Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Peter Duman, exekučnej veci oprávnenej: ThermoLux, a.s., so sídlom Brno, Vídenská 113, IČO: 26 277 964, Česká republika, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, IČO: 36 863 203, proti povinnému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. - N., M. R. I. XXX, pre vymoženie 1.750,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -27 zo 11. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Na odôvodnenie uviedol, že súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou oprávneného v zmysle Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Z doplnenia návrhu ako ani z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. však súd nemal preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle Exekučného poriadku dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného titulu zistil, že v ňom nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa a Exekučného poriadku zastavil.

2. Oprávnená včas podaným odvolaním navrhla toto uznesenie zrušiť. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa , a a tvrdila, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, z akých skutočností súd vychádzal, keď dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Má za to, že z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 16.03.2011 ako aj z doplneného návrhu zo dňa 22.01.2016 jednoznačne vyplýva, že nárok oprávneného vznikol z kúpnej zmluvy podľa ust. a nasl. a zo zmluvy o preprave veci podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov, ktoré oprávnený ako predávajúci a dopravca uzatvoril so spoločnosťou SYNOKOV SK s.r.o., IČO: 35 913 550, so sídlom: Trnavská ul. 33/c, Bratislava 831 04 ako s kupujúcim a odosielateľom. V čase vystavenia vlastnej zmenky povinným predstavoval dlh spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. voči oprávnenému z titulu neuhradených faktúr sumu 1.632,86 Eur. Povinný, ktorý konal v mene spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. ako splnomocnený zástupca vystavil dňa 07.12.2010 za účelom zabezpečenia dlhu spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. vlastnú zmenku bez protestu na sumu 1.750 Eur s miestom plnenia v sídle spoločnosti oprávneného so splatnosťou dňa 15.12.2010.

Rozdiel medzi sumu 1.632,86 Eur a zmenečnou sumu 1.750,- Eur vo výške 117,14 Eur predstavoval náklady spojené s vymáhaním predmetného dlhu od spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o., pričom na výške tejto sumy - 117,14 Eur sa oprávnený s povinným dohodli. Svoje tvrdenia oprávnený riadne podložil dôkazmi a to: faktúrou č. 211016, faktúrou č. 211013 spolu s príjmovým pokladničným dokladom, výzvou na zaplatenie zo dňa 14.02.2011 ako aj odpisom vlastnej zmenky a neskôr aj jej prvopisom. Nie je teda zrejmé, ako súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nárok oprávneného vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmenkou bol zabezpečený záväzok, ktorý vznikol titulom z nezaplatených faktúr za plnenie poskytované na základe zmlúv uzatvorených podľa v znení neskorších predpisov medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, pričom povinný v tomto pôvodnom vzťahu vystupoval ako splnomocnený zástupca spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o., teda sa preukázateľne jednalo o výkon podnikateľskej činnosti, ktorý sa spravuje ustanoveniami a žiadna z uvedených skutočností nenasvedčuje tomu, že by sa mohlo jednať o spotrebiteľský vzťah. Povinný v tomto konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa jednalo o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedným zo základných predpokladov zákonnosti je, že rozhodnutie musí byť preskúmateľné, pričom oprávnený poukazuje na skutočnosť, že pri napadnutom uznesení táto náležitosť úplne absentuje. Odôvodnenie pozostáva takmer výhradne z odkazov na paragrafové znenie právnych predpisov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, ako súd pri rozhodovaní postupoval, z čoho usúdil, že by sa mohlo jednať o spotrebiteľský vzťah, v čom videl neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie pozostáva takmer výhradne z citácii paragrafového znenia právnych predpisov a nie je z neho možné zistiť, ako súd k danému rozhodnutiu dospel, považuje oprávnený za nepreskúmateľné. 3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním ( v spojení s Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa a bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. 5. Keďže exekúcia v prerokúvanej veci sa začala pred 31. marcom 2017, podľa EP sa na ňu použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. marca 2017. 6. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci zastavil exekúciu podľa EP v spojení s EP. Podľa cit. EP súd zastaví exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate znením citovaného ustanovenia, keďže exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, pri ktorého vydávaní súd neprihliadal na kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným (pretože mu právo neumožňovalo). Podľa musí byť výklad a uplatňovanie všetkých zákonov v súlade s . Z citovaného ustanovenia tak pre súdy vyplýva povinnosť tzv. ústavne súladného výkladu všetkých právnych predpisov. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (porov. napr. , , , ). Ani v prerokúvanej veci si teda nemožno vystačiť len s doslovným textom zákona, ale je potrebné interpretovať ho konformne s a najmä s ohľadom na účel, ktorý sa ním sleduje.

