Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: J.. R. Y. F. V. J. D. Q. N. L. Á. , V. E. XX.XX.XXXX, P. I., X.T. A. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou v Žiline, Na Priekope č. 174/13, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o náhradu nemajetkovej ujmy podľa v sume 19.000,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 16. novembra 2018, č.k. -109, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 16. novembra 2018, č.k. -109, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 16.11.2018, č.k. -109, žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia v sume 19.000,-- €. Skutkovým základom bolo, že rozhodnutím disciplinárneho senátu dňa 17.4.2015, sp.zn. , v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu dňa 19.1.2016, sp.zn. , bola žalobkyňa oslobodená spod návrhu na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie podľa v spojení s zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý návrh podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 5.9.2014. Návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie zo dňa 5.9.2014 žalobkyňa označila sui generis za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá v zmysle ustanovenia právo na náhradu škody. Neopodstatnené disciplinárne konanie zásadným spôsobom narušilo jej profesionálny kredit a povesť v odborných kruhoch, a tiež i v laickej verejnosti o to viac, že celé disciplinárne konanie bolo zo strany navrhovateľa a ním riadených pracovníkov prostredníctvom médií opakovane podsúvané verejnosti ako razantné riešenie problémov slovenskej justície. Disciplinárne konanie malo negatívny následok aj na jej zdravotný stav. Podaním zo dňa 21.7.2016 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ku dňu podania žaloby na jej žiadosť nereagovalo. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. B. dňa 5.9.2014 pod č. -151 podľa , podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni, pretože ako predsedníčka senátu Okresného súdu Ružomberok v trestnej veci vedenej pod sp.zn. proti obžalovanému S.

L., narodený dňa X.X.XXXX, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , , pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , , pre prečin porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na , pre prečin ublíženia na zdraví podľa , ako aj pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , tak počas výkonu trestu odňatia slobody obžalovaného, keď sa dalo očakávať prepustenie obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody pred právoplatným skončením tejto trestnej veci, ako ani v období po 16.7.2014, kedy bol obžalovaný prepustený na slobodu, o čom mala vedomosť, až do jeho smrti, nekonala a vôbec nevyhodnocovala existenciu väzobných dôvodov u obžalovaného, neposudzovala nebezpečnosť pobytu obžalovaného na slobode a nerozhodla o vzatí obžalovaného do väzby v zmysle a to napriek tomu, že pri svedomitom a riadnom oboznámení sa s obžalobou podanou v predmetnej veci voči obžalovanému, ako aj kompletným spisovným materiálnom v danej veci musela mať vedomosť, že u obžalovaného je daný dôvod tzv. preventívnej väzby v zmysle , v spojení s , s ohľadom na charakter trestnej činnosti páchanej obžalovaným, ktorej sa opakovane počnúc rokom 2013 dopúšťal voči osobe poškodenej Q. J., a teda bolo možné očakávať, že obžalovaný bude v prípade jeho pobytu na slobode pokračovať v páchaní trestnej činnosti, resp. dokoná trestný čin, ktorým hrozil, keď práve nečinnosť zákonnej sudkyne vo vzťahu k posúdeniu existencie dôvodov väzby u obžalovaného, mala za následok umožnenie obžalovanému pokračovať v páchaní trestnej činnosti a následne i najzávažnejší následok, t.j. smrť poškodenej Q. J. a jej matky E. R., teda porušila zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého je sudca povinný zdržať sa pri výkone funkcie sudcu všetkého čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov a zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, čím sa dopustila závažného disciplinárneho previnia podľa v spojení s zákona o sudcoch a prísediacich. Navrhol disciplinárnemu súdu uznať JUDr. R. Y. (v predmetnej právnej veci žalobkyňu) vinnou zo spáchania závažného disciplinárneho previnia podľa , v spojení s o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uložiť jej disciplinárne opatrenie podľa citovaného zákona, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie 1 roka. Disciplinárny senát rozhodnutím zo dňa 17.4.2015, sp.zn. , podľa ustanovenia oslobodil žalobkyňu spod predmetného návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Odvolací disciplinárny senát rozhodnutím zo dňa 19.1.2016, sp.zn. , podľa odvolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 9.6.2015 proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu zo dňa 17.4.2015, sp.zn. , ako nedôvodné zamietol. Médiá o disciplinárnom stíhaní žalobkyne informovali v tlači v denníku Plus jeden deň dňa 24.2.2015, v televíznom vysielaní TV JOJ dňa 1.11.2014, TV Markíza dňa 5.9.2014 a 30.8.2014. Na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 21.7.2016 žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy; uplatnila si nárok na náhradu škody v sume 281,81 € za náklady v disciplinárnom konaní a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 19.000,-- €. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním zo dňa 9.1.2017, č. , žalobkyni oznámilo, že jej žiadosti nevyhovelo, pretože neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody vo vzťahu k existencii nezákonného rozhodnutia, ktoré by spĺňalo atribúty nezákonnosti a rovnako nebola preukázaná existencia vzniku škody na náhradu trov konania, ktorú si uplatnila duplicitne, po ich uplatnení v disciplinárnom konaní a nebola preukázaná existencia nemajetkovej ujmy, ktorej náhradu by bolo potrebné saturovať peňažnou formou, ako ani existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody resp. nemajetkovej ujmy. Žalobkyni uhradilo sumu 274,92 €. 1.3. Súd prvej inštancie právne dôvodil ustanovením ods. l, ods. 2, ods. l, ods. l, ods. 2, ods. l, ods. 2, ods. 3 Skutkovo dôvodil tým, že podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa je splnená, ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť právoplatné. V predmetnej právnej veci bolo preukázané, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 5.9.2014 podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni. v tretej hlave upravuje disciplinárne konanie sudcu tak, že disciplinárne konanie sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis

skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku. Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárneho senátu alebo ním poverený člen disciplinárneho senátu vykoná potrebné šetrenie. Môže zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu. Následne disciplinárny senát nariadi ústne pojednávanie a rozhodne o disciplinárnom previnení sudcu spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania. Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa disciplinárneho previnenia nedopustil, sudcu oslobodí. Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podaný podľa ustanovenia , ako osobou na to oprávnenou, nie je možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ako to tvrdila žalobkyňa v podanej žalobe. Ustanovenie špecifikuje podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia tak, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktoré musí byť následne zrušené príslušným orgánom a predpokladá podanie opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu a jeho vykonateľnosť. Návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania zo dňa 5.9.2014, č. -151, nemá ani jednu vyžadovanú vlastnosť. Ním podaný návrh na začatie disciplinárneho konania je využitím jeho právomocí daných mu , pričom tento zákon určuje náležitosti tohto návrhu a minister spravodlivosti Slovenskej republiky sa na jeho základe stáva účastníkom disciplinárneho konania. Až disciplinárny senát po vykonanom dokazovaní rozhodne, či sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Preto návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania nie je rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilé byť titulom uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, v zmysle Podľa názoru súdu nie je na mieste ani posudzovanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 5.9.2014, č.k. -151, sui generis, pretože tento návrh s poukazom na vyššie uvedené je len prejavom oprávnenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky vyplývajúceho mu z ustanovenia so splnením zákonom prepísaných náležitostí toho návrhu upravených v , ktorým iniciuje začatie konania pred disciplinárnym senátom. Oslobodenie žalobkyne spod návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 5.9.2014, č. -151, rozhodnutím disciplinárneho senátu zo dňa 17.4.2015, sp.zn. , v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 19.1.2016, sp.zn. , neznamená nezákonnosť citovaného návrhu na začatie disciplinárneho konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej ne, a síce podmienka zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím, súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania už skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva splnené súčasne. Z tohto dôvodu súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Ing. Y. Z., MUDr. R. Y., JUDr. R. J., JUDr. S. L., MUDr. J. O., ani zdravotnou dokumentáciou žalobkyne. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dôvodil, že oslobodenie sudcu disciplinárnym senátom zakladá nárok oslobodeného sudcu podľa ustanovenia voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. V konaní zostalo preukázané, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 6.12.2016 uhradilo žalobkyni sumu 274,92 €. Uvedenú úhradu žalobkyňa v konaní nenamietala a úhrada účelne vynaložených trov v súvislosti s disciplinárnym konaním ani nebola predmetom tohto konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením ods. l písm. e/, f/, h/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právny