Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5CoCsp-12-2020.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX A. proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o, Pribinova 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Csp/125/2018 - 66 zo dňa 21.11.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že I. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov. II. výrokom vyslovil, že žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 39, § 41, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 -3 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 137c Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ust. § 1 ods. 2,§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 497 Obchodného zákonníka a ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že potvrdzuje, že od žalovaného si požičala sumu 3.500,- Eur, ktorú aj žalovanému vráti, avšak vráti mu iba to, čo si od žalovaného požičala. Nesúhlasí s úrokmi, ktoré boli uvedené v zmluve, pretože ich považuje za úžerné. Keď jej bol poskytnutý úver, v tom čase pracovala v Rakúsku a úver mala splácať mesačnými splátkami. Nevie presnú sumu uviesť, malo to byť cca 150,- Eur. Po poskytnutí úveru jej boli doručené aj šeky a podľa týchto šekov mala splácať úver.
4. Žalovaný nárok poprel, pretože uviedol, že v zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, nakoľko predmetná zmluva o úvere obsahovala iba jednu splátku, ktorá zahrňovala v sebe istinu, úroky ako aj administratívne poplatky a termín splátky bol 28.5.2015.
5. V danom prípade súd prvej inštancie mal za to, že je preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia súdu postavenie žalobkyne je právne neisté v tom, akú povinnosť má voči žalovanému.
6. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
7. V tomto prípade všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným boli podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie mal za to, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
8. Súd prvej inštancie k dôvodu uvedenému žalobkyňou v žalobe, že zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov uviedol, že zmluva obsahovala iba jeden termín splátky istiny, úrokov a poplatkov. Pre túto chýbajúcu náležitosť, mala byť podľa názoru žalobkyne zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkovú. Toto nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné. Už v minulosti súdy judikovali, že rozlíšenie splátok na splátky, istiny úrokov a poplatkov nie je nevyhnutnou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá by mala spôsobiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatková. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 z 17.04.2018 a sp.zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018.
9. Následne však žalobkyňa uviedla aj ďalšiu skutočnosť, pre ktorú je potrebné úver považovať za bezúročný a za bezpoplatkový a to je úžernícka úroková sadzba. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 23,22 %. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1do 5 rokov v auguste 2014 činil úrok 10,72 % p.a. pre nové obchody. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009.
10. V zmysle zmluvy bola pôžička žalobkyni poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 59,50 %. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011).
11. V danom prípade ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie poukázal na závery Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014 i sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2016. Z uvedeného vyplýva, že výška zmluvných úrokov pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania mal za to, že úver je bezúročný. Zároveň prisvedčil žalobkyni, že v zmluve sa nachádza
aj ďalšia neprijateľná podmienka, a to zaplatiť administratívny náklad na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 2.215,30 Eur, pričom zo zmluvy nie je jasné, za aké náklady, za aké činnosti je tento poplatok uplatňovaný. Za tieto náklady nebolo žalobkyni poskytnuté žiadne protiplnenie po materiálnej stránke a výslovne slúži iba záujmom dodávateľa, teda žalovaného. Preto uvedený poplatok súd prvej inštancie považoval za poplatok priečiaci sa dobrým mravom a považoval ho aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, patrí jej náhrada trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalobkyňa uviedla, že trovy konania si neuplatňuje, v súlade so zásadou hospodárnosti konania ( čl. 17 Civilného sporového poriadku súd - súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb) súd prvej inštancie v tomto konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
14. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Poukázal na znenie ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., i na to, že žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu dňa 21.08.2014 o úvere č. 802102878, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 3.500,- Eur. Spotrebiteľ sa v bode 2 tejto zmluvy zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 6.528,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 25.08.2015 na účet veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úrokom vo výške 3.028,- Eur, pozostávajú z úroku vo výške 812,70 Eur, teda 23,22 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku, a administratívny poplatok vo výške 2.215,30 Eur, čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výšky, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a je vo výške 86,51 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský íver platnej ku dňu podpisovania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 27,26 %. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil. Žalovaný ďalej uviedol, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina, a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru, teda úroky a poplatok. Započítanie celej sumy splátky sa hradí najprv na istinu, a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenie niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, v ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. Preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.
15. Odvolanie bolo doručované žalobkyni. Táto si zásielku v odbernej lehote neprevzala a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného do spisu nedoručila.
16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia odvolacieho konania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.04.2021 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
19. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).
20. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.
21. Žalovaný v odvolaní namieta, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Špecifikovaná splátka vo výške 6.528,- Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 3.500,- Eur, a celkové náklady spojené so spotrebiteľským úrokom vo výške 3.028,- Eur, ktoré pozostávajú z úroku vo výške 812,70 Eur, teda 23,22 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku a administratívny poplatok vo výške 2.215,30 Eur. Tým má byť zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že zmluvu nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkovú z dôvodu absencie termínu splátok istiny úrokov a poplatkov. Poukázal na to, že už v minulosti súdy judikovali, že rozlíšenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov nie je nevyhnutnou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá by mala pôsobiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatková. Zároveň súd prvej inštancie v tomto bode poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uvedenom problematikou zaoberali. Táto odvolacia námietka žalovaného teda nie je dôvodná.
22. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k tomu, že žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa absenciou RPMN alebo jej neabsenciou v zmluve nezaoberal. Preto aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
23. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že tento mohol od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálne miera nákladov je vysoká, odvolací súd uvádza, že aj táto odvolacia námietka je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie právne irelevantná. Otázka, či mohla alebo nemohla žalobkyňa od zmluvy z toho dôvodu odstúpiť nesúvisí priamo s otázkou bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy, ktorú súd prvej inštancie vyvodil tak ako to vyplýva z bodu 32. odôvodnenia z toho, že obsahuje úžernícku úrokovú sadzbu. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 23,22 %. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska tak, ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 33 odôvodnenia vyplýva, že úrokové mieru podobného úveru v bankách predstavovali pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v auguste 2014 úrok 10,72 % p.a. pre nové obchody. Skutočne tak, ako to zistil súd prvej inštancie ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009 a jeho závery. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, a právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Tak ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu, ako to odvolací
súd uviedol vyššie, o takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na znenie ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Správne poukázal súd prvej inštancie i na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011. Správny je i záver súdu prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že rovnako ako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade skutočne ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Táto skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014 a 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014.
24. Súd prvej inštancie správne v bode 13 uviedol, že podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie správne citoval aj ust. § 9 os. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde pod písm. i/ je uvedené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Správne citoval aj ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/.
25. Z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil, že výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi, podľa názoru odvolacieho súdu prichádza do úvahy sankcia podľa ust. § 1 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z judikatúry vyplýva, že bezúročnosť úveru nastupuje ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontratakčnej fázy, pričom toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej.
26. Správne je i rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ods. 2 C.s.p. stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. Úspešná žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu jej však žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a trovy odvolacieho konania si ani neuplatnila. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, aplikujúc článok 17 základných zásad C.s.p., teda zásadu hospodárnosti v konaní.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.