7. Exekučným titulom v prerokúvanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný 12. apríla 2011, teda podľa vtedy účinného . Z ods. 1 tohto paragrafu vyplývalo, že

ak navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o ktorej pravdivosti niet dôvodu pochybovať, súd na jeho návrh vydá zmenkový platobný rozkaz. Oprávnený prostriedkom proti nemu boli námietky, na ktorých podanie bola ustanovená trojdňová lehota. Ak odporca v tejto lehote námietky nepodal, podľa mal zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Takýto zmenkový platobný rozkaz tým vytváral aj prekážku rozhodnutej veci aj pre civilné sporové konanie (porov. , ). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je princíp stability súdnych rozhodnutí (vyjadrený jeho právoplatnosťou) dôsledkom princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (porov. nález ). Znamená to, že právoplatné súdne rozhodnutia môžu byť preskúmané len v rámci vytvoreného systému mimoriadnych opravných prostriedkov. Princíp právnej istoty vylučuje, aby ktorýkoľvek iný súd opätovne posudzoval vecnú správnosť vydaného súdneho rozhodnutia a tým v podstate popieral právnu istotu účastníkov konania založenú právoplatným rozhodnutím. Ustanovenia a EP tak predstavujú v podstate prelomenie tohto dôležitého princípu. Už preto je nevyhnutné pri ich aplikácii neprekračovať účel, ktorému majú slúžiť, a snažiť sa vyvážiť nimi sledovaný záujem so záujmom na stabilite právoplatných súdnych rozhodnutí. 8. Z tohto hľadiska treba prisvedčiť námietkam oprávnenej, že výklad EP zo strany súdu prvej inštancie vedie k absurdnému záveru. Ako už bolo uvedené, podľa účinného do 22. decembra 2015 bol súd pri predložení prvopisu zmenky povinný vydať zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému sa povinný mohol brániť len odôvodnenými námietkami v trojdňovej lehote. Súd nemal možnosť skúmať žiadne iné predpoklady než existenciu pochybnosti nevzbudzujúceho prvopisu zmenky, prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie zmenkového práva (protesty a pod.). Nemohol a nesmel teda skúmať ani kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktorého krytie zmenka slúžila. Logicky teda nemohol „prihliadnuť“ na okolnosti uvedené v EP účinného od 23. decembra 2015. Ak by bol správny výklad súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že všetky exekúcie vedené na základe zmenkových platobných rozkazov začaté pred 23. decembrom 2015 by museli byť zastavené, a to bez ohľadu na to, či nároky v nich vymáhané materiálne spĺňajú podmienky EP. Potom ale nie je logické, načo zákonodarca v „vyplytval“ celkovo štyri odseky na podrobnú úpravu postupu v doterajších exekúciách. Pokiaľ by na zastavenie exekúcie podľa EP postačovalo, aby exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz (pri ktorého vydávaní súd podľa zákona v zásade nesmel skúmať nič iné než existenciu zmenky), bolo by pre oprávneného celkom zbytočné dopĺňať návrh na vydanie exekúcie o opis vlastných vzťahov k povinnému a celkom zbytočné by bolo ustanoviť, že súd má po tomto doplnení preskúmať, či tu je dôvod zastavenia exekúcie podľa EP. 9. Práve zo systematickej súvislosti a EP treba podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že ustanovenie EP treba vykladať v tom zmysle, že exekučný súd musí v konaní zistiť konkrétnu existenciu neprijateľnej podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté. Formuláciu „nebolo prihliadnuté“ teda nemožno vykladať abstraktne, teda že sa na tieto okolnosti neprihliadalo (nemohlo prihliadať), ale konkrétne, teda že sa na ne neprihliadlo v danej konkrétnej veci, hoci sa v nej takéto okolnosti existujú. Zároveň musí exekučný súd preskúmať kauzalitu medzi vymáhaným nárokom a okolnosťami podľa prvého a tretieho bodu EP (existencia neprijateľných zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom). Aj pre zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia totiž platí EP, podľa ktorého sa exekúcia zastaví len čiastočne, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti. Úlohou exekučného súdu teda je preskúmať, či v rámci celého vymáhaného nároku sú vymáhané aj časti založené na neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne rozporné s dobrými mravmi alebo zákonom. Naopak, v prípade dôvodu podľa druhého bodu EP bude spravidla postačovať zistenie, že zmenka, na základe ktorej bol exekučný titul získaný, bola v danom prípade neprípustná alebo jej použitie bolo právnymi predpismi obmedzené. Po takomto zistení bude treba zastaviť exekúciu vcelku. 10. Súd prvej inštancie však v dôsledku svojho nesprávneho výkladu EP tieto skutočnosti vôbec nezisťoval. Vzhľadom na dátum vydania exekučného titulu tak nateraz nemožno spoľahlivo uzavrieť, že uplatnený nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho nemožno nateraz spoľahlivo dospieť k záveru, že tu je daný dôvod na zastavenie exekúcie vcelku podľa druhého bodu EP. Súd prvej inštancie teda musí zisťovať existenciu dôvodov podľa prvého a tretieho bodu tohto ustanovenia, teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii neprijateľných zmluvných podmienok, rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na EP, ktorý prezumuje dôvod na zastavenie exekúcie, ak sa „nepreukáže opak“. Citované ustanovenie však opäť treba vykladať v súvislosti s a SR tak, aby sa zabezpečilo, že oprávnenému sa vytvorí priestor na