názor vyslovený súdom prvej inštancie nepovažuje za správny a súd k nemu dospel bez toho, aby vykonal ďalšie ňou navrhované dôkazy. Degradácia právomoci ministra spravodlivosti na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania sudcu „len na prejav oprávnenia“ ministra spravodlivosti nezodpovedá významu a dôsledkom tejto kompetencie (okrem iných) ministra spravodlivosti. Podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania sudcu sa minister spravodlivosti stáva de facto disciplinárnym žalobcom. Disciplinárne konanie sudcu môže znamenať koniec kariéry sudcu či už odvolaním z funkcie sudcu alebo znemožnením ďalšieho kariérneho postupu alebo preložením na súd nižšieho stupňa a nie nepodstatná je aj prípadná majetková sankcia vo forme zníženia platu. Disciplinárne konanie tak môže mať vplyv na jeden zo základných stavebných kameňov právneho štátu, sudcovskú nezávislosť. Disciplinárne konanie sudcu je preskúmateľné Európskym súdom pre ľudské práva pri aplikácii civilnej vetvy čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok veľkého senátu ESĽP z 19.4.2007, Vilbo Eskelinen a ďalší proti Fínsku, sťažnosť č. 63235/00, hlavne bod 62). Degradovať právomoc ministra spravodlivosti nie je len podať návrh na disciplinárne konanie sudcu, ale i konať pred disciplinárnym senátom „len na oprávnenie ministra spravodlivosti“ je neprimerané a nenáležité. Tento názor súdu prvej inštancie sa javí ako arbitrárny. Návrh ministra spravodlivosti na začatie disciplinárneho konania sudcu v sebe spája formálne i materiálne prvky uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby v trestnom konaní. Zákonodarca nepripustil možnosť opravného prostriedku proti návrhu (všeobecne) na začatie disciplinárneho konania sudcu (rovnako nepozná opravný prostriedok proti obžalobe) a z toho logicky vyplýva, že poškodený sudca ani nemôže opravný prostriedok proti návrhu podať. Návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu je rozhodnutím svojho druhu (sui generis). Takéto rozhodnutie nemusí vydať len orgán verejnej správy, ale takýmto špecifickými rozhodnutiami sú v trestnom konaní napr. návrh dohody o vine a treste ( ), obžaloba (, ), kde vzhľadom na ich obsah nevyhovuje forme rozsudku, trestného rozkazu, príkazu či uznesenia. Návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu podaný kompetentným subjektom je svojou povahou rozhodnutím, v ktorom disciplinárny žalobca špecifikuje skutok, jeho právnu kvalifikáciu a označuje dôkazy ( ), rozhodnutie je postavené na vyhodnotení masy dôkazov, ktoré navrhovateľ pred podaním návrhu musí zabezpečiť a v návrhu ich označiť. Z ustanovenia vyplýva podporné použitie na disciplinárne konanie. Skutočnosť, že zákonodarca právomoc subjektov pomenoval ako „návrh na začatie disciplinárneho konania“ neznamená, že tento návrh nemá prvky rozhodnutia. Iné posudzovanie právomoci označených subjektov je v rozpore s princípom materiálneho chápania právneho štátu a odopretím práva na súdnu ochranu a na spravodlivosť. Právoplatný oslobodzujúci výrok má rovnaký význam ako zrušenie nezákonného rozhodnutia na podklade zákonom prípustného opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadala priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ods. l ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať, doplniť, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. apríla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalobkyne, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ).

5. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo nepochybné, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. B. P. podal dňa 5.9.2014 pod č. -151 návrh na začatie disciplinárneho konania podľa ustanovenia o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, z dôvodov tam uvedených, že rozhodnutím disciplinárneho senátu zo dňa 17.4.2015, sp.zn. , v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 19.1.2016, sp.zn. , žalobkyňa bola oslobodená spod tohto návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Zostalo tiež nepochybné, že žalobkyňa sa v predmetnej právnej veci domáha ochrany podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (); žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy v sume 19.000,--

€ spolu s príslušenstvom. Spornou otázkou aj v odvolacom konaní zostala otázka, či návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu podaný oprávnenou osobou v dôsledku neskoršieho oslobodenia spod takéhoto návrhu, podľa tvrdenia žalobkyne, je rozhodnutím sui generis ako nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá v zmysle ustanovenia právo na náhradu škody. Odvolateľka tiež dôvodila, že návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania sudcu v sebe spája formálne i materiálne prvky uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby v trestnom konaní. Zákonodarca nepripustil možnosť opravného prostriedku proti návrhu (všeobecne) na začatie disciplinárneho konania sudcu (rovnako nepozná opravný prostriedok proti obžalobe) a z toho logicky vyplýva, že poškodený sudca ani nemôže opravný prostriedok proti návrhu podať. Takéto rozhodnutie nemusí vydať len orgán verejnej správy, ale takýmito špecifickými rozhodnutiami sú v trestnom konaní napr. návrh dohody o vine a treste ( ), obžaloba (, ), kde vzhľadom na ich obsah nevyhovuje forme rozsudku, trestného rozkazu, príkazu či uznesenia. Návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu podaný kompetentným subjektom je svojou povahou rozhodnutím, v ktorom disciplinárny žalobca špecifikuje skutok, jeho právnu kvalifikáciu a označuje dôkazy ( ), rozhodnutie je postavené na vyhodnotení masy dôkazov, ktoré navrhovateľ pred podaním návrhu musí zabezpečiť a v návrhu ich označiť. Z ustanovenia vyplýva podporné použitie na disciplinárne konanie. Skutočnosť, že zákonodarca právomoc subjektov pomenoval ako „návrh na začatie disciplinárneho konania“ neznamená, že tento návrh nemá prvky rozhodnutia. Iné posudzovanie právomoci označených subjektov je v rozpore s princípom materiálneho chápania právneho štátu a odopretím práva na súdnu ochranu a na spravodlivosť. Právoplatný oslobodzujúci výrok má rovnaký význam ako zrušenie nezákonného rozhodnutia na podklade zákonom prípustného opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou.

6. Žalobkyňa sa domáha ochrany (len) podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých , teda či je orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci; tiež definovať, čo je verejná moc. Tieto otázky, základné pojmy, cituje už v úvode. Kladná odpoveď na tieto otázky potom nepochybne odôvodňuje aplikovanie na nároky žalobkyne v predmetnej právnej veci.

7. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (). Na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (). Orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci (., .).

8. Aj v odvolaní žalobkyňa dôvodí, že návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania voči nej (voči sudcovi), keď bola neskôr spod tohto návrhu oslobodená, je nezákonné rozhodnutie, že takýto návrh má charakter uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby v trestnom konaní vzhľadom aj na podporný odkaz na ; že právoplatný oslobodzujúci výrok má rovnaký význam ako zrušenie nezákonného rozhodnutia na podklade prípustného opravného prostriedku podaného oprávnenou osobu.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že na nároky žalobkyne vychádzajúce z právnych skutočností žalobkyňou tvrdených a v konaní nesporne preukázaných nemožno aplikovať Disciplinárny súd nie je orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a nevykonáva verejnú moc v rozsahu a spôsobom predpokladaným 9.1. Disciplinárny súd zriadený o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov nie je súd realizujúci verejnú moc, ako to má na mysli čl. 142 ods. l . Podľa čl. 142 ods. l je (len) výkon ústavných právomocí všeobecného súdnictva v občianskoprávnych, trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Výlučne táto rozhodovacia činnosť je vykonávaním oprávnení a plnením povinností všeobecného súdnictva, ktoré súvisia s podielom všeobecných súdov na výkone štátnej moci ústavne rozdelenej na zákonodarnú, výkonnú, súdnu.

