Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-38-2020.pdf
PDF · 121.65 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, so sídlom Y. XA, XXX XX Z. - mestská časť M. W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.6.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.12.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.6.2020 a po preskúmaní správnym súdom žalobca navrhol tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalobca v žalobe uviedol ust. § 2 ods. 2, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a poukázal na prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2020 o priznanie starobného dôchodku. Zamietnutie žiadosti žalovaný odôvodnil s poukazom na to, že obdobie výkonu služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru (a jeho právnych predchodcov), ktoré mu bolo zhodnotené na vznik nároku na výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), nie je možné zhodnotiť na vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu žalobca údajne nesplnil jednu zo zákonných podmienok ustanovených na priznanie tejto dávky hmotného zabezpečenia v starobe, a to minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu toto rozhodnutie nie je správne, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 65 zákona o sociálnom poistení a ust. § 293be ods. 1 a 2 tohto zákona. Žalobca ďalej poukázal na rozhodné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (ďalej len „Dohovor č. 128“), ako aj uvedenými rozhodnými zákonnými ustanoveniami. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenou v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011. Žalobca má za to, že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú
dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systému sociálneho poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z., no nezískal v systéme všeobecnom podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca sa domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky, tzv. časť civilnú, t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že bol žalobcovi priznaný tzv. výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi uznaná na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola vzatá do úvahy na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia, čo predstavuje minimálne 15 rokov.
2. Žalobca v ďalej časti žaloby poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 10So/21/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sd/98/2013. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t.j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme (v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z.), alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR až po zohľadnení všetkých dôb poistenia, dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty, t.j., aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07 pri výklade, aplikácii ustanovení právnych predpisov prvotne sa vychádza z ich doslovného znenia, avšak súd takýmto doslovným znením zákonného ustanovenia nie je viazaný absolútne. Môže sa od tohto znenia odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa žalobcu žalovaný mal pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Pre úplnosť podľa žalobcu je dôležité to, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Príslušník tohto zboru (hasič) a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ktoré po schválení zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, to znamená nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. mal zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007, ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal žalobca od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, to znamená, že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.3.2021. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí žalobou žalobcu. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v tom, že do celkovej doby dôchodkového poistenia mala byť započítaná aj doba služby hasiča. Ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 7So/138/2011. Žalovaný poukázal na ust. § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov 2. januára 2011. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 2. januáru 2011 žalobca získal 5 rokov a 269 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Žalovaný odkázal na ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako aj ust. § 274 ods. 1 tohto zákona. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2013 č. SPOU-OSZ-43.832-6/2013-VZ vyplynulo, že žalobcovi bol od 1. apríla 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z.z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. marca 2010 v III. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa § 293eo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 466/2019 Z.z. sa ust. § 293be ods. 1 a 2 nepoužije a nárok na výsluhové zabezpečenie naďalej trvá. Uvedenú dobu služby nebolo možné zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov. Podľa žalovaného, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Obdobie, ktoré u žalobcu založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobím dôchodkového poistenia preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie, žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Pokiaľ žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok a rovnako tak z dôvodu, že doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, nevzťahuje sa na žalobcu ani ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
4. Podľa žalovaného pre nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalobca bez doby služby nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola žiadosť žalobcu o jeho starobný dôchodok zamietnutá správne. Ak aj žalobca poukazoval na judikatúru najvyššieho súdu, tak táto nie je v danej veci použiteľná, pretože v rozsudkoch sp.zn. 9So/138/2011, 9So/74/2014 Najvyšší súd SR rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. K námietke diskriminácie žalobcu žalovaný uviedol, že svoje rozhodnutia zosúladil so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určuje aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu tento postup neprichádza do úvahy, pretože obdobie služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný zvolil rovnaký postup aj u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Ak žalovaný rozhodol inak, tak len v prípade individuálnych vecí, v ktorých súdy Slovenskej republiky žalovaného zaviazali rozhodnúť podľa právneho názoru, ktorý bol vyjadrený v právoplatnom rozhodnutí.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nevyjadril, hoci podaním krajského súdu zo dňa 19.04.2021 mal žalobca možnosť sa vyjadriť v lehote 20 dní, ktorú možnosť nevyužil.
6. V administratívnom konaní podľa pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že prvostupňový orgán, Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.6.2020 zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 14. mája 2020. V odôvodnení prvostupňový orgán poukázal na ust. § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobca dôchodkový vek dosiahol 2. januára 2011. K tomuto dňu žalobca získal 2.094 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 269 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý presný rozpis sa uvádzal v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Podľa prvostupňového orgánu žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Pretože obdobie
trvalo po 31. decembri 2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nebolo možné považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Podľa prvostupňového rozhodnutia žalobca získal dobu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. pracovnej kategórii, dobu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a dobu služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. marca 2010 v III. pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa ust. § 293eo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 466/2019 Z.z. sa ust. § 293be ods. 1 a 2 nepoužije a nárok na výsluhové zabezpečenie naďalej trvá, preto uvedenú dobu služby nebolo možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť postupu, ak zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je v rozpore s názorom NS SR, jeho rozhodovacou činnosťou ako aj s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalobca v odvolaní apeloval podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR na princíp právnej istoty, keď je potrebné na rovnakú otázku dať rovnakú odpoveď, t.j. má sa zhodnotiť nielen doba dôchodkového poistenia získaná do 31.12.2007, tak ako to vyplýva z § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale aj doba trvania služobného pomeru, ktorú žalobca získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, to znamená, že má byť zhodnotená celková doba dôchodkového poistenia.
8. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2020. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, o ktorej žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2020, ktorým sa žalobcovi podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 14. mája 2020. Žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je potrebné potvrdiť. Žalovaný uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 2. januára 2011, ku ktorému dátumu žalobca ako účastník konania získal 2.094 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože doba služobného pomeru v Hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, žalovaný mal za to, že ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa na účastníka konania nevzťahuje. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2013 č. SPOU-OSZ-43.832-6/2013-VZ vyplynulo, že žalobcovi ako účastníkovi konania bol od 1. apríla 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. marca 2010 v III. pracovnej kategórii. Podľa žalovaného, ak žalobca ako účastník konania získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa ust. § 293eo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 466/2019 Z.z. sa ust. § 293be ods. 1 a 2 nepoužije a nárok na výsluhové zabezpečenie naďalej trvá a uvedenú dobu služby nebolo možné zhodnotiť aj ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov. Podľa žalovaného, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., nebolo možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Ak žalobca ako účastník konania v období trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok mu bol priznaný, v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa podľa žalovaného doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Obdobie, ktoré u žalobcu ako účastníka konania založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nebolo možné hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z.. Podľa žalovaného na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na
základe údajov uvedených účastníkom konania v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Bez doby služby účastník konania - žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola žiadosť o starobný dôchodok účastníkovi konania zamietnutá správne. Ak bolo poukázané na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak tento poukaz nebol namieste, ak v rozsudkoch sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 9So/74/2014 Najvyšší súd SR rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec.
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňového orgánu na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia a postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/38/2020-64 zo dňa 25.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
11. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas pri doručení rozhodnutia žalovaného, právnej zástupkyni žalobcu dňa 27.10.2020 a odoslania žaloby podľa č.l. 17 spisu dňa 27.12.2020.
12. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Podľa ust. § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
14. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
15. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2013 č. SPOU-OSZ-43.832-6/2013-VZ bol žalobcovi od 1. apríla 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.). Táto skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná. Podľa administratívneho spisu ďalej mal krajský súd za zistené, že pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. marca 2010 v III. pracovnej kategórii. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Nebolo sporné medzi žalobcom a žalovaným, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 2. januára 2011, a to vek 62 rokov. Z citovaných zákonných ustanovení krajským súdom, ktoré zákonné ustanovenia boli vyjadrené aj v rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby, resp. trvanie služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo-právna situácia v prípade žalobcu nenastala. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnili len prvú časť z citovaných ustanovení § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a neprihliadali na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z..
18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (Čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
19. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože podľa jeho názoru v súvislosti so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. keď dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.
20. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, sporná zostala celková doba dôchodkového poistenia. Žalobca namietal nesprávnosť postupu žalovaného a prvostupňového orgánu, ak celková doba dôchodkového poistenia podľa žalobcu nebola zhodnotená v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na rozhodnutia sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 10So/21/2015.
21. Krajský súd uvádza, že z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia, zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenie dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj prevažujúcej rozhodovacej činnosti krajských súdov vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Krajský súd má za to, že nebol správny postup žalovaného, pokiaľ pri celkovej dobe dôchodkového poistenia nezobral do úvahy zamestnanie žalobcu v služobnom pomere v Hasičskom a záchrannom zbore len z toho dôvodu, že nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Správny súd sa nestotožnil s postupom žalovaného, prvostupňového orgánu, pokiaľ dobu služby v Hasičskom a záchrannom zbore v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nehodnotil ako dobu dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
22. Krajský súd v zhode s tvrdením žalobcu v podanej žalobe poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta, vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. mal podľa názoru krajského súdu žalovaný hodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme. Krajský súd dodáva, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne uviedol, že takto určenú sumu starobného dôchodku je možné len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku. Uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.
23. Krajský súd má za to, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje to, aby obdobie výkonu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore bolo zhodnotené za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. pre nárok na starobný dôchodok. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.
24. Správny súd má za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), malo to za následok nesprávne právne vyhodnotenie. Krajský súd sa nestotožnil so záverom a postupom žalovaného, pokiaľ obdobie trvania služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore, ak nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nebolo zhodnotené ako doba pre nárok na starobný dôchodok. Krajský súd je názoru, že takýto postup, rozhodnutie žalovaného nemá oporu v právnej úprave a ani v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.
25. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku, vyhodnotí dobu dôchodkového poistenia žalobcu tak, aby zohľadňovala nielen závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj názor vyjadrený krajským súdom v tomto rozsudku.
26. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.