Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2Sd-98-2013.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. N. Y., r.č. XXX XXX/XXXX, trvale bytom G.. I. XXX/XX, XXX XX D. T. U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. septembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 25. septembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 13. augusta 2010 zamietol.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že poukázala na to, že žiadosťou zo dňa 13. augusta 2013 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok od 13. augusta 2010. V konaní o nároku na starobný dôchodok potvrdím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15. júla 2013 navrhovateľ preukázal, že mu bol od 01. decembra 1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov PZ SR, ktorý príspevok sa považuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov za výsluhový dôchodok. Na nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. augusta 1963 do 24. septembra 1965 a doba služobného pomeru od 25. júla 1969 do 30. novembra 1997. Doba služby od 01. augusta 1963 do 30. novembra 1977 bola zaradená do I. kategórie služby. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov zaradenej do I. kategórie funkcií vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 29. septembra 1999, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. Odporkyňa ďalej citovala ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázala na to, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázala na obsah ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka PZ rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstvá vnútra SR. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa dôvodila tým, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa odporkyne nevznikol a to s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona, pretože nespĺňa podmienky nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
Včas podaným návrhom na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 24. októbra 2013 sa navrhovateľ domáha opätovného posúdenia žiadosti o priznanie starobného dôchodku a poukazuje na možnosť odstránenia tvrdosti zákona pokusu o zmier, ako aj to v rozhodnutí a v konaní nebola zhodnotená ani vzatá v úvahu odpracovaná doba pred základnou vojenskou službou a po základnej vojenskej službe do nástupu do Ministerstva vnútra SR, ako aj doba odpracovaná po ukončení služobného pomeru, žiadal preto zvážiť úhradu za prípadné chýbajúce obdobia alebo vypočítať prípadne čiastku uvádzaného dôchodku, resp. alikvotnú časť za jeho dobu pracovnej činnosti.
Na pojednávaní pred súdom zotrval na podanom opravnom prostriedku a uviedol, že svoj nárok zdôvodnil a zámerne uviedol veci, ktoré sa včasným konaním zo strany sociálnej poisťovne dali odstrániť. Má za to, že iba vycitovaním paragrafového znenia zo strany odporkyne nebolo dostatočne odôvodnené rozhodnutie a bolo vyslovené zamietavé stanovisko. Vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a odpracované roky je toho názoru, že si zaslúži zo strany odporkyne dôstojnejšie zadosťučinenie. Na základe odpracovaného obdobia podľa jeho názoru bolo potrebné postupovať aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona platným a účinným v súčasnej dobe. Počas celého obdobia po ukončení služobného pomeru pracoval a podľa jeho názoru tieto roky odporkyňa vôbec nezohľadnila ani pracovné obdobie, kedy pracoval v SDS. Žiada preto v plnom rozsahu aby bolo vyhovené jeho opravnému prostriedku a zrušené napadnuté rozhodnutie.
K podanému návrhu na preskúmanie sa písomným stanoviskom zo dňa 12. novembra 2013 vyjadrila odporkyňa, pričom poukázala na tie isté dôvody aké boli uvedené v napadnutom rozhodnutí a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Poverený zástupca na pojednávaní zotrval na písomnom stanovisku z 12. novembra 2013 a uviedol, že pokiaľ navrhovateľa od priznania dôchodku nebol nepretržite zamestnaný do konca roka 2003, tak bolo možné rozhodovať podľa zákona č. 461/2003 Z.z., naďalej poukazuje na to, že platí ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a sociálna poisťovňa nie je kompetentná podľa tejto piatej časti zákona posudzovať jeho žiadosť o starobný dôchodok, preto navrhol predmetné rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v návrhu na preskúmanie, ako aj postup a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 13. augusta 2013, v ktorom žiadal navrhovateľ priznať starobný dôchodok od 13. augusta 2010, bola táto žiadosť posúdená odporkyňou v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súčasťou žiadosti je aj príloha č. XXXXXXXXX/XX k žiadosti o dôchodok, kde je uvedená doba zamestnania a poistenia a iných činností, z ktorej vyplýva že od 16. júla 1962 do 15. januára 1968 pracoval navrhovateľ v Tesla G., od 15. januára 1968 do 25. júla 1968 v Chemlone R., od 25. júla 1969 do 30. novembra 1997 vykonával služobný pomer v PZ, od 01. decembra 1997 do 01. septembra 1998 bol nezamestnaný, evidovaný, od 22. septembra 1998 do 30. novembra 1998 a následne od 01. decembra 1998 do 31. decembra 2000 bol zamestnaný v spoločnosti AvalBeta, s.r.o.
Y. a od 11. septembra 2000 do 31. júla 2001 bol nezamestnaný evidovaný, od 01. septembra 2001 do 31. júla 2002 pracoval v Komunálnej poisťovni H. H..
Na základe uvedenej žiadosti bolo vydané napadnuté rozhodnutie Sociálnou poisťovňou, ústredia zo dňa 25. septembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odporkyňa zamietla túto žiadosť, pretože navrhovateľ nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že Sociálna poisťovňa nie je kompetentná na rozhodovanie s poukazom na ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o priznaní starobného dôchodku.
Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ako vyplýva z predloženého dávkového spisu, navrhovateľ získal dobu 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie a na základe toho mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 29. septembra 1999.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Ako vyplýva z potvrdenia Ministerstvá vnútra SR č. SPOU-OSZ-32.280-19/2013-VZ z 15. júla 2013 navrhovateľ preukázal, že od 01. decembra 1997 mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. zákona, tento príspevok sa považuje podľa § 124 ods. 3 zákona, za výsluhový dôchodok.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01. januárom 2004 o nároku na starobný dôchodok rozhodovala odporkyňa s poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Následne s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. odporkyňa poukázala na to, že o dávke dôchodkového poistenia príslušníka PZ rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a preto Sociálna poisťovňa nie je príslušná o nároku na starobný dôchodok rozhodovať podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci 7So 138/2011, vo veci 9So 138/2011, ako aj rozsudok 10So 85/2012, je potrebné vykonať odporkyňou výpočet rozdielu výsluhového dôchodku a starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom sa vždy pri prepočte podľa uvedených zákonov berie výpočet toho starobného dôchodku, ktorý je výhodnejší pre poistenca, teda vyšší.
Z uvedenej judikatúry NS SR je jednoznačné, že nová právna úprava starobných dôchodkov obsiahnutá v Zákone o sociálnom poistení nemá za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia čo sa týka profesionálnych vojakov, policajtov a ostatných pracujúcich v I. a II. kategórii, ktorým bol vypočítaný, resp. ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa Zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia a vyžadovať od zamestnanca dobu poistenia výlučne podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
Aj súd je toho názoru, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej zložke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia ( podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení ) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Tu poukazuje súd na právny názor NS SR vyslovený v rozsudku 9So 138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Mala by teda postupovať v súlade s článkom 22 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a tento krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby vojaka ( policajta ) rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v stavbe za dobu výkonu ich služby a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.
Aj na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 25. septembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná riadiť sa týmto právnym názorom súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republike vo vyššie citovaných rozhodnutiach, na ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku poukázal a pristúpiť k opätovnému posúdeniu nároku na priznanie starobného dôchodku s poukazom na výpočet jednak podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z..
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná riadiť sa nie len právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovení § 250l ods. 2 O.s.p. pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250s O.s.p. ).