Disciplinárny súd je síce súdom zriadený zákonom, ale nie je súdom, ktorý je uvedený v čl. 130 ods. l , jeho pôsobnosť nie je zahrnutá do výkonu súdnej moci podľa čl. 142 ods. l . Pôsobenie disciplinárneho súdu je zamerané výlučne len na disciplinárne veci sudcov, má právomoc výlučne len na prejednanie a rozhodnutie o návrhu na disciplinárne konanie (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Daný právny názor je aktuálny aj v súčasnosti, keďže zriadenie disciplinárneho súdu, jeho oprávnenie, účel, je nemenné do súčasnosti. 9.2. Zákonodarca doteraz nedal jasnú definíciu pojmu orgánu vykonávajúci verejnú moc, pojmu verejnej moci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo dňa 9.6.1992, sp.zn. , uverejnené v časopise Sbírka usnesení a nálezů, ročník 1992, pod č. 3. Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v danom uznesení rovnako riešil ako základnú otázku pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti výklad pojmu „orgán verejnej moci“. Za určujúce kritérium považoval určenie rozdielov medzi právom verejným a právom súkromným. Podľa jeho názoru verejná moc je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať. Orgánom v právnom slova zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo kompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti. 9.2.1. Ako je uvedené v odseku 9.2. tohto rozsudku, v nadväznosti na dôvody uvedené v odseku 9.1. tohto rozsudku, disciplinárny súd zriadený podľa len vo vzťahu k sudcom, nie je orgánom verejnej moci, prostredníctvom ktorého vykonáva štát súdnu moc, nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, žeby štát do týchto práv a povinností mohol zasahovať. 9.3. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku osoba oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči konkrétnemu sudcovi podľa je zároveň aj účastníkom tohto disciplinárneho konania, v ktorom má rovnaké práva a povinnosti ako sudca, voči ktorému návrh smeruje. Jeho práva a povinnosti, rovnako tak práva a povinnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje, vzťah takéhoto navrhovateľa a takéhoto sudcu, majú charakter práva súkromného. Navrhovateľ, v predmetnej právnej veci minister spravodlivosti Slovenskej republiky, konal v medziach, ktoré mu , , dovoľovali, podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania sudcu je na vôli navrhovateľa, nie je vynútiteľné, oprávnený subjekt, je navrhovateľom podľa zákonného ustanovenia, je účastníkom konania, má rovnaké postavenie ako ten, proti komu návrh smeruje. 9.4. Návrh na začatie disciplinárneho konania potom nemožno charakterizovať ako rozhodnutie a oslobodenie spod disciplinárneho deliktu necharakterizuje návrh ako ne nemožno dávať na úroveň uznesenia o vznesení obvinenia, o začatí trestného stíhania voči konkrétnej osobe, obžaloby, ktoré má charakter rozhodnutia zrušeného pre nezákonnosť v prípade (v neskoršom období) oslobodenia obvineného, obžalovaného, spod obvinenia z dôvodu, že tam označený skutok nespáchal. Pri realizácii takýchto oprávnení (vydať uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o začatí trestného stíhania proti konkrétnej osobe, podať obžalobu) štát vykonáva verejnú moc, autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Tieto orgány nie sú účastníkmi trestného stíhania, trestného súdneho konania. Takýto vzťah svojím charakterom je verejnoprávny vzťah; nie je to vzťah vyšetrovateľa (prokurátora) a obvineného (obžalovaného) na rovnakom právnom postavení, na rovnocennom postavení, ako navrhovateľ návrhu na začatie disciplinárneho konania sudcu a sudcu, voči ktorému návrh smeruje.

10. Zo všetkého vyššie uvedeného potom nepochybne vyplýva záver, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou osobou domáhať sa ochrany podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa iného právneho predpisu sa ochrany nedomáhala. Už len tieto dôvody boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie žaloby. Správne

potom súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, dospel ku správnym skutkovým zisteniam a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako vecne a právne správny potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ); potvrdil, už bez ďalšieho, rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania. Osobitne odvolací súd nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, keďže odvolanie žalovaný nepodal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje , podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

12. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ich náhradu nežiadal, v odvolacom konaní vôbec bol pasívny; zo spisu nevyplýva, žeby mu trovy odvolacieho konania vznikli ( ods. l, ods. l, ods. l ).

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).