo predstavuje minimálne 15 rokov. Pri rozhodovaní sa nezohľadnil a nepostupovalo sa v súlade právnym názorom NS SR, ktorý zaujal v obdobnej veci, a nevychádza z čl. 39 ústavy. Podľa tohto ustanovenia občania majú nárok ra primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t.j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.) alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). Ako uvádza NS SR, až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/l38/2011, 7So/138/2011, 10So/21/2015, 9So/137/2016, 9So/74/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/98/2013. Dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý práve v prechodnom ustanovení § 143a ustanovil, že § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa nepoužijú na policajtov a vojakov (hasičov). Žalovaná mala v jeho sociálnej veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a cit. zákonmi a tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (hasičov) bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (podľa už cit. zákona č. 461/2003 Z.z.). Príslušník tohto zboru (hasič) a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky (starobný dôchodok) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., ktoré po schválení zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. (účinný od 01.01.2008) zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaná mala na vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (vzhľadom na skutočnosť, že disponuje poistnými odvodmi), ale dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, tzn. že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórii funkcií alebo pracovných kategórií (čo odôvodňuje žalovaná v napadnutom rozhodnutí), ale z dôvodu, že splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšil fyzický vek ustanovený v § 65 ods. 2 tohto zákona. V závere žalobca k dôvodom či skôr vysvetleniu žalovanej, pre ktoré odmieta prehodnotiť svoju aplikačnú prax a nie je možné postupovať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, s odôvodnením „... že právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach“, poznamenáva, že z hľadiska ním uplatňovaného práva na právnym poriadkom garantované ústavné právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe je takáto právna argumentácia účelová, ktorá nezodpovedá zásadám právneho štátu a spôsobuje nezákonnú diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov v tejto oblasti právnych vzťahov. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej - rozhodnutie generálneho riaditeľa z 09.09.2020 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa z 25.03.2020 a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovanej
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 8 rokov a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. augusta 1967 do 5. augusta 1969 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 15. júla 1970 do 30. apríla 1976 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru od 3. mája 1978 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a od 1. januára 2000 do 31. januára 2009 v III. pracovnej kategórii. Z evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii žalovanej vyplýva, že doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Dobu výkonu služby hasiča, zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie, žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. A pretože žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok a rovnako tak z dôvodu, že doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, nevzťahuje sa na žalobcu ani ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. K námietke žalobcu, že žalovaná mala postupovať v súlade s čI. 33 Dohovoru č. 128 uviedla, že žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nemal do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaná v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K námietke žalobcu, ktorou poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje žalobca len v tých prípadoch, v ktorých súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. V prípade žalobcu nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
9. Správny súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), pretože účastníci konania nariadiť pojednávanie nežiadali. Deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SPP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 203 ods. 2 SPP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku potvrdila.
15. Žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku žalovaná zamietla z dôvodu, že nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.
16. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal priznania starobného dôchodku nie z titulu tzv. kategórii, ale z titulu tej skutočnosti, že splnil jednak podmienku doby dôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) a jednak z dôvodu, že dovŕšil dôchodkový vek stanovený v § 65 ods. 2 citovaného zákona.
17. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v období výkonu služby v Hasičskom a záchrannom zbore od 15.07.1970 do 30.04.1976 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, od 03.05.1978 do 31.12.1999 do II. kategórie, od 01.01.2000 do 31.01.2009 do III. kategórie.
18. Žalobcovi bol výsluhový dôchodok priznaný po skončení služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.02.2009. Do celkovej doby služobného pomeru hasiča (38 rokov 212 dní) mu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia boli započítané aj doby od 15.07.1970 do 30.04.1976, od 03.05.1978 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.01.2009.
19. Žalobca dovŕšil vek 62 rokov dňom 29.08.2010.
20. Žalovaná mala za to, že žalobca ku dňu dovŕšenia 62 rokov získal 8 rokov a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol.
21. Žalovaná tvrdila, že v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno do obdobia dôchodkového poistenia započítať doby, ktoré žalobca získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.
22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Osobitným predpisom je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 328/2002 Z.z.“).
27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
28. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009 sp. zn. 9 So 214/2008 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
29. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku.
30. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
31. Napokon aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.
32. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.8.2012: Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by
túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.
33. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.
34. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.
35. Ďalej poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/21/2015 zo dňa 30.03.2016, 9So/137/2016 zo dňa 30.05.2018.
36. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
37. Nedôvodná je s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 námietka žalovanej, že podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 postupuje iba v prípade služby zaradenej do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií.
38. Žalovaná žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla napriek ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967. I keď niektorá uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov, tým, že od 01.01.2008 bol pojem policajt v § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako.
39. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný od 01.02.2009 podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaná uvádza aj tú skutočnosť,
že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 8 rokov a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom bezpochyby vyplýva, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia jednoznačne nebolo započítané do doby dôchodkového poistenia pri priznaní výsluhového dôchodku od 01.02.2009.
40. Postupom žalovanej by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.
41. Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na vyššie citované ustanovenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hlavne judikát č. 55 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
42. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku správne orgány sú viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je povinnosťou správnych orgánov opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku na základe dôvodov, ktoré žalobca uviedol jednak vo svojej žiadosti, ako aj v žalobe, ktorú podal na správny súd na preskúmanie rozhodnutia vydaného žalovanou.
43. Žalovaná by mala pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia charakter dávky v starobe, žalovaná by mala postupovať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby hasiča rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
44. Správny súd poukazuje na princíp právnej istoty a legitímne očakávania žalobcu. Orgán verejnej moci, musí vo vzťahu k účastníkovi konania postupovať predvídateľným spôsobom a to vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v obdobných prípadoch. Opačný prístup, by mohol viesť k porušeniu ústavných práv žalobcu.
45. Ústavný súd už taktiež vyslovil (PL. ÚS 12/05), že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota.
46. Prísne kritéria pri uplatňovaní princípu právneho štátu musia platiť pre obsah právnych predpisov, t. j. predovšetkým tých, ktoré zasahujú do osobitne citlivých oblastí, akou je aj sociálny status fyzických osôb
- dôchodcov s dopadom na zabezpečenie podmienok na ich dôstojný život. Zabezpečenie dôchodcov sa realizuje predovšetkým prostredníctvom dôchodkových dávok. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/06-39.
47. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je garantované v čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).
48. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ( IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06), z ktorej okrem iného vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07). Ústavný súd pri posudzovaní konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie)
musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).
49. V danom prípade, s poukazom na princíp právnej istoty a tým aj legitímne očakávanie žalobcu, ktorý má právo, aby v jeho veci nielen súdy ale aj iné orgány verejnej moci, t.j. aj žalovaná, s ním zaobchádzali tak, ako v iných prípadoch skutkovo a právne totožných, súd sa priklonil k výkladu právnej normy v prospech realizácie ústavou (čl. 39 ods. 1) a medzinárodnými zmluvami (čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) garantovanými základnými právami tak, aby zabezpečil žalobcovi plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv (práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe).
50. K námietkam žalovanej vo vyjadrení k žalobe súd uvádza, že v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7So/138/2011, 9So/138/2011 nešlo o úplne totožný skutkový stav, avšak v tomto rozsudku súd poukázal na závery konštatované najvyšším súdom, ktoré sa dajú zovšeobecniť aj na prejednávaný prípad.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca mal vo veci úspech, avšak mu nevznikli žiadne trovy konania, preto mu nepriznal správny súd právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).