to, aby toto svoje dôkazné bremeno mohol uniesť (porov. v tomto smere inštruktívny nález ÚS SR sp. zn. ). Z § 243f ods. 4 ani ods. 6 EP totiž nevyplýva, že exekučný súd je pri skúmaní dôvodov zastavenia exekúcie obmedzený len na skúmanie návrhu, doplnenia návrhu a exekučného titulu. Naopak, § 243f ods. 4 EP vyslovene hovorí, že opak sa má dokázať „v konaní“. Oprávnený však nemôže predvídať úvahy exekučného súdu bez toho, aby sa mu vytvoril priestor na oboznámenie sa s tým, či exekučný súd považuje toto jeho bremeno za unesené alebo nie. Exekučný súd sa tu totiž zaoberá v podstate meritom veci, teda samotným vymáhaným nárokom, teda koná podobne ako súd v civilnom sporovom konaní. Z ustanovenia možno pritom vyvodiť, že bez toho, aby sa stranám (účastníkom) dal priestor na prejednanie ich veci pred súdom, možno rozhodnúť len v prípadoch, ak otázka právneho posúdenia veci je jednoduchá, skutkové tvrdenia nie sú sporné a ide o spor nízkej hodnoty. Citované ustanovenie ako vyjadrenie princípu nadväzujúceho na SR možno použiť aj v konaní podľa EP. Aj v exekučnom konaní totiž súd musí nariadiť (arg. „nariadi“) pojednávanie, ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie veci ( EP). Ak ustanovenie EP zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa EP, oprávnený ju môže vyvrátiť len navrhnutím dôkazov opaku (porov. ). Na takéto dokazovanie je potrebné podľa cit. EP nariadiť pojednávanie, na ňom zoznámiť oprávneného a povinného so spornými a nespornými skutočnosťami a názorom súdu ( EP) a dať oprávnenému možnosť navrhnúť dôkaz opaku. Výnimkou môže byť situácia, ak možno neprijateľné podmienky a ich kauzalitu pre vymáhaný nárok, prípadne rozpor vymáhaného nároku s dobrými mravmi alebo zákonom bezpochyby zistiť z listín predložených žalobcom, prípadne ak ide o jasný prípad zmenky použitej v rozpore so zákazom alebo obmedzením jej použitia. Musí ísť teda napospol o prípady, kedy je celkom zrejmé, že ani prípadná aktivita oprávneného nemôže vyvrátiť existenciu dôvodu zastavenia exekúcie podľa EP. 11. Súd prvej inštancie tak v prerokúvanej veci vyšiel z nesprávneho výkladu EP a v nadväznosti na to nedal oprávnenému priestor na unesenie jeho dôkazného bremena na vyvrátenie domnienky EP, ktorú nesprávne videl naplnenú už v samotnej okolnosti, že exekučným titulom je tu zmenkový platobný rozkaz. Týmto svojím postupom súd prvej inštancie znemožnil povinnej, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné naprávať v odvolacom konaní, pretože by sa tým odvolací súd stal v podstate prvou skutkovou inštanciou. Vzhľadom na to odvolací súd podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ). 12. Súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom odvolacieho súdu a nebude môcť zastaviť exekúciu len z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v osobitnom skrátenom konaní podľa , takže znova preskúma existenciu (materiálnych) dôvodov zastavenia exekúcie podľa EP. Ak dospeje k názoru, že sú dané, resp. že ich existencia doteraz predloženými listinami nie je vyvrátená, nariadi pojednávanie ( EP), na ktoré riadne predvolá účastníkov a oboznámi ich so svojím názorom na existenciu týchto dôvodov zastavenia a dá im priestor navrhnúť dôkazy opaku, teda, že tieto dôvody neexistujú. Následne po takomto posúdení vo veci znova rozhodne. 13. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách exekúcie vrátane trov tohto odvolacieho konania ( EP, ). 14. Zároveň súd bude skúmať, či v prejednávanej veci nie je prímárne daný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní posúdením tzv. rozhodnej doby podľa tohto zákona prihliadnuc pritom na absolútne výnimky taxatívne vymenované v tohto zákona